Aktualizácia NKIVS 2021

Čo sa deje v e-Governmente
1

MIRRI začalo prípravu aktualizácie NKIVS. Plán je mať ju schválenú vládou najneskôr do 1.5.2021 (čo predpisuje zákon o ITVS).

Na starosti to má Ladislav Dzurus (nový človek prijatý práve na túto tému).
Plán práce ja asi takýto:

  • IT združenia boli oslovené, aby do 25.9. zaslali “nápady a myšlienky čo tam chceme vidieť” a sú stretnutia kde si vysvetľujeme ako by to malo asi vyzerať
  • interný draft chcú mať hotový “začiatkom októbra” (držím palce)
  • “Nasledne sa tento draft posunie do [pracovných] skupin za ucelom dalsieho, detailnejsieho rozpracovania hlavne v castiach tykajucich sa cielov, architektury a realizacie. Tieto texty budu musiet, samozrejme, prejst niekolkymi iteraciami az s nimi bude IT komunita stotoznena. Ocakavam Koncom Novembra.”
  • do konca januára vyhlásenie MPK

Boli zatiaľ k tomu od MIRRI tieto prezentácie:
NKIVS Aktualizacia 2021.pdf (162.7 KB)
NKIVS Aktualizacia 2021_tvorba dokumentu_v2.pdf (273.1 KB)

Za S.D som zatiaľ zaslal ako vstup našu správu o eGov, ITAS svoju “Víziu eGov 2021-30”.

1 Like
2

SLovensko je carovne. Robia sa strategie, koncepcie, reformy, optimalizacie procesov, atd. teda vacsinou vsetko len na papieri a “skutek utek”, teda vacsinou sa z toho nic nerealizuje alebo aspon ak realizuje, tak nedotiahne. Potom sa ludia vymenia a pisu na sove strategie, nove reformy, nove optimalizacie a opat “skutek utek” a takto dokolecka uz desiatky rokov. Keby niekto zratal kolko stali dokuemnty na vyssie uveden temy na celom SLovensku, tak by zistil, ze su to za 30 rokov obrovske sumy, za ktore sa mohlo zrealizovat neico zmysluplne. Podla mna obrovske vyhodene peniaze. Plkan je vytvorit a schvallit dokumentod maja buduceho roka, uz vidim ako sa bduu pouzivat argumenty, ze dovtedy sa nic nerobi (vlastne nic nove), pretoze nie je schvalena nova narodna koncepcia.

1 Like
3

Áno, za nás základná pozícia je že čo je v doterajšej NKIVS platí a iba to aktualizujme, určite nie vymýšľať niečo nanovo.

1 Like
4

Navrhujem aby aktualizovana NKIVS obsahovala namapovanie priorit a opatreni NKIVS2021 na index DESI a tym padom moze MIRRI zrusit pripravu samostatnej strategie (Rada vlády Slovenskej republiky pre digitalizáciu verejnej správy) (a usetrit financie).

4 Likes
5

V PS Governance bol minulý týždeň schválený dokument “Koncepcia digitálnej transformácie verejnej správy”, ktorý pomerne ambiciózne popisuje čo by v novej NKIVS malo byť.

Ja tento dokument beriem ako jeden zo vstupov, ale samozrejme dôležité sú aj iné témy, nielen digitálna transformácia. Presnejšie: je viacero super urgentných tém, napr. efektívne riadenie informatizácie, tak aby mala aj reálne výsledky, kvalita el. služieb atď.

