Mpk o Povinnosť prednostne pristupovať k platným a účinným centrálnym IKT zmluvám


#1

v MPK je LP/2019/132 Povinnosť prednostne pristupovať k platným a účinným centrálnym IKT zmluvám
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2019/132

ani raz tam nie je slovo typu “open source”, “slobodná licencia”, “GPL” (ale zato niekoľkokrát slovo Microsoft čo Oracle)

čo s tým?


#2

V tomto kontexte je extremne zaujimave ako vyzera take obstarko centralnej zmluvy kuk sem https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-dokumentov/detail/1035007
Aktulane je toto dielko zjavne pozastavene, ze strany UVO, ale obstarko a v nom uvedena zmluva ma niekolko zaujimavych bodov.
Napriklad mam pocit, ze navadza na zuzenie trhu pomocou vyzadovania nejakeho certifikatu od samotneho MS. Cize len ten kto ma poverenie od MS moze. Netvrdim, ze MS toto poverenie neda kazdemu kto ma na to pravo, ale predsa len ak nie tak nejaka firma zuzi trh a stat ma krku europsku komisiu. dost nestastne.
Este zaujimavejsi je tento odstavec v zmluve 2.3.:
“Verejný obstarávateľ má so spoločnosťou Microsoft Ireland Operations Limited uzatvorenú zmluvu Microsoft Enterprise Agreement č. 99E60017, ktorá obsahuje ustanovenia o podmienkach programu Enterprise a zmluvu Microsoft Business Agreement č. UM002887, upravujúcu všeobecné podmienky a požiadavky, ktoré sa zahrnutím odkazov stávajú súčasťou každej zmluvy a prihlášky, na základe ktorej zákazník alebo jeho afilácia získa produkty alebo služby Microsoft. Najneskôr v deň podpisu centrálnej rámcovej dohody verejný obstarávateľ obnoví zmluvy Microsoft Enterprise Agreement a Microsoft Business Agreement a podpíše novú prihlášku MSEE na obdobie 3 rokov s účinnosťou od 1.1.2018, ktorej predmetom je počet, rozsah jednotlivých licencií a čas, na ktorý sa licencia udeľuje a v rámci ktorej bude úspešný uchádzač uvedený ako autorizovaný predajca spoločnosti Microsoft Ireland Operations Limited.”
Preco s ucinnostou od 1.1.2018? neplati uz ta zmluva? alebo takto zaplatime rok dozadu to co nemusime ?

Ked sa vratime k povodnej teme v dokumentoch k Mpk https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=0&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_startact=1550559228000&_processDetail_WAR_portletsel_idact=1&_processDetail_WAR_portletsel_action=files&_processDetail_WAR_portletsel_cisloLP=LP%2F2019%2F132
konkretne v dokumente Navrh uznesenia vlady.docx je v properties dokumentu toto…


Moj osobny nazor je taky, ze ak by pan Rasi vedel co sa mu snazia dat podpisat, tak da od tohoto ruky prec. Toto moze byt aj politicka sebevrazda v priamom prenose ak si niekto neuvedomi co sa chysta tymto MPK. Vymenovane spolocnosti si tu budu predavat produkty cez lokalnych “vysutazenych” partnerov presne podla kluca na zaklade ktoreho tu pred par rokmi zahorel jeden dodavatel databazovych systemov…


#3

Par inspiracii co s tym:


