Red Flags: Optimalizácia procesu posudzovania vplyvov (RIA)

redflags

#1

Názov: Optimalizácia procesu posudzovania vplyvov (RIA)

Garant: Ministerstvo hospodárstva SR

Stručný opis: Projekt je zameraný na vytvorenie metodiky na vyhodnocovanie kvality analýz a komplexná IT platforma pre posudzovanie vplyvov regulácií, ktorá bude spájať automatizáciu procesu posudzovania vplyvov, bázu dát pre potreby tohto procesu a analytické nástroje umožňujúce simulovať vplyvy navrhovanej regulácie.

Náklady na projekt: 24,2 mil. EUR, z toho: 4,8 mil. EUR na OPEVS projekt, 19,3 mil. EUR na OPII projekt (5,8 mil. Fáza 1 ; 13,5 Fázy 2 a 3)

Aktuálny stav projektu: Príprava projektu

Čo sa práve deje:

  • Prebieha podávanie žiadostí o NFP
  • 21.9.2018 Dátum uzavretia výzvy

Zhrnutie hodnotenia Red Flags: Projekt prináša dôležitú reformu do oblasti posudzovania vplyvov regulácie na dotknuté subjekty. “Business” rovina projektu je nesporne potrebná a dôležitá. Hlavné nedostatky vidíme v prístupe k realizácii IT platformy - projektu chýba overenie konceptu v malom rozsahu (celá myšlienka zapájania podnikateľov, overenie dostupnosti dát a ekonomických parametrov), detailnejšie nastavené KPIs a detailná kalkulácia efektívnosti (predovšetkým v oblasti nákladov).

Stanovisko Slovensko.Digital: Odporúčame realizovať reformnú časť projektu v rámci OPEVS a časť v OPII začať fázou Proof of Concept v zmysle metodiky riadenia IT projektov, ktorá by mala overiť platnosť hlavných predpokladov (technických, realizačných a ekonomických). Až následne investovať do ďalších fáz.

:triangular_flag_on_post: HODNOTENIE RED FLAGS

I. Prípravná fáza


Reforma VS :star::star::star::grey_star:

Projekt popísaný v reformnom zámere je zameraný na zlepšenie vykonávania procesov posudzovania vplyvov regulácií na podnikateľské prostredie. Problémom je, že zámer k projektu, ktorý má za cieľ zaviesť metodiku, ktorou by sa dala vyhodnocovať kvalita analýz vplyvov regulácií, pridáva aj (5 násobne drahší) projekt vytvorenia komplexnej IT platformy (unikátnej v rámci EU) o prínosoch ktorej sa dá pochybovať. Ambícia reformy je správna, jej realizácia už menej.


Merateľné ciele (KPI) :star::grey_star::grey_star::grey_star:

Štúdia uskutočniteľnosti popisuje nasledovné ciele projektu:

Nie je jasná väzba na KPI z Reformného zámeru projektu:



Niektoré ukazovatele projektu použité v ŠÚ nevyjadrujú hodnotu ale sú len výstupové ukazovatele (napr. 1 ks mobilnej aplikácie a s tým spojený 1 ks elektronickej služby).


Postup dosiahnutia cieľov :star::grey_star::grey_star::grey_star:

Štúdia popisuje plán a prístup k projektu. Rozdelenie projektu na fázy vítame, aj keď z popisov je zrejmé, že nepôjde o agilne riadený projekt, čo je v rozpore so zámermi NKIVS. Chýba tiež Proof of Concept ako forma overenia celého prístupu a očakávaných benefitov v malom rozsahu (6 miliónov EUR na 1. fázu projektu nepovažujeme za malý rozsah).

Paralelný beh metodických a implementačných aktivít (ako je naznačené v projektovom harmonograme) predstavuje značné riziko projektu.


Súlad s KRIS (nie je zatiaľ vyhodnotený)

hodnotenie


Biznis prínos :star::star::star::grey_star:

Prvá časť zámeru (metodická) sa javí ako veľmi prínosná. Realizácia druhej (IT platforma) bez zavedených a odskúšaných výstupov prvej časti prináša značné implementačné riziko.

