dnes je stav kedy sa posudzuje akykolvek vydavok na MIRRI, a to bez skutocneho chapania problemov. A ak nefunguje na rezorte riadenie, tak to MIRRI nezachrani ale zhorsi. MIRRI by malo zodpovedat za to co riadi, za metodiku, zber udajov a centralne komponenty.
Dnes za vyvoj IT totiz zodpoveda jeden urad a vysledok je vsetko stoji. To je totiz uloha prilis sysifovska a MIRRI je nezvladlo ( a podla mna ziadna zmena to nema ako zmenit, dufanie ze centralna autorita zvladne pochopit a spravne uriadit vsetky procesy v egove je to co nas zaviedlo do slepej ulicky )
Ako uz bolo v tejto diskusii viackrat spomenute, uvodny problem dokumentu je zla struktura, kedze digitalizacia je prierezova tema a ma zaroven samostatnu kapitolu, ktora sa venuje informatizacii verejnej spravy a broadbandu. Preto potom nelogicky chybaju ocakavane temy ako Priemysel 4.0, Smart Mobility, Smart Cities, umela inteligencia a podobne. Myslim si, ze vyraznym vylepsenim by bolo, ak by kazda tema mala vlastnu podkapitolu digitalizacia, kde by sa zosumarizovali digitalne opatrenia v danej domene. Sucastna kapitola digitalizacia by tak mohla byt takouto podkapitolou pre Verejnu spravu a regulacie.
Druhym problemom je ambicia. Nerozumiem, ktore opatrenie je tam nad ramec PVV, ktore by bez planu obnovy nebolo pre investicnu narocnost realizovane. Temy, ako zivotne situacie, open API, moje data, proaktivne sluzby uz maju financovanie z OPII. Chybaju tam vsak veci, ako automatizacia procesov, Regulacie 2.0, lepsie vyuzivanie dat, vyuzitie prediktivnych nastrojov, zefektivnenie back-office uradov a podobne. Okrem NKIVS 2016 by bolo dobre prevziat aj opatrenia z Akcneho planu digitalnej transformacie 2022 (https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/digitalna-transformacia/akcny-plan-digitalnej-transformacie-slovenska-na-roky-2019-2022/index.html) a Strategie digitalnej transformacie (https://www.mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2019/06/Strategia-digitalnej-transformacie-Slovenska-2030.pdf), aby sme boli konkretnejsi.
Celkom absentuje podpora datovej a digitalnej ekonomiky. A uz vobec nerozumiem, preco sa neriesi zvysenie odolnosti voci epidemiam pomocou digitalnych technologii a celkovo verejne zdravotnictvo (to je ale skor k domene Zdravie).
Odporucam tiez, pozriet si digitalne strategie (nie len prezentacie od McKinsey) inych krajin v EU, alebo sposob, akym sa s temou popasovali oni.
Zaujimave je, ze na diskusiu boli pozvani len samotni autori, ktori tento dokument pripravovali a nezucastnuje sa jej ziadny oponent.
4 Likes
Sposob riadenia IT to urcite nepatri do takeho materialu, pretoze to moze sposob riadenia hocicoho (skolstva, zdravotnictva, atd.), to tam nema co hladat, Nie jhe to ani reforma ani obnova, je ot len ukazka neshcopnosti a preslapovania na mieste. Ani nemoze zakladat, ze na to dostane Slovensko nejake peniazky z EU fondu obnovy, to snad ani nemozeme mysliet vazne. Na ludske zdroje (ze si chce robit nieco valstnymi silami a nie do IT firiem), snad ano, ale tiez si skor myslim, ze nie, podla ma nikoho nebude zaujuimat v tomto kontexte, kto je vlastnikom firmy
Ak tak, tak sa snazi rozpravat o riadeni e-Governmentu, ale vobec sa nevenuje ramcu digitalnej transformacie ostatnych sektorov.
Uz to tu niekto spominal, dobry krok, ktory moze najst pdoporu - je vytvorenie prostredia a podpora technologickych IT StartUpov
Vitajte pan Ivanic medzi diskutermi na platforme.
No schvalne. Koho navrhujtete pozvat?
Vzhladom na absenciu slubovanej diskusie verenosti okolo celeho procesu sme sa rozhodli otvorit temu aspon za slovensko.digital. Toto je cisto aktivita nasho oz.
