Red Flags: Riadenie procesov a dát pre OÚ, PZ a HaZZ

mv

#1

Názov: Riadenie procesov a dát pre OÚ, PZ a HaZZ

Garant: Ministerstvo vnútra SR

Stručný opis:
Cieľom projektu je vybudovanie nasledovných navzájom nezávislých IT komponentov v prostredí MV SR: komponent dátovej integrácie (zdieľanie údajov, podpora dostupnosti údajov, My Data), komponent pre orchestráciu procesov umožňujúci riadenie procesov pomocou case management a služieb ITIL a call centrum ako službu.

Náklady na projekt: 16,4M Eur (investície z OPII) + 11,6M Eur (prevádzka 10 rokov) s DPH podľa štúdie uskutočniteľnosti

Aktuálny stav projektu: Príprava projektu

Čo sa práve deje:

  • Štúdia uskutočniteľnosti bude schvaľovaná 26.7.

Zhrnutie hodnotenia Red Flags: Na úrovni reformy verejnej správy deklaruje projekt viaceré zaujímavé ciele, najmä zavedenie komplexného riadenia životných situácií a plošné monitorovanie procesov verejnej správy. Štúdia uskutočniteľnosti je vypracovaná, bolo ju možné pripomienkovať, sú v nej uvádzané konkrétne údaje a zámery. Vo viacerých oblastiach však vidíme podstatné nedostatky, najmä návrh a vyhodnotenie alternatív, použitie už existujúcich komponentov, kalkulácii efektívnosti. Za najvážnejší problém pokladáme absenciu analýzy plošnej realizácie cieľov projektu vo verejnej správe a analýzu odôvodnenia budovania nových centrálnych blokov vyžadovanú strategickými dokumentmi NKIVS.

Stanovisko Slovensko.Digital: Plnohodnotné zapojenie MV SR do programu zdieľania údajov (1x a dosť, OpenData, My Data, centrálna platforma zdieľania údajov) je urýchlene potrebné. Vzhľadom na nedoriešené témy v štúdii uskutočniteľnosti preto pokladáme za správne časť projektu týkajúcu sa zdieľania údajov čo najrýchlejšie realizovať a ostatné časti štúdie dopracovať, najmä analyzovaním a navrhnutím systematického prístupu pre celú verejnú správu.

:triangular_flag_on_post: HODNOTENIE RED FLAGS

I. Prípravná fáza


Reforma VS :star::star::grey_star::grey_star:

Projekt nadväzuje na schválený reformný zámer.
V rámci reformy procesov verejnej správy je možné identifikovať cieľ zavedenia nového prístupu ku komplexnému riadeniu životných situácií (orchestrácia) a plošné monitorovanie procesov verejnej správy - viď. časť “biznis prínos”.
Pred samotným schvaľovaním IT projektu však považujeme za nevyhnutné rozpracovať plán, ako tieto zmeny budú realizovaná v rámci celej verejnej správy a aj s použitím iných nástrojov ako implementáciou jedného IT projektu. Pritom gestorom v oblasti merania procesov VS je práve MV SR.
Projekt taktiež napomáha dosiahnutiu cieľov v oblasti zdieľania údajov v prostredí verejnej správy, v ktorej takýto dlhodobý plán existuje.


Merateľné ciele (KPI) :star::star::star::grey_star:

Merateľné ukazovatele podľa reformného zámeru:

Merateľný ukazovateľ podľa projektového zámeru:

  • (Zjednodušenie dátovej a procesnej integrácie vo verejnej správe) Počet nových optimalizovaných úsekov verejnej správy, cieľový stav: 5, realizácia “Výstupy z informačného systému”

Ďalšie ciele (merateľné) podľa štúdie:

