Ďalšie rokovanie Rady vlády bude 9 10.11.
Plánovaný program má iba jeden bod: “návrh dokumentov z pracovných skupín k strategickým prioritám informácie v zmysle úlohy B.5. uznesenia vlády SR č. 437/2016 k NKIVS predkladateľ Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu”
Z mojich zápiskov o výsledku zasadnutia Rady vlády:
všetky predložené dokumenty boli schválené
ja som za S.D hlasoval
proti schváleniu SP Komunikačná infraštruktúra, keďže tento dokument vlastne pred zaslaním do Rady nikto z nás nevidel (neišiel cez pracovné skupiny) a vôbec, chýba v ňom podstatná časť riešenia problematiky, najmä komunikačná infraštruktúra pre verejnú správu
proti schváleniu SP Rozvoj agendových systémov atď. - keďže agendové systémy sa v tomto dokumente neriešia, riešené sú iba centrálne bloky procesného charakteru, zamýšľaný postup ich realizácie je nereálny, nebudú využívané a nie sú ani prioritné
zdržal som sa hlasovania pri Aktualizovanej metodike riadenia projektov atď. - najmä kvôli slabému rozpracovaniu témy agilného riadenia projektov a viacerým ďalším slabo spracovaným témam
Akčný plán som síce hlasoval za, keďže to je ozaj kľúčový dokument, ale máme zásadné výhrady, najmä k množstvu aktivít ktoré majú paralelne byť vykonávané, t.j. slabú prioritizáciu, nedostatočnú konkrétnosť - chýbajúce výsledkové míľniky s termínmi a pretrvávajúce sústredenie sa na “projekty” a nie výsledky
.
na návrh SISp bolo schválené, že vždy po 6 mesiacoch bude ÚPVII predkladať na radu odpočet plnenia schválených dokumentov
diskutovalo sa o práve vtedy prebiehajúcom výpadku ÚPVS a že nikto nevie čo/prečo sa stalo, kedy bude obnovená prevádzka - a že by bola potrebná lepšia komunikácia o problémoch najmä G2G, ale aj voči verejnosti a IT komunite
ZMOS nadniesol tému projektu ISV, do ktorého prípravy boli nedostatočne zapojení, nemali prístup k analytickej dokumnentácii a odmietajú podpisovať NDA keď ide o projekt za verejné zdroje, ktorý má samospráva používať; ja som taktiež zopakoval naše výhrady k tomuto projektu, napr. závislosť na stále chýbajúcej legislatíve - prekvapil ma prístup ÚPVII že “nemáme luxus čakať na legislatívu”, najmä keď poznáme zásadné problémy v tejto oblasti z OPISu
pýtal som sa ÚPVII, akými konkrétnymi nástrojmi bude podporená realizácia 1x a dosť, tak aby do nadobudnutia účinnosti aj napr. malé úrady zvládli potrebné veci vykonávať - napr. dopytové projekty? alebo tlačiarne kde si budú tlačiť G2G získané el. dokumenty? (nedostal som konkrétnu odpoveď)
pýtal som sa, či legislatívne materiály budú pred schvaľovaním vládou prerokúvané touto radou tak, ako to bolo pôvodne - totiž v poslednej dobe sa od toho nejako upustilo - odpoveď ÚPVII bola že “rada bude prerokúvať to, čo jej ukladá štatút”…
Ako sme hovorili na začiatku činnosti PS, jednotlivé témy (nie dokumenty) strategických priorít sú natoľko zložité a dôležité, že ÚPVII by na každú malo mať full-time interného zamestnanca…
rychlo som precital toto vlakno a ak tomu spravne chapem, tak tieto dokumety este neboli schvalene, resp. aky je ich vztah k dokumentom, ktore boli schvalovane na zasadnuti 10.11.2017?
V Rade vlády sa momentálne per rollam schvaľuje (do 26.3.) Informácia o plnení Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky za obdobie od 1.6. do 31.12.2017.
Keďže tieto materiály majú byť následne prerokované Vládou SR, pri jej novej konfigurácii to bude celkom zábavné - predkladateľ bude jeden z tých menej rozhľadených v tejto téme.
Dokument s hodnotením informatizácie nájdete tu, všetky súvisiace dokumenty (t.j. povinné formality) nájdete tu.
Hodnotenie sa skladá z nasledovných častí:
Vyhodnotenie dosahovania cieľov informatizácie verejnej správy - plnenie ukazovateľov DESI, OPII a NKIVS, návrh na zrušenie niektorých ukazovateľov
Vyhodnotenie plnenia úloh strategickej architektúry verejnej správy a referenčnej
architektúry konkrétnych riešení
Detailný akčný plán informatizácie verejnej správy
Kľúčové aktivity v rámci prvej fázy „1x a dosť a odstránenie bariér“
Kľúčové aktivity v rámci druhej fázy „Služby“
Realizácia akčného plánu
Rozpracovanie ďalších súvisiacich dokumentov k NKIVS
Oficiálna informácia k predloženému plánu:
V zmysle bodu B.4. uznesenia vlády SR č. 437 zo dňa 28.9.2016 má podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu predkladať na rokovanie vlády Informáciu o plnení Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky každoročne v termíne do 31. marca.