6

Fast forward: MIRRI postupne pracuje na NKIVS, boli aj viaceré stretnutia s IT združeniami, kde sme si vyjasňovali čo má zmysel meniť a čo nie.
IT združenia sme najmä žiadali, aby keď sa niečo ide prerábať/robiť nanovo, nech sa vopred spraví odpočet súčasného stavu (v zmysle kam sme sa s NKIVS dostali, a prečo, t.j. nie len suché konštatovania typu “všetci sme sa snažili, ale veľa sa nepodarilo”), nech zostane čo najviac zachovaná kontinuita so súčasnou NKIVS (rozumej: veci ktoré nie je dôvod meniť nech tam zostanú ako boli), a to aj vzhľadom na krátke eGov skúsenosti súčasného vedenia, špeciálne že bez ohľadu na filozofické pohľady nemeňme pojmy a štruktúru, t.j. za mňa zachovanie členenia a následnosti: (vízia) -> ciele -> strategické priority + architektúra -> aktivity/plán, že “informatizácia” musí byť podstatne viac naviazaná na biznis procesy a ich zmeny (až po “digitálnu transformáciu VS”) a že nevymýšľajme až tak “ako krásne by to na konci mohlo vyzerať” (to už vymyslené je), k tomu si radšej zreálnime očakávania/plány, a podstatne sa sústreďme na “čo/ako robiť, aby sme ciele aj dosiahli tak, ako je naplánované”, čiže governance.

1 Like
7

Teraz je najviac rozrobená kapitola s cieľmi. Nastavenie je takéto: zoberme kapitolu s cieľmi z aktuálnej NKIVS - je to kap.3.1, z ktorej je dôležité členenie na strategické ciele (podkapitoly) a k nim merateľné ukazovatele. Aktualizujme to na základe súčasného poznania, deklarovaných priorít a postupov vlády, a aj spätnej väzby k minulosti.
IT združenia k tomu môžu dávať vlastné návrhy.
Aby diskusia bola štrukturovaná, tu dávam k dispozícii pracovný draft zo začiatku týždňa: https://docs.google.com/document/d/1O6jtT7ZKN-6QdZwS-UBkRX81iioyPldBJGTi8Au1o9Q/edit?usp=sharing
Dajte prosím pripomienky, návrhy. Aktuálne kolo pripomienkovania do konca týždňa, t.j. v nedeľu večer (6.12.) to zhrniem a odošlem.

8

Takže, koncom roka bola do pracovných skupín poslaná nasledovná verzia:

Očakávanie MIRRI je, že v PS sa to prediskutuje a prídu doplnenia/pripomienky do 11.1.2021. Doteraz však niektoré PS materiál ani nepreposlali členom, čiže to nevyzerá veľmi stihnuteľne.

V pohode píšte čo si o tom myslíte aj sem. Dnes k tejto verzii bola diskusia IT združení s MIRRI, je jasné že sa tam ešte budú robiť podstatnejšie zásahy, najmä v kapitolách od Architektúry ďalej.

1 Like
9

Pokial ide o NKIVS ale aj celkovo architekturu a riadenie informatizacie mne uplne chyba nejaka interaktivna IT architektura statu. Nieco kde vrchnu vrstvu budu tvorit biznis procesy a ked si kliknes na biznis proces tak sa ukaze aky IT system ho zabezpecuje a jeho zakladne vlastnosti, vratane veku a indikacie potreby jeho modernizacie, nasledne ake HW prostriedky vyzaduje a ako su zabezpecene. Cize nejaky interaktivny architektonicky zapis (tak to myslim volate).
A na zaklade takehoto niecoho a zvolenych kriterii sa potom prioritizuju projekty, ktore sa musia spravit.

Mam dlhorocny pocit (a to aj za sucasnej aj minulej vlady) ze u nas je informatizacia riadena dost nahodilim sposobom. A na zaklade lobingu. Potom su tu otvorene vyzvy na statne IT projekty ale doteraz nedokazem pochopit ich zmysel. V statnom IT ma predsa byt prioritizacia na zaklade toho ake sluzby su pre obcana najdolezitejsie, na zaklade strategie co chce stat mat vo vladnom cloude a co uz nie. Otvorena sutaz je logicka v podnikatelskom prostredi kde by mal vyhrat najlepsi napad ale sutaz medzi statnymi instituciami kto vie rychlejsie spravit projekt aj ked ho az tak netreba, tu mi unika logika.

