Názov: Atlas pasívnej infraštruktúry
Garant: Ministerstvo životného prostredia SR
Stručný opis: Projekt má slúžiť na evidovanie všetkej pasívnej horizontálnej infraštruktúry uloženej pod povrchom zeme, vrátane informácií o pripravovaných investičných aktivitách v tejto oblasti, čím má podporiť najmä efektívne zdieľanie tejto infraštruktúry.
Náklady na projekt: 18,2M Eur (investície) + 8,1M Eur (prevádzka 10 rokov) s DPH
Aktuálny stav projektu: Príprava projektu
Čo sa práve deje:
- 12.6.2019 Plánované schvaľovanie štúdie uskutočniteľnosti
Zhrnutie hodnotenia Red Flags: Ide o dlhodobo a opakovane pripravovaný projekt. Nie je jasné, prečo ho tentokrát realizuje práve Ministerstvo životného prostredia (a pre ministerstvo nevidíme ani legálnu možnosť prevádzkovať ho), avšak “v priebehu rokov” došlo k podstatnému zlacneniu projektu. Dôvod na optimizmus je však iba mierny, keďže stále kalkulované náklady považujeme vo viacerých položkách za príliš vysoké. Projekt taktiež nerieši optimalizáciu VS, dosiahnutie výsledkov je závislé na spolupráci prevádzkovateľov sietí, pritom štúdia dáva iba slabú odpoveď ako bude dosiahnutá.
Stanovisko Slovensko.Digital: V štúdii nevidíme žiadnu zásadnú chybu, avšak viaceré témy považujeme za dôležité okamžite riešiť ďalej, napr. podporu digitalizácie údajov alebo možnosti čo najširšieho využitia zbieraných údajov zo systému.
HODNOTENIE RED FLAGS
I. Prípravná fáza
Reforma VS 
Ide o klasický agendový systém, ktorý by mal byť riešený iba ako doplnok reformy verejnej správy. Projekt však nenadväzuje na žiadny Reformný zámer. Určitá personálna a procesná optimalizácia je popisovaná iba v “nulovom variante”, ktorý však nebude realizovaný.
Merateľné ciele (KPI)
Merateľné ukazovatele podľa štúdie uskutočniteľnosti:
Merateľný ukazovateľ “km fyzickej infraštuktúry zmapovanej…” je správny, dosahovanie cieľového stavu je však veľmi pomalé (15% po troch rokoch od začiatku projektu). Pravdepodobne je to spôsobené tým, že projekt nerieši digitalizáciu existujúcich údajov, a teda tento ukazovateľ “má pod kontrolou” iba nepriamo.
Merateľný ukazovateľ “úspora času pri získavaní technických podkladov k stavebnému konaniu” sa má týkať všetkých stavebníkov, nielen prevádzkovateľov sietí.
Postup dosiahnutia cieľov
V štúdii je uvedený klasický vodopádový model realizácie IT projektu.
Avšak veľmi slabo je rozpracovaná ako zaistiť, aby prevádzkovatelia sietí plnili požiadavky, t.j. vložili do systému potrebné údaje, a taktiež téma digitalizácie údajov. Tieto témy pritom považujeme za kľúčové pre dosiahnutie plánovaných cieľov.
Súlad s KRIS (nie je zatiaľ vyhodnotený)
Súlad s KRIS nebol zatiaľ vyhodnotený.
Biznis prínos
Od projektu je očakávaný zásadný prínos v riešenej oblasti.
Avšak ako jeden z najvážnejších nedostatkov súčasného stavu je uvádzaná nespolupráca niektorých prevádzkovateľov sietí, ktoré hraničí s neplnením zákonných povinností. Štúdia dáva iba minimálnu odpoveď, ako tento nedostatok bude riešený (v predpisoch budú sprísnené povinnosti pre prevádkovateľov sietí), čo považujeme za problém.
V štúdii je explicitne uvedené, že projekt nerieši digitalizáciu existujúcich údajov. Pritom však na viacerých miestach štúdia deklaruje, že práve tento proces je kriticky dôležitý pre dosiahnutie plánovaných výsledkov (napr. explicitne "Kritickou … je podpora digitalizácie historických údajov, ktoré v súčasnosti prevádzkovatelia a povinné osoby vedú v papierovej forme. ")
Preto naopak, považujeme za kľúčové súčasne schváliť tento projekt a aj konkrétne programy podpory digitalizácie údajov. Pritom s podporou digitalizácie u prevádzkovateľov sietí je možné (a potrebné) začať okamžite, nie je viazaná na aktivity tohto projektu.
Taktiež nie je jasné, prečo má byť realizátorom projektu Ministerstvo životného prostredia, ktoré podľa nášho názoru nemá ani zákonné zmocnenie na jeho prevádzku (orgány verejnej správy môžu konať iba v medziach zákona).