  • Zníženie potreby času na podávanie informácií občanom odbornými pracovníkmi z 115,2 hodín ročne na 57,6 hodín ročne (zníženie o 50%)
  • Zníženie času na získanie právneho alebo metodického výkladu v konaní z 2 na 1 hodinu na podanie (o 50%). Vytvorením štandardizovaných procesov je predpoklad zníženia počtu potreby právneho alebo metodického výkladu len pre 3% konani oproti súčasnosti.
  • Počet integrácií do centrálnej integračnej a dátovej vrstvy - integrácia 35 informačných systémov do jednotnej integračnej platformy. Súčasný počet integrácií IS do jednotnej vrstvy je 0, keďže jednotná integračná platforma neexistuje.
  • Vybudovanie a zapísanie do katalógu SaaS (as_56457) komponentu pre Call Centrum

Tieto ciele vzťahujú iba na rezort MV SR. Ciele v oblasti úspory času sú relevantné, súčasný stav MV SR podrobne vyhodnotilo. Merateľné ukazovatele nepokrývajú všetky oblasti v ktorých má byť projektom dodaná implementácia. Ukazovatele týkajúce sa poskytovania údajov G2G sú už zahrnuté v centrálnych projektoch zdieľania údajov v gescii ÚPVII.


Postup dosiahnutia cieľov :star::grey_star::grey_star::grey_star:

Podľa harmogramu uvedeného v štúdii uskutočniteľnosti je nábeh prevádzky výsledkov projektu plánovaný až o 2 roky po jeho začatí. To je nedostatočné, najmä pre prioritné ciele v oblasti zdieľania údajov.

V štúdii taktiež absentuje konkrétny plán úpravy dotknutých agendových systémov, tak aby boli ciele projektu naplnené.


Súlad s KRIS (nie je zatiaľ vyhodnotený)

Súlad s KRIS predkladateľa projektu - MV SR sme zatiaľ nevyhodnotili.


Biznis prínos :star::star::grey_star::grey_star:

Hlavným prínosom má byť zlepšenie prístupu k údajom z registrov a zavedenie plošného merania (monitorovania) a vyhodnocovania biznis procesov. Projektom je plánované vybudovanie novej integračnej vrstvy, zavedenie riadenia procesov spôsobom case management a služieb riadenia procesov podľa ITIL.

Nie je však dostatočne vysvetlené, prečo doteraz budovaná integračná vrstva (SOA) v rámci MV SR nie je dostatočná na pokrytie deklarovaných cieľov. V prípade orchestrácie procesov je potrebné zvoliť jednotný postup v rámci celej verejnej správy, pri budovaní izolovaného riešenia pre MV SR hrozí vytvorenie neefektívneho riešenia.


Príspevok v informatizácii :grey_star::grey_star::grey_star::grey_star:

Projekt rieši tri konkrétne nové komponenty, ktoré majú byť použité v prostredí MV SR, napriek tomu MV SR deklaruje, že tieto komponenty budú povinne používané v celej verejnej správe.
Pre komponent orchestrácie procesov a call centrum mal byť pred schvaľovaním konkrétneho riešenia v zmysle dokumentu Strategická priorita NKIVS Rozvoj agendových informačných systémov a využívanie centrálnych spoločných blokov vopred vyhodnotený systematický postup v tejto oblasti pre celú verejnú správu.
Nie je vysvetlený dôvod budovania vlastného komponentu pre integráciu údajov a nie použitia centrálnej platformy v správe ÚPVII v maximálnej miere.
Pre oblasť zdieľania údajov nie je jasné, prečo má byť budovaný samostatný komponent pre MV SR. Projekt nedostatočne popisuje pokrytie cieľov pre My Data, Open Data a Open API.
V projekte je nedostatočne riešená prioritizácia úloh v informatizácii verejnej správy v zmysle existujúcich strategických dokumentov.


Štúdia uskutočniteľnosti :star::star::star::grey_star:

Štúdia uskutočniteľnosti je vypracovaná, bolo ju možné pripomienkovať, sú v nej uvádzané konkrétne údaje a zámery. Nedostatky štúdie sú uvedené v ostatných položkách hodnotenia, najmä vyhodnotenie alternatív, použitie už existujúcich komponentov a odôvodnenie budovania (alebo nebudovania) nových centrálnych komponentov.


