K materiálu Informácia o plnení NKIVS… som za Slovensko.Digital zaslal nesúhlasné stanovisko a nasledovné pripomienky:
pripomienky S.D.odt (12.3 KB)
.
• Celý dokument je formálne ladený, nijakým spôsobom nereflektuje existujúci faktický stav informatizácie VS (napr. jeho silné, slabé stránky, výzvy, nedostatky…). Slovenská republika je pravdepodobne jedinou krajinou, kde nie je deklarovaný žiadny konkrétny nedostatok v oblasti informatizácie verejnej správy.
• Dokument sa nedostatočne sústredí na témy informatizácie, ktoré sú prioritné. Za tieto témy považujeme aj skutočnú využívanosť elektronických služieb, reálne problémy používateľov s eGovernmentom a ich riešenie, riadenie údajov (referenčné registre, kvalita a dostupnosť údajov, 1x a dosť), spôsob obstarávania IKT, využívanie cloudových služieb a ľudské zdroje v inštitúciách verejnej správy.
• V časti Predkladacia správa žiadame, aby boli do vety “Materiál bol prerokovaný v Rade vlády SR pre digitalizáciu verenej správy a jednotný digitálny trh dňa … 2019.” za slovo “prerokovaný” vložené slová “bez diskusie”. V zmysle prerokovania per rollam nebola možnosť diskusie o pripomienkach k materiálu. Pritom práve materiál s hodnotením súčasného stavu informatizácie by mohol byť vhodným podnetom na takúto diskusiu v Rade vlády.
• Kap.3: V celej kapitole sa uvádza iba stav ÚPVII - aké dokumenty vydal a schválil. To však nezodpovedá zadaniu. Žiadame doplniť údaje za celú verejnú správu, najmä plnenie úloh z existujúcich dokumentov NKIVS, strategických priorít, súvisiacich uznesení vlády.
• Kap.3, časť “Pravidlá publikovania elektronických služieb do multikanalového prostredia VS”: Dokument bol vydaný, ale nedostatky vidíme vo fakte, že OVM danú prílohu neregistrujú, nerozumejú povinnostiam, ktoré z nej vyplývajú a teda často dané požiadavky nepremietajú ani do pripravovaných projektov/štúdií uskutočniteľnosti. To vieme aj na základe viacerých osobných skúseností s veľkými OVM. Žiadame do správy uviesť aj skutočný stav dodržiavania pravidiel.
• Kap.3, časť API GateWay: Sme radi že téma OpenAPI je vnímaná ako zásadne dôležitá a je jej v správe venovaný veľký priestor. Na základe skúseností s konkrétnymi OVM a na základe analýzy možností publikovania existujúcich služieb IS VS vo forme OpenAPI je potrebné myslieť a dopracovať ďalšie usmernenia a konkrétne požiadavky, aby sa zabezpečil end-to-end scenár využívania OpenAPI. Vypublikovanie API do API GW nemá byť cieľom, cieľom má byť, aby dochádzalo k aktívnemu používaniu týchto API, napr. koncovými používateľmi prostredníctvom riešení tretích strán. Pre takýto end-to-end proces chýbajú jasné pravidlá a aj technické riešenia, napr. úroveň autentifikácie a autorizácie, jednoduché možnosti nastavenia zastupovania, rozšírené možnosti pre prístup 3. strán do elektronických schránok, možnosť udelenia oprávnenia na spracovanie potrebných osobných údajov a pod.
Ako kľúčový krok vnímame, aby na UPVII ako gestora danej témy vznikli a boli obsadené odborné kapacity, ktoré začnú systematicky zbierať požiadavky na publikovanie API jednotlivých IS VS, začnú komunikovať s jednotlivými OVM, riadiť proces identifikácie, publikovania API atď., t.j. vytvárať viacrozmerný katalóg služieb.
Proces identifikácie a publikovania jednotlivých API do API GW by mal byť riadený s cieľom nákladovej efektívnosti a získania maximálnej pridanej hodnoty pri minimálnych nákladoch, zároveň je potrebné vnímať obsahové a technické súvislostí medzi jednotlivými API.