Tato aktivita ma za ciel v prvom kole tri veci.
- predstavit dokument z pohladu ludi co sa zucastnili procesu jeho tvorby,
- vyzbierat maximum podnetov od komunity a rozbehnut diskusiu tu na platforme. Zaujimave otazky rozdiskutovat online a na evente,
- pokracovat v procese dalsimi stretnutiami ak bude zaujem.
Dobra otazka, ale asi ju treba smerovat na MIRRI a team MF ktory vedie proces. Za MIRRI evidujem len Jana Hargasa ako ucastnika procesu tvorby materialu. Predpokladam, ze sa pan Kucer zucastnil interne v ramci MIRRI. Navonok neposobil medzi expertmi.
tento pocit rezonuje nielen v IT komunite. Neviem uplne vyhodnotit, ci ide o ciel. Mne to pride ako vedlajsi produkt. Ciastocne je tu lustrovanie minulosti a blokovanie vsetkeho ekonomicky aktivneho z minulosti (ja to volam protikorupcna pasca vytvarajuca osamelost) a zaroven je nevedomost ako system funguje a ako bezpecne vyuzit pomoc, ktora sa ponuka.
Ano. V urcitej faze tvorby dokumentu bolo urcene (tak ako pises vyssie) z
co sposobilo zameranie tejto kapitoly cisto na definovanie ramca digitalizacie a neslo sa do oblasti, ktore sice digitalizacia umoznuje, ale je v kompetencii inych kapitol. To, ze sa to nedotiahlo k dnesnemu dnu, este nevidim ako uplne nemenny stav. Preto aj chceme touto aktivitou priniest taku formulaciu navrhov tvorcom, aby ich to presvedcilo. Uprimne, nemali sme (expertna skupina) vela priestoru dostat sa mimo popisany ramec kapitoly Digitalizacia.
Ignorujuc vsetky obsotaravaco-uctovno-tabulkovo-neviem ake obmedzenia by som skratka navrhol “rozpustit” tie stamiliony na platy odbornikov pracujucich priamo vo verejnej sprave. Nech skratka dostanu trhovo standardne, pripadne dokonca trhovo nadstandardne platy (predsa len, na vyriesenie nahromadenych sr^^problemov treba nadludske vykony). Tot nech na MIRRI riadia informatizaciu ludia so skusenostami z robenia a riadenia IT, nech obstaravanie a kopu inych veci neriesia externi konzultanti ale interni odbornici, atd. Chybajuci kvalitni ludia bola a stale je casta ponosa ci uz v statnom IT tak aj takmer vo vsetkom statnom. A ked to cele pominie (z formalneho hladiska tie roky 2020-2023 stanovene ako ramec na dane baliky stamilionov), tak investicia do ludi sa myslim zhodnoti viac, nez investicia do betonu ci IT zeleza (aj ked beriem, ze beton napr. v podobe spomenutej @martin.sechny o cosi vyssie moze mat tiez dobre efekty), jedine ze by takto vychovani odbornici po 2023 zase “zdupkali” do sukr. sektoru ci za hranice (ale aj v takom pripade by som ich rad zamestnal aj ked iba na tri roky).
Vidiac, ako sa samosprava bori s egovernmentom a konkretne napr. DCOM, tak asi sa zhodneme, len teda pointa je v slove “rozumnu”. (Dnes to IMHO “rozumne” nie je, kedze DCOM dost re-implementuje pre samospravu veci, kore uz ma statna sprava naimplementovane tiez → obcan plati viac krat za to iste.)
Na zaklade toho by som teda k vyssie uvedenemu “rozpustaniu” penazi na internych odbornikov pridal este jednu polozku: “vykupenie” vsetkych “custom” zdrojakov ISVS a ich zverejnenie na code.gov.sk pod EUPL, ASAP. Tot aby sme sa posunuli od preplacania dvojitych az N-titych implementacii toho isteho, ezoterickych problemov s ovladacmi k eID a cudnym komplikaciam pri zarucenych konverziach k realnemu lepsiemu eGov-u, t.j. ze budeme riesit zvysovanie mnozstva podani, zlepsovanie komfortu, odstranovanie prietahov, alebo (ako spominal @juraj.bardy) lepsiu odolnost voci pandemiam prave uprednostenim el. cesty pred fyzickou navstevou uradov. Opat, ked prejdu tri roky a ak aj by sa nic dalsie okrem “vykupenia” nespravilo, tak ked uz nic ine, budeme mat kopu Open Source kodu s ktorym sikovni ludia aj mimo dodavatelskych struktur ISVS budu vediet robit pekne veci. Alebo sa to bude ukazovat studentom ako priakticky priklad “takto ano, takto nie” pripadne ako zadania na rocnikove prace “opravte/zlepsite toto”.
