Národný integrovaný plán reforiem - Digitalizácia

MAterail aspon slovne uvadza najvacsi vyzvy: zdravotnictvo, vzdelavanie a dostupne byvanie …

Nateraz mozeme zozbierat max napadov/pripomienok tu. Budeme ich posuvat dalej.

1 Like

ciste prakticky je to robene divne, reforma zacina politickym cielom a ten sa potom rozpracuje nie naopak. pretoze teraz sa ocakava ze to ministri prijmu za svoje. tak som zvedavy co na to zdravotnici a skolaci.
z pohladu it je to material bez reformy, co nemusi byt problem. aj ked mozno by sa nieco dalo spravit ( mimo egov) boli tu napady v minulosti ale zrejme boli “ timeo danaos et dona ferrentes”
pardon toto malo byt k reformam,nie k volbam

Jasne. Za reformu v digitalizacii povazuju: lepsie centralne riadenie, vytvorenie vlastnych/statnych IT kapacit a vysoko rychlostny Internet 5G … ostatne je vecou inych oblasti, ktore informatizaciu nevyhnutne potrebuju … v tom principialne nevidim problem … ano nechce sa ziadna refoma v Diitalizacii (za reformu by sme mohli povazovat jedine ak vlastne kapacity ak to ma byt aj na vyvoj, teda sami si budu vyvijat, opakom by bol keby vsetko dali outsourcovat, co sa tiez da povazovat za reformu alebo keby isli do privatnych cloudov alebo keby vyznamne bmenili architekturu)

Takze to zrejme zatial nie je dohodnute ani v koalicii:

Otazne aky je plan dopracovania materialu. Predpokladam, ze zasahy OLaNO urobi tam kde budu najviac kricat.
Inak material by mal mat svoju verziu, tim co ho spracoval (oficialne je zverejeneny len podpisany minister)

Eset len bdue zaujimave ked sa pusti do toho “Rodina” s dopravou, zmenou dochdodkoveho systemu, a byvanim ci “Saskari” so superhrubou mzdou, odvodovym bonusom a svojimi reformami a dalsi relevantni kde kazdy si bude chciet nieco pridat a prihriat polievocku, asi diskusia skonci raz-dva …

Je tam takisto ciel Jednotny vyber dani a odvodov. Je takisto absolutne nerealny,. Helsop UNITAS, projekt UNITAS na Slovensku rezonuje 15 rokov, kedy zacali prirpavne prace. Odvtedy sa prsustrovali miliony EUR pod tymto heslom a v principe sa ale nic neurobilo, takhze teraz dufat, ze sa nieco za 3 roky zrealizuje je absolutne neralne. Tak ako uvadza clanok material je kniha tuzob a zelani s nerealistickymi cielmi, nerealizivatelne v pozadovanom case za pozadovane peniaze.

Co sa tyka temy Digitalizacie, tak tam ziadna reforma nie je, takze tato samotna kapitola nic neriesi a podla mna by tam ani nemusela byt, ale nieco s nou budu musiet urobit pretoze EU to tam bude chciet vidiet, kde sa chceme pohnut s Digitalizaciou (Digitalny trh, IoT, podpora/platforma priemyslu 4.0 atd.)

1 Like

Moj nazor dobre vystihol pan Vlachynsky z INESS

"Veľké zmeny som si na prvý pohlaď nevšimol a asi sa ani nedali čakať. Pointou plánu je hlavne minúť prisľúbené miliardy. Reformy sa ale nerobia miliardami, ale odhodlaním a schopným politickým manažérstvom. Zvyšovanie miery recyklácie či budovanie kanalizácií nie sú reformy, sú to len výdavky. Tam, kde by sa čakali konkrétnejšie návrhy – zdravotníctvo, školstvo (pozn. tu by som dodal aj digitalizaciu) – nie sú žiadne myšlienky, ktoré by sme už nepočuli. Vyslovene sklamanie však necítim, vzhľadom na časovú tieseň a jasné zadanie som očakával niečo takéto.“

Len by som dodal ze v doterajsej cinnosti MIRRI na zaklade dostupnych informacii nevidim ziadny schopne politicke manazerstvo len marketing a viacero nelogickych alebo nesystemovych krokov. Preto ani ziadnu skutocnu reformu neocakavam, treba si aj uvedomit mantinely, ktore pani ministerke stavuju preferencie strany, ktoru vedie.

