MIRRI Pracovná skupina Verejné obstarávanie IKT

Pracovné skupiny
1

Pod PS9.2 vznikla podskupina, ktorá sa venuje nákupu IKT. Jej cieľom je pripraviť novú koncepciu nákupu IKT vo verejnej správe a metodicky tak usmerniť túto oblasť. Z hľadiska NKIVS sa venujeme rozpracovaniu zámerov predovšetkým z kapitoly 3.3:

Lepší nákup IT: Úzkym hrdlom úspešnej implementácie je tiež často verejné obstarávanie, v ktorom
dochádza k niekoľko mesačným až ročným zdržaniam od schválenia projektu k spusteniu realizácie,
ktorého procesy a pravidlá je nevyhnutné zefektívniť v súlade so strategickými zámermi. Znamená
to napríklad ambíciu vytvoriť špeciálne nástroje a služby pre obstarávanie riešení informačných
technológií (ďalej len „IT“) a podporiť obstarávanie inovatívnych riešení pre verejnú správu. Nástroje
zabezpečia jednoduchú tvorbu súťažných podkladov zadávateľmi a následných ponúk súťažiacimi, čím
sa výrazne zníži bariéra pre účasť vo verejnom obstarávaní. V spolupráci s Úradom pre verejné
obstarávanie a odbornou verejnosťou bude prijatá nová koncepcia pre nákup informačných technológii
vo verejnej správe, ktorej cieľom bude zvýšenie konkurencie v nákupe informačných technológií,
zvýšenie kvality predmetu zákazky, podpora obstarávania inovácií a zlepšenie procesov pri nákupe
informačných technológií. Koncepcia bude vychádzať z „best practice“ postupov pre nákup
informačných technológii a usmernení Európskej komisie a stanoví jasné a kontrolovateľné pravidlá
pre nákup IT vo verejnej správe Koncepcia bude tiež adresovať nasledovné oblasti:

* používať širšie spektrum metód obstarávania, tak aby boli vhodné pre daný predmet,
_ problematika zneužívania inštitútu autorských práv na priame zadania projektov,_
_ * zvýšenie možností zapojenia malých a stredných podnikov do obstarávania IKT (pričom samotná súťaž musí byť otvorená a podmienky nediskriminačné pre akéhokoľvek účastníka),_
* používanie otvoreného softvéru, vrátane zavedenia povinnosti, aby každé na zákazku vyvíjané softvérové dielo spadalo pod licenciu EUPL,
* dekompozícia projektov na menšie časti,
* oddelenie nákupu HW a SW,
* oddelenie nákupu analýz a implementácie a podpora agilných prístupov k implementácii
* zmena súčasnej praxe preferovania ceny ako jediného kritéria v prospech hodnotenia
konomickej výhodnosti riešenia,
* zabezpečenie lepšej vymáhateľnosti pravidiel pre nákup informačných technológii a posilnenie
personálnych kapacít v oblasti nákupu informačných technológií.

Účasť zástupcu Slovensko.Digital v tejto pracovnej skupine je financovaná z projektu Lepšie riešenia eGovernmentu v SR (viac info tu: https://slovensko.digital/projekty/lepsi-egovernment).

1 Like
2

Dá sa ešte pridať do podskupiny?

1 Like
3

Myslim, ze by sme to este vedeli nejak spravit. Mala by si na to kapacitu aspon 1 den do tyzdna?

4

Tu je potom prekryv aj s cinnostou pokracujucej PS4-OS (Pracovná podskupina pre testovanie nasadenia Open source softvéru vo verejnej správe) pri Komiss pre standardy (KS).

Koordinacia by bola najlepsie tak, aby clovek z K9.2 chodil aj na PS4-OS. Je zaujem?