Asi som trochu uletel, ale aspon je to vonku. Oboje myslim vazne, aj ked vyzera strelene a odignoroval som kopu detailov.
3 Likes
Nuz a teda k dokumentom z MF SR:
Ak to chapeme rovnako, tak toto maju v sumare na str. 10 ako “Vybudovanie kapacít IT špecialistov štátu”. V tom dlhom materiale je to zrejmena strane 111: “Je potrebné vybudovať silnú centrálnu kapacitu na riadenie IT naprieč celým štátom a kapacity IT špecialistov na kľúčových úradoch”. Super, drzim palce.
A toto tam nevidim. Ale k rychlemu Inernetu maju v sumare na str. 10 toto: “Pravidlá pre podporu rozširovania pokrytia a zdieľanie infraštruktúry.” Zdielanie je aj jedna z motivacii preco sa EUPL spomina v Zakone o ISVS. T.j. ked je zdielanie infrastruktury dobrym cielom pre rychly internet, je dobrym cielom aj pre zlepsovanie eGov sluzieb. Danovi poplatnici zaplatili napr. slovensko.sk ale samosprava ma z toho malo, lebo nie je to presne pre nich (ciastocne pochopitelne), ale neviedia si to “ohnut”, kedze k tomu nemaju zdrojaky. A tak danovy poplatnik plati este DCOM a ktovie co dalsie (z pohladu danoveho poplatnika nepochopitelne).
V tom dlhom materialy by som povedal, ze by to malo pokryvat slovne spojenie “zvyšovanie tlaku na ekonomickú efektívnosť” na str. 111. Ale to je samozrejme moje “citanie medzi riadkami”. Cize pripadne by ma potesilo to tam rozpisat inak, aby sa “ten Open Source” a “zdielanie” spomenul nejako explicitnejsie (aj ked chapem, “it’s complicated”, vid napr. LP/2020/413 Návrh Základných princípov riadenia IT projektov financovaných z verejných zdrojov a zdrojov EÚ - #30 by jsuchal ).
T.j. ako high-level bla bla bla je to vcelku OK. (A napr. Slovensko IT je fajn ako “prvy krok”, ale co s nim dalej nasledujuci rok, dva, tri? Pat? Napr. ti IT architekti a biznisovi projektanti/analytici, ti tam su? Budu? Kedy? Kolki? S akym mandatom? …)
@martin.sechny, @Jody dovolim si oponovat. Pre mna je zaklad reformy zmena riadenia v neefektivnej oblasti (eGOV, ale mozem to vztiahnut aj na ine oblasti) predtym nez do tej oblasti nalejem dalsie stovky milionov. Bez toho by som nedal ani eurocent. To je ako nalievat do stratovej dcerskej firmy s neschopnym manazmentom miliony a miliony, a nech si tecu dole potokom. Inak by tie miliony podla mna boli efektivnejsie vyuzite tak ako navrhuje vo svojom prispevku @hanecak
Z ekonomickeho hladiska povazujem za nonsense aby som poskytol 500 milionov na digitalizaciu verejnej spravy v case ked ma SR neminutych dalsich 600 milionov, pozastavene projekty, patri medzi najhorsie krajiny v celej EU atd. a mam sa tvarit ze je vsetko v poriadku a vlastne dufam ze ked tam budem liat dalsie a dalsie peniaze tak sa stane zazrak.
Priznam sa cudujem sa EK ze vobec uvazuje dat SR nejake zdroje. Vidim za tym len obavu aby clensky stat EU nepadol na hubu uplne.