V RZ a následne aj v ŠÚ sú popisované niektoré vlastnosti IT platformy, ktoré môžu predstavovať značné skomplikovanie IT časti projektu a nemajú reálny biznis prínos (spomínajú sa analýzy v reálnom čase a ukazovateľ pre špecifický cieľ OPII “Podiel dodatočných elektronických služieb pre podnikateľov, ktoré je možné riešiť mobilnou aplikáciou”).


Príspevok v informatizácii :star::star::grey_star::grey_star:

Projekt prispieva k cieľom informatizácie v oblasti odstraňovania administratívnej záťaže podnikateľov. Z hľadiska priorít akčného plánu informatizácie sa dá projekt považovať za menej prioritný, nakoľko neprináša zásadný posun v oblasti lepších služieb, lepších dát alebo využívania cloudových riešení. Projektu by prospelo testovanie prístupu v menšom rozsahu a až po overení konceptu realizácia podstatnej investície.


Štúdia uskutočniteľnosti :star::star::grey_star::grey_star:

Štúdia uskutočniteľnosti je spracovaná. Základom pre úspešnosť projektu je podľa nášho názoru dostupnosť dát a v tejto časti je štúdia stále pomerne nejasná (sú uvedené makro-ekonomické dátové zdroje, ale chýba popisdátových zdrojov, ktoré budú vyjadrovať reálnu záťaž podnikateľov - napr. priemerný čas potrebný na splnenie povinnosti).


Alternatívy :star::star::grey_star::grey_star:

Alternatívy postupu sú popísané a vyhodnotené. Niektoré popisy vyznievajú tendenčne. Nevýhodou zvoleného postupu je implementačná komplexnosť, čo považujeme za veľké riziko pre dosiahnutie cieľov projektu. Aj preto je závažným nedostatkom absencia tzv. Proof of Concept prototypu, ktorým by sa dali overiť hlavné predpoklady projektu.


Kalkulácia efektívnosti :star::grey_star::grey_star::grey_star:

Kalkulácia efektívnosti pre 1. fázu projektu (základná implementácia platformy RIA) vychádza z predpokladu šetrenia času na strane podnikateľa (cca. 5% ročne) - jednoduchšia orientácia v regulačných povinnostiach vďaka registru regulácií a z predpokladu šetrenia času úradníka pri spracovaní doložky vplyvov (cca. 4% ročne). Tieto predpoklady však nie sú nikde overené vo forme Proof of Concept, takže predstavujú vysoké projektové riziko.

Nákladové položky projektu sú veľkou neznámou. Nie je vôbec jasné, odkiaľ pochádzajú odhady na počty človekodní pre jednotlivé projektové fázy. Na danej úrovni granularity sa zdajú tieto odhady postavené na vode. Nie je tiež jasné, odkiaľ pramenia odhadované ceny za človekodni a ako reflektujú podmienky na trhu.


Participácia na príprave projektu :star::star::star::grey_star:

K projektu prebehol verejný hearing, ktorého sa zúčastnilo viac ako 30 záujemcov o projekt. Štúdia uskutočniteľnosti bola k dispozícii na pripomienkovanie - pripomienky zo strany verejnosti predložili len 2 subjekty. Po predložení pripomienok sa konalo samostatné zasadnutie k ich zapracovaniu.

Diskusie k projektu na platforme:


:file_folder: Dokumenty


:clock2: Aktivity

V tomto projekte už prebehli nasledovné dôležité aktivity / míľniky:

  • 21.12.2016 Reformný zámer schválený HK OP EVS
  • 28.2.2018 Verejný hearing k Štúdii uskutočniteľnosti
  • 16.3.2018 Prerokovanie pripomienok predložených k ŠÚ
  • 19.4.2018 Štúdia uskutočniteľnosti schválená
  • 22.06.2018 Vyhlásenie výzvy na predkladanie Žiadostí o NFP
  • 21.9.2018 Dátum uzavretia výzvy

Harmonogram OPII projektov na 2018
#2

Vyzera ze mame studiu: https://metais.finance.gov.sk/studia/detail/b83e88c0-c57e-ddcd-dd26-ff53dba21845?tab=documents


#3

K projektu sa následne konal verejný hearing (28.2.) a do 9.3. sa dali predložiť pripomienky. Za Slovensko.Digital som poslal tieto pripomienky.