Potom je zase cela NKIVS o buzzwordoch ako co vsetko bude v 2030, ale neviem z coho sa vychadza ked realny stav IT systemov ja ako obcan vobec nepoznam a obavam sa ze ho nepozna ani MIRRI.

3 Likes
10

Áno, ITčkari dlho snívajú o tom, že svet sa dá vtesnať do klikateľných obrázkov. O tom bol projekt MetaIS - ktorý v tejto oblasti totálne zlyhal (rozumej: neplní ten bájny účel “kliknem a uvidím” a je to skôr brzda než pomoc pri popisovaní reality/plánov). Podobne zlyhali plány povedzme pre super-štruktúrovanú legislatívu v projekte Slov-lex - to uvádzam ako príklad, že aj v jednoduchších oblastiach to nefunguje.

To o čom píšeš je dnes vyjadrené v kope dokumentov. Biznis procesy vcelku obstojne analyzuje MVSR. Pokiaľ ide o IT zabezpečenie, tak vyjadrenie súčasného stavu a aj plán čo treba/bude sa robiť má byť uvedený strešne v NKIVS a pre každé OVM v jeho KRIS. Súhlasím že KRISy treba podstatne prerobiť. Nesúhlasím s ďalším pokusom vtesnať fungovanie sveta do entitno-relačného diagramu. Aby táto debata neišla do prázdna, napíš prosím konkrétne čo v kapitole “architektúra” NKIVS by si chcel vidieť ináč/viac ako v tomto drafte.

Úplný súhlas.
Ono je to tak preto, že doteraz si každý úrad sám riešil “čo potrebuje”, rovnako ako si povedzme každý úrad sám rieši strážnu službu, odhŕňanie snehu, nábytok do kancelárií atď. V našom štátiku absentuje center of government, resp. je mimoriadne slabý, pri IT je však potreba silného centrálneho riadenia úplne zjavná. Len to akosi ITčkari nedokážu (zatiaľ nedokázali) okolitým úradom vnútiť. Za mňa jedna z najdôležitejších vecí v tejto verzii NKIVS je poriadne definovať governance, čiže metódy čo sa bude robiť aby sa krásny svet v nej namaľovaný aj uskutočnil. A to je tam zatiaľ málo vidieť.

11

Nie som IT expert, takze asi by som len spamoval, co nechcem. Moj navrh mozno ani nie k NKIVS ale kroku potom alebo v nejakej prilohe je ukazat verejnosti ze stat vie co robi z hladiska biznis procesov, vie aky ma stav IT a vie co potrebuje v jednotlivych oblastiach, aby sluzby poskytoval efektivne a modernymi prostriedkami.

Nemusi to byt uplne podrobny diagram ale mozno nieco zjednodusene. Asi to vnimam z uzkeho technokratickeho pohladu mojho mikrosveta. Ked som CEO a mam 100 milionov na IT tak na zaklade NKIVS tak ako je napisana viem povedat co mam od jednotlivych divizi pozadovat, aby nase IS zodpovedali modernym standardom ale neviem povedat ci mam dat 10 milionov na HR, alebo 50 ekonomickemu, 30 logistike, 50 vyrobe, XX marketingu, YY vyskumnemu, ZZ sietam, atd. Samozrejme ze vsetci chcu 50, samozrejme vsetci deklaruju ze su v sulade s NKIVS, ale nevedia objektivne zdovodnit preco potrebuju 50 :smiley:

Ale predsa ma napadla jedna pripomienka, bolo by nacase aby NKIVS jednoznacne povedala kam sa ma strategicky uberat IT samospravy, tomuto sa vobec nevenuje, co povazujem za chybu. Nech sa rozhodne akokolvek ale nech sa rozhodne a nech je to povedane vo vladou schvalenom dokumente. Asi odpoved bude ze ved je to samosprava a vyriesi sa to v samostatnom dokumente, ale potom nech sa NKIVS premenuje na NKI statnej spravy.