• Kap.3, časť natívna cloudová architektúra: V kapitole absentuje popis stavu v roku 2018. K pripravovanej natívnej cloudovej architektúre by bolo potrebných viac informácií o aktuálnom stave daných projektov, o ich cieľoch a harmonograme pre tieto ciele, krokoch a celkovej stratégii v téme Cloudu. Aktuálne nie je vôbec jasná stratégia v tejto téme, prioritné kroky/opatrenia, ich stav spracovania a pod. OVM bez jasných informácií a usmernení nebudú schopné pri budovaní nových IS VS realizovať na svojej strane také kroky, ktoré zabezpečia minimalizovanie nákladov a bezproblémový prechod vznikajúcich do cloudového prostredia. Pracovná skupina Cloud už dlhú dobu nezasadá pravidelne, čo vnáša do problematiky veľa otáznikov, nejasností a pod. Je chybou ak sa informácie tohto typu OVM aj odborná obec dozvedá z hodnotiacej správy.
• Kap.4: Rozpracovanie strategických priorít NKIVS snáď nekončí “schválením dokumentu”. Považujeme za nevyhnutné aj vyhodnotenie povinností a úloh, ktoré vyplynuli z dokumentov jednotlivých strategických priorít. Predmetné úlohy vnímame ako dôležité, nakoľko ide o výsledok práce pracovných skupín a dané úlohy smerovali, viedli k naplneniu strategických priorít.
• Kap.4: V tejto kapitole žiadame doplniť vyhodnotenie činnosti pracovných skupín zriadených ako poradný orgán ÚPVII pre jednotlivé strategické priority NKIVS.
• Kap.4.1: V kapitole týkajúcej sa legislatívy žiadame aj vyhodnotiť stav plnenia úloh daných zákonmi a ďalšími záväznými dokumentami uvádzanými v tejto kapitole, najmä zákona o ISVS a zákona o e-Gov, zákona proti byrokracii, doplniť prehľad o vykonanej kontrolnej činnosti v zmysle zákonov o ISVS a e-Gov, prehľad o činnosti v oblasti výkladových stanovísk podľa zákona o e-Gov.
• Kap.4.2: Ak je v správe zaradená samostatná kapitola o centrálnych komponentoch, žiadame detailnejšie uviesť prehľad stavu, využívania, rozvoja centrálnych komponentov.
• Kap.4.3: Táto kapitola pojednáva o riadiacej roli ÚPVII, avšak neuvádza žiadne z dôležitých zmien, ktoré nastali v štruktúre ÚPVII v roku 2018, o riešených témach, celkových kapacitách a ľudských zdrojoch. Žiadame tieto informácie doplniť.
Hodnotiaca správa by mala jasne identifikovať štruktúru miest ÚPVII a zároveň vyhodnotiť obsadenosť miest. Hodnotiaca správa by mala identifikovať témy, oblasti, v ktorých ÚPVII využíva externé odborné zdroje. Cieľom je jasne a transparentne identifikovať chýbajúce odborné kapacity a plánovať kroky, ktorými sa minimalizuje využívanie externých odborných kapacít do budúcnosti. Napr. zriadenie dátovej kancelárie je možné vnímať ako pozitívny krok. Nie je napr. jasné na koľko % sú obsadené kapacity tejto kancelárie internými kapacitami ÚPVII. Na druhej strane, ale vidíme potenciál a potrebu obsadzovania iných odborných kapacít vo vzťahu k rozbehnutým aktivitám, napr. projekt API GW a potreba systematického riadenia publikovania API do API GW, a pod.
• Téma ľudských zdrojov mimo ÚPVII nie je v dokumente vôbec spomenutá (s výnimkou odkladu prijatia Koncepcie ľudských zdrojov). Ide pritom o jednu z najdôležitejších tém z hľadiska dlhodobých kompetencií verejnej správy v oblasti IKT. V roku 2018 pritom boli v tejto oblasti vykonané aj konkrétne aktivity, napr. audit ľudských zdrojov na viacerých OVM. Žiadame doplniť informácie o stave v oblasti ľudských zdrojov.
• Kap.5: V tejto kapitole je uvedené iba veľmi povrchné vyhodnotenie. Uvedené informácie iba potvrdzujú, že informatizácia verejnej správy je stále vnímaná najmä ako realizácia zopár veľkých projektov, čo považujeme za zásadne neadekvátny prístup.
