MIRRI Pracovná skupina Verejné obstarávanie IKT

Napisal som to sem uz tisic krat, napisem aj po tisici prvy. Takto navrh SD nikdy neznel. Navrh je tu: Rozdeľovanie IT zákaziek na časti (návrh verejnej politiky) - #125 by peter_k

nuz, zavisi ako sa interpretuje trebars 3.2.2…toto evokuje to rozdelovanie do samostatne obstaratelnych “modulikov”

Racionálnosť rozhodovania o rozdelení/nerozdelení zákazky znamená zvážiť všetky okolnosti tak, aby verejné obstarávanie bolo efektívne, hospodárne a čo najviac rešpektovalo trh.

Napríklad toto úplne z úvodu mi evokuje, že hocikto, kto si návrh prečítal a chápe pisanemu textu nemoze nikdy povedať, že SD niekdy chcelo, aby sa kazdy modul urobil ako samostatná časť obstarávania.

myslim, ze 3.2.2 jasne hovori, co sa mysli oddelitelnou castou/dielom v ramci projektu a teda ze to nie su teda vsetky moduliky

problemov je tam viac, ten vyznamny je ze toto posudzuje pri vo niekto kto nema potrebne znalosti a nie je schopny posudit ci to ide alebo nie. a tak to v skutocnosti skonci bud tak ze sa len zbytocne generuje zdovodnenie ktoremu nik nerozumie alebo sa rozdeli nieco umelo.
druhy problem je dany realnymi obmedzeniami,
priklad: sanca ze VO zlyha je pomerne vysoka, povedzme ze 30 percent, rozdelenie tuto sancu zvysi pretoze zlyhanie kazdej casti v skutocnosti znamena zlyhanie celeho projektu.
a navyse to ma ovela horsie dosledky ako zlyhanie jedneho obstaravania, kedze z uspesnych obstaravani vznikaju finacne naroky.
bohuzial toto su zjavne problemy ktorym sa nikto nevenuje, ved kazdy kto je proti dobrym napadom je brzda na ceste pokroku

Mohli by sme sa dohodnut, ze si ten material predtym ako k nemu budeme diskutovat aj precitame?

https://derisking-guide.18f.gov/getting-started/basic-principles/#modular-contracting

Tuto napriklad USA napisali celu prirucku o tom ako znizovat riziko zlyhania projektov a cuduj sa svete… je tam rozdelovanie na casti.

Rozdelit projekt na casti a rozdelit obstaravanie na casti alebo viacero obstaravanie predsa bnie je celkom to iste

Tak v zasade je rozdiel obstaravat tovary a služby, ale aj pri tom aute viem zašpecifikovať požiadavky tak že na konci dňa rozhoduje cena.

Nakupovat podla ceny by mal preto aby to bolo hospodárne a efektívne. S umelym znizovanim konkurencie cez podmienky ucasti s tebou suhlasim podmienky ucasti by mali byť všdy čo najvolnejšie. Popis požiadaviek by však mal byť taký aby jasne špecifkoval čo čtát chce. Akékoľvek rkitéria kvality pri vyhodnocovaní ponúk ak sú použíté tak hovoria len o tom že neviem zašpecifikovať to čo chcem. A tým že mi niekto ponúkne vyššiu kvality za vyššiu cenu a vyhrá kombináciou tkýchto kritérií, niaje zabezpečené práve to ťo má byť výsledkom súťaže a to Hospodárne a efektívne nakladanie s verejnými zdrojmi. Uvediem teraz aktuálny príklad PARKSYS bratislav aktuáône VO - kritérium doba dodania=> vyhrác uchádzač ktorý má drahšiu cenu ale dodá to skôr. (ak bratislave stačí že to bude dodané do napr 10 mesiacov a výherný uchádzač s najvyššou cenou to dodá do troch mesiacov, tak zaplatím viac len za to že mám niečo skôr aj keď to nepotrebujem=plytvanie verejnými zdrojmi) To iste napr ak súťažím úroveň SLA ako kritérium za vyššiu cennu ale dostane 24/7 (pritom mi stačí kľudne 8/5)