Mozeme sa bavit a diskutovat ako by ta reforma mala vyzerat, ale mne to naozaj pride nelogicke, aby nas niekto dookola dotoval bez akychkolvek vysledkov (resp. nieco by sa naslo).
Ved si len zoberte, diskutovali sme tu o nepotrebnosti dalsieho materialu co bol dnes na rokovani vlady, pretoze je duplicitny k uz existujucim dokumentom a vyhlaskam, cize tie ustanovenia uz niekde su a platia pre vsetkych a teraz si precitam ze ten material, ktory mali len odmavat ma ist na koalicnu radu (https://e.dennikn.sk/minuta/2076726). ???
3 Likes
Len je naivne si mysliet, ze EU uvolni peniaze na t, ze sme neschopni a nevieme ro riadit aby sme si urobili doma poriadok. Teda neschopni a neporiadni dostanu peniaze aby si upraatali a Ti, ktori to vedia robit poriadne a vedia to riadit, tak Ti neostanu? Ci ako si to predstavujete? To nie je reforma, to je snaha o odstranenie “bordelu”.
Co by som povazoval ja za reformu v IT? Niekto sa nam tu snazi vsugerovat, ze cim viac elelktronickych sluzieb poskytneme obcanom (nezmyslena kvantita), tak tym lepsie. Nuz obcan nechce a nepotrebuje tieto elektronicke sluzby (naschval troska prehanam), proste obcan chce mat so statom co najmenej interakcii. Kedy obcan potrebuje stat? Nuz napr. pomoc ak je nieco take ako Covid, pomoc ked je chory a ked je nezamestnany, a ked je stary a chce aby mu zabezpecil dostojne prostredie a niektori potrebuju aj jednoduche prostredie pre podnikanie ppripadne dalsi potrebuju informacie a chcu sa spolupodielat a angazovat v riadeni a rozvoji spolocnosti. Vsetko ostatne co stat od neho chce, tak povazuje za obtazovanie, takze je to potrebne minimalizovat (a psotaci mu 10 sluzieb). Ano musi platit odovody a dane (bez toho stat nefunguje), ale urcite nechce podavat danove priznania, ratat si odvody, posielat platby, prihlasovat nehnutelnosti, atd. atd. Proste reforma je to aby napr. stat si vedel stiahnut tie peniaze automaticky (mal informacie o vsetkych transakciach, platbach, bral napr. dan z obratu/transakcii a automaticky si vedel stiahnut kolko ma alebo poslal mu priznanie (moze si chciet skontrolovat alebo rozporovat ak sa tym chce zaoberat (90= to robit nebude ak bude spokojne so statom). Teda reforma IT je ako ziskat vsetky informacie a urobit to za obcana, teda cele to obratit naopak (ja mam najradsej taky stat, ktory neuvidim, a nestretnem sa s nim ako je rok dlhy). Ano je mozno tazko takto uvazovat, pretoze procesy su ine, ale podla mna to ide (urcite nie uplne sa to da otocit, pretoze ked zmenim pobyt, tak to asi musim oznamit (jednoduchy ukon), ale naozaj v elektronickej dobe, musi stat vediet kde mam miesto pobytu, nestaci elektronicka identita do buducnosti (asi este roky to tak nebude)? Nikto takto neuvazuje, len sa snazi vymysleit novui a novu sluzbu, ktora podla mna vobec nemusi byt potrebna. Neinformatici si nevedia predstavit takuto zmenu, pretoze len informatika mozue v buducnsoti nieoc take poskytnut, preto ak tak je vecou Digitalizacie.
1 Like
Nie, ja si naopak myslim, ze by sme nemali na digitalizaciu verejnej spravy (tu by som chcel zdoraznit verejnej spravy) dostat nic (koniec koncov mame tych neminutych 600 milionov EUR v OP II). A mali by sme si najprv upratat a potom pytat peniaze.
Ale ved ja s tym suhlasim (hovorim, ze nedostaneme a ano je dokonca neslusne pytat na upratanie peniaze)
1 Like
Suhlas. Tuto reformu / politiku sme si zadefinovali ako Proaktivne sluzby. Tak ako pisete. Ak nastane v datovom a stavovom priestore konkretna situacia proces proaktivne zacne vybavovat sluzbu s minimom interakcii obcana.