Referencia ku KS: Komisia pre štandardy ISVS - #7 by hanecak (“podskupina pre Open Source: … nie je prioritou UPVII: ak nenajdu cloveka, nebudu velmi riesit, uvitaju teda zaujemcov o spolupracu”)

5

Tuto niekto nahodou nasiel vsetky PRK cez autorske prava z vestnika VO! cc @janhargas

2 Likes
6

prehlad priamych rokovacich konani v IKT uz dostupny aj v metabase:

https://bi.ekosystem.slovensko.digital/question/171
https://bi.ekosystem.slovensko.digital/question/172

2 Likes
7

Tu su public linky:

https://bi.ekosystem.slovensko.digital/public/question/cda0f6f2-1bd9-4e5c-ba50-6aa585940cac

https://bi.ekosystem.slovensko.digital/public/question/8a368754-9a6c-4bbd-a969-4ba66eca95ee

8

Táto pracovná skupina nefungovala posledných 6 mesiacov. Po niekoľkých naliehaniach a eskalácii u podpredsedu vlády bola konečne zvolaná. Na jej rokovanie bola predložená nová verzia Koncepcie nákupu IKT vrátane príloh, ktorá už mešká viac ako rok (PS: k poslednej verzii sme mali zásadné pripomienky a nebola ani predložená na rokovanie Rady vlády pre digitalizáciu. Kedže pracovné skupiny sú nastavené tak, že dokumenty z nich sa zverejňujú po dohode s vedúcim PS, momentálne čakáme na vyjadrenie vedúceho PS, aby sme Koncepciu mohli zverejniť.

Novú verziu sme tiež pripomienkovali a SD_Koncepcia nakupu IKT_pripomienky.pdf (527.5 KB)
sme zaslali minulý týždeň. Zásadnými výhradami sú:

  • koncepcia neplní zadanie, ktoré jej vyplýva z NKIVS
  • predkladaný návrh riešenia “vendor lock-in” má nedostatky
  • proces, akým sa nová verzia tvorila, bol podľa nás veľmi netransparentný (dokument vznikal v úzadí, bez konzultácie pracovnej skupiny, ale zato po konzultáciách so zástupcami ITAS - t.j. zástupcovia IT firiem, ktorých sa majú nové pravidlá nákupu týkať. Toto považujeme za nevhodné a popierajúce zmysel otvorených pracovných skupín, ktoré majú slúžiť na to, aby sa na jednom mieste prezentovali názory všetkých zainteresovaných strán)

Naše výhrady a eskaláciu sme prezentovali aj vedeniu sekcie informatizácie (M. Slabejová a P. helexa) na stretnutí vo štvrtok 10.5. Budeme informovať, ako sa diskusia bude posúvať ďalej.

3 Likes
9

Páni, viete niekde umiestniť ten samotný návrh koncepcie návrhu IKT?? nedá sa k nemu dostať.

Zaujala ma táto diskusia, pričom však som nenašiel nikde praktické príklady, ako postupovať v rámci VO, ktoré by platforma vedela prípadne doporučovať aj s väzbou na zákon o VO a riadiace dokumenty k EŠIF.

10

Môj návrh je vytvárať modelové príklady, ktoré by sa mohli dalej komunikovať a ladiť smerom na UVO a UPPVII (MDV)

Príklad 1:
Projekt rieši 8 modulov
jedná sa nové riešenie
Schválená štúdia, rozpočet cca10mil.€, trvanie projektu je 36 mesiacov

Aktivity:
Analýza
Návrh
Implementácia
Testovanie
Migrácia
Integrácie
Nasadenie
Podporné aktivity riadenie projektu
Publicita
Nové metodiky a štandardy (pre procesy)

Teda ako postupovať?