Ospravedlnuje sa. Ano váš navrh takto nikdu neznel, lebo ste to nikde nanapísali čo je podľa vášho návru samostatná čast. V dokumente ktorý tu dokola tisíc prvý raz postujete je napísaný všeobecný postup z ktorého môže vyplývať ža samostatnou časťou je napr. celé slovensko.sk, ale aj iba jedna classa. Lebo presne ako píše @vliv2 vzdy to posudzuje niekto (ci už s rôznymi vedomosťami alebo s rôznou motiváciou) a ak kritériá postupu rozhodovania nemajú jasné stanovené hodnoty atribútov pre rozhodovanie tak je metodika zbytočná agenerujú sa len zbytočné zdôvodneni prečo sa niekto rozhodol tak ako sa rozhodol.

V tej metodike mohlo byť aspoň natvrdo napásané že pri obstarávaní IT služieb vystvorenie diela SW je najväčšia časť s maximálnou hodnotu napr 3m. A nikto ma nepresčí že v dielach nad táto sumu sa nedajú rozumne rozdeliť tak aby splňali tuto hranicu (ktoru mimochodom som strelil z brucha myslím si že môže byť kľudne ďaleko nižšia.) Ak mi to niekto na existujúcom projekt v Sk podmienkach vyvráti platím mu pivo.

Kazda podobna podmienka moze narazit na realitu, ale je to urcite lepsie ako vagne uvahy o deleni.
Ale aj tak si to prakticky neviem predstavit, velky projekt je v skutocnosti rozdeleny na baliky ktore su pridelene do skupin programatorov ( cca 5-7 ludi), ktore idu paralelne a je potrebne ich koordinovat, za nimi je jedna skupina analytikov, testerov, atd. Ak to rozdelis na dvoch dodavatelov tak sa realne zduplikuju a vznikne problem so zdielanim know how. A je sice fajn predstava ze zakaznik ma mat knowledge centrum a len zadavat pracovne baliky ale to stale velmi utopicka predstava. Pre maleho zakaznika je to zbytocne a velkemu jeden clovek nestaci a navyse bez historickej pamati to este zhorsi situaciu. Kym to nezazijes, nevies :slight_smile:

Ale potom pride dalsi prakticky problem, na slovensku je nemozne aby projekt zlyhal. Zlyhanie projektiu vedie k finacnym sankciam, pravdepodobne aj k trestnym oznameniam a politickym nakladom. Je teda uplne jedno ci sa deli na casti alebo nie, aj ked je uz jasne ze to ide o problemov tak je nemozne to skoncit.
A tak sa to nejako ukonci aby sa to dalo vykazat ako uspesne. Preto je nemozne preniest skusenosti z inych krajin takto jednoducho. A este stale sme nehovorili co ked jedno VO zlyha, alebo este horsie jeden dodavatel zlyha.