Alternatívy :star::grey_star::grey_star::grey_star:

V štúdii sú uvažované 3 alternatívy - súčasný stav, vybudovanie celkového nového riešenia a rozšírenie existujúceho systému MV SR o procesnú platformu. Alternatívy sú vynodnotené iba povrchne.
Jednotlivé komponenty mali byť posudzované samostatne.
Možnosť dosiahnutia deklarovaných cieľov (napr. monitoring procesov a stavu žiadostí) nebola vôbec analyzovaná iným spôsobom ako vybudovaním nového komponentu. Špecificky nebola analyzovaná možnosť úpravy existujúcich systémov.


Kalkulácia efektívnosti :star::star::grey_star::grey_star:

CBA pre projekt je vypracovaná, parametre pre kalkuláciu prínosov sú k súčasnému stavu podrobne vyhodnotené.
Do CBA nebolo zahrnuté dosiahnutie deklarovaných cieľov iným spôsobom, napr. úspora času úradníkov pomocou využitia elektronických služieb, realizáciou konceptu 1x a dosť atď.
Predpokladaný model zníženia počtu potrebných právnych výkladov o 50% v treťom roku realizácie projektu (po nábehu implementácie) považujeme za nereálny. V CBA nie sú kalkulované náklady na úpravu existujúcich systémov.


Participácia na príprave projektu :star::star::grey_star::grey_star:

Projekt bol prezentovaný a pripomienkovaný vo februári 2018, aj v júli 2018. Podľa vyjadrenia MV SR, v rámci verejného pripomienkovania v júli 2018 pripomienky zaslalo iba Slovensko.Digital. Na základe (aj) našich pripomienok boli v štúdii zmenené iba vysvetľujúce kapitolu (napr. motiváci, výpočet CBA), navrhované riešenie, alternatívy, náklady neboli nijako upravené ani doplnené.

Diskusie k projektu na platforme:


:file_folder: Dokumenty


:clock2: Aktivity

V tomto projekte už prebehli nasledovné dôležité aktivity / míľniky:

  • 23.3.2017 Reformný zámer zverejnený na stránke Ministerstva vnútra
  • 25.4.2017 Reformný zámer schválený
  • 15.2.2018 Prezentácia stratégie a vízie MVSR v oblasti IT
  • 12.7.2018 Verejné prerokovanie štúdie uskutočniteľnosti

Harmonogram OPII projektov na 2018
Verejné prerokovanie 3 projektov MV SR_12.7.2018 o 10:00
ÚPVII Pracovná skupina K9.4 Lepšie dáta
#2

Zaslali sme MV predbezne pripomienky k aktualnej verzii studie uskutocnitelnosti. RPaD - pripomienky S.D 26.2.docx (18.8 KB)


#3

A čo bude s týmto http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=2970874&l=sk ak sa tento a jemu podobné projekty nezrealizujú?


#4

Neviem aký má MV plán, ale čo sú to “audítorské služby” je myslím dosť presne jasné - overovanie súladu, viď. napr. z. 540/2007. Či otázka bola ináč myslená?


#5

To isté čo z analýzou KMPG pre ISV za 2 mil € :slight_smile:
Inač a prečo si platia 3.5 mil € za redizajn procesov MV SR?. To nevedia uradnici na MV čo robia a čo chcú robiť?


#6

Redizajn procesov nie je taká jednoduchá vec, aby si niekomu, kto sa tomu nikdy nevenoval, povedal: optimalizuj. Veľké komerčné inštitúcie nato majú vlastných expertov ktorých si držia (v slovenských podmienkach obyčajne tím cca 5-20 ľudí). Títo pri veľkých zmenách často tiež využívajú rovnakých expertov ako štát - konzultačné spoločnosti.
Problém preto nevidím v tom, že si štát objedná takúto službu. Problém vidím v tom, či ide o skutočnú prácu, ktorej výsledkom nie je len papier, ale skutočná implementácia týchto procesov. Lebo ak píšeš niečo, čo nakoniec vieš že sa odloží do šuflíka, tak tam môžeš napísať čokoľvek, pretože nikto nikdy nezistí či si tam nepísal blbosti.


#7

Z ÚPVII aj MV sme dostali informáciu, že schvaľovanie tohto projektu sa presúva na ďalšie zasadnutie riadiaceho výboru, lebo štúdiu treba ešte podstatne dopracovať.