ANALYZA:
Zrejme logicky by bolo, ak by obstarávateľ si urobil vlastnú analýzu a návrh, t.j. mal vlastné kapacity. Ak ich však nemá, je odkázaný na externé subjekty.
A: Môže postupovať tak, že si obstará firmu “personálna agentúra”, ktorá mu bude sourcovať ľudí, riadiť si ich bude sám. Teda VO bude na MD ľudí, mohli by si riešiť ich referencie a skills, garantovať kvalitu ľudí by musela personálna agentúra. Obstarali by sa skupiny odborníkov a ich MDrate, počty by si určoval obstarávateľ podľa toho, čo konkrétne by potreboval. Musel by však mať aspoň jedného senior analytika a zrejme aj architekta, mali by mať spracovanú metodiku popisu analýzy a FŠ, samozrejme projektáka.
Vyhody: vysoká flexibilita plánovania kapacít, držanie know how, reálne požiadavky
Nevýhody: problém s časovým plánovaním - predlžovanie spôsobené prirodzeným trendom ľudí sa trochu flákať :wink: a dlhší proces výberu externých ľudí do tímu

B: Obstará si priamo “IT firmu”, ktorá už má svoj tím vybudovaný a teda si ich riadi sama. Obstarávateľ nepotrebuje uplne super seniorna analytika ani architekta

Výhody: skúsenejší tím, zrejme menšie riziko časového sklzu, jasnejšie cielenejšie výstupy a metodiky (hlavne pri rozbehu projektu menšie problémy)
Nevýhody: Je možnosť, že si IT firma bude písať zadanie na nejakého konkrétneho vendora alebo že bude písať na produkty, ktoré už predtým dodávala (konkurenčná slepota)

FUNKČNA ŠPECIFIKACIA:
Realizoval by sa rovnaký model ako pri analýze. V priebehu analýzy sa vytvorí aj metodika pre FŠ, vrátane modelu, prípadne požiadavka na prototyp. Tím analytikov začne vytvárať zadanie funkčnú špecifikáciu systému a zároveň architekti aj architektúru systému. Ideálne by bolo, aby v tíme spracovali aj minimálne nefunkčný prototyp (nejaký demonštrátor pre vecných garantov ludí, aby vedeli si to lepšie predstaviť). Výstup Analýza a FŠ by bol zadaním pre dalšie fázy implementáciu, testovanie a nasadenie.
Rovnako by sa rozdelili aj tie moduly do funkčných celkov, na release a pod. Tu by sa urobilo aj rozdelenie na to, koľko firiem by následne dodávalo samostatné celky napr. ked je 8 modulov, tak by bolo 8 VO na 8 dodávateľov.
Nebolo by zlé, aby sa priamo po schválení FŠ urobili z nej kritéria overenia kvality a Testovacie scenáre, t.j. aby bolo jasné, čo všetko musí riešenie splniť aby bolo akceptované.

Zároveň by v tejto fáze Obstarávateľ začal VO na implementáciu, test. a nasadenie. Ja by som navrhoval dvojkolovo, pričom v prvom kole by sa riešili podmienky účasti, t.j. aby sa mohli prihlásiť firmy a teda či majú ludí na implementáciu, či majú skúsenosti, finančnú disciplínu a pod. to sa môže stihnúť dovtedy, ako sa dokončí FŠ. Ked sa skončí, potom tento dokument vstúpi do VO ako zadanie a to už potom v druhom kole firmy môžu napr. aukciou súťažiť o ceny, termíny resp. iné benefity.

Následne už ide implementácia, test., integrácie a nasadenie, pričom niektoré testovania by mala robiť zase iná firma ako tá čo robila implementáciu, aby bol zachovaný princíp štyroch očí a kontrola “prstov” :slight_smile:

Je treba si ešte uvedomiť, že VO vždy musí ísť na 3 kontroly na UVO a RO: pred VO, po VO, po uzatvorení zmluvy z VO. teda sa pri delení VO predlžuje čas projektu, ale zase na druhej strane tým, že sa vždy súťaží a ide sa na menšie sumy, je prepoklad, že kontrola VO by mohla byť rýchlejšia. Hlavne, ak by sa pre kontrolu urobil checklist, čo nesmie VO obsahovať, resp. čo musí obsahovať VO dokumentácia, ideálne ako template.

11

jj, aj my by sme radi tú Koncepciu zverejnili. Ako píšem vyššie, čakáme na vyjadrenie UPVII. Dnes som to opäť urgoval.