Príspevok v informatizácii
Pomocou projektu majú byť existujúce služby na zber a sprístupňovanie údajov principiálne inovované, na základe čoho štúdia deklaruje, že oproti súčasnému stavu bude možné pracovať s geografickými údajmi. Ak by však takéto údaje boli už v súčasnosti dostupné (v štandardizovaných formátoch), nevidíme problém pracovať s nimi aj bez centrálneho systému.
Budovaný IS má postupne obsahovať všetky údaje o horizontálnej infraštruktúre uloženej pod zemou, avšak štúdia iba slabo pracuje s témou využívania týchto údajov. Prístup k systému majú mať iba prevádzkovatelia sietí. Naopak žiadame do projektu zahrnúť koncept My Data (napr. infraštruktúra na mojom pozemku). Taktiež vidíme veľký prínos z verejnej dostupnosti spracúvaných údajov, najmä ako OpenData. Aj keď v tomto smere určité formulácie boli do štúdie doplnené, žiadame počas ďalších etáp tento koncept čo najširšie dopracovať.
Štúdia uskutočniteľnosti
Štúdia uskutočniteľnosti je spracovaná a nemá fatálne nedostatky. Vhodne sú do nej začlenené príklady obdobných systémov prevádzkovaných v iných krajinách a taktiež podrobné prehľady o v súčasnosti existujúcej infraštruktúre.
Alternatívy
Z vyhodnotenia alternatív je jasne vidno, že gestor projektu silne preferuje centralizované riešenie, ktoré je v prostredí slovenského eGov “klasické” a celé jednorazovo implementované. Sme však presvedčení, že skutočne efektívne riešenie sa dosiahne vhodnou kombináciou centrálneho riešenia a prvkov decentralizovaného riešenia (popisovaného v alt. B).
Počas pripomienkovania boli vznesné viaceré otázky na alternatívu evidencie pasívnej infraštruktúry v systéme ZB GIS, avšak táto alternatíva nebola do štúdie plnohodnotne doplnená a vyhodnotená.
Kalkulácia efektívnosti
Projekt Atlasu pasívnej infraštruktúry má dlhú minulosť, počas ktorej sa predmet projektu prakticky menil iba minimálne, avšak cenové kalkulácie boli zásadne rôzne.
Napr. extrapoláciou výslednej cena z VO z r.2015 vychádzajú náklady cca. 66M Eur TCO počas 10 rokov prevádzky. V štúdii uskutočniteľnosti z r.2017 sa predpokladajú náklady 77,6M Eur TCO.
Z tohto pohľadu vítame podstatné “zlacnenie” projektu, keďže v súčasnej štúdii je kalkulovaných 26,3M Eur TCO - to je trojnásobné zníženie odhadu ceny. Uvedomujeme si, že jedným z faktorov je vypustenie nákladov na digitalizáciu existujúcich údajov u prevádzkovateľov sietí.
Súčasné náklady však vnímame stále ako príliš vysoké, aj vzhľadom na to, že ide o pomerne jednoduchý IS.
Napr. náklady 592 tisíc Eur na “modul pre spracovanie notifikácií” pokladáme za mimoriadne vysoké.
Participácia na príprave projektu
Projekt bol intenzívne pripomienkovaný viacerými subjektmi. Gestor sa o pripomienky zaujímal a na základe viacerých aj reálne štúdiu doplnil. Niektoré podstatné otázky však zostali nedoriešené.
Diskusia k projektu na platforme: Atlas Pasívnej Infraštruktúry
Dokumenty
-
Štúdia uskutočniteľnosti OPII 2019 / MŽP:
- online
- štúdia, CBA minimálna, CBA preferovaná
- Alternatíva pripravená spoločnosťou Zymestic Solutions, s. r. o.: SU_MZP-API_305_Alternativa_D-ZBGIS.docx (35.5 KB)
- pripomienky a ich vyhodnotenie: Zberny formulár verejné pripomienkovanie API_vyjadrenie.xlsx (38.0 KB)
-
Dokumenty k vykonanému PTK: PTK_API-Dokumenty.zip (1.6 MB)
-
Štúdia uskutočniteľnosti OPII 2017 / Ministerstvo dopravy:
- online
- CBA (77,6M Eur TCO)
- zmluva: Zmluvy | Centrálny register zmlúv (dodávateľ KPMG, cena 144K Eur)
-
Verejné obstarávanie 2015 / Ministerstvo dopravy:
- online: https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-zakaziek/detail/152650
- víťaz: Slovak Telekom, a.s., 47,8M Eur dodávka + údržba 5 rokov
Aktivity
V tomto projekte už prebehli nasledovné dôležité aktivity / míľniky:
- júl 2015 Vyhlásenie verejného obstarávania, Minister dopravy Počiatek
- december 2015 Vyhlásenie víťaza verejného obstarávania
- február 2016 Vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti pre projekt Ministerstva dopravy
- august 2016 Audit+Zastavanie prebiehajúceho obstarávania, Minister dopravy Brecely
- máj 2017 Zrušenie verejného obstarávania, Minister dopravy Érsek
- 24.5.2019 Verejné prerokovanie štúdie uskutočniteľnosti MŽP