#8

No ak to dobre chápem, tak tento projekt, ktorý má byť financovaný z OP II nadväzuje na projekt https://www.itms2014.sk/schvalena-zonfp?id=592d8ee9-9eed-478b-9fc2-dfc6899358aa financovaný z OP EVS, ktorý bol realizovaný tou zmluvou, ktorú vyššie spomenul.


#9

Verejné prerokovanie k tomuto projektu bude 12.7. Pripomienky sa majú posielať do 9.7. Plánované schvaľovanie projektu v riadiacom výbore koncom júla.

Celý oznam ako prišiel:

Pozývame Vás na verejné prerokovanie štúdií uskutočniteľností „Centrálne komponenty správneho konania vo verejnej správe“, „Riadenie procesov a dát pre OÚ, PZ a HaZZ“, „Digitálne pracovné prostredie zamestnanca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky“, ktoré sa uskutoční vo štvrtok 12. júla 2018 o 10:00 hod. v priestoroch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, v zasadacej miestnosti pre tlačové konferencie(2.poschodie).

Prosím potvrďte Vašu účasť na email suit@minv.sk do stredy 11. júla 2018.

Materiály sú dostupné na:


alebo na Meta IS.

Vaše pripomienky k štúdiám uskutočniteľnosti prosím zasielajte prostredníctvom formulárov pre zasielanie pripomienok jednotlivým štúdiám a zašlite ich do 09.07.2018 na emailovú adresu suit@minv.sk.


#10

Za Slovensko.Digital som poslal k tomuto projektu nasledovné pripomienky:
SU_113_Pripomienky_S.D.xlsx (31.5 KB)

  • Kap. 1.2 Uvedené sú mnohé služby / funkcionality, ktoré sú duplicitné k systému CSRÚ a už rozpracovaných projektov OPII pre jeho rozvoj a realizáciu konceptu 1x a dosť a My Data, preto ich žiadame z tohto projektu preto vyňať. Podľa schválených strategických dokumentov majú byť služby modulu dátovej integrácie byť plne v správe ÚPVII a realizované jedným IS. Špecificky ide o služby na úrovni GUI a API poskytované G2G alebo externým subjektom (FO/PO). Zmysel tohto projektu vidíme v realizácii interných riešení v prostredí MV SR, ktoré umožnia jednotný prístup k riadeniu údajov v rámci VS a určených centrálnych komponentov (realizovaných mimo tohto projektu).

  • Kap. 1.3 Centrálny modul dátovej integrácie údajov má slúžiť na všetku sprístupnenie údajov G2G, nielen referenčné údaje. Všetky údaje, ktoré majú potenciál použitia v iacerými organizáciami VS, alebo ktoré sú potrebné na realizáciu programov v oblasti riadenia údajov, špecificky 1x a dosť, My Data a Open Data by mali byť poskytované prostredníctvom centrálneho modulu dátovej integrácie. Tento prístup môže byť efektívny aj vzhľadom na členitosť prostredia MVSR, t.j. v niektorých prípadoch je efektívne aj na prostredie vzájomne funkčne vzdialených organizačným jednotiek v pôsobnosti MVSR nazerať ako na G2G komunikáciu.

  • Kap. 1.4 Ako jedna z navrhovaných aktivít tohto projektu má byť “Analýza súčasného stavu v oblasti procesov, kompetencií a systému riadenia organizácií verejnej správy…” Tieto aktivity sú už vykonávané v optimalizačnom projekte MV SR financovanom z OP EVS, z ktorého bohužiaľ doteraz nie sú verejne dostupné žiadne výstupy. Žiadame túto aktivitu vyňať z tohto projektu.

  • ÚVPII zodpovedá za návrh a vytvorenie orchestračnej platformy v súlade so schválenou architektúrou ISVS. Nie je jasné, prečo je potrebný nový komponent špecificky potrebný pre MV SR na procesnú integráciu. Nie je jasné, ako tento komponent zapadá do celkovej architektúry eGov v zmysle schválenej architektúry a strategických priorít.

