ÚPVII Pracovná skupina K9.2 Governance


#1

Na ÚPVII bola (už dávnejšie) zriadená pracovná skupina Delivery, ktorej cieľom je “Navrhnúť a uplatňovať moderné a transparentné riadenie informatizácie: funkčné procesy, ktoré umožnia dostatočnú kontrolu a participáciu”.

Skupina sa má venovať nasledovným témam: (naše chápanie draftu UPVII)

  • Koncepcie a metodiky
  • Nákup IKT
  • Kontrola
  • Kontrola reformných zámerov
  • “Value for Money”
  • Monitoring a meranie KPI

Ako výstupy tejto PS sú plánované dokumenty:

  • Koncepcia riadenia informatizácie GOVERNANCE IT (PgK, AKISVS)
  • Metodika pre tvorbu KRIS a Metodika vyhodnotenia súčasného stavu ISVS ako súčasť KRIS
  • Koncepcia nákupu IT vo verejnej správe
  • Koncepcia riadenia ľudských zdrojov v IT (role, motivácia…)
  • Aktualizovaná metodika projektového riadenia
  • Metodika pre monitorovanie a vyhodnocovanie kľúčových výkonnostných indikátorov
  • Metodika tvorby štúdie uskutočniteľnosti a jej aktualizácia
  • Metodika výpočtu CBA

Za Slovensko.Digital členom tejto PS budem zatiaľ ja. Ak máš záujem tiež byť jej členom za S.D, daj nám vedieť. Rovnako dôležité -a možno aj viac- však bude zapojiť sa do prípravy návrhov a komentárov k týmto témam, tu na platforme. Z našich pracovných skupín k tejto téme majú najbližšie @ps-governance, ak vieš o ďalších čo majú záujem, daj im vedieť.

Účasť zástupcu Slovensko.Digital v tejto pracovnej skupine je financovaná z projektu Lepšie riešenia eGovernmentu v SR (viac info tu: https://slovensko.digital/projekty/lepsi-egovernment).


Ako pracujú pracovné skupiny?
O kategórii Čo je nové v Slovensko.Digital
Riadenie ľudských zdrojov v štátnom IT (návrh verejnej politiky)
Ľudské zdroje vo verejnej správe - pripomienkovanie
#2

Za posledné mesiace sa v tejto pracovnej skupine toho dosť udialo. Momentáne je zverejňovanie výstupov nastavené tak, že zverejňovať sa budú draft verzie dokumentov na verejné pripomienkovanie. Zatiaľ spíšem aspoň hlavné okruhy a naše návrhy k nim:

  • Koncepcia riadenia informatizácie
    Snažíme sa presadiť hlavne návrhy obsiahnuté predovšetkým v kapitole 3.3 NKIVS - prístup k informatizácii. To znamená:

  • centralizácia riadenia informatizácie vo verejnej správe

  • rozvoj interných kapacít

  • procesy hodnotenia IT projektov v štátnej správe a ich transparentnosť

  • agilný vývoj

  • Koncepcia nákupu IKT
    Pod PS9.2 vznikla podskupina, ktorá sa venuje nákupu IKT. Kedže jej rozsah bude pomerne široký, diskusia k návrhom bude prebiehať na samostatnom vlákne.

  • Metodika pre KRIS (Koncepcie rozvoja informačných systémov)
    KRIS je dokument, ktorý pripravujú jednotlivé rezorty ako “reflexiu na NKIVS”. Inými slovami - NKIVS stanoví rámec a úlohou KRIS je ukázať, ako daný rezort tento rámec bude plniť. V rámci našej PS sme predložili k metodike KRIS pripomienky a bolo k nim aj jedno špecializované stretnutie. Žiaľ, zo stretnutia máme pocit, že naše pripomienky sa nestretli s pochopením na druhej strane. Tým pádom aktuálne platná metodika ostáva primárne “architektonickým” dokumentom a nevenuje sa veľkej časti zámerov z NKIVS.