Aj pri uvádzaní veľkých projektov odpočet iba na úrovni počtu plánovaných projektov je nedostatočný. Chýba prioritizácia a vzájomné súvislosti medzi projektami. Chýbajú jasné termíny pre jednotlivé, kľúčové výstupy projektov a pod. Odpočet by mal byť realizovaný aj v rozmere možností financovania z EU fondov a odhadu dĺžky implementácie daných projektov a odhadu dĺžky realizácie VO pre dané projekty.
• Kap.6: Žiadame doplniť detailné vyhodnotenie medzirezortného programu 0EK.
• Ad príloha k materiálu vyhodnotením ukazovateľov: Pozitívne hodnotíme zaradenie nových ukazovateľov. Žiadame v tejto správe doplniť aj ukazovatele OPII, nevidíme v tom problém, keďže v dokumente sú uvádzané aj hodnoty za rok 2017.
• Ukazovateľ 7 a 10: Keďže za rok 2018 nie sú dostupné žiadne údaje, políčko “Odpočet k 31.12.2018” má zostať nevyplnené.
• Ukazovateľ 12: Údaj, podľa ktorého 81% jednotlivcov má stredné až vysoké počítačové zručnosti je v priamom protiklade k ukazovateľu DESI uvádzanému v kap. 2.1 správy, podľa ktorého 59% jednotlivcov má aspoň základné digitálne zručnosti. Žiadame údaje zosúladiť.
• Ukazovateľ 28: Prosíme uviesť zdroj, na základe ktorého bola určená hodnota “19” pre stav k 31.12.2018, napr. odkaz na zoznam započítaných aplikácií.
• Ukazovateľ 30: Žiadame uviesť zdroj, kde je uvedených “všetkých plánovaných relevantných 2123 datasetov”.
• Ukazovateľ 43: Žiadame hodnotu prepočítať tak, aby vo výpočte boli použité všetky inštitúcie verejnej správy, tak ako znie zadanie ukazovateľa. Že majú byť skutočne kalkulované všetky inštitúcie VS vyplýva aj zo súvisiaceho ukazovateľa 44, kde deklarovaný cieľový stav je vyšší ako počet ÚOŠS.
• Ukazovateľ 45: Nie je jasné, prečo tento ukazovateľ nebol vyhodnotený. Žiadame hodnotu doplniť.
• Ukazovateľ 49: Hodnota 96% odvrátených incidentov za rok 2018 a 100% za rok 2017 nekorešponduje s údajne zlým stavom v oblasti kybernetickej bezpečnosti deklarovaným v OPII projekte rozvoja CSIRT a aktuálnom návrhom dokumentu SP Kybernetická bezpečnosť. Žiadame údaje zosúladiť. Nie je možné na jednej strane vykazovať výborné výsledky v tejto oblasti a súčasne plánovať masívne investície kvôli zlému stavu.
• Ukazovateľ 55: Žiadame použiť štandardnú definíciu pre “open source software”, https://opensource.org/docs/osd , ktorá je de-facto štandardom. Podstatnou súčasťou akejkoľvek definície OSS napr. je aj verejná dostupnosť zdrojového kódu, čo v aktuálne uvedenej definícii v tabuľke nie je.
• Ukazovateľ 67: Tento ukazovateľ hodnotí pomer podaní a nie rozhodnutí, žiadame údaj zmeniť tak, aby zodpovedal zadaniu
• Ukazovateľ 68: Tento ukazovateľ má hodnotiť pomer všetkých vydaných eID voči všetkým aktivovaným, nielen “vydaných za rok”. Žiadame údaj zmeniť tak, aby zodpovedal zadaniu.
• Ukazovateľ 69: Žiadame uviesť odkaz na dokument, kde je zoznam koncových elektronických služieb. ktoré majú byť zahrnuté do tohto hodnotenia. Vyhodnocovať iba “podania vykonané cez ÚPVS” je nedostatočné. Nevidíme dôvod, prečo v tomto ukazovateli nie je uvedená hodnota, žiadame ju doplniť.
• Ukazovateľ 70: Žiadame upresniť, aký má byť cieľový stav, a teda ani presný zmysel ukazovateľa, keďže “služby” sa neautorizujú. Navrhujeme, aby ukazovateľ a jeho cieľový stav bol určený v súlade s platným znením zákona o eGov nasledovne: Názov ukazovateľa: “Podiel podaní vyžadujúcich podpisovanie KEP” Cieľová hodnota ukazovateľa sa určí ako podiel podaní, pre ktoré nie je možné použiť autorizáciu podľa §23 ods.1 písm. a), t.j. nižší stupeň autorizácie ako KEP, voči všetkým podaniam.