Ano, toto je nevyhnutne.

2 Likes
12

Nuz ked sa nejde po procesoch, tak je taka situacia ako teraz, ze mozes mat 80% procesu podporeneho IT systemom, ale ked retaz je narusena a hoci len chyba jedno “ocko”, tak to cele nefunguje ako ma a v podstate nefunguje nic poriadne, presne tak to dnes je (ako priklad niekolkokrat spominana zmena adresy, zmen trvaly pobyt kazdy rok a myslim, ze budes na prasky z IT na Slovensku alebo si predstav ako by mohla fungovat normalna nemocenska (dnesny stav je hotova katastrofa), atd. ale tu neriesia potrebne veci (pretoze vlastne ani sa nezadefinovali), tu sa riesia bud “pikosky” alebo “nezmysly ktore nikom netreba” alebo “galakticke veci” a kde je napriklad jednotny vyber, dani, ciel a odvodov so zjednotenim vymeriavacieho zakladu? Boli 2 potrebne projekty (stavebne konania a obchodny register - tak tie sa zrusia, asi si mylsia, ze su nepotrben). A dalo by sa pokracovat este dlho a preco je to tak? Pristup je vadny, ciele su vadne, rozne zaujmy to uplne znicia, medzirezortne riadenie nefunguje (najzaujimavejsie procesy su tie medzrezortne, ktore je potrben menit aby bol fungujuci stat, ale procesy netreba, no co uz.

13

No tak som to otvoril. Zacal som KPI a som dost zdeseny. Lebo ak nas nieco naucil OPIS, tak je to to, ze KPI su extremne dolezite a ked sa daju ohnut, tak sa ohnu.

Z rychlika:

Vopred vyplnené formuláre

Viem, ze to ide z DESI, ale povazujem to za uplne zly ciel. Take udaje sa do formularov nemaju co davat pokial nie je predpoklad, ze ich bude user menit.

Poskytnutie služby online

Nemala by byt pointa, ze online budu sluzby, ktore online byt maju? Ci ideme opat elektronizovat kazdu hovadinu a potom sa budeme divit, ze to nikto nepouziva? Zmurk el. sluzby miest a obci.

Služby hodnotené v rámci eGovernment Benchmark budú digitalizované a optimalizované s využitím prvkov automatizácie a orchestrácie údajov a procesov

To je co za ukazovatel? budu/nebudu?

Používatelia elektronickej verejnej správy - EUROSTAT - Ľudia, ktorí zaslali vyplnené formuláre orgánom verejnej správy cez internet v predchádzajúcich 12 mesiacoch.

Cize napriklad vsetkych donutime poslat online nejaky formular a budeme na tom super?

Počet elektronických podaní voči celkovému počtu podaní všetkými dostupnými kanálmi

Ano - ale tu nema zmysel smerovat k 100% toto treba riesit per case a niekde tento kanal zmysel nema

Počet koncových služieb ISVS dostupných prostredníctvom mobilnej aplikácie (prezentačná, typu podanie) Počet prevádzkovaných koncových služieb prístupných cez kanál mobilná aplikácia.na báze natívnych aplikácii budovaných na mobilných platformách. Prioritná implementácia mobilnej aplikácie pre zabezpečenie autentifikácie použitím mobilného zariadenia a umožnenie multikanálového prístupu použitím smartfónov a tabletov cez webové prehliadače.

Dufam, naozaj dufam, ze toto nikto nemysli tak, ze bude tych aplikacii viac kusov. To by sme sa vratili 5 rokov dozadu. Taktiez nevidim zatial najmensi dovod preco by to vlastne nativna aplikacia byt mala. No a taktiez, ked toto je plan do roku 2030, tak by som rad upozornil, ze 13 rokov dozadu iphone este neexistoval. Co ak budeme v 2030 ovladat vsetko hlasom? Netlacme tam nasilu technologie, povedzme, ze to maju byt zariadenia, ktore pouziva cielova skupina (to je teraz mobil, o 10 rokov to bude ktovie co).