  • Metodika pre CBA
    CBA (cost-benefit analýza) je dôležitým dokumentom, ktorý vyhodnocuje, či sa IT projekt “oplatí robiť” a ktorá alternatíva je ekonomicky najvýhodnejšia. Návrhom na zmenu CBA sa venovala už správa Ústavu pre hodnotu za peniaze o informatizácii. V zmysle tejto správy sme k metodike CBA predložili naše pripomienky a tie sa teraz zapracúvajú na strane ÚPVII.


#3

@ps-governance sa po dlhom čase dopracovala k draft verziám 2 svojich výstupov, ktorú sa už dajú pripomienkovať:

K dokumentom už teraz máme výhrady, ktoré budem postupne spisovať sem (pripomienky ku Koncepcii) respektíve sem (pripomienky k Metodike).

Ďalšie pripmienky (hlavne s ohľadom na to, čo bolo písané v NKIVS) prosím píšte do pripomienkovacieho dokumentu, resp. sem na platformu (ak máte pocit, že by bolo dobré o nich ešte diskutovať).

Termín na pripomienky je piatok 22.9.2017
Predpokladám, že zaujímať by to mohlo @Lubor, @michalblazej, @peter_k


#4

Jano, mas tam pripomienky za mna. Nie uplne v koncepcii aku si navrhoval, ale takto som to mal pripravene a inak to uplne nestiham.


#5

Ahojte,

ja si dovolím pridať celkom novú kapitolu na ktorú som presvedčený že sa zabudlo, ktorá vždy bola takpovediac na konci životného cyklu projektu, hoc má byť ešte pred začiatkom. :slight_smile: Áno, jedná sa o dátové štandardy, najmä teda Manažment zabezpečenia dátovej interoperability údajov verejnej správy.

Jedná sa o metódu

ktorá je transponová aj na Slovenskú Republiku
obrázok


ÚPVII Pracovná skupina K9.4 Lepšie dáta
#6

Bol som upozornený, že návrh KRIVS obsahuje nasledovnú vetu: “Osobitnú pozornosť je potrebné venovať unikátnemu SW dielu, ktoré sa vytvára na základe objednávky (zmluvy o dielo), je preto legitímne aby objednávateľ (štát) získal taký rozsah výkonu autorských práv, aký sám požaduje a to do tej miery ako to Autorský zákon umožňuje, nakoľko vypracovanie dodaného diela (resp. jeho podstatnej väčšiny) objednal a financoval (SW dielo patrí štátu, ktorý ho môže voľne používať s výnimkou použitia na obchodné účely). Verejný obstarávateľ by zároveň mal môcť voľne postúpiť alebo sublicencovať dielo pre akúkoľvek inú organizáciu verejnej správy.”

To je však nielen zlé riešenie, ale dokonca priamo v nesúlade s platnými zákonmi. Túto stať zrejme písal diletant (ibaže by to bolo úmyselné).

Totiž podľa dnes platného Autorského zákona §91 ods.4: Na počítačový program, databázu podľa § 131 a kartografické dielo vytvorené celkom alebo sčasti na objednávku sa vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele; objednávateľ sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa, ustanovenie § 90 ods. 9 sa nepoužije.

To znamená že zo zákona je objednávateľ softvéru držiteľom všetkých autorských práv k dielu. Čiže si s ním môže robiť čo chce. Naopak, dodávateľ zo zákona nemôže sám rozhodovať kto, kedy a akým spôsobom vytvorený softvér, zdrojový kód atď. použije.