12

UPVII zverejnil novú verziu koncepcie po zapracovaní pripomienok: https://sp.finance.gov.sk/verejne-obstaravanie-IKT/Verejn/Forms/AllItems.aspx

Prikladám tiež Vyhodnotenie PK_verzia 18.5.2018.docx (41.4 KB)

13

Kto je veduci skupiny?

14

@peter_k skupinu vedie Martin Hasay z UPVII

15

Článok k téme: https://www.zive.sk/clanok/132454/ako-bude-stat-nakupovat-it-riesi-len-servis-a-zdrojaky-podla-kritikov-je-to-malo/

16

som si to presiel…najlepsie bude osobne si to prejst ak mate niekto zaujem o moj nazor

17

K opensource “argumentacii” je fajn tato uloha OGP

https://www.itms2014.sk/we-love-oss

A napriklad NASES poslal takuto krasnu tabulku! Bezpecnost! Jednoduchost! Cenova uspora! Mensie hw naroky! To je sen. :clap:

image
image1171×418 68.3 KB

2 Likes
18

…aky je dalsi osud daneho dokumentu? bude este nejake verejne pripomienkovanie alebo sa toto pozavuje za finalnu verziu, podla ktorej sa zacne nakupovat IKT v state?..

…som si ho presiel a vidim tam viacero moznosti jeho zlepsenia a sprehladnenia…

  • pozeral som na dokument ocami byvaleho statneho zamestnanca, ktory robil PM na statnom IS,
  • pozeral som na dokument ocami sukromneho sektora (mikro a stredna firma do 50 ludi),

a tu je taky moj osobny high level pohlad:

  • je dobre, ze nejaky dokument vznikol, aby sa dal viest konkretnejsi dialog,
  • sucasnu verziu vnimam ako uvod do temy nakupu IKT pre neznale osoby,
  • pri dokumente, ktory ma mat charakter koncepcie, by som ocakaval inu strukturu - strategickejsiu, koncepcnejsiu - priklady uvedene v tele sucasneho dokumentu by som dal skor do priloh a prave temy, ktore su aktualne rozpracovane/nacrtnute v priloch, by mali tvorit hlavne, nosme temy tela dokumentu,
  • pozitivne vnimam, ze z matice vyplyva, ze ak sa ide obstaratavat novy IS alebo jeho rozvoj, tak to moze byt len prostrednictvom trhovych konzultacii a sutaze navrhov a nic ine nepripada do uvahy,
  • chyba detailne rozpracovanie napr. spominanych trhovych konzultacii, sutaze navrhov - ked sa na ot pozeram z pohladu PM/cloveka zodpovedneho za obstaranie na strane obstaravatela, tak to je pre mne nedostatcne…vyskakuje mi vela otazok,
  • velmi laxne su popisane klucove kroky celeho nakupu a to je stanovanie podmienok ucasti vo VO, aby neboli diskriminacne a aby boli vyvazene voci predmetu obstaravania, dalej rozdelenie zakazky na mensie logicke casti a vyslovena podpora budovania rieseni vyuzivanim open source technologii - to, ze ci sa pouzije trhova konzultacia alebo sutaz navrhov je jedno, ak VO nebude pristupne pre co najvacsi pocet relevantnych subjektov, preto tieto atributy povazujem za klucove,
  • osobne by som trhove konzultacie a sutaz navrhov nedaval ako dve alternativy pre postup VO…trhove konzultacie by podla mna mali priebiehat vzdy a na zaklade ich zaverov sa zadefinuje postup VO, stanovania sa podmienky ucasti, rozdeli sa zakazka, zadefinuje sa scope…forma/postup sutaze je az druhorady,
  • ohladne licencovania ak sa nemylim, tak pre vsetko, oc je platene z EU fondov, tak plati zavazne usmernenie zo strany EK, ze vsetok kod musi byt pod licenciou EUPL (pokusim sa to najst),
  • chyba mi koncepcne rozpracovany postup vyhodnocovania VO a vyhodnocovanie ponuk nielen na zaklade najnizsej ceny, ale sledovanie pridanej hodnoty za peniaze
  • dokument je textovany, ze sa tyka iba verejnej spravy, ale podla danej koncepcie by mal postupovat kazdy subjekt, ktory ziska subvenciu od statu, cize napr. aj sukromny sektor,