  • Pre navrhovanú orchestračnú platformu považujeme možnosť jej využitia ako SaaS za nepravdepodobnú. V projekte nie je načrtnutý žiadny plán ako to realizovať, ani cieľové ukazovatele Napr. ani nie je konkretizovaná predstava do ktorých projektov má byť použitá, od OVM sme nikde nepočuli že by mali v pláne ju do svojich systémov zaradiť.

  • “Riešenie orchestrácie procesov, resp. „zreťazených životných situácií“ má podľa NKIVS a ďalších strategických dokumentov má nižšiu prioritu. Za dôležité považujeme najprv riešiť prioritné témy, špecificky riadenie údajov, až následne bude možné vyhodnotiť najlepší postup pre nadrezortné riadenie procesov.
    Navrhujeme tento komponent zaradiť do samostatného projektu a jeho posudzovanie a realizáciu odložiť na čas, kedy už bude známe riešenie procesnej integrácie pre celý eGov.”

  • Kap. 2.2.4 “Štúdia popisuje ““orchestráciu životných situácií””, avšak nie je konkretizované ako to bude vykonané mimo prostredia konkrétneho softvérového komponentu MVSR - žiadame rozpracovať.
    V kap. 2.2.4 sa uvádza ““V prípade stavových orchestrácií dlhodobých nadrezortných procesov sú tieto orchestrácie reprezentované entitou biznis proces so vzťahom na orchestračnú platformu.”” Nie je nám známy architektonický prvok ““entita biznis procesu”” a riešenie nadrezortnej orchestrácie.”

  • K monitoringu biznis procesov:

    • Ak cieľom je plošné riešenie naprieč verejnou správou, implementácia jedného konkrétneho komponentu nepomôže, v štúdii nevidíme žiadny konkrétny plán pre zavedenie plošného monitorovnia výkonnosti procesov, ani kalkuláciu potrebných zdrojov.
    • Podľa prezentácie MVSR sa už aj doteraz monitorovanie biznis procesov vykonávalo (v rámci rezortu), nie sú jasné konkrétne ciele, na základe ktorých by bolo možné porovnať jednotlivé riešenia."
  • Samotná implementácia “centrálnych komponentov” navrhovaných v tejto štúdii nijako nezmení konkrétne elektronické služby či už MV, alebo iných OVM. Nie je teda jasné ako predložený realizačný projekt konkrétne naplní určité ciele, ani aké budú potrebné celkové náklady a časový harmonogram. Nie sú jasné žiadne merateľné ukazovatele “úspechu” tohto projektu, alebo miery úspechu, tie ktoré sú uvedené v reformnom zámere považujeme za veľmi všeobecné a nedostatočné.

  • V celej štúdii chýba kalkulácia postupného prechodu na používanie elektronických služieb (t.j. zníženie osobných návštev / telefonovania) a z toho vyplývajúce zmeny pre MVSR.
    Aké sú ciele a časový harmonogram v oblasti používania el. služieb pre MV?
    Predpokladáme že ciele pre prechod na digitálne služby čiastočne boli definované už v zodpovedajúcich OPIS projektoch. Aká je používanosť elektronických služieb v súčasnosti? (aj v porovnaním s „papierovými“ službami)
    Ako tento projekt (a ostatné predkladané MVSR) napomôže? Ako sa zmení pomer používania elektronickým voči „papierovým“ službám?"
    V súčasnosti implementované elektronické služby MV majú viaceré zásadné problémy použiteľnosti, v tomto projekte nevidíme žiadne ich konkrétne a merateľné zlepšenie - čo je v rozpore s deklaráciou plnenia špecifického cieľa “Zvýšenie spokojnosti občanov s fungovaním verejnej správy”
    V štúdii sa spomína ako jeden z dôvodov pre potrebu realizácie projektu “udržateľnosť softvérovej architektúry rezortu”. Nie sú však uvedené žiadne konkrétne údaje, ktoré by popisovali stav súčasnej architektúry z kapacitného hľadiska a taktiež nie predpokladané parametre budúceho stavu. Žiadame doplniť.