Tento rozmer sme do dokumentu trochu dotlacili napriklad na strane 116
“V ďalšej fáze bude na riešenie životných situácií navrhnutý nový dizajn služieb, vrátane potrebných úprav legislatívy a procesov. Cieľom je proaktívne poskytovanie služieb na základe zmeny údajov o občanovi, nie na základe predloženého podania, a kompletnú podporu životných situácií.”
2 Likes
Od piatka je však jasné, že plán sa zloží z priorít štyroch koaličných strán. A z Hegerovho materiálu, ktorý pripravili štátni aj neštátni analytici, sa stane len pomocný dokument.
Akú má teda toto šancu, že to vôbec prejde a v takej podobe ako je?
Je zaujimave, ze o takomto materialy poriadne v koalicii nediskutovali aa zrjem ani nie vsetci vedia aky je ciel tohto materialu a aka je cesta ked z toho mozu realne vzniknut nejake projektove zamery a neskor projekty. Podla mna nie vsetkym jasne ani ciel a ani cesta, zatial to pokladam za predstavy jednehonajsilnejsieho koalicneho partnera.
V tomto momente podla mna neexistuje nik kto by vedel na toto odpovedat. Zajtra si k situacii povieme viac https://www.facebook.com/events/807153340093912/
1 Like
Z dnešnej diskusie je záznam tu:
5 Likes
Vdaka za event. Pripajam moje otazky, napriek “diskusii”(ktora bola vlastne prezentaciou ako som sa dozvedel a mistami az samoprezentaciou) stale relevantne, nestihol som do zaciatku.
- Centrálne riadenie digitalizácie
O: 2021 – Centrálna autorita vs. 2022 – Rezortné kapacity
Koho bude riadiť centrálna autorita, keď nebudú (ešte) dostatočné rezortné kapacity? Aký zmysel má, aby dnes kapacitne poddimenzované rezorty čakali na vybudovanie centrálnej autority?
Aká je konkrétnejšia predstava o kompetenciách centrálnej autority a rezortov?
O: „centrálna autorita disponovala potrebnými personálnymi kapacitami a posilnenými kompetenciami (napr. v oblasti dizajnu služieb)“
Je účelné, aby centrálna autorita „designovala“(navrhovala) všetky služby alebo to budú len vybrané služby/najdôležitejšie služby?
Nie je účelnejšie a aj reálnejšie, aby centrálna autorita zabezpečovala hlavne štandardy a dohľad nad kvalitou?
Stiahne centrálna autorita ku sebe doménových expertov z rezortov a ak áno, nie je to v rozpore so zámerom ich kapacity následne posilňovať a ak nie, ako chce centrálne navrhovať služby?
Akým spôsobom zabezpečí a motivuje kvalitných expertov, aby sa nestala centrálna autorita len „odkladiskom“ kariérnych „konzulantov“, ktorí si nedokážu nájsť uplatnenie v komerčnom sektore? (tabuľkové limity poznáme) Aké sú možnosti finančne motivovať expertov? Aké sú predpokladané KPI pre týchto expertov? Aká je garancia, že nebudú vznikať inštitúcie ako dátová kancelária so samoúčelnou náplňou práce?
Aké mechanizmy dohľadu, vynucovania si kvality/efektivity a prípadne vzdelávania, držania sa s trhovými trendami budú aplikované? (ak doteraz bola zlá skúsenosť až na výnimky jednotlivcov, ktorí v štátnej správe aj napriek zlým podmienkam fungujú)
Nebude väčší tlak vytvárať IT odborník zodpovedajúci sa rezortu, ktorého fungovanie má bezprostredný dopad na chod rezortu, fungujúci v prostredí riešenia ako IT odborník vzdialený od rezortu a fungujúci nadoblačných výšinách centrálnej autority?
Všeobecne, existuje príklad, kde živelná centralizácia priniesla viac úžitku ako citlivá decentralizácia?
V čom bude tento pokus iný ako centralizačné tendencie typu NASES, Úrad podpredsedu a pod. ?
Ak sa ukáže, že centrálna autorita znamená ešte väčší zmätok s takto široko postavených záberom, bude ochota ju rozpustiť alebo redukovať a decentralizovať?