cize zaver:
→ je fajn, ze nejaky dokument existuje, aby sa dalo bavit konkretne,
→ na zaklade danej koncepcie by som ako zamestnanec statu nevedel postupovat pri “novych” postupoch VO a ani by som ludi pouzivajucich zabehane postupy nevedel presvedcit o zmene zmyslania - je potrebne ich este viac rozpracovat,
→ z pohladu sukromneho sektora a mikro a strednych podnikov (do 50 ludi) nevidim ziadne klucove opatrenia, ktore by pre tieto subjekty viac otvarali moznosti ucasti vo VO
→ nevidim realny zaujem podporovat budovanie rieseni na otvorenych technologiach, ktore je v zahranici preferovane

p.s. pre inspiraciu prikladam popis VO, ktore robil Interpol…vyslovene ziadali otvorene technologie…poziadavky mali rozdelene na kategorie - must, should by, could by a aj rozvojove poziadavky dobuducna, aby sa pri navrhu premyslalo komplexnejsie a dobuducna…pozadovali PoC a na zaklade PoC a ponukanej ceny sa rozhodovali…Interpol zadefinoval financny ramec na minimalny potrebny produkt (t.j. vsetky must poziadavky) a dalej uchadzac mohol sam ponuknut, co vo svojej cene doda navyse a za kolko (aj zadarmo bola moznost) pre kategoriu poziadaviek - should be, could be…SLA pozadovali nacenit na 1 rok, 2 roky a 3 roky…cize Interpol si takto vie vyskladat z jeho pohladu najlepsie riesenie

nehceme sa v SR trocha inspirovat???

IAPP_Technical Requirements Table.xlsx (15.3 KB)
IAPP_Functional_Requirements Table.xlsx (52.1 KB)
4566_AdministrativeSpecs.pdf (913.1 KB)
INTERPOL_IAPP_Technical Specifications_FINAL.pdf (1.6 MB)

1 Like
19

dodam ze VO v state organizuje odbor VO a ten sa riadi zakonom a usmerneniami UVO, sutaz navrhov je napad, ktory bez jasneho metodickeho usmernenia nikto ani nevyskusa. A aj potom sa bude cakat co s tym spravi pripadny audit EK.
Trhove konzultacie su na tom podobne, bez podpory UVO je riziko ze ich niekto spochybni ak diskriminacne a netransparetne.
Nestaci do dokumentu si dat vsetky dobre napady, bez dotiahnutia to povedie skor k tomu ze pri prvom probleme sa zacne dokument ignorovat a spochybni vsetko co by bolo prinosom.

A k snahe nevyhodnocovat len najnizsiu cenu, problem je zase pri VO, akekolvek subjektivne kriterium je spochynitelne, a sutaz Interpolu by u nas bola lahko spochybnitelna.

A len poznamka.
MSP je podnik s menej ako 250 zamestnancami a s obratom menej ako 50 mil EUR.
To su realne nase vsetky zname IT,
A dalej mame mikrofirmy s poctom menej ako 10 ludi a obratom menej ako 2 mil. EUR

tak hovori EU

tu vznikol teda nejasny problem, ako pomoct firmam co nie su dvojchlapove ale ani nemaju viac ako 50 ludi.
Tam kde sa hodi EU tam sa pouzije, tam kde nie tam sa to ignoruje, :slight_smile:

20

…ano, to iste tvrdim uz dlhodobo…sucasne znenie koncepcie je zial z mojho pohladu a skusenosti, ktore mam nedostatocne a ako je napisane, tak si myslim, ze prinesie este viac chaosu ako je sucasny stav…

…uvital by som forum, kde by sa k takymto otazkam dalo sadnut s UVO a rozdebatit to detailne…

…dik upravil som, ale asi sme sa chapali, co som chcel povedat…