Táto časť by v dokumente mala byť upravená nasledovne:
“Osobitnú pozornosť je potrebné venovať unikátnemu SW dielu, ktoré je vypracúvané na základe zadania orgánu verejnej moci. Ak je takéto dielo vytvárané na objednávku, má byť použitá zmluva o dielo. Týmto spôsobom bude v súlade s platným Autorským zákonom zabezpečená ochrana záujmov objednávateľa (verejnej správy). Takto vytvorené SW dielo, vrátane zdrojového kódu a súvisiacej dokumentácie (prípadne ďalších súvisiacich autorsky chránených artefaktov) sa riadi režimom zamestnaneckého diela, kde objednávateľ je považovaný za zamestnávateľa, a teda je výhradným vykonávateľom majetkových práv k dielu. To zahŕňa okrem iného aj označenie diela výhradne menom organizácie, ktorá ho objednala, možnosť rozhodovať o spôsobe použitia diela, vrátane možnosti jeho použitia inými subjektmi, či už z verejnej správy alebo mimo nej, vrátane použitia na obchodné účely, nakladanie so zdrojovým kódom na základe vlastnej úvahy, vrátane možnosti jeho zverejnenia alebo rozšírenia či zmien. Hoci toto postavenie strán zmluvy vyplýva priamo zo zákona, odporúčame ho vzhľadom na špecifickú historickú situáciu v e-Government sektore (častý vendor lock-in prostredníctvom autorských práv) v zmluve explicitne pomenovať.”

@janhargas v akom stave je to schvaľovanie?


#7

V rámci pracovnej skupiny sa vytvorila aj podskupina pre prípravu Koncepcie Nákupu IKT
Draft dokumenty boli dnes zverejnené na pripomienkovanie. Sú zavesené na tomto linku.

Pripomienky prosím posielať priebežne, tie hlavné však do stredy 4.10. 12:00, aby sme ich mohli skonsolidovať a zaslať na UPVII. Pripomienky je najlepšie vkladať sem.

@trina toto by ťa mohlo zaujímať


#8

Koncepcia sa stále pripomienkuje. Pokiaľ viem, tento text prišiel od vedenia PS Nákup IKT. Debata o zamestnaneckom diele sa na tejto PS otvorila inulý týždeň a bude pokračovať. Argument ITAS (ktorý argumentujú v prospech pôvodného znenia) je, že spomínaný paragraf sa vzťahuje len na tvorcov SW - fyzické osoby, nie na PO.


#9

To asi odvodili z dôvodovej správy, kde sa uvádza že ide o zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka. Avšak zaujímavá je aj ďalšia veta: “Úprava diela na objednávku sa primerane uplatní aj na dielo vytvorené v rámci verejnej súťaže, v takom prípade má vyhlasovateľ súťaže obdobné postavenie ako objednávateľ.”


#10

Po dlhšej dobe sa obnovila aj aktivita v tejto pracovnej skupine a v uplynulých týždňoch sa konali pracovné sretnutia.

Nové info:

  • skupinu po novom vedie Emil Fitoš z ITAS
  • Zameranie skupiny je momentálne na 3 oblasti:
    - Roadmap-a výsledkov informatizácie (odpoveď na otázku - čo má vlastne občan, OVM alebo podnikateľ od informatizácie očakávať a kedy?)
    - Koncepcia rozvoja ľudských zdrojov v štátnom IT (dokument, ktorý bol zakotvený v NKIVS a dnes mešká už viac ako rok)
    - Transparentnosť a opatrenia na podporu konkurencie

V prvej oblasti pripravuje p. Fitoš prehľadnú tabuľku jednotlivých prínosov informatizácie aj s návrhom, ako majú byť manažované.

V druhej oblasti vznikla pod-skupina (4 ľudia vrátane mňa), ktorá sa zameriava na 3 prioritné témy v ľudských zdrojoch:

  • kompetenčný model (t.j. aké kompetencie potrebujeme v štátnom IT do budúcna)
  • audit súčasného stavu (t.j. aké kompetencie má VS dnes a aká veľká je medzera oproti želanému stavu)
  • motivácia (finančná a nefinančná) na prácu vo VS
    Prvým výstupom majú byť požiadavky na kompetenčný model VS a požiadavky na audit (t.j. na čo sa zamerať)

V tretej oblasti navrhol p. Fitoš niekoľko opatrení, ku ktorým najbližší týždeň pošlem naše pripomienky.