16.3. bolo k nim prerokovanie - niektoré sa vyjasnili, v iných pretrváva rozpor. Čakáme na oficiálne vyjadrenie k našim výhradám. 23.3. by nám malo MH SR zaslať finálnu verziu štúdie a následne k prijektu vznikne aj oficiálne hodnotenie Red Flags. Akékoľvek komentáre sú vítané aj teraz.


#4

Finálne verzie dokumentácie, ktoré sme dostali od MH SR


#5

#6

Ďakujeme za spätnú väzbu. Hodnotenie relevantné pre RIA som vytiahol priamo sem. Do budúcna tiež bude lepšie, ak hodnotenia k jednotlivým projektom pridáte do diskusii, ktorých sa týkajú.
@ITAS

Stanovisko ITAS ku KPI tohto projektu:

Merateľným ukazovateľom stavu je zníženie regulačných nákladov podnikateľov zo súčasného stavu (100 %) o jednu štvrtinu na 75 % v roku 2020.

Regulačná záťaž má administratívnu a neadministratívnu zložku. Administratívna záťaž spočíva v plnení administratívnych povinností voči štátu daných reguláciou. Neadministratívnou záťažou je napr. povinnosť poistenia zodpovednosti za škodu, implementácia šifrovania alebo pseudonymizácie, zakúpenie registračnej pokladnice, či povinné vybavenie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Administratívna záťaž má dve zložky: opodstatnenú záťaž (aktivita, ktorú by bolo aj tak nutné vykonať) a neopodstatnenú zaťaž (aktivita, ktorá nie je nutnou súčasťou regulácie).

Reformný zámer sa zaoberá regulačnou záťažou ako jedným celkom. Preto je v reformnom zámere zníženia o 25 % regulačnej záťaže zahrnutá podmnožina zníženia regulačných nákladov neopodstatnenej administratívnej záťaže vo výške 50 %.

Hodnotenie RF: Štúdia popisuje plán a prístup k projektu. Rozdelenie projektu na fázy vítame, aj keď z popisov je zrejmé, že nepôjde o agilne riadený projekt, čo je v rozpore so zámermi NKIVS. Chýba tiež Proof of Concept ako forma overenia celého prístupu a očakávaných benefitov v malom rozsahu (6 miliónov EUR na 1. fázu projektu nepovažujeme za malý rozsah).

Paralelný beh metodických a implementačných aktivít (ako je naznačené v projektovom harmonograme) predstavuje značné riziko projektu.

ITAS: Aktivity Proof of Concept už prebiehajú. Ako príklad uvádzame štúdiu firmy Deloitte, v ktorej sa identifikovalo a analyzovalo viac než 4 000 informačných povinností a kalkulovali sa ich náklady. Ďalšou aktivitou je vytvorenie podkladov a tabuliek pre BIA výpočty, ktoré sú už v praxi využívané. Detailný rozklad regulačného aktu do regulácií a identifikácia aj neadministratívnych povinností bol aplikovaný na Nariadení EÚ – GDPR, pre potreby zabezpečovania súladu na ministerstvá a podriadené organizácie.

Projekt má interne dve relatívne samostatné časti – vytvorenie aplikácie a dátové naplnenie aplikácie. Pri vývoji aplikácie sa ráta s prvkami agilného riadenia.

Dátové naplnenie aplikácie je druhou významnou časťou projektu. Takého aktivity nebývajú agilne riadené. V prípade registra regulácií sa zber dát týka identifikácie a klasifikácie všetkých regulačných aktov na úrovni slovenskej a európskej legislatívy, sémantickej analýzy a detailnej dekompozície zákonov, ktoré generujú 80 % administratívnej záťaže.

