K “Master plánu” som za S.D poslal nasledovné pripomienky:
-Vítame pripravenie indikatívneho plánu projektov pre PSK ako súčasť snahy o čo najrýchlejší nábeh tohto programu. Avšak uvedenie určitého projektu v tomto zozname nemôže byť považované za rozhodnutie o tom, že projekt bude realizovaný. Každý projekt musí prejsť procesom prípravy a posudzovania zámeru v zmysle zákona 95/2019 a vyhlášky MIRRI o riadení projektov. Výsledkom tohto procesu môže byť aj rozhodnutie o nepodporení projektu. Žiadame, aby MIRRI takýmto spôsobom aj komunikovalo so žiadateľmi. Niektoré projekty už aj podľa súčasného stručného uvedenia zámeru a predpokladaných nákladov vzbudzujú otzáky o účelnosti a hosdpodárnosti.
-Pre národné programy v opatrení 1.2.1 časť B žiadame, aby boli realizované iba projekty, ktoré sú doplnkom reformy alebo optimalizácie verejnej správy. Iba takéto projekty sú aj v súlade so schválenými cieľmi tohto opatrenia. Už aj podľa súčasného popisu v tabuľke tejto podmienke nevyhovujú projekty MetaIS, Modernizácia prístupových kanálov k službám Štátnej pokladnice (eManex), Upgrade serverovej časti Integrovaného záchranného systému, Portál elektronických služieb MV SR, Monitorovanie, riadenie a prevádzka IT služieb, SmartHUB - Upgrade jednotných pracovísk, Elektronické zasielanie priestupkov a elektronické upomínanie, Revitalizácia HW a SW infraštruktúry privátnej časti vládneho cloudu lokalita Tajov, Dohľad webových a internetových služieb (“Aplikačný monitoring”), Záložné dátové pracovisko Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale aj ďalšie projekty zamerané evidentne na rozvoj agendových systémov. Samotné “nahradenie starého systému za nový” v žiadnom prípade nemá byť považované za dostatočný cieľ národného projektu. Pre uvedené projekty žiadame upraviť popis projektu tak, aby bolo jasné akú reformu VS podporujú, alebo ich do času naviazania na takúto reformu/optimalizáciu z plánu vylúčiť.
-Žiadame v pláne konkrétne vyhodnotiť, ako zamýšľané projekty prispievajú k naplneniu cieľov a merateľných ukazovateľov PSK. V minulých programoch bolo práve napĺňanie vopred určených cieľov a KPI vždy mimoriadne problematické a merateľné ukazovatele spravidla neboli naplnené. Preto už vo fáze plánovania je potrebné pre každý národný projekt a dopytovú výzvu určiť (indikatívne) merateľné ukazovatele a projekty do plánu zaraďovať tak, aby spoločne zaistili naplnenie cieľov a merateľných ukazovateľov programu.
-Žiadame v pláne konkrétne vyhodnotiť, ako zamýšľané projekty prispievajú k naplneniu cieľov a merateľných ukazovateľov NKIVS. Pri informatizácii verejnej správy jeden zo systematických problémov je napĺňanie stanovených cieľov a KPI. Preto už vo fáze plánovania je potrebné pre každý národný projekt a dopytovú výzvu určiť (indikatívne) merateľné ukazovatele a projekty do plánu zaraďovať tak, aby spoločne zaistili naplnenie cieľov a merateľných ukazovateľov NKIVS.
-Žiadame v rámci dopytových výziev špecificky podporiť aj implementáciu digitálneho úradu / digitálnej transformácie ako dosiahnutie určitého stavu vyjadreného štandardom pre úroveň informatizácie úradu, riadenia údajov, interných procesov a IT služieb pre interných používateľov. Táto dopytová výzva má byť smerovaná na “zaostávajúce” OVM, ktoré v súčasnosti takýto štandard nespĺňajú aj z dôvodu nedostatku interných zdrojov. Ide spravidla o malé úrady, napr. školy. Na tento účel sa nám ako najvhodnejšia javí možnosť vytvoriť samostatnú dopytovú výzvu.
-Dopytové výzvy Zvýšenie dostupnosti systémov verejnej správy a rozvoj vládneho cloudu (pôvodne: Využívanie cloudových služieb), Lepšie využívanie údajov (pôvodne: Manažment údajov), Personalizácia služieb verejnej správy a podpora omnikanálového modelu komunikácie (pôvodne: Dizajn služieb), Preventívna a reaktívna úprava informačných systémov verejnej správy pre implementáciu európskej a národnej legislatívy (pôvodne: Digitálna transformácia verejnej správy) a Podpora v oblasti KIB na regionálnej úrovni v opatrení 1.2.1 časť B majú byť aspoň čiastočne určené aj pre viac rozvinuté regióny. V realite totiž reálny stav informatizácie úradov, a teda aj potreba ich podpory, nie sú priamo naviazané na geografickú lokalitu sídla. Keďže absolútna väčšina v pláne uvedených národných projektov je určená pre ústredné orgány VS, ktoré majú sídlo v BSK, a aj iné dopytové výzvy majú komponent vo VRR, nevidíme problém v umožnení podpory aj pre iné úrady prostredníctvom dopytových výziev v tejto lokalite.