  • K návrhu pre call centrum:

    • V štúdii sa jasne uvádza, že ide o ““využitie už existujúceho call centra MV SR””. V takomto prípade však nie je jasné, akým spôsobom je plánované použitie tejto služby ako SaaS pre iné OVM.
    • Nie sú nám známe žiadne OVM, ktoré by plánovali toto callcentrum MVSR použiť
    • Ak má call centrum poskytovať personalizované údaje o konaniach, vidíme problém s autentifikáciou používateľov a ochranou osobných údajov. Tento problém v štúdii nie je nijako adresovaný."
  • Vo zvažovaných variantoch nie sú riešené call centrum a monitorovanie biznis procesov. Žiadame doplniť aj variant ponechania súčasného stavu a variant realizácie call centra v hybridnom cloude.

  • Na viacerých miestach sa v štúdii uvádza, že určité údaje MV “sú spravované v špecifickom režime”, čo vyžaduje vybudovanie vlastných komponentov na ich zdieľanie, odlišných od plošných riešení pre eGov. Žiadame konkretizovať o aké údaje ide a upresniť o aký “špecifický režim” ide.

  • V štúdii nie sú uvedené žiadne konkrétne údaje, ktoré majú byť sprístupňované prostredníctvom platformy dátovej integrácie. Taktiež nie sú uvedené žiadne konkrétne aktivity konsolidácie údajov, harmonogram prechodu na centrálnu platformu zdieľania údajov - v rámci rezortu MV ani plošne pre eGovernment. Tieto oblasti žiadame doplniť.

  • Súčasný stav v oblasti riadenia údajov MV SR je iba vágne konštatovaný, nie je podopretý žiadnymi konkrétnymi údajmi - nie je ho možné nijako overiť. Žiadame doplniť informácie o konkrétnych údajoch, ich stave z hľadiska kvality, potrebných činnostiach ktoré je potrebné vykonať, určenie referenčných údajov, spôsob ich zdieľania atď.

  • Kap. 2.2.4 “V kap. 2.2.4 sa uvádza, že ““Najväčším problémom je, že u dôležitých registrov a agendových systémov existuje viacero IS, kde sú dáta udržiavané, a v čase zmeny údajov je ťažké určiť, kde sa nachádza najaktuálnejší stav, nakoľko nie je definovaný jeden IS ako „master“ pre dáta.””
    Nie je jasné, ako konkrétne navrhovaný projekt vyrieši daný problém.
    Bude napr. potrebné všetky existujúce systémy upraviť? Bude potrebné upraviť súčasné procesy? Sú tieto zmeny kalkulované v nákladoch? Budú potrebné legislatívne zmeny?
    Rovnako nie je uvedený plán prechodu na nové riešenie od súčasného stavu.”

  • Kap. 2.2.5 V kap. 2.2.5 sa uvádza, že v projekte má byť vybudované nový “konsolidačný nástroj, správca zdrojových, referenčných, nereferenčných a procesných údajov rezortu vnútra”. Ak má ísť o komponent SaaS, nie je jasné, ako ho budú môcť ostatné OVM využívať. Nie je jasné, prečo tento komponent nie je vybudovaný v projektoch rozširovania CSRÚ, resp. prečo nie je možné využiť riešenie v tomto projekte vybudované aj pre MVSR.

  • Do navrhovaného riešenia pre zdieľanie údajov žiadame zahrnúť všetko čo je potrebné pre údaje MVSR na realizáciu konceptov My Data (subjekt vidí „svoje“ údaje, subjekt vidí históriu použitia jeho údajov, subjekt môže udeliť oprávnenie na prístup k jeho údajom a notifikácii zmien pre iné subjekty) a OpenData.

  • Do posudzovaných variantov žiadame doplniť použitie štandardných komponentov platformy dátovej integrácie eGov a to isté aj pre komponenty procesnej integrácie.

  • Kap. 2.4.3 V kap. 2.4.3 a aj na iných miestach sa uvádza, že CSRÚ slúži ako centrálne úložisko. V zmysle schválenej SP Riadenie údajov to takto nemá byť.