Počet prevádzkovaných agendových IS poskytujúcich otvorené API

Cize “evidencia sadov jablk a hrusiek” ako sme mali pri open data, ale tento krat pre API. Co takto prioritne datasety podla https://index.okfn.org/ alebo podla prieskumu u nas?

Podiel ÚOŠS, ktoré stotožňujú a referencujú údaje

Cize podiel ovm ktore plnia zakon? wow.

Hviezdicky / datasety

Uz som aj zabudol na co je ta dereferenciacia ale centralny model na referencne udaje ma nevyrusuje.

Počet evidovaných služieb IaaS, SaaS a PaaS v katalógu vládnych cloudových služieb

Vanity metrika, nepodstatne. Co je cielom tejto metriky? Konkurencia? Znizenie cien?

Elektronické rozhodnutia vs. rozhodnutia v papierovej forme - Počet zásielok odoslaných elektronicky voči počtu zásielok odoslaných v papierovej forme cez modul Centrálne úradné doručovanie. Zásielky pripravené na odoslanie CUD odošle adresátovi elektronicky do elektronickej schránky, ak je aktivovaná, alebo listinne službami Slovenskej pošty.

Co je cielom? Vyuzivanie CUD alebo aktivacia schranok na dorucovanie?

Inak do PS lepsie sluzby ani do PS strategicka architektura toto zatial oficialne vobec nepristalo, cize ten termin na pripomienkovanie vidim absolutne nerealne.

Taktiez v dokumente vidim, ze sa zacinaju pouzivat nove buzzwordy na to iste premalovane dokola (ahoj, digitalna transformacia).

Toto bude este fakt na dlho. :frowning: A teda zaujimalo by ma aky je plan s existujucimi strategickymi prioritami. Budu sa tiez robit nanovo? Ved do toho sa uz snad vrazili clovekoroky tvorby, hadania, pripomienkovania, preklapania do zakonov a vyhlasok a studovania.

14

OK, vidim, ze 2016 vs. 2021 obnasa vcelku velke zmeny. Plus teda drafty a pod. (s version track) sa ku mne nedostali, t.j. je velmi tazke pre mna rychlo zistit, v com podstatnom (a preco) sa dokumenty lisia. Sustredim sa teda na ukazovatele (KPI): Mam navrh na nove (vid zaver), ale najprv obkecam aktualne (aby som naznacil, ze preco aj nove):

  • “Podiel ÚOŠS, ktoré poskytujú referenčné údaje do CSRÚ" poprosim pridat aj suvisiace ciele”: Nerozumiem, aky ma tento KPI vyznam, kedze ziaden dalsi KPI k CSRU nevidim a zaroven nie je jasne, aky benefit ma verejna sprava alebo obcan z toho, ze nejake udaje su v CSRU. Nevyplyva to ani z NKIVS, kde sa pise k CSRU iba toto: “spoločného modulu dátovej integrácie CSRÚ (Centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy),” (a mozno aj dalsie, ale to uz len v naznakoch, t.j. bez klucoveho slova “CSRU”), t.j. aby sme sa nezamotavali, tak by som CSRU z NKIVS vynechal alebo naopak mu stanovil relevatnejsie KPI
  • “Percento všetkých otvorených datasetov na úrovni 3★ zo všetkých katalógov ÚOŠS”: Toto chapem ako “kvalitativne KPI pre nove projekty”, kedze sa tyka len novych a inovovanych ISVS (pocas OPII, zrejme) a teda je tu riziko toho, ze kopa otvrenych udajov zostane zverejnena zle resp. zostane nezverejnena, t.j. doplnil by som aj dalsie KPI
  • obdobne ako vyssie potom aj “Percento otvorených datasetov na úrovni 5★ z referenčných registrov používajucich centrálny dátový model pre nové a inovované systémy ISVS UOŠS”
  • “Zlepšenia postavenia SR v hodnotení European Data Portal” - toto je super ciel, lebo teda jeho zhodnotenie bude v rukach EC/EUDP a od 2018 bolo vylepsenie aj o “impact” a kvalitu a do buducna sa zrejme zameria na “high value datsets” ( https://utopia.sk/wiki/display/opendata/High+value+datasets )