Pracovná skupina sa bude stretávať raz za 2 týždne. Posledné stretnutie bolo v utorok 15.5. a najbližšie bude 29.5.

Ak sú tu ľudia, ktorí by mali špeciálne záujem o tému ľudských zdrojov, budeme radi ak sa pridajú k tvorbe návrhov.


#11

Do pracovnej skupiny bola predložená nová metodika pre Cost-Benefit Analýzy (CBA) a tabuľky na kalkulácie. Túto metodiku považujeme za jeden z kľúčových nástrojov na zreálnenie nákladov a prínosov IT projektov.

Pripomienky je možné pridávať formou komentárov do štvrtka 31.5. (koniec dňa), aby sme ich v piatok mohli skonsolidovať a predložiť.

@ps-governance @peter_k @Lubor


#12

dnes vecer sa na to pokusim pozriet a poslat par postrehov


#13

ale predtym sa opytam, ze kolko % alokacie je uz v schvalenych/rozpracovanych v studiach a kolko % bude, kym sa toto schvali a zacne sa podla toho postupovat…pytam sa, ci to ma este zmysel sa tomu viac venovat, lebo ak uz drviva vacsina alokacie bude pokryta studiami, tak to o niecom hovori

dopytove vyzvy budu pouzivat tuto studiu a CBA? pocul som, ze by tam mal byt nejaky zjednoduseny model


#14

napadlo ma to iste … len nie cez % alokacie, ale cez cas ostavajuci … na druhej strane ak sa dany dokument bude pouzivat nielen na projekty z eurofondov, tak to nie ja teake dolezite … nie ? ved pravidla maju platit furt rovnake, a nie len pre eurofondove projekty - tak to je spominane aj v nkivs.


#15

ano, ale ani pre jeden IS, ktory sa teraz obstarval mimo fondov, som nevidel CBA, studiu a pod.

a teda obstarava sa toho dost…vestnik pozeram pravidelne


#16

dobry dokument, ktory by tomu dal hlavu a patu by bol fajn, lenze tu to vyzera tak ze sa ide o snahu dokazat ze stavebne konanie bolo zle.
prinosy ktorym sa venuje su :
Cena ušetreného času používateľa
Cena ušetreného času úradníka (tento parameter bol pôvodne súčasťou nákladovej časti CBA poznámka spracovateľa)
Kvalitatívne prínosy vo finančnom vyjadrení

A spravne ukazuje na problemy ze tie prve dva nie su dostatocne, lenze tie su jedine kde existuje aspon teoreticka moznost ich nesporne vycislit. A tak sa nafukovali. Vsetci vieme.

Ale to zdaleka nie je jedina motivacia na IS, a to hovorime len o agendovych systemoch a zivotnych situaciach.
A tak v skutocnosti vysledkom takehoto materialu bude ze konzultacky zacnu kreativne vymyslat dalsie benefity a vymyslat zlozite metodiky ako ich ocenit. A aj ta drobna informacia ktora hovorila o pocte podani sa strati.
Len tak namatkou : Do stavebneho konania sa daju pridat naklady uslej prilezitosti, ak stavebne konanie trva rok, tak tam zaratam potencialny usly zisk z najomneho a jedna vacsia investicia mi da prinosy ktore pokryju cokolvek, pridam tam nerealizovane mzdy pri fabrikach, atd .
A tak miesto porovnatelnych cisel dostaneme cisla ktore povedia co len budeme chciet.

A podme dalej, centralny system pri stavebnom konani umozni napriklad kontrolu a benchmarking pracovnikov. Ale to znamena ze prida cas uradnika, pretoze to treba spravit. Kazdy chape ze bez nastroja na riadenie ktory ma data sa neda dobre riadit. Ale metodika ako to previest na peniaze bude ciste na kreativite konzultaciek.
Ako sa napriklad zapocitaju prinosy z toho ze riesenie bude bezpecnejsie ? Ocenim bezpecnostne aktiva ? Akou metodikou ?