Metodické a implementačné aktivity nebudú paralelné. EVS časť projektu je v časovom predstihu cca. 9 mesiacov a jej prvou prioritou je pripraviť podklady pre implementačné aktivity.

Pokiaľ ide kalkulácie efektívnosti, v projekte je k dispozícii indikatívny rozpočet projektu, v ktorom boli expertne navrhnuté počty dní pre jednotlivých expertov. Tento návrh vychádza zo skúsenosti, aký veľký tím v akom zložení dokáže vytvoriť požadované riešenie.

Hodnotenie RF: Projekt prispieva k cieľom informatizácie v oblasti odstraňovania administratívnej záťaže podnikateľov. Z hľadiska priorít akčného plánu informatizácie sa dá projekt považovať za menej prioritný, nakoľko neprináša zásadný posun v oblasti lepších služieb, lepších dát alebo využívania cloudových riešení. Projektu by prospelo testovanie prístupu v menšom rozsahu a až po overení konceptu realizácia podstatnej investície.

ITAS: Jednoznačne ide o inováciu v kategórii Lepšie služby. Na híringoch v pripomienkovom konaní zo strany podnikateľov zaznelo, že ak platí, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“, tak štát má vytvoriť adekvátne podmienky pre ľahké uchopenie celej legislatívy a jej regulačného rámca.

Na Slovensku máme vyše 700 zákonov a 2 300 podzákonných predpisov, na úrovni EÚ je to vyše 9 000 regulačných aktov, v nich je obsiahnutých vyše 200 000 regulácií.

Občania ani podnikatelia dnes nemajú k dispozícii nástroje na zistenie toho, ktoré práva a povinnosti sa ich týkajú. Môžu prehľadávať zákony na Slov-lexe a Eur-lexe, ale pri žiadnom z paragrafov nie sú k dispozícii metadáta hovoriace o oblasti regulácie, súvisiacich sankciách a dotknutých subjektoch.


#7

Rozumieme. Napriek tomu si myslíme, že projektové KPIs by mali byť nastavené tak, aby sa reálne dali merať dopady projektu a podľa toho vyhodnotiť jeho úspešnosť. Makro ukazovateľ ako “zníženie administratívnej záťaže” je niečo podobné, ako keby sme produktivitu zamestnancov nejakého podniku vyjadrovali vo vzťahu k HDP.

Štúdiu Deloitte nepovažujeme za Proof of Concept - odporúčame prečítať si aktualizovanú metodiku projektového riadenia, v ktorej sa uvádzajú ciele Proof of Concept - okrem iného aj overenie technického konceptu a prístupu k realizácii projektu. Štúdia Deloitte tieto ciele neplní.

Ako sme uviedli v našej pripoienke k ŠÚ - kľúčovým prvkom pre projekt je dostupnosť dát. Vývoj aplikácie bez overenia dostupnosti dát formou PoC nemá zmysel.

Môžete prosím uviesť zdroj tejto informácie?

Ak je v predstihu, výsledky tejto časti mali byť zohľadnené v ŠÚ. Boli?

Viete prosím uviesť mená expertov, ktorí sú zodpovední za tieto odhady? Radi by sme sa ich spýtali na metodiku, ktorou boli odhady určené (odhad UCP alebo iný prístup?)

A práve preto, že nič podobné dnes neexistuje, sme navrhovali najprv fázu Proof of Concept, kde by sa overilo, či je koncept technicky realizovateľný a či ho podnikatelia chcú a budú využívať.

@ITAS - vyššie som uviedol naše odpovede na Vaše komentáre. Budem vďačný za Vašu odpoveď. Špeciálne by nás zaujímali mená expertov, ktorí robili expertné odhady v rozpočte a metodika, ktorú použili.


#8

Pozdravujem, nižšie sú uvedené reakcie prezidenta ITAS E. Fitoša k Vašim odpovediam:

Administratívna záťaž podnikateľských subjektov je pomerne presne merateľná. Je daná časom potrebným na jej splnenie, počtom dotknutých subjektov a početnosťou plnenia regulácie v priebehu roka (priebežne, mesačne, ročne). Ako príklad uveďme z GDPR vyplnenie záznamov o spracovateľských činnostiach. Týka sa cca 50.000 subjektov, v priemernom čase na vyplnenie 8 hodín (zistiteľné na základe dotazníka). Je to 400.000 človekohodín.