Nuz a NKIVS 2016 bol aj tento ciel (v 2021 uz nie je):

Takze, ake nove ciele navrhujem: TD;DR: vylepsienie “starych” + ciatkova podpora pre “Zlepšenia postavenia SR v hodnotení European Data Portal”

  1. “Podiel zdokumentovaných dátových zdrojov: 100%”

    • zdokumentovaných = informácia o existencii a základnom popise dátového zdroja verejne dostupná (+ neviem, či do tohto chceme zaťahovať aj MetaIS, pred pár rokmi by som zatiahol, dnes si nie som istý)
    • dátový zdroj - hocijaký zdroj dát na základe ktorého OVM vykonáva ktorúkoľvek svoju agendu; typicky tabuľka či množina tabuliek v nejakej databáze v nejakom ISVS, tabuľkový súbor či v extrémnom prípade “šanón s papiermi niekde v polici”
      • jeden dátový zdroj je zároveň potencionálne jedným datasetom (alebo viacerými? závisí …, ale minimálne jedným určite)
      • alternatívne môžeme napísať aj “akékoľvek údaje, ktoré OVM má” ale predpokladá sa, ze OM zhromaždujú len údaje stanovené zákonom, čo je “agenda” - znalci legislatívy ma zrejme pooopravia
    • základný popis dátového zdroja: názov, popis obsahu a štruktúry údajov, agenda ktorej sa týka (stručne slovne + odkaz na relavatný zákon resp. jeho časť), forma údajov (DB, tab. súbor, papier), atď.
    • má to byť výsledkom tzv. “dátového auditu”, ktorý v SR už mal niekoľko krát zbehnúť u všetkých OVM z titulu úloh OGP alebo ak aj nie, tak kvôli GDPR či kvôli kybernetickej bezpečnosti
    • s ohľadom na GDPR (a na to naviazané ciele napr. v kontexte “My Data” a.k.a. “Moje dáta”) a tiež kybernetickú bezpečnosť toto pokladám za kľúčový cieľ, t.j. nie len “sekcia údaje”, ale celkovo vysokoprioritný pre eGov ako taký

  2. “Podiel dátových zdrojov, ktoré spadajú do prioritných tém “high value datasets”, zverejnených v podobe Open Data: 90%”

    • high value datasets: podla definicie z “Directive on open data and the re-use of public sector information”, vid napr. https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/european-legislation-reuse-public-sector-information
    • prečo 90%: aby sme si nestanovovali nereálne ciele, ale aby sme si zároveň nestanovovali zbytočne nízke ciele
    • ako rátať: zo všetkých zdokumentovaných existujúcich dátových zdrojov, viď predchádzjúci cieľ, t.j. nelimitovať len na “nové či inonované ISVS”, inak sa môže stať, že zverejníme len povedzme jeden (číslom “1”) dataset a stratégiu síce splníme, ale pointa by ušla
      • a napr. cieľ “Zlepšenia postavenia SR v hodnotení European Data Portal” by sa takto tiež plnil obtiažne

  3. “Podiel ostaných (nie “high value”) dátových zdrojov zverejnených v podobe Open Data: 50%”

    • prečo 50%: aby sme si nestanovovali nereláne ciele, ale aby sme si zároveň nestanovovali zbytočne nízke ciele
    • 98% v NKIVS 2016 bolo nie úplne jednoznačné a zrejme aj zbytočne ambiciózne, preto …
    • … ako rátať: zo všetkých zdokumentovaných, viď predchádzjúci cieľ, t.j. nelimitovať len na “nové či inonované ISVS”, ale …
    • … keďže sa potencionálne bavíme aj o “papieroch v šanónoch”, tak navrhujem zatiaľ cieľ “len” 50%, aby sme rovno na začiatku nedemotivovali nerealistickým cieľom