• Ukazovateľ 71: Nie je jasné, prečo hodnota políčku “Odpočet k 31.12.2018” nie je uvedená, žiadame ju doplniť. Taktiež žiadame uviesť odkaz na dokument s detailnejším prehľadom využitia kapacít vládneho cloudu. Vzhľadom na predchádzajúce masívne investície, vysoké vyťaženie kapacít a súčasne nízky podiel už zmigrovaných ISVS do cloudu považujeme za nevyhnutné mať prístup k detailnejšiemu prehľadu využitia kapacít.
• Ukazovateľ 73: Žiadame tento ukazovateľ doplniť o ďalší ukazovateľ, v ktorom sa budú sledovať výdavky na vybavenie jednej pracovnej stanice zamestnanca štátnej správy.
• Ukazovateľ 74: Prosíme uviesť konkrétny zdroj, na základe ktorého bola stanovená cieľová hodnota na úsporu z elektronickej komunikácie verejnej správy na 4 milióny Eur za rok.
• V mnohých ukazovateľoch je súčasný stav zásadne nízky oproti deklarovanému cieľovému stavu podľa NKIVS. Žiadame do správy podrobne uviesť, aké opatrenia budú vykonané na splnenia ukazovateľa.
boj s hydrou … 
Lubor klobuk dole, len ci to najde citatela. Mozno bu bolo vhodne tieto pripomeinky prezentovať pred mediami , inak sa boijm ze ponich ani pes nestekne…
Máme v pláne spraviť takú našu hodnotiacu správu eGov. Čo by podľa Teba v nej nemalo chýbať?
Neviem či som ten pravý… Ale keď sa už pýtaš ja by som urobil štruktúru: opatrenie / plán. Termín / súčasný stav / odhadovaný termín / krátkodobé dôsledky neplnenia / dlhodobé dôsledky neplnenia. Kde to pôjde tak dôsledky kvantifikovať na čas alebo peniaze. A nejako to verejne odprezentovať.
v dokumente sa spomínajú len koncepcie (KRIS), ktoré musia byť schvaľované,
ale KRIS musia mať spracované aj obce, dokonca v súčinnosti s právnickými osobami, ktoré obec zriadila/založila (napr. školy, kde riaditeľ už musí vydávať rozhodnutia elektronicky),
obce nemusia predkladať KRIS na schválenie, ale musia ho mať - spracovaný a aktualizovaný (zákon 275/2006 o ISVS, § 3 a § 3a).
Za obce, ktoré využívajú IS DCOM má KRIS spracovať a aktualizovať združenie DEUS.
Dnes obce KRIS spracovaný väčšinou nemajú, čo je zachytené v Záverečnej správe NKÚ e-Government a informačné systémy obcí a miest za rok 2017,
strana 10 https://www.nku.gov.sk/documents/10157/f93dd962-066c-4630-80c4-7329c186e65a
NKÚ kontroluje obce aj teraz, záverečná správa za rok 2018 bude k dispozícii o pár mesiacov, ale info o tom, ktoré KRIS sú v akom štádiu, je na metaIS https://metais.finance.gov.sk/
Keďže nie je prehľad o existujúcich IS obcí a škôl - ktoré to sú, v akom sú stave, či majú vzťah na koncové služby,
ťažko umožniť ich modernizáciu a racionalizáciu.
V dokumente sa nespomínajú konkrétne problémy úradov (obcí a škôl) s uplatňovaním výkonu elektronicky, napríklad niekoľko najvýznamnejších:
- pri vydávaní rozhodnutí elektronicky, ak úrad nemá el. registratúru a prepojené svoje agendové systémy (nemá dodávateľa) a využíva len formuláre na slovensko.sk
- pri vydávaní rozhodnutí adresátom, ktorí nemajú schránku aktivovanú na doručovanie a musí sa tvoriť rovnopis,
- problém s dlhodobým ukladaním dokumentov s elektronickým podpisom,
- absencia elektronických formulárov pre el. služby pre jednotlivé typy inštitúcií - obcí, základných škôl, stredných škôl, … pričom formuláre podľa § 24, ods. 2 zákona o eGovernmente má vytvoriť ústredný orgán štátnej správy
- nedodržiavanie platných štandardov IS, slabé povedomie o procesoch a nakladaní s el. dokumentami všeobecne, pri prichádzajúcich správach bývajú doručené do el. schránky dokumenty bez autorizácie, vo formáte xzep/zepx, alebo bez platného overenia podpisu, doložky právoplatnosti a vykonateľnosti sú doručované bez pôvodných dokumentov, niekedy nepodpísané.