#4

mozno ide o nepochopenie. Ja to chapem tak, ze ak chce niektory rearot, ovm, ci podriadena organizacia (aj napriklad skoly ?) pouzivat standardny plateny softver, nema si ho sam kupovat, ale pouzivat licencie z centralneho nakupui. Kedze FOSS je zdarma, tak tam sa obstaravaci nezaujimaju o to akym sposobom si ho zaobstaras a preto ani k tomu nevznikne uznesenie… Pre mna je ale otazne co vsetko sa ma za taky softver povazaovat a centralne nakupovat … napriklad si myslim ze produkty Adobe urcite tiez … alebo Sparx EA, … alebo nejake cloudove sluzby … Dost ma vyrusuje ze sa neriesi co v pripade nenakupenia licencii u cloudovych sluzieb. Uz sa stalo na jednom rezorte ze nakupili Office 365 - a mali prenajaty Sharepint, dokonca si to pouzivatelia pochvalovali, ale ked im sefstvoe nepredlzilo licenciu, tak zo dna na den ostali zablokovane pristupy k suborom a dovera v cloudove sluzby sa uplne stratila… pritom na Itape sme videli, ze v cechach idu cestou prenajmu Azure, alebo Aws, na sluzby, ktore existuju a daju sa prenajat a nakonfigurovat v radoch hodin az dni, miesto komplikovaneho stavania vladnho cloudu, ktory nikdy nedosiahne moznosti komercnych cloudov…
Je tazke nutiti pouzivatelov na nieco ine. Viem si predstavit ze drviva vacsina chce Word a pokus dat im tam libre office skonci fiaskom. Lebo pouzivatelia … lebo aj ty mas radsej Mercedes ako Daciu, hoci to je tiez schopne auto … ale mercedes ma prvych 6 rokov bezplatny servis a celouropsku siet a je krajsi a lepsi a to snad nikto nevyvrati …


#5

casto su licencne zmluvy pisane tak, ze pocitaju so zlavami v pripade continualnej platnosti a predlzovania licencii … U Oracle to tak bolo … ze ked si nezaplatil jeden rok a potom si chel stiahnut novu verziu nejakeho produktu, nestacilo zaplatit za aktualny rok, ale musel si doplatiti vsetky roky dozadu aby nebola fuga … to nie je odrb na slovensku vladu, tieto velky firmy to tak maju a uplatnuju celsovetovo… De facto bola cena za “maintenance” na urovni 22-25% z povodnej licencie. cize za 5 rokov zaplatis 2x cenu licencie povodnej…


#6

Ano je to bezne. Ale je teda toto ten pripad?


#7

o dva dni končí MPK. máte nejaký text pripomienky, alebo čosi zbúcham a pošlem?


#8

ja by som sa skusil pridat. @Lubor sa chystal spisat pripomienky za SD, ale ma toho vela. Ak sharnes skusime doplnit


#9

K tomu materiálu má zmysel “pridať” ďalšie veci v tomto smere:

  • centrálne zmluvy robiť tak, aby nebola obmedzená konkurencia na trhu a boli dosiahnuté najlepšie podmienky
    • vopred spraviť audit používania daného produktu a vyhodnotiť skutočné potreby
    • pred uzavretím centrálnej zmluvy analyzovať licenčné modely daného produktu a nájsť najlepšie riešenie - napr. toto v zmluve s MS zjavne spravené nebolo, resp. nie najlepší výsledok
    • skúmať alternatívy
  • čo si OVM majú urobiť skôr ako objednajú licencie
    • pokiaľ ide o serverovské riešenie, spočítať TCO podľa platnej metodiky
  • úlohy pre ÚPVII, ktorý to celé koordinuje
    • vytvoriť desktopový štandard SW pre úradníka, viď. aj správa ÚHP (alebo toto má spraviť MV?)
    • “Preskúmať náklady na prechod na open source a realizovať pilotný projekt nasadenia softvéru na
      vybranom úrade a/alebo pre vybraných úradníkov, s cieľom overenia rizík a potenciálu úspory” - viď. správa ÚHP

#10

existujuce zmluvy by mali prejst rovnakym procesom posudzovania ako nove pripady.

Osobne navrhujem z dokumentu vyhodit neplatne zmluvy. Napriklad zmluva s Microsoftom aktualne neplati.


#11

Takže nakoniec som z toho spravil tieto pripomienky:

K celému materiálu:

Zásadná pripomienka

Žiadame do materiálu doplniť centrálneho nákupu licencií sa týkajúce časti z dokumentu Revízia výdavkov na informatizáciu, vypracovanej Útvarom hodnoty za peniaze MF SR (ďalej ÚHP) v roku 2016 a dokumentu „Zabezpečenie kancelárskych softvérových licencií pre štátnu správu“, vypracovanom v roku 2018 a taktiež doplniť odkazy na tieto dokumenty.