A potom ešte špecificky k CSRÚ (ak nebude z NKIVS cieľov ostránený):

  1. “Podiel zvrejniteľných referenčných údajov v CSRÚ zverejnených v podobe Open Data: 100%”
  • prečo vôbec ako cieľ: ako som už písal, akosi nie je jasné, čo budeme mať z toho, že nejaké údaje budú v CSRU, takže toto beriem ako niektoré možné “vedľajšie benefity” z CSRÚ
  • prečo 100%: aby sa tlačilo na efektívnu implementáciu, t.j. aby sa hľadali riečenia, ktoré zabezpečia aj publikovanie do CSRÚ aj publikovanie Open Data; predpokladám najmä:
  1. “Podiel zdokumentovaných nezverejniteľných referenčných údajov v CSRÚ: 100%”
    • zdokumentovaných: jasne vysvetlené, čo a prečo sa nezverejňuje v podobe Open Data
    • toť aby sa KPI č. 4 “neohýbal”, plus pomôže zadefinovať a následne verejne skontrolovať, čo to znamená “nezverejniteľné ako Open Data”
    • plus odôvodnenia rovnaké ako v 4

V závere spomeniem samosprávu: NKIVS by sa ich mala týkať, ale vrámci (z pohľadu občana) žabo-myších vojen sa možno nájde nejaké zdôvodnenie pre “neplatí”. Preto by som teda aspoň doplnil, že ak už nie “všetko”, tak minimálne tie projekty samosprávy, ktoré su spolufinancované zo št. rozpočtu alebo prostriedkov EÚ by mali byť v súlade s NKIVS. Týkať sa to teda má napr. DEUS/DCOM a pod. Toto samozrejme možno netreba písať do KNIVS, ale minimáôlne treba podľa toho upraciť pravidlí OPII (už asi aj boli, ale pre istotu píšem).

15

EU legislativa uz riesi ako “high value datasets” (v mojom predchadzajucom komentari mam linku). Nuz ale kym EC vyplulikuje “presny zoznam”, tak aj napr. OKFN index je dobre voditko, co riesit. Plus sme mali v SR preieskumy ziadanosti, vid napr. OGP 2017 - 2019 - Prieskum najžiadanejších datasetov & API .

Klucove slovo k tomuto by mohlo byt najma “stotoznovanie”, t.j. aby v datasetoch neboli stlpce “ulica, cislo, psc, mesto, …” ale “ID do Register Adries”. Druhym suvisiacim slovom by potom bola “kvalita”.

Ako KPI ma to az tak nezaujima. Ale CUD ako take je relevatne aj pre samospravu, lebo CUD ma o.i. riesit “oriesok” v zmysle “doruc toto X ludom, aj ked cast z nich nema el. schranku” co je oriesok casto rieseny aj v samosprave a jej organizaciach. Ale “stat” zatial robi CUD iba re seba, samosrpavy mozu z “vcelku vysoky” poplatok. T.j. NKIVS, ak je teda “narodna”, by sa mohol nejako zapodievat otazkov, ako efektivne vysdielat relevatne ISVS statu aj so samospravou.

Cim sa dostavame k tejto casti NKIVS:

“Následne sa tento koncept rozšíril o časť „komunitného cloudu“ tým, že sa partnerom vládneho cloudu stalo Datacentrum elektronizácie územnej samosprávy (ďalej len „DEUS“) pre účely poskytovania cloudových služieb IaaS, PaaS a SaaS pre subjekty miestnej územnej samosprávy. DEUS je zároveň špecifickým poskytovateľom cloudových služieb typu SaaS pre subjekty miestnej územnej samosprávy a to s využitím IaaS a PaaS vládneho cloudu v súlade s technologickým princípom „vládny cloud prednostne“.”