Predkladaná Informácia o plnení Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky (ďalej len „NKIVS“) za obdobie od 1.6.2017 do 31.12.2017 obsahuje Informácie o plnení NKIVS.
Co o tych zrusenych indikatoroch hovori NKIVS? Co o nich bolo povedane v ramci review, ked sa NKIVS tvorilia/prijimala? Pamata si niekto?
K vyhodeniu indikatora c. 60 (“Podiel kvalifikovaného IT personálu (architekti, projektoví manažéri, dátoví analytici …)”) by som namietal: Nedostatok kvalitneho “in house” personalu vo VS bol IMHO pouzity ako ospravedlnenie zlych vysledkov OPIS. Ak sa to nema opakovat, tak to treba zlepsit. Ak sa to ma zlepsit, musi sa to merat.
Ustipacna poznamka k 64 (“Percento včas odvrátených bezpečnostných incidentov informačných systémoch verejnej správy”): V tych 100% je teda aj nedavne kostrbate a vcelku pomale riesenie problemov s eID? Ak mali od vyskumnikov info zhruba tyzdne ci mesiace vopred, pricom realne ktorky smerom k naprave boli realizovane az po zverejneni, to by som “vcasnym” nenazyval.
Nuz a indikatory, ktore napr. mna zaujimaju prioritne (Open Data) su mnohe podmienene zdriadenim dat. kancelarie. Tot jedno velke TODO pre nich, na ktorom by mali pracovat hned od dna 1 svojej existencie.
vyhadzovat toto v kontexte, ze na stole su schvalene studie za radovo desiatky milionov EUR a ze dalsich 150M ma ist cez dopytovo-orientovane vyzvy, nie je asi najstastnejsie manazerske rozhodnutie…miesto riesenia problemu, ze nechcu ist do statnej spravy robit potrebni ludia, tak sa vyhodi ukazovatel…
…ak nema niekto odborne kapacity na strane zakaznika, nemal by dostat zdroje, pripadne ich moze dostat, ale inym mechanizmom, mensi rozsah, uvolnovanie zdrojov na zaklade ukoncenia etap a pod…
…osobne mam info, ze jeden z dovodov, preco meska VO na MS SR, je nedostatocna odbornost na urovni MS SR…ak nevedia zadefinovat scope a podklad do VO, tak ako potom budu riadit projekt…
…odovodnenie zrusenia ukazovatela “Podiel kvalifikovaného IT personálu (architekti, projektoví manažéri, dátoví analytici … )” je nasledovne:
Zisťovanie kvalifikácie je veľmi problematické, a to z dôvodu problematického stanovenia kritérií, problematického spôsobu zisťovania (aj pracovník, ktorý na príslušnú oblasť nemá diplom či certifikát, môže byť kvalifikovaný vďaka dlhoročnej praxi) a neúmernej administratívnej náročnosti. Preto navrhujeme ukazovateľ zrušiť.
-> nechapem teda, preco rusia ukazovatel a nemenia len metodiku jeho vypoctu?
-> cize ani vo VO sa uz nebudu pozadovat certifikaty, diplomy a bude stacit prax a realne skusenosti na strane ucastnika VO?
K materiálu Informácia o plnení Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky za obdobie od 1.6.2017 do 31.12.2017 som za Slovensko.Digital zaslal nesúhlasné stanovisko.
Náš nesúhlas s týmto materiálom je založený najmä na nasledovných faktoch:
Pre jednotlivé indikátory by bolo vhodné reflektovať predpoklady na naplnenie cieľových hodnôt v r.2020, a v prípade rizika nenaplnenia deklarovať pripravované riešenia na zlepšenie.
V kap. 2 bolo možné viaceré uvádzané hodnoty indikátorov pripomienkovať (povedzme v indikátore 43 sú hodnotené iba ÚOŠS, avšak v jeho definícii sa hovorío všetkých orgánoch VS, čo zásadne skresľuje výslednú hodnotu), to však presahuje možnosti tohto zhrnutia.
V dokumente majú byť uvedené aj posledné známe hodnoty indikátorov OPII. V predchádzajúcej hodnotiacej správe bolo deklarované, že tieto ukazovatele budú aktualizované k 31.12.2017.
Vyhodnotené majú byť aj ukazovatele so stavom “po zriadení/nasadení …”. V súčasnosti aj v týchto oblastiach je merateľný určitý stav.
Zásadne nesúhlasíme so zrušením indikátora “Podiel kvalifikovaného IT personálu”. Budovanie kvalifikovanej verejnej správy v oblasti IT považujeme za kľúčovú systémovú zmenu a po odstránení indikátora nebude možné vyhodnocovať napredovanie v tejto oblasti. Namiesto toho navrhujeme úpravu metodiky tak, aby bol ukazovateľ “vyhodnotiteľný” a urýchlené spracovanie Koncepcie rozvoja ľudských zdrojov v IT verejnej správy, ktorá je v omeškaní viac ako rok.