Navrhujem prieskum medzi inštitúciami, kvôli zisteniu reálneho stavu, s ohľadom na existujúce ukazovatele NKIVS, formou dotazníka (online alebo zasielaného ako to robí TIS) a až následne robiť hodnotenie
(sorry, tento som uz naozaj musel)
keby to nebolo také smutné tak je to veľká sranda 
Na schvaľovanie per-rollam prišiel dokument Stratégia digitálnej transformácie Slovenska do roku 2030.
Vlastný materiál: https://drive.google.com/file/d/1ccS1BWkdQ2ZFeOOppGotToMOMsu_vXu2/view?usp=sharing
Súvisiace formality sú tu.
Hlasuje sa do 18.4.2019.
Diskusia k materiálu je tu: Strategia digitalnej transformacie Slovenska pre roky 2019 - 2030
K tomuto materiálu už prebehlo MPK, čiže asi by nemali prísť nejaké prekvapivé pripomienky. Ak si dobre pamätám, za S.D sme nedali v MPK pripomienky, prípadne ma @peter_k opraví.
ano, nedali, lebo sme o MPK nevedeli…v podstate doteraz platilo pravidlo, ze ked UPVII robilo nejaky krok k tomu dokumentu, napr. ziadali o pripomeinky a pod., tak oslovovali priamo mailom…o MPK ja osobne neevidujem ziaden mail
zaroven ako pozeram, ide sa schvalovat dokument Koncepcie, druhy samostatny dokument je Akcny plan, ktory je konkretnejsi a ten by mal byt este predmetom pripomienok v zmysle posledne mne znamych dohod
K Stratégii digitálnej transformácie SR som zaslal stanovisko, že nesúhlasím s hlasovaním per-rollam, ale ak by sa nekonalo riadne zasadnutie rady, tak s materiálom súhlasím.
Medzičasom sú výsledky hlasovania k Informácii o plnení NKIVS: proti hlasoval ITAS a S.D, SISp sa zdržalo hlasovania, ostatní za, čiže materiál bol schválený.
K S.D pripomienkam: 31 neakceptovaných, 1 akceptovaná čiastočne, 4 akceptované.
Dokument k tomu: na-web-zaznam-podpisany-vr.pdf (2.0 MB)
Na 16.5.2019 je zvolané skutočné stretnutie tejto Rady vlády, po 1,5 roku!
Program je zatiaľ takýto
- Úvodné slovo podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a predsedu Rady vlády SR
pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný digitálny trh - Prerokovanie materiálov:
a) Návrh uznesenia vlády SR k povinnosti prednostne pristupovať k platným a účinným
centrálnym IKT zmluvám – na pripomienky, predkladá ÚPPVII
b) Návrh dokumentu z pracovnej skupiny Verejné obstarávanie IKT predkladaného v zmysle
úlohy B.5. uznesenia vlády SR č. 437/2016 „Koncepcia nákupu IT vo verejnej správe“ – na
schválenie, predkladá ÚPPVII - Rôzne
a) Informácia o príprave certifikácie služieb hybridného vládneho cloudu – na informáciu,
predkladá ÚPPVII
b) Informácia o príprave Akčného plánu digitálnej transformácie Slovenska 2019 – 2022 – na
informáciu, predkladá ÚPPVII - Závery
K bodu 2a - centrálne IKT zmluvy
- podklady na Radu vlády
- diskusia na platforme:
Mpk o Povinnosť prednostne pristupovať k platným a účinným centrálnym IKT zmluvám
K bodu 2b - Koncepcia nákupu IKT vo VS
- podklady na Radu vlády - dokument a jeho 8 príloh
- diskusie na platforme:
ÚPVII Pracovná skupina Verejné obstarávanie IKT
Rozdeľovanie IT zákaziek na časti (návrh verejnej politiky)
A ešte som požiadal vedúceho ÚV SR, aby na zasadnutie Rady zaradil prerokovanie Implementačnej správy za 2018 ÚV SR. Tak som zvedavý čo z toho bude.