MF SR a rovnako aj MIRRI by si tiez mali zodpovedat otazku ci do oblasti kde je z OP II stale dostupnych 600 mil. EUR, ktore nie su monisterstva schopne efektivne minut by sa malo naliat dalsich 500 mil. EUR s rovnakym konecnym terminom na ich minutie.

2 Likes

Mozme mat rozne pohlady na IM, ale jeho nazory su minimalne povsimunutiahodne a takyto clovek by mal aspon konzultacne posobit v time, ktory bude zodpovedny za Plan obnovy:

2 Likes

Mna by zaujimalo, co konkretne teda treba pridat do dokumentu v casti digitalizacia. Lebo zhodnoteni, ze to je slabe je dost. Bude prilezitost co to este upravit. Takze v danej granularite a bodoch ako je dukement zostaveny je nieco co treba pridat?
Ostatne oblasti pravdaze v sebe obsahuju opatrenia a aktivity, ktore budu ustit do IT projektov. Cast digitalizacia mala ambiciu zabezpecit ramec.

2 Likes

K tejto téme sme pripravili online diskusiu.
Už budúci utorok 13.10. 2020 od 15:00 do 16:30 sa budeme bližšie rozprávať o reforme Digitalizácie s kľúčovými ľuďmi, ktorí boli pri jej tvorbe.
Diskutovať budú:
Ján Hargaš (Poradca ministerky pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu SR Veroniky Remišovej)
Martin Kmeťko (Senior analytik a líder na informatizáciu Útvaru
hodnoty za peniaze na ministerstve financií)
Peter Škodný (Poradca predsedu vlády SR)
Ján Bučkuliak (Poradca predsedu vlády SR)
Gabriel Lachmann (Výkonný riaditeľ, Slovensko.Digital)
Diskusia bude prebiehať cez Zoom - https://zoom.us/j/96676792573 a zároveň bude streamovaná na našom Facebooku.
Otázky budete môcť klásť cez Slido (prihlásite sa jednoducho na stránke slido.com s kódom #SD10).
Otázky je možné pýtať sa už teraz, stačí pokračovať v tomto vlákne. Vybrané otázky použijeme na začiatku ako úvod do diskusie.

FB event: https://fb.me/e/1dhKQZZRE

5 Likes

Moje pripomienky/poznámky:

  1. Iné oblasti kde sú ciele ovplyvnené IS:
  • Jednotný výber daní a odvodov - nereálne v danom dátume (nebude IS)

  • Nový obchodný register - nereálne v danom dátume (nebude IS)

  • Nový stavebný zákon - nerálne zaviesť bez podpory IS, ktorý k danému dátumu nebude

  1. Digitalizácia (rámec)
  • Základný cieľ z mojho pohľadu - je podporiť všetky ostatné reformné oblasti, k tomu musí byť pripravená, vyhovujúco riadená a musia byť predpoklady (od zdrojov, vyhovujúceho VO, architektúry, komponentov, atd.)