Ak maju niektore samospravy svoj IOSVS na nieco take ale nie je to DEUS, tak co? Tu namietam, ze DEUS/DCOM ma akesi “specificke postavenie”, vramci ktoreho sa snazi budit dojem, ako by bol “povinny”, zaroven vsak (aspon formalne) ostava aj priestor pre “ine riesenia” ci “konkurenciu”. To je taky “macko-pes”, t.j. DCOM/DEUS ako specificke klucove slova by som z NKIVS vypustil.

Pre siersi kontext vid napr. Sekcia informatizácie pri Rade ZMOS - #12 by hanecak ci Dokument Odporúčanie postupu informatizácie územnej samosprávy - #34 by anton-somora .

+1

16

Podla mna KPI ma mat stat, vlada, statne institucie, oni aj nejake maju. Informatizacia ma sluzit k tomu aby pomohla co najlepsie vylepsit KPI statu, institucii, k tomu ma sluzit informatizacia statu, nemaju sa vymyslat specialne KPI pre informatizaciu (to je druhorade). AK informatizacia nesluzi k vylepsovaniu KPI statu, tak nema prinos. KPI musia byt jednoduche a jasne meratelne (informatizacia ma prispiet aj k ich meratelnosti/vyhodnocovaniu)

17

len poznamka: Znie to pekne a bolo by krasne keby to tak fungovalo. Ale v realite je pravda taka ze sme velmi daleko od moznosti merat nejake KPI statu, tie lepsie organizacie maju aspon nieco ale malokedy uspokojive. Chyba nam zakladna stavba, kde v organizaciach su zakladne data z ktorych sa da nieco zmerat. V realite sa vsetko deje empiricky, ak niekto dost krici ze nestiha, tak sa navysi pocet ludi. Ak niekto nekrici, tak sa tomu nik nevenuje.
Takze sme stale v nultej faze, informatizacia neposkytuje ani udaje k riadeniu organizacie, chciet aby prispievala ku KPI na statnej urovni je jednoducho nerealne.

18

Preco by som nemohol mat KPI, typu: Zvysenie vyberu dane z prijmu PO a zivnoastnikov o 10%, Znizenie unikov DPH o 50% (vedia presne odhadnut relativne presne kolko je unik na DPH), Zvysenie poctu PO a zivnostnikov, skratenie doby stavebneho konania o 50%, skratenie doby VO o 30%, zalozenie firmy typu X do 1 dna, typu Y do max. 4 dni, pri zmene trvaleho pobytu len 1 hlasenie o zmene pobytu, atd. atd. Ku vsetkemu tomu portrebujete fungujuci informatiku. preco nemozu byt take KPI, take KPI zaujimaju obcana a charakterizuju funkcnost statu …

19

Ahoj Lubor, nevieš náhodou, či sa to teda stihlo prediskutovať v PS do 11.1? Prípadne aká je teraz situácia? Ďakujem

20

Za S.D sme poslali nasledovné pripomienky, “centrálne”, aj cez pracovné skupiny - tie, ktoré sa tomu už nejako systematicky venujú:

NKIVS 2021_Draft_v2.6.1_pripomienky_S.D.docx (993.0 KB)
Koncepčné pripomienky k verzi 2.6.1 NKIVS.docx (10.6 KB)

“…Koncepčné pripomienky sú v samostatnom texte, ostatné formou zmien a komentárov v dokumente. Pripomienky sme spracúvali v S.D po diskusii s ďalšími ľuďmi. Spätná väzba od viacerých: dokument je slabo čitateľný, niektoré časti chaotické, zavádza sa kopa nových pojmov, nie je jasné prečo sa slabo drží NKIVS 2016.”
Merateľné ukazovatele ešte zašleme, avšak serióznejšie ich vyhodnotiť bude možné až po ich prerokovaní v pracovných skupinách.