  • Kap. 2.4.3 “V kap. 2.4.3 je uvedené ““Existujúce IS referenčných registrov, ktorých dáta sú v správe MV SR budú využívať súčasnú formu komunikácie””. Žiadame takéto formulácie vypustiť a použiť riešenie schválené v strategických dokumentoch pre celé eGov, pokiaľ nám je známe, legislatíva iné riešenie ani nepripúšťa.
    Vyriešenie štandardného sprístupnenia údajov MV v rámci eGov má vysokú priority, podľa navrhnutého harmonogramu to však má byť realizované až po 15 mesiacoch od štartu projektu, čo nie je akceptovateľné.”

  • Kap. 2.4.3 V kap. 2.4.3 sa uvádza "Medzi najvýznamnejšie faktory úspechu z pohľadu biznis architektúry cieľového stavu bude dostatočná participácia a súčinnosť dotknutých organizácií v rámci rezortu MV SR, a relevantných subjektov VS ". Súhlasíme, avšak nikde v štúdii to nevidíme riešené a žiadame túto problematiku doplniť.

  • Kap. 2.2.4 V kap. 2.2.4 sa uvádza, že v prílohe sú uvedené “IS evidované v rámci MV SR”, avšak v prílohe ich nevidíme – žiadame doplniť.

  • Ak majú byť vytvorené komponenty použiteľné ako SaaS, v časti bezpečnostnej architektúry (napr. kap. 2.2.3) je potrebné riešiť špecifické úlohy z toho plynúce.

  • Aby bolo možné vyhodnotiť efektívnosť navrhovaného projektu, treba v analýze kalkulovať so všetkými nákladmi spojenými s novou architektúrou v rámci MV, aj s časovým hľadiskom, nielen s nákladmi na vybudovanie centrálnych komponentov.

  • V projekte je navrhnuté vytvorenie určitých integračných vzorov (napr. mikroslužby). Žiadame explicitne doplniť realizáciu týchto vzorov tak, aby boli dostupné prostredníctvom OpenAPI.

  • Kap. 2.4.1 V kap. 2.4.1 sa navrhuje do štandardov ISVS zapracovať BPMN, CMMN, DMN. Žiadame odôvodniť, prečo to má byť povinné pre všetky OVM, vyčísliť náklady, určiť predpokladaný časový harmonogram realizácie. Analogicky, štandardy súvisiace s monitorovaním procesov nie sú potrebné?

  • Kap. 2.4.1 V kapt. 2.4.1 sa uvádza riešenie GDPR. Navrhujeme tieto aktivity koordinovať v rámci PS ÚPVII Kybernetická bezpečnosť. Aktivity a úpravy ISVS vyplývajúce z GDPR nie sú nijako podrobnejšie konkretizované.

  • V súvisiacom reformnom zámere boli špecifikované konkrétne problémy týkajúce sa integrácií, nevidíme ich v tejto štúdii dostatočne riešené.

  • Žiadame do štúdie zaradiť etapy prototypu, pomocou ktorého sa overí nový koncept modelovania procesov, orchestrácie procesov, “spúšťania procesov”.

  • Kap. 2.4.5 V kap. 2.4.5 je uvedené, že budú vybudované a prevádzkované 4 kompletné projektové prostredia. Nie je jasné prečo je tento prístup efektívny.

  • Kap. 2.4.7/2.4.8 Vítame uvedenie parametrov SLA v prílohe štúdie. Avšak v kontexte s identifikovanými nedostatkami považujeme za potrebné popísať konkrétnejšie riešenie pre Business Continuity Management, špecificky riešenie potrebné v prostredí G2G - kedy sú prevádzkované komponenty vzájomne závislé.

  • CBA “V predchádzajúcej verzii štúdie boli samostatne kalkulované nákladov pre tri nezávislé časti projektu. Žiadame tento detail v rámci CBA opäť uviesť. V aktuálnej verzii štúdie nie je vidno žiadne konkrétne náklady pre jednotlivé plánované komponenty (s výnimkou nákladov na integrácie).
    Považujeme za vhodné riešenú tému rozdeliť na 3 samostatné projekty.”