-Projekty v opatrení 1.2.1 časť B s plánovanými nákladmi viac ako 15 miliónov Eur považujeme za mimoriadne rizikové vzhľadom na skúsenosti z predchádzajúcich programov. Tieto riziká sú okrem iných faktorov aj priamo spôsobené “veľkosťou” projektu. Skoro nikdy pritom nie je nevyhnutné robiť rozvojové projekty takýmto monolitickým spôsobom. Žiadame tieto projekty rozdeliť na viac menších samostatných projektov, alebo upraviť odhadované náklady. Ide o projekty Nemocničný informačný systém, Elektronický národný register informácií dopravy (eNRI DOP), Zlepšovanie technologického, procesného, infraštruktúrneho, vedomostného a organizačného zabezpečenia zručností a kapacít pre plnenie úloh v oblasti KIB v prostredí orgánov verejnej správy a rozvoj odborných kapacít MIRRI SR, Revitalizácia HW a SW infraštruktúry privátnej časti vládneho cloudu lokalita Tajov.
-Žiadame z plánu vyradiť projekt DEÚS Zlepšovanie technologického, procesného, infraštruktúrneho, vedomostného a organizačného zabezpečenia zručností a kapacít pre plnenie úloh v oblasti KIB v prostredí orgánov verejnej správy a rozvoj odborných kapacít MIRRI SR. Ak je cieľom “zvýšenie bezpečnostného štandardu v oblasti KIB pre obce do 6.000 obyvateľov”, žiadame vytvoriť dopytovú výzvu, v ktorej prijímateľmi majú byť samotné obce - ktoré jediné sú zodpovedné za plnenie úloh v oblati KIB. Obce využívajúce služby DEÚS sa môžu do tejto dopytovej výzvy zapojiť a prípadne na základe vlastného uváženia časť získaných zdrojov poskytnúť tomuto svojmu dodávateľovi služieb (alebo inému dodávateľovi). Takýmto spôsobom bude zabránené diskriminácii obcí, ktoré nevyužívajú služby združenia DEÚS a je to v súlade s prechodom združenia DEÚS na model získavania zdrojov za skutočne poskytnuté služby. Poskytnutie zdrojov priamo DEÚS, a to formou národného projektu, bude nutné považovať za neopodstatnené obmedzenie trhového prostredia a zvýhodnenie konkrétneho subjektu, keďže služby v oblasti KIB dokážu obciam rovnocenne poskytovať mnohé subjekty.
-V súvislosti s predchádzajúcou pripomienkou (spôsob podpory KIB pre obce do 6000 obyvateľov) odporúčame súvisiacu dopytovú výzvu rozšíriť na všetky obce v SR.
-Žiadame z plánu vyradiť projekt MVSR Portál elektronických služieb MV SR. Rozvoj portálu portal.minv.sk je vedený v aktivitách podporovaných z K17 POO, v rámci programu rozvoja Životných situácií. Tento projekt taktiež považujeme za disproporčný voči iným “portálom” verejnej správy, ktoré majú porovnateľný rozsah, napr. portál Sociálnej poisťovne, portál FS SR a podobne.
-Žiadame z plánu vyradiť projekty MVSR Revitalizácia HW a SW infraštruktúry privátnej časti vládneho cloudu lokalita Tajov a Kryptovanie infraštruktúry privátnej časti vládneho cloudu a projekt Ústavného súdu SR Záložné dátové pracovisko Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Doteraz stále nie je prijatá aktuálna koncepcia realizácie cloudových služieb pre verejnú správu. Ďalšie veľké projekty súvisiace s budovaním a rozvojom cloudových technológií bude možné až po jej prijatí. Vzhľadom na mimoriadne neefektívne služby VC v prevádzke MVSR je vysoká pravdepodobnosť, že ďalší rozvoj DC Tajov nebude realizovaný.
-V oblasti vytvárania a zlepšovania riešení eGovernmentu, a taktiež v oblasti Kybernetickej a informačnej bezpečnosti považujeme za potrebné podstatne viac zdrojov určiť pre podporu riešení naprieč mnohými OVM na úkor podpory “niekoľkých najväčších” ústredných orgánov. Táto požiadavka vyplýva aj zo súčasnej praxe, kedy spravidla na menších úradoch je situácia v digitalizácii, stave elektronických služieb, stavu kybernetickej a informačnej bezpečnosti, priebehu digitálnej transformácie, či aj obyčajnému plneniu legislatívnych povinností v oblasti eGovernmentu podstatne horšia ako vo “veľkých úradoch”, ktoré sú opakovane podporované veľkými investíciami do ich IT systémov. Za minimálne adekvátne by sme považovali určenie aspoň 60% zdrojov pre plošné riešenia (všetkých úradov) a najviac 40% zdrojov pre špecifické riešenia vybraných centrálnych OVM. Takto žiadame aj upraviť pomer zdrojov pre plošné dopytové výzvy voči národným projektom v pláne.