Odôvodnenie:

Materiál rieši problematiku centrálnych zmlúv na nákup a používanie softvérových licencií, pričom však opomína už v súčasnosti známe materiály a z nich vyplývajúce úlohy. Žiadame preto relevantné časti do materiálu doplniť, a to aj z dôvodu vysvetlenia návrhu nových uznesení, ktoré žiadame doplniť v ostatných pripomienkach.


K návrhu uznesení vlády, časť „podpredsedovi vlády SR pre investície a informatizáciu“:

Zásadná pripomienka

Žiadame zaradiť novú úlohu: Preskúmať náklady na prechod na open source a realizovať pilotný projekt nasadenia softvéru na vybranom úrade a/alebo pre vybraných úradníkov, s cieľom overenia rizík a potenciálu úspory.

Do 31.12.2020

Odôvodnenie:

V rámci informatizácie verejnej správy je opakovane identifikovaná možnosť úspory nákladov na obstaranie a prevádzkovanie štandardizovaných (krabicových) počítačových programov pomocou systematickej podpory používania tzv. slobodného softvéru (hovorovo „open source“). Za posledných 15 rokov v tejto oblasti boli už aj viackrát obstarané, alebo vytvorené podkladové materiály, ktoré opakovane potenciál úspory potvrdili.

ÚHP v materiáli „Zabezpečenie kancelárskych softvérových licencií pre štátnu správu“ z júna 2018 taktiež uvádza nasledovné:

  • „Dodatočnú hodnotu za peniaze môže priniesť najmä … a postupné zavádzanie open source riešení.“
  • „Alternatíva prechodu na open source riešenie (A4) bola vylúčená multikriteriálnou analýzou3 kvôli vysokému riziku plynúcemu z nedostatku informácii o nákladoch a rizikách preškolenia zamestnancov a migrácie zariadení a systémov na nový softvér. Vylúčenie alternatívy považuje za opodstatnené, požaduje však preskúmať náklady na prechod a relevantné riziká.“

Taktiež úloha realizovať prechod na slobodný softvér, minimálne ako pilotný projekt, bola opakovane zaradená medzi úlohy gestora informatizácie. Táto úloha bola spomínaná vždy keď sa predlžovala platnosť multilicenčnej zmluvy MSEA s firmou Microsoft.

Napriek tomu doteraz nikdy nebola táto úloha seriózne riešená. Takto je vo verejnej správe prehlbovaná závislosť na určitom dodávateľovi, tzv. vendor-lock-in, a súvisiace zvýšené náklady.

Sme presvedčení, že aby v prechode na používanie slobodného softvéru nastal reálny pokrok, je nevyhnutné túto úlohu gestorovi informatizácie formálne priradiť.

Navrhovaná úloha je doslovne prevzatá z odporúčaní ÚHP v materiáli „Zabezpečenie kancelárskych softvérových licencií pre štátnu správu“.


K návrhu uznesení vlády, časť „podpredsedovi vlády SR pre investície a informatizáciu“:

Zásadná pripomienka

Žiadame zaradiť novú úlohu: Vypracovať definíciu štandardizovaného miesta zamestnanca vrátane minimálnej potreby softvéru pre všetky úrady

Do 31.12.2020

Odôvodnenie:

ÚHP v dokumente „Zabezpečenie kancelárskych softvérových licencií pre štátnu správu“ uvádza nasledovné:

„Revízia výdavkov na informatizáciu v roku 2016 odporúčala definovať štandardizované pracovné miesto štátneho zamestnanca, štát nevyužil priestor pri prehodnocovaní zmluvy s Microsoftom. Definícia štandardizovaného miesta by nastavila minimálnu potrebu kancelárskeho softvéru a hardvérového vybavenia pre každého zamestnanca. Štát však nedisponuje kompletnou analýzou dopytu štátnej a verejnej správy po kancelárskom softvéri, definovanie minimálnej softvérovej potreby (bez ohľadu na konkrétny produkt) tak nebolo možné realizovať.“

Definícia štandardizovaného pracovného miesta štátneho zamestnanca nebola doteraz vykonaná, ani nám nie sú známe žiadne prebiehajúce aktivity k jej vytvoreniu smerujúce.