  • Sú veci ktoré mi chýbajú a nikde ioch nevidím (možno som to len narýchlo čítal - ako Digitálny jednotný trh (tu predsa musíme byť v zákryte s EU), podpora technológií, systémov a platformy pre Priemysel 4.0 a IoT a mohli by byť samostatne rozpracované (beriem, že také niečo ako SmartCities si žije nejakým svetom, ale možno je to tiež téma aj Digitalizácie)

Na úvod z mojej strany toľko. Rád si vypočujem pripravovanú diskusiu.

v tejto pozvanke je odpoved na vsetky otazky vyssie.
vidite v zozname diskuterov niekoho, kto rozumie statnemu IT na Slovensku?
akoze nemyslim standardne manazerske pohlady, ale realne skusenosti z OPISu alebo z prevadzkovania nejakeho statne zazracneho systemu?
lebo ja nie. mam ist meno po mene?

apropo, kde je Kucer? preco na tom nespolupracuje? a ak nie je teda relevantny pre spolupracu na takomto dokumente, co este robi na svojej pozicii?

ako uz pisu viaceri vyssie, je mi z tohto vsetkeho smutno. je kopec ludi, co vedia a chcu pomoct, ale aktualna garnitura o tu pomoc skratka nestoji. a specialne SD mna sklamalo najviac. kritizovali vela, ale skutek utek. na MIRRI ziaden vietor zatial nenarobili a cele je to take nemastne-neslane.

Miešajú sa nám dva pohľady na reformy:

  1. Plán obnovy pre Slovensko - ako súčasť plánu obnovy a odolnosti pre Európu po COVID-19 kríze. To je horizont 2021 - 2023 s osobitným rozpočtom.
  2. Plán reforiem pre eurofondové programové obdobie 2021 - 2027 so 7-ročným rozpočtom EÚ.

Tento dokument má riešiť obnovu po COVID-19 kríze v horizonte 2021 - 2023. Preto by v ňom mali byť len také reformy, ktoré riešia do 3 rokov aktuálny prepad hospodárstva, ale nemali by tu byť reformy dlhodobé, ktoré už boli začaté, alebo prinesú efekt po viac ako 3 rokoch. Takže neriešme: fiškálne reformy, dôchodkovú reformu, UNITAS (zjednotenie výberu daní, ciel a odvodov), platy vo verejnej správe, zdravotníctvo a podobne. Nedávajme tu ani cestovný ruch, kultúru a šport, pretože preplácanie strát nie je reformou. Reforma je to, čo vytvorí nové podmienky hospodárskej aktivity, ktoré budú odolné voči obmedzeniam v krízovom stave. Reformou by boli napr. nové športoviská s eliminovanou hrozbou šírenia nákazy.

Vláda už má niekoľko strategických a prehľadových dokumentov, ktoré poslúžia ako katalóg reformných zámerov pre eurofondové výzvy 2021 - 2027. Tu možno riešiť tie veci, ktoré nebudú v pláne obnovy. Pre digitalizáciu to môže byť pokračovanie OPIS a OPII.

Tento dokument má podľa mňa stanoviť realizovateľne malý počet reformných oblastí a v každej reformnej oblasti realizovateľne malý počet reformných priorít, ktoré sa ďalej budú špecifikovať a plánovať. Preto navrhujem 3 oblasti x 3 priority:

A Doprava
A.1 Cesty
A.2 Železnice
A.3 Digitalizácia dopravy

B Hospodárstvo
B.1 Zelená energetika
B.2 Technologické inovácie
B.3 Digitálna transformácia hospodárstva

C Vzdelávanie
C.1 Infraštruktúra škôl a výskumu
C.2 Modernizácia obsahu a foriem vzdelávania
C.3 Digitalizácia vzdelávania a digitálne zručnosti

Dopravná infraštruktúra vytvára podmienky pre fungovanie ostatných hospodárskych subjektov - pohyb občanov, pohyb tovarov. Máme strategické plány a koncepcie rozvoja dopravy. Vyberme tie úseky ciest, ktoré sú pripravené na realizáciu a majú vysokú prioritu. Obnova železničných tratí je príliš pomalá, treba ju nutne urýchliť. Potrebujeme presunúť nákladnú dopravu na železnice a zmodernizovať osobnú verejnú dopravu.