V kap. 4 dokument Strategická priorita: Komunikačná infraštruktúra bol schválený v kvalite, ktorá v žiadnom prípade nezodpovedá deklarovanému obsahu “Systematické vysvetlenie prístupu…”
V kap. 5.1 a 5.2 sú detailne uvádzané “zámery” do budúcnosti, namiesto informácií o plnení či aktuálnom stave. Deklarovné informácie navyše v niektorých prípadoch nie sú v súlade so schválenými dokumentmi strategických priorít informatizácie.
V kap. 5.2 viaceré uvádzané predpokladané dátumy dostupnosti centrálnych modulov považujeme za nezlučiteľné s možnosťou splniť deklarované ciele NKIVS.
V kap. 5.3 absentuje konkrétne informovanie o skutočnom stave realizácie jednotlivých kľúčových aktivít akčného plánu.
V kap. 6 je stručne deklarovaný vzťah NKIVS ku všetkým výdavkom v oblasti IT. Považujeme za žiadúce v tomto dokumente detailne prezentovať výsledky centrálneho riadenia výdavkov verejnej správy na IT.
Najbližšie roky sa plánuje schvaľovanie a následné obstarávanie IT projektov v hodnote stoviek miliónov EUR. V tomto kontexte považujeme za absolútne nevyhnutné, aby bola pripravená koncepcia nákupu IKT, ktorá už mešká viac ako rok oproti plánom z NKIVS. Nakoľko dnes k predmetnému dokumentu nefunguje pracovná skupina, považujeme to za výrazne rizikové a hodnotiaca správa od tohto faktu abstrahuje.
Dokument je až na výnimky vypracovaný iba z pohľadu úloh a činností ÚPVII, čo neodráža celkový stav informatizácie verejnej správy.
Celý dokument je formálne ladený, nijakým spôsobom nereflektuje existujúci faktický stav informatizácie VS (napr. jeho silné, slabé stránky, výzvy, nedostatky…). Slovenská republika je pravdepodobne jedinou krajinou, kde nie je deklarovaný žiadny konkrétny nedostatok v oblasti informatizácie verejnej správy.
Dokument sa nedostatočne sústredí na témy informatizácie, ktoré sú prioritné. Za tieto témy považujeme aj riadenie údajov (referenčné registre, kvalita a dostupnosť údajov, 1x a dosť), spôsob obstarávania IKT, využívanie cloudových služieb a ľudské zdroje v inštitúciách verejnej správy.
Zároveň žiadame, aby v dokumente Predkladacia správa boli do vety “Materiál bol prerokovaný v Rade vlády SR pre digitalizáciu verenej správy a jednotný digitálny trh dňa … 2018.” za slovo “prerokovaný” vložené slová “bez diskusie”. V zmysle prerokovania per rollam nebola možnosť diskusie o pripomienkach k materiálu. Pritom práve materiál s hodnotením súčasného stavu informatizácie by mohol byť vhodným podnetom na takúto diskusiu v Rade vlády.
Celý rok sa tu nič nedialo, teraz prišla na schvaľovanie opäť Informácia o plnení Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky (ďalej len „NKIVS“) za obdobie od 1.1. do 31.12.2018.
Hlasuje sa per rollam do 21.3., ako minule, plánujem zaslať aj textovo čo si o tejto správe myslíme, vaše komentáre sú vítané. Na prvé prečítanie mi to pripadá rovnako riedke ako minule. @peter_k sú tam zaujímavé kusy textu o API GateWay a cloude…
Materiál má byť následne prerokovaný vládou.
Vlastný materiál nájdete tu, tabuľku s merateľnými ukazovateľmi nájdete tu, všetky súvisiace formality sú tu.
"Predkladaná Informácia obsahuje
hodnotenie dosahovania cieľov informatizácie,
plnenia úloh strategickej architektúry verejnej správy a referenčnej architektúry,
strategických priorít informatizácie,
detailného akčného plánu,
pokroku v legislatíve,
schvaľovaní koncepcií rozvoja informačných systémov inštitúcií verejnej správy a
odpočet hodnôt ukazovateľov plnenia NKIVS.
Hodnoty plnenia ukazovateľov poskytli inštitúcie verejnej správy v závere roka 2018 v nadväznosti na úlohu B.11. uznesenia vlády SR č. 437/2016. Ďalším zdrojom merateľných ukazovateľov sú hodnoty zverejnené Eurostatom a získané prieskumom."
Hmm, voláko mi nesedia čísla - Podieľ služieb využívajúce štandardizované cloudové služby je 4,6% a plánovali 95%, ale vyťaženie cloudu je 75% a odhadovali 85%. Z toho teda buď mali navyšovať zdroje cloudu niekoľko násobne a nenavýšili, alebo sú zmigrované všetky služby, ktoré najviac vyťažujú vládny cloud a 95% služieb má minimálnu záťaž na vládny cloud alebo sa nad tým nikto nezamyslel. Každopádne s akoukoľvek rezervou počítam nijako mi to nevychádza, že mohol byť ten odhad naplnený. Zaujímavé, keby sme mali komplet metriky, možno by sa to dalo vyhodnotiť aj objektívne.