Preto považujeme za nevyhnutné v tejto oblasti vytvoriť novú formalizovanú úlohu pre gestora informatizácie, ktorej znenie je doslovne prevzaté z odporúčaní ÚHP v materiáli „Zabezpečenie kancelárskych softvérových licencií pre štátnu správu“.


K návrhu uznesení vlády, časť „podpredsedovi vlády SR pre investície a informatizáciu“:

Zásadná pripomienka

Žiadame zaradiť novú úlohu: Pred uzatvorením novej centrálnej zmluvy vždy vykonať audit používania a potrieb produktov ktoré majú byť zmluvou pokrývané vo verejnej správe, najmä s ohľadom na možné spôsoby licencovania, analyzovať možné modely nadobudnutia licencií a alternatívne možnosti pokrytia týchto potrieb inými produktami. Audit a analýzu opakovane vykonať minimálne každé 3 roky platnosti multilicenčnej zmluvy.

Plnenie priebežne

Odôvodnenie:

Uzatvorenie multilicenčnej zmluvy, tak ako to materiál predpokladá, je vážnym zásahom do trhového prostredia. Vybrané produkty a určitý dodávateľ sú týmto spôsobom na dlhé obdobie zvýhodnený. Zároveň sa verejná správa dostáva do nevýhodného postavenia, tzv. vendor-lock-in, ktoré je povinným používaním multilicenčnej zmluvy všetkými ÚOŠS veľmi zvýraznené. Preto je pred uzatvorením multilicenčnej zmluvy nevyhnutné venovať veľké úsilie zvoleniu najvýhodnejšieho riešenia a nájdeniu optimálneho licenčného modelu.

Príkladom môže byť multilicenčná zmluva MSEA s firmou Microsoft, ktorá evidentne dlhodobo bola uzatvorená pre verejnú správu nie optimálnym spôsobom. Ani pri súčasnom uzatváraní novej zmluvy v tejto oblasti nebol vykonaný v pripomienke uvedený audit a vykonaná analýza možných spôsobom licencovania vykazuje závažné nedostatky, čoho výsledkom by bolo opäť uzatvorenie nie optimálnej zmluvy. Žiadame preto v pripomienke uvedené úlohy vykonať aj pred uzatvorením novej multilicenčnej zmluvy na desktopové produky od spoločnosti Microsoft.

V pripomienke uvedené úlohy vyplývajú aj z existujúcich odporúčaní z dokumentov ÚHP pre oblasť


#12

Dobry napad. Spravi sa analyza, studia a pilot za XYZ tis € a vyjde z toho potvrdenie vylucenia alternativy. Cize budeme presne tam kde sme boli akurat ze sa minu navyse nejake prachy :smiley:


#13

Namiesto toho navrhuješ čo?

Toto je presne formulácia, ktorú navrhlo ÚHP. Úmyselne som ich odcitoval, nech je jasné že toto nie je nejaký výmysel aktivistov.
(Ináč nerád šírim porazeneckú náladu, ale mám taký tip ako sa s našimi pripomienkami ÚPVII vysporiada.)


#14

a preco to UHP neskusi u seba ? A rovno to mozu aj merat a skumat.


#15

No navrhujem taky open pristup. Liberalny :slight_smile: Kto chce nech pouziva opensource a kto chce nech pouziva trebars microsoft alebo co. Ved logicky by sa malo casom pouzivat to, co je funkcnejsie, pohodlnejsie, uzivatelsky vyhovujucejsie, ma lepsiu podporu, rozvoj atd. A ked to bude navyse aj lacnejsie, tak nie je o com :slight_smile:


#16

Uprimne toto je tak 150 vec v poradi, je to aktivisticka tema odjakziva a nikde vo svete neprerazila. Windows a Office je jednoducho standard. Nema to inu ako ideologicku napln, zly nadnarodny kapitalista vs zadarmo pracujuci nositelia lepsich zajtraskov.