Hospodárstvo ako celok je v prepade. Reformné zámery sa musia zhodovať s politikou EÚ - zelená energetika, technologické inovácie, digitalizácia. Chýbajú nám štrukturálne reformy hospodárstva - napr. posun automobilového priemyslu z montáže do vývoja, posun IT priemyslu z prevádzky do vývoja. Treba nám pokročiť v automatizácii, robotizácii, realizovať 4. priemyselnú revolúciu, internet vecí, smart city.

Bez zmeny vzdelávacieho systému sa nedá uskutočniť technologická modernizácia v hospodárstve. Vzdelávanie je nutnosť. Preto nie je prekážkou ani neskorý efekt zmeny vzdelávania (po viac ako 3 rokoch). Treba modernizovať infraštruktúru aj obsah a formy vzdelávania. Spoločnosť potrebuje pridať v základných aj pokročilých digitálnych zručnostiach (index DESI).

D Digitalizácia
Vo všetkých prioritných oblastiach A, B, C sú priority pre digitalizáciu. Preto digitalizácia je prierezovou prioritnou oblasťou. Výber priorít D treba zladiť s prioritami A.3, B.3, C.3 a s politikou EÚ. Nevymýšľajme koleso. Už prešli pripomienkovaním mnohé strategické dokumenty k digitalizácii: Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030, Prioritné témy európskej politiky SR na rok 2020 (kapitola digitalizácia), Biela kniha o umelej inteligencii, Národný plán širokopásmového pripojenia, program Digitálna Európa, Akčný plán Iniciatívy pre otvorené vládnutie 2020 - 2021 (ale ešte aj 2017 - 2019). Stačí z každého dokumentu vybrať podstatné body, ktoré sú nastavené v akčných plánoch do roku 2023.

D.1 Internetová infraštruktúra (pripojenie domácností, firiem a verejnej správy)
D.2 Otvorenosť (otvorené dáta, otvorené API a interoperabilita informačných systémov)
D.3 Moderné technológie (umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, datacentrá)

Reformnou prioritou nie je organizačná štruktúra MIRRI, centrálne riadenie digitalizácie - to je prevádzková záležitosť štátnej/verejnej správy. Zvyšovanie úžitkovej hodnoty služieb pre občanov a podnikateľov, zvyšovanie nákladovej efektívnosti a kvality verejnej správy sú špecifické ciele, ale nie sú to priority v zmysle obnovy prepadu hospodárstva. Z toho, čo je napísané v dokumente v kapitole digitalizácia a je dobrou prioritou, sú 3 body a sú formulované vágne, so slabým odôvodnením: zvyšovanie otvorenosti, zvyšovanie úrovne kybernetickej a informačnej bezpečnosti, zvýšenie využívania ultra rýchleho internetu. Nevidím do fungovania MIRRI, ale vyzerá to tak, ako keby terajší ľudia nevedeli, čo sa robilo pred rokom a začínajú od nuly. Na manažérske chyby už nemáme čas.

Ďalej treba formulovať špecifické ciele pre každú prioritu a merateľné ukazovatele. Čo konkrétne sa zlepší po naliatí peňazí do reformy?

Keď toto bude napísané a prejde to odbornou a verejnou diskusiou, potom majú prísť ekonomickí analytici, aby ohodnotili každú prioritu a nastavili finančné požiadavky. Aby to dávalo zmysel. Potom nech je ďalšie pripomienkovanie.

5 Likes

Pripajam svoje navrhy:

  1. Nazov kapitoly Digitalizacia je zavadzajuci, s obsahom ako ma dnes ide o Informatizaciu verejnej spravy, nie Digitalizaciu tak ako sa vnima vo svete
  2. S tymto suvisi aj fakt ze v celom dokumente absentuju IT vyzvy vo vztahu k Priemyslu 4.0. Kedysi sa pisali clanky ze slovenske podniky zaspali, pravdou je ze v tejto oblasti zatial pokojne spi stat a velke proexportne orientovane podniky uz Priemysel 4.0 nutne zacali riesit
  3. Paci sa mi milnik 