to keď Ti prejde … to budeš iný pán …
…k tomuto budem mat pre teba info…
K poslednému zasadnutiu Rady vlády:
- zápisnica: Zapisnica-X-zasadnutie-Rady-16_05_2019.docx
- Akčný plán digitalizácie SR: vzatý na vedomie, trocha sa o tom aj diskutovalo, nabudúce sa bude schvaľovať finálna verzia
- uznesenie k multilicenčným zmluvám bolo schválené, naša pripomienka aby sa vložili úlohy k pilotnému projektu FOSS a opisu SW štandardizovaného miesta zamestnanca VS boli zamietnuté, pripomienka aby sa z materiálu vypustila časť o §89 AZ v časti “Unikátne softvérové dielo” bola akceptovaná
- certifikácia služieb hybridného cloudu - vzaté na vedomie, čo sa bude diať ďalej nie je jasné
- koncepcia nákupu - schválená, zdržal som sa hlasovania, čo sa bude diať ďalej nie je jasné
- mobilné ID - Ďurica prezentoval “roadmapu” čo s tým idú robiť ďalej, viď. zápisnica, požiadal som aby sa to prebralo na pracovnej skupine, odvtedy žiadna komunikácia
- Implementačná správa 2018 - že sa preberie na ďalšom stretnutí Rady
V medzičase sa stretávanie tejto Rady vlády celkom rozbehlo, ani to sem všetko nestihnem dávať, postupne doplním. Bolo jedno stretnutie k:
- Súhrnná implementačná správa za rok 2018 - konečne poriadny dokument s odpočtom úloh, ale diskusia k nemu bola oničom, všetci sa tvária že veď o čo ide?
- Akčný plán digitálnej transformácie Slovenska na roky 2019 - 2022 - veľa úloh, málo naviazané na eGov plány
- Strategická priorita Informačná a kybernetická bezpečnosť - chýbajú tam úplne termíny/náklady, majú sa doplniť
- Príprava implementácie nariadenia EP a Rady č. 2018/1724 o zriadení jednotnej digitálnej
brány v podmienkach SR
A teraz pred 2 týždňami bolo rokovanie k Zákonu o základných identifikátoroch - návrh schválený, ale najmä odborné združenia vyjadrili pochybnosti, za S.D som mal prezentáciu prečo si myslíme že zákon nemá ísť ďalej.
Dnes je stretnutie Rady s týmto programom:
- Úvodné slovo podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a predsedu Rady vlády SR
pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný digitálny trh - Návrh „Odporúčania postupu informatizácie územnej samosprávy – na pripomienky, predkladá ÚPVII - to isté ako išlo do MPK, materiály
- Návrh dokumentu „Koncepcia riadenia ľudských zdrojov v IT“ – na schválenie, predkladá ÚPVII - dokument
- Návrh zákona o údajoch – na pripomienky, predkladá ÚPVII - to isté ako išlo do MPK, materiály
- Návrh novely zákona proti byrokracii - na informáciu, predkladá ÚPVII - to isté ako išlo do MPK, materiály
Materiály spolu: https://drive.google.com/drive/folders/1MXQxKaZvSrI57GzKWReYIuhEa_5wMnov?usp=sharing
Sumárne výsledok dnešného stretnutia: všetko sa odhlasovalo, aj to kde ešte prebieha MPK a nie je teda jasné aký bude výsledok. Toto je riadna haluz, som zvedavý ako to ešte chcú ošetriť.