Hospodárne a efektívne nie je len cena, ale aj kvalita. Dialnica moze byt urobena za 100 a aj za 120. Ked dialnica (100) vydrzi 20 rokov (a po 20 budes musiet urobit nanovo podklad alebo celu dialnicu) a dialnica (120) vydrzi 40 rokov, tak co je hospodarnejsie (alebo po 3 rokoch ju budes “platat”, ano mas to v cene, ale zaplatane allebo mas povrch vynikajuci aj po 10 rokoch)? To iste plati o informacnom systeme (ako budes vediet zapracovavat zmeny, ako budes agilny (ci zapracovanie vies urobit za 2 tyzdne alebo za 2 mesiace, anpr.aby si bol v sulade s legislativou), co bude vediet zapracovat sam zakaznik a nebude odkazany na dodavatela, co je user-friendly a pracovnik nemusi byt skoleny, ale je to lahko pochopitelne pre uzivatela a nepotrebuje skolenie, aku zlozitu administraciu potrebuje atd. atd.) To vsetko vplyva na efektivnost a hospodarnost. Nie je pravda, ze je to len cena co to ovplyvnuje. Navyse pozrite si best-practices z tendrov v EU a ked to robia tak ako hovorim (cena stadardne ma vahu 50% a niekedy 75% a to je uz vela) a maju s tym dlhodobe skusenosti ako v IT zadefinovat hospodarnost a efektivnost, Tak snad to ide aj na Slovensku (al my tu chceme byt “papezskejsi ako papez”, lebo je lkahko obhajitelna, ostatne tazsie a je potrebne pohnut aj rozuimoi aj zadkom). Zapojte sa to IT tendrov v EU a uvidite, ze to ide. To je vsetko co k tejto teme chcem povedat. Urcite nie sme tak bohaty aby sme kupovali najlacnejsie veci (ktore v konecnom dosledku su drahsie, mame v preimere drahsie IT ako ostatne staty v EU, ale nakupujeme podla najn izsich cien), ktore sa menia po 7, 10 rokoch, ale su IT systemy ktore vydrzia 20 rokov a daju sa rozumne udrziavat 20 rokov (co je hsopodarnejsie?). Len cena sa ukazuje, ze je jednoznacne zly meter a neefekjtivnejsi a nehospodarnejsi (pretoze firmy chcu zarobit,potrebuju vyhrat a pozeraju ako to urobit lacno a zarobit a kaslu ako sa s tym zakaznik bude trapit a kaslu na tom, ze to 7 rokoch hodia do kosa, ved bude tender na novy system a opat buse biznis. tak toto urcite nepoovazujem za efektivny a hsopodarny pristup.to mouze len ten kto si nevidi dalej od svojho nosa.

Este jedna vec. Naklady na IT system nie su len naklady co sa zaplatia dodavatelovi, ale su to aj interne naklady zakaznika (analyticke konzultacie (ked dodavatel je neznaly biznis problematiky), skolenia, administracia systemu, schopnost v nom efektivne robit atd. a vynutene naklady (napr, v inych systemoch s ktorymi dany ma fungovat - efketivita procesu, ktore su nad dodavanym systmeom, jednoduchost integracie, atd.).

Pardon, písal som v rýchlosti. Z linku je zrejmé že ide o delenie na separe kontrakty.

Môžeme si tu rozprávať rozprávky o tom ako je Slovensko unikátna snehová vločka v obstarávaní na zemeguli, avšak fakt je ten, že všade na svete majú tiež pri štátnych IT projektoch politikov, aj úradníkov, aj problémy s obstaraním aj korupciou a veľkou byrokraciou.

Tento boj sa odohral na inom mieste. PS 5 - Štandardy projektového riadenia a pracovných pozícií pre výkon správy IT - #8 by Lubor

Prikladam zapis s nasimi pripomienkami z posledneho zasadnutia PS Nakup. Zasadnutie sa konalo dna 14.10.2020 v on-line podobe.

Zapis 202_10_14_Záznam_rokovanie_pracovnej_skupinyV2_SD.docx (34.4 KB)

1 Like

Vážení členovia pracovnej skupiny,

Akčný plán realizácie Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky je vypracovaný na základe Uznesenia vlády č. 763/2021, úloha B. 2. a vychádza z Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky.

Na základe stanovených východísk v NKIVS sme definovali:

  • Opatrenia, ako skupina projektov ktoré sledujú rovnaký, alebo podobný cieľ. Skupina projektov je realizovaná jedným, alebo viacerými organizáciami verejnej moci. Opatrenie má stanovené obdobie počas ktorého by mala prebiehať príprava a realizácia projektov.
  • Míľniky, ako zásadné projektové a organizačné riešenia ktoré majú dopad na väčšinu cieľovej skupiny, či už ide o subjekty verejnej správy, alebo občanov a podnikateľov. Projektové míľniky predstavujú konkrétne výstupy a výsledky prevažne spoločných modulov, alebo systémov ktoré tvoria centrálnu architektúru. Organizačné míľniky majú podobne dopad na väčšinu cieľovej skupiny, avšak nejde o budovanie IT aktív, ale o zavádzanie pravidiel, postupov a legislatívy.