A ak UHP prebera taketo argumenty, tak nech zacne prikladom. A nech meraju svoju produktivitu, maju jedinecnu sancu, konecne budeme mat peknu studiu za malo penazi.

A ked povieme ze produkt je jasny, tak tvrdenie ze zmluva s vyrobcom narusi trhove prostredie je na usmev. Su totiz len dve moznosti, bud nechat ceny ciste na vyrobcovi alebo sa s nim jednat. Trhove prostredie tam existuje len ak to chce vyrobca :smile:. Ten si urcuje pravidla.


#17

Ten material si cital? Ani zdaleka nejde len o kancelarske baliky. A ked ide, chcu audit toho ake su minimalne poziadavky na uradnika. Aby sa napriklad na kazdy stroj neplatil full office ked to tam nikto ani neotvori.

Predstava, ze opensource = zadarmo pracujuci ludia je tak asi 10 rokov stara teza. opensource je dnes legitmny nastroj konkurecnej bitky produktov a firiem.


#18

Uplny suhlas v kontexte office a os. Ked niekomu vyhovuje je to asi optimalne riesenie.

Tento material vsak hovori o ramcovych zmluvach aj mimo skupinu ms, sap… kde su kocky pomerne jasne hodene.

Ak sa pozrieme na narusenie trhoveho prostredia napr v kontexte ramcovej zmluvy na Talend, tak tu by som rad videl argumentaciu preco toto nevnimat ako pokus o zasah do trhoveho prostredia.


#19

Prispevok je k tomuto :

K návrhu uznesení vlády, časť „podpredsedovi vlády SR pre investície a informatizáciu“:

Zásadná pripomienka

Žiadame zaradiť novú úlohu: Preskúmať náklady na prechod na open source a realizovať pilotný projekt nasadenia softvéru na vybranom úrade a/alebo pre vybraných úradníkov, s cieľom overenia rizík a potenciálu úspory.

Do 31.12.2020

Odôvodnenie:

V rámci informatizácie verejnej správy je opakovane identifikovaná možnosť úspory nákladov na obstaranie a prevádzkovanie štandardizovaných (krabicových) počítačových programov pomocou systematickej podpory používania tzv. slobodného softvéru (hovorovo „open source“). Za posledných 15 rokov v tejto oblasti boli už aj viackrát obstarané, alebo vytvorené podkladové materiály, ktoré opakovane potenciál úspory potvrdili.

A k tomu som dal moj nazor na pripomienku. A iniciativne som hned aj navrhol vhodneho pokusneho kralika, UHP.
Dovody : Pocet uradnikov cca 80, nepouzivaju ziadny agendovy software, vyborne plateni a kvalifikovani uradnici.
Ak sa ukaze skutocna uspora tak to poskytne cenne know how. Ak to zlyha aj tu, tak je to definitivny dokaz ze slo o presadzovanie nezmyslu a snad aspon niekolko rokov sa to nebude riesit.

Postup : zaviest metodiku merania vykonnosti organizacie, merat aspon pol roka. Potom zmenit sw, zakazat office, podla potreby preskolit a merat efektivitu a naklady dalsieho pol roka.
A spracovat spravu o vysledku.

A pri troche odvahy zakazat vsetko co ma ekvivalent v opnesource, kedze napriklad mali vyborny napad aby sa nekupovali OCR ako je Abby ked su opensource riesenia. Aby mohli prispiet cennymi skusenostami ako to funguje.


#20

Jo a teraz sa skusme oslobodit od pojmu ze krabicovy sw = desktopovy sw a doplnme si tam napr krabicovu integracnu platformu, alebo aplikacny server, atd.