Toto je podla mna cesta do pekla, chapem co je cielom ale toto ho nedosiahne.

A ked som sa davnejsie pytal napriklad na metodiku ako ocenit projekty v oblasti zivotneho prostredia tak neexistuju. CBA je fajn pre investicne rozhodnutia ktore maju priniest zisk. Ale je nevhodna pre ine oblasti, to hovori aj teoria :),
V tomto dokumente existovala ista mala nadej ze sa postavia poziadavky ktore by mali umoznovat porovnanie projektov kde je IT v roznych oblastiach. A to sa nestalo.


#17

Cieľom je schváliť metodiku čo najskôr, aby platila pre čo najvyšší počet projektov. Pokiaľ viem, alokácia ešte nie je v takom stave, aby sme nad tým lámali palicu. Samozrejme, otázka je na mieste, prečo to ležalo na UPVII rok. Pretože pripomienky k CBA sa posielali ešte v 2017.


#18

cize tvoj navrh by bol…? aky presne?


#19

ak chcete urobit nieco co este nikde neexistuje ( a nie ani v anglicku :slight_smile: )
tak to spravit ako zavazny dokument pre cokolvek je celkom iste navod na pruser.
Co tak zacat tym ze nie pre VSETKY a VSETKO ale tak ako to zacalo ze sa precizuje metodika na vybrany typ projketov a v tomto pripade pre agendy ktore sa venuju zivotnym situaciam a riesia len elektronicke sluzby.
A cielom nie je dokazat ze sa nemaju robit ale nastavit metriky tak aby sa dali porovnavat.
Napriklad uvazovanie ze cely prinos je len v case, vedie k tomu ze nadhodnocuju pocetne ale malo vyznamne sluzby.
A ak to ma mat iny vyznam ako len zvysovanie nakladov studii a zisku pre konzultacne firmy, tak stanovit arbitrarne aj dalsie benefity s jednoduchou metodikou ako ich vycislit.

A len hejtersky : Co je tvojim zamerom, aky ciel sa sleduje ? A kde je CBA ktora porovnava prinosy a naklady takehoto pristupu ? Ako priklad si zoberme stavebne konanie, ake su naklady dnesneho stavu ?
Kto ich vie hodnoverne vycislit ? V egovermente sa totiz deje to co aj inde, prebiehaju vlny buzzwordov a hype roznych pristupov. V com je dnesne hype hodnoty za peniaze vyznamne lepsie ako bol benchmarking ? A desiatky dalsich ? aka goverment 2.0.
Co urad chce, to dostane ale co s tym bude robit ? Cim zlozitejsie tym viac to bude mimo realneho posudenia a cele sa to bude diat v specializovanom odvetvi konzultacnych sluzieb, kde jedna konzultacka to bude pisat a druha posudzovat. To budu krasne dokumenty, plne grafov, prieskumov. Radost to bude fakturovat.

A len par prikladov ako namet na uvahy k CBA:
projekt zamerany na vnutornu efektivnost institucie ( co je jeden z cielov opii ), finacny prinos vyjadreny vo vyhodenych uradnikov bude nula, vsetci vieme.
projekt ktory sa venuje bezpecnosti ( dalsi ciel OPII) , statu z utokov nehrozia ani finacne skody ani nepride o zakaznikov. finacny vynos nula
projekt zverejnovania akychkolvek dat - finacny prinos nula,
projekt upravy webu - pre statnu spravu finacny prinos nula

A toto su ukazky, kde o zmysluplnosti nemam pochyby, jedinym problem su naklady. Ak su nezvykle velke a to by ukazal benchmarking, nie CBA tak je tam problem.


#20

Prikladám dokument s našimi final pripomienkami po prečistení, aj verziu, ktorá sa vrátila z UPVII po ich čiastočnom zapracovaní.

@peter_k @vliv2 @robert.kuchar @jsuchal