Dovoľujeme sa na Vás obrátiť so žiadosťou o pripomienkovanie návrhu dokumentu v prílohe. Pripomienky predkladajte prosím cez online formulár, ktorý nájdete tu: Pripomienky AP NKIVS pracovne skupiny.xlsx do 4.3.2022

Samotny material, ktory je mozne komentovat Načítavajú sa Dokumenty Google

Pripomienky, postrehy z komunity su vitane

dlhsie tlacime na zasadanie pracovnych skupin a plan ich prace pre rok 2022…tu je aktualny stav planu, ktory sme dostali po vypytani si

ID Téma / dokument TERMÍN
prerokovania v PS
1 Verejné obstarávanie cloudových služieb 05/2022
2 Konsolidovanie prílohy č. 6 koncepcie nákupu IT vo verejnej správe 06/2022
3 Súťaž návrhov a kvalitatívne kritériá a ich praktické aspekty 05/2022
4 Metodický pokyn cloudové služby 06/2022
5
6

Dnes je zasadnutie PS:

Vážení členovia pracovnej skupiny, vážení kolegovia,

Dovoľujem si Vám zaslať program zasadnutia pracovnej skupiny „nákup IT“, ktorá sa uskutoční 17.05.2022 od 10.30 hodiny prostredníctvom MS Teams.

Program pracovnej skupiny bude nasledovný:

  1. Akčný plán NKIVS – vo vzťahu k uvedenej téme Vám v prílohe zasielam pracovnú verziu akčného plánu NKIVS, ku ktorej privítame akékoľvek komentáre/pripomienky (prosím zamerať sa na prioritnú os č. 3 a ciele, ktoré sa týkajú pracovnej skupiny nákup IT), ktoré bude možné prediskutovať priamo na zasadnutí pracovnej skupiny. Prosím o dopĺňanie konkrétnych pripomienok tu:

AP NKIVS pracovne skupiny_pripomienky.xlsx. Lehota na adresovanie pripomienok je 18.05.2022 EOD.

  1. Road mapa platformy pre riadenie IT zdrojov – vo vzťahu k tejto téme posielam road mapu v prílohe e-mailu, pričom akékoľvek komentáre/postrehy môžete adresovať prostredníctvom mailu na kristian.hodossy@mirri.gov.sk do 18.05.2022 EOD prípadne aj priamo na zasadnutí pracovnej skupiny.

  2. Súťaž návrhov – za Ministerstvo, investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „MIRRI SR“), predstavíme zámer realizovať verejné obstarávanie postupom „súťaže návrhov“.

  3. Verejné obstarávania cloudových služieb – open data – v rámci tejto témy budeme za MIRRI SR informovať o vyhlásenom verejnom obstarávaní na cloudové služby.

  4. Plán práce pracovnej skupiny „nákup IT – druhý polrok 2022 – prosím o adresovanie návrhov tém, ktorými by sa mala pracovná skupina zaoberať v druhom polroku 2022.

V prípade otázok som Vám k dispozícii.

Prilohy:
Roadmapa-platformy-pre-riadenie-IT-zdrojov_POO.pdf (689.8 KB)
03_Vlastný materiál_AP NKIVS 2022_poIPK.docx (1.2 MB)

Čo je podľa PS v pracovnom návrhu

  • Zvýši sa hranica, po ktorú možno zadávať malé zákazky bez akejkoľvek súťaže či zverejnenia, z 10-tisíc na 50-tisíc eur. Takýchto zákaziek sa pravidlá zákona o verejnom obstarávaní netýkajú.
  • Zvyšovať sa budú aj hranice pre podlimitné stavebné zákazky, čo sú zákazky so zjednodušeným obstarávaním. Podľa PS bude možné zadať bez súťaže stavebné zákazky do troch miliónov eur.
  • Znížia sa pokuty za porušenia zákona, dnes predstavujú päť percent zo zákazky, po novom by to malo byť 0,1 až tri percentá, ale maximálne 50-tisíc eur. Suma by sa znížila na polovicu, ak ju previnilec zaplatí hneď.

Ministerstvo dopravy okrem toho v návrhu zákona o strategických investíciách navrhlo, aby jedného z dvoch podpredsedov Úradu pre verejné obstarávanie mohla vláda odvolávať bez udania dôvodu, pričom by nominanta navrhlo ministerstvo dopravy.

1 Like