Proof of Concept má viacero zdrojov, na ktorých stavia. Štúdia Deloitte sa zaoberá zložkou – je možné identifikovať a kvantifikovať regulácie, ktoré sú nositeľom neopodstatnenej regulačnej záťaže? Odpoveď znie áno a tým máme jednu časť PoF pokrytú. Ďalšia časť PoF – ako vyzerá sémantická dekompozícia regulačného aktu bola realizovaná v rámci GDPR aktivít – GDPR bolo rozložené do regulácií, posudzovali sa vhodné metadáta, testoval sa dekomponovaný akt a jeho užitočnosť priamo pri plnení regulačnej povinnosti – zabezpečovaní súladu s GDPR. Ďalšia použiteľná časť PoF – dekompozícia EÚ právnych aktov prebieha v EU Publication Office v rámci projektu ELI.

Dáta pre register regulácií sú jasné: Slov-lex a Eur-lex. Pre ďalšie moduly sú publikované rozhrania a obsah údajov Štatistického úradu, Finančného riaditeľstva či NCZI.

Dátové naplnenie prebieha napr. takto:

  • Je fixnutá štruktúra metadát pre regulačný akt v rámci analytickej fázy.
  • Regulačný akt je identifikovaný, sémanticky otagovaný a sú k nemu pridané metadáta.
    Robí sa to ručne, prostredníctvom činnosti experta. Je to podobná aktivita ako snímkovanie krajiny z lietadla alebo miest s google autami.
  • To sa udeje rovnako pre 5.000 regulačných aktov.
  • Tento postup nespadá pod agilné riadenie.

Áno, boli.

Toto je otázka a požiadavka, ktorú treba smerovať na ministerstvo.

Prvkom PoF je aj to, že register regulácií bude na dvoch úrovniach – jednoduchšia úroveň prehľadu niekoľko tisíc regulačných aktov a dekomponované regulácie – pre cca. 50 zákonov s najvýznamnejšou neopodstatnenou regulačnou záťažou.


#9

Nepochopili sme sa. Nehovorím, že Admin záťaž je nemerateľná. SCM model poznám :slight_smile: Ak by som sa vrátil k tej analógii, tak aj HDP je merateľné. Ale jeho vzťah k výkonom konkrétnych zamestnancov je veľmi vzdialený. Asi sa zhodneme, že cieľom je nastaviť také KPIs, ktoré reálne umožnia riadiť prínosy projektu. Preto tvrdím, že za agregovaným KPI (celková admin záťaž), by mali byť jednotlivé ukazovatele pre agendy, ktoré má projekt riešiť a tie by mali byť priamo naviazané na priebeh projektu.

Výborne. Ešte ostáva tá technická rovina - čiže vlastne overenie podstaty projektu…

Ak sú dáta dostupné, nemal by byť problém, overiť koncept riešenia v malom rozsahu formou PoC, ktorý (ako sme si už povedali vyššie) overuje viacero oblastí. Proof of Concept je štandardná metóda používaná vo verejnej správa aj v komercii. Napríklad firma Atos má s nimi očividne bohaté skúsenosti:

Ďakujem za detailný popis práce. Stále nerozumiem, prečo by tieto aktivity nemohli prebiehať v rámci agilného sprintu.

potom by ich tam bolo dobré aj uviesť

V zmysle memoranda medzi ITAS a Slovensko.Digital by sme radi poukázali na článok IV. - V prípadoch, keď je negatívne hodnotenie projektu odstrániteľné na strane OVM (príkladom môžu
byť projekty ako ISV Výstavby, EDUNET alebo Open Data projekt rezortu školstva), ITAS podporí
snahu o odstránenie týchto nedostatkov aj formou komunikácie s príslušným OVM. Ak je v záujme ITASu bojovať proti “expertným odhadom bez expertov” mohli by sme teraz naše stanovisko komunikovať spoločne?