2. Odporúčanie postupu informatizácie územnej samosprávy
- ÚPVII malo prezentáciu ako to má ponovom vyzerať - kľúčové slová: centralizácia, cloudové riešenie - t.j. DEÚS
- k dokumentu bude prirobený nejaký akčný plán, aby bolo vidno konkrétne úlohy
- ÚPVII dalo záväzok, že “zohľadní všetky pripomienky” čo prídu v MPK
- za mňa stále vidím principiálny problém, že celé je to orientované na DEÚS, najmä financovanie
- keďže “koordinátorom” informatizácie samosprávy má byť ÚPVII, tak nech sa tam takéto veci riešia v normálnych pracovných skupinách
- bolo odhlasované, nech sa materiál predloží na vládu, hoci finálne znenie nie je známe (ja som kvôli tomuto bol proti)
3. Koncepcia riadenia ľudských zdrojov
- do uznesenia bola pridaná požiadavka, aby ÚPVII na ĽZ vyčlenilo dostatočnú kapacitu, a aby sa spravil podobný dokument aj pre samosprávu
- odsúhlasené
4. Návrh zákona o údajoch
- v MPK prišlo 538 pripomienok, z toho 199 zásadných, ÚPVII to teraz ide riešiť
- zákon sa kontinuálne pripravuje ďalej, majú sa vraj riešit OpenData, vlastníctvo údajov…
- odsúhlasené, hoci nie je jasné ako dopadnú pripomienky z MPK (ja som kvôli tomuto hlasoval proti) - ale teda dá sa to chápať, že milí členovia Rady schválili že sú spokojní so súčasnou verziou, a ich zásadné pripomienky vlastne až tak vážne nemyslia
5. Návrh novely zákona proti byrokracii
- v podstate sa riešilo jedine že RPO má nekvalitné dáta a ich zlepšenie by mala byť priorita
- vzaté na vedomie
Je separatne aj tu: Dokument Odporúčanie postupu informatizácie územnej samosprávy
Oxymoron?
Podobne dnes na KS ISVS, vid Komisia pre štandardy ISVS - #43 by hanecak
Rada vlády opäť ožíva, aj keď je zrejmé, že nové vedenie MIRRI to berie iba formálne, čiže nechápe na čo je tento orgán určený. Prišla informácia o hlasovaní per-rollam:
…dovoľujem si Vás osloviť vo veci rokovania Rady vlády formou „per rollam“ v zmysle článku 5 bodu 7 štatútu Rady vlády, o ktorom rozhodla predsedníčka Rady vlády pani Veronika Remišová dňa 10.9.2020, a to z dôvodu pandémie koronavírusu Covid 19.
Rokovanie sa uskutoční od 14. do 18. septembra 2020 s nasledujúcim programom:
-
Návrh „Informácia o plnení opatrení Akčného plánu digitálnej transformácie Slovenska na roky 2019-2022“, MIRRI predkladá na pripomienky Rade vlády, následne MIRRI predkladá na rokovanie vlády SR - podklad
-
Návrh „Informácia o plnení Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy za obdobie od 1.1. do 31.12.2019“, MIRRI predkladá na pripomienky Rade vlády, následne MIRRI predkladá na rokovanie vlády SR - podklad
-
Informácia o príprave „Národného plánu širokopásmového prístupu“, MIRRI predkladá Rade vlády na informáciu formou prezentácie - podklad
-
Informácia o výzve ohľadom Európskych centier digitálnych inovácií, MIRRI predkladá Rade vlády na informáciu formou prezentácie - podklad
-
Informácia o príprave stratégie a akčného plánu na zlepšenie postavenia Slovenska v indexe DESI, MIRRI predkladá Rade vlády na informáciu formou prezentácie - podklad
V prílohe Vám zasielame materiály k jednotlivým bodom programu a návrh uznesení. Dovoľujem si Vás požiadať o zaslanie Vášho stanoviska vo forme (súhlasím /nesúhlasím)
- s materiálom v bode 1
- s materiálom v bode 2
- s návrhom uznesení Rady vlády č. 1 až 3/2020 - podklad
v termíne do 18. 9.2020 elektronicky…
Všetky podklady spolu: https://drive.google.com/drive/folders/1W7ypi87BzzhyblNO7MsLMrCzetBGuMUO?usp=sharing
Takze Slovensko neplni NKIVS 2016, ktoru keby plnilo, tak je v DESI rebricku ovela vyssie. A namiesto toho aby sa realne robili kroky k splneniu NKIVS, tak MIRRI ide pripravit dalsiu zbytocnu strategiu a akcny plan aby sa posunulo v rebricku DESI? A strategiu ako sa posunut v rebricku OECD, OSN pripadne v inych rebrickoch nepripravime? To ako naozaj? To uz sme dosli tak daleko ze robime strategie pre rebricky?