O: „Zavedenie referenčného kompetenčného modelu riadenia IT“
Aká je konkrétna predstava za týmto slovným spojením? Jedná sa o niečo iné ako PRINCE2, ktorý je premietnutý do výnosu? Prípadne TOGAF ako čiastočne komplementárnej metodológie?
2. Zvyšovanie úžitkovej hodnoty služieb pre občanov a podnikateľov
O: Podnikatelia.
Okrem nadpisu v tejto kapitole nie je nič adresne smerované k podnikateľom, je zameraná na občana nepodnikateľa(životné situácie, služby…). Podnikatelia, osobitne v niektorých špecializovaných oblastiach podnikania, sú zaťažení rôznymi administratívne náročnými povinnosťami. Nebolo by vhodné nájsť priestor aj pre podnikateľov a chápať ich ako osobitnú oblasť a samostatnú prioritu? Tuší niekto z autorov, čo všetko sa pre podnikateľa(a špecifické skupiny podnikateľov), ktorý dnes už povinne komunikuje so štátom elektroniky a disponuje elektronickými prostriedkami dá urobiť, zlepšiť?
O: Nová prístupová a integračná platforma za 181,3 mil. eur?
Je niekde k dispozícii detailnejšia štúdia, z ktorej sa dá zistiť ako bola vypočítaná uvedená suma?
Aká je konkrétna predstava o integračnej a prístupovej platforme, čo všetko bude zahŕňať?
Bude ju dodávať SlovenskoIT alebo bude realizované VO?
Mali v čase výpočtu tejto sumy zanalyzované rezorty náklady na reintegráciu agendových systémov a boli zahrnuté do výpočtu?
Čo bude s existujúcou „platformou“ a „proxy“ riešeniami ako CSRÚ? Bude toto ďalšie proxy riešenie z pohľadu referenčných registrov alebo naopak samoúčelná snaha centralizovať údaje aj fyzicky ?
3. Zvyšovanie nákladovej efektívnosti a kvality verejnej správy
O: „Používanie zdieľaných služieb a infraštruktúry”
Pôjde o podobný pokus ako DataCentrum? O čom konkrétne sa tu hovorí?
O: “Zavedenie systémového prístupu do monitorovania výkonnosti a nákladovosti IT projektov a systémov a zverejňovania výsledkov”
Vieme uviesť pár príkladov, ako to bude v praxi vyzerať a koľko to bude stáť?
O: “Certifikované SaaS, PaaS a IaaS služby na využitie v eGovernmente”
Kto bude certifikačnou autoritou a ako bude zabezpečený rovnaký prístup aj menších poskytovateľov (voči nadnárodným)? Je možné vôbec nejakú zmysluplnú a férovú certifikáciu v dynamicky sa rozvíjajúcej a pomerne heterogénnej oblasti, osobitne PaaS a SaaS zabezpečiť? Bude to niečo podobné, ako sa pokúšalo DataCentrum? (asi je verejne známa realita)
O: “spoplatnenie vládneho cloudu”
Predpokladám, že si to budú hradiť rezorty. Ak sa ukáže, že prevádzka vládneho cloudu je neefektívna budú môcť rezorty hľadať lacnejšie riešenie? Ak sa ukáže, že kvalita služieb vládneho cloudu je nízka (napr. bezpečnosť), budú môcť rezorty hľadať alternatívne riešenie?
O: „Zavedenie centrálneho poskytovania komoditných služieb”
Je možné konkretizovať čo sa myslí konkrétne pod “komoditnými službami”? Z čoho vyplýva istota, že centralizácia nebude znamenať v dlhodobom horizonte potlačenie konkurencie na trhu a prípadne monopolizáciu a možno vendor lockin v tejto oblasti?
4. Zvyšovanie otvorenosti a transparentnosti verejnej správy
O: “Zavedenie princípu API First.”
API First je konkrétny princíp/koncept/prístup k tvorbe riešení, nebolo by lepšie hovoriť napr. o Otvorených rozhraniach?
5. Zvýšenie úrovne kybernetickej a informačnej bezpečnosti (KIB)
O: 89,6 mil. na metodiky/štandardy a personálne zabezpečenie? Sú v tom aj náklady pre rezorty?
O: KIB bude priamo spadať pod centrálnu autoritu alebo zostane pod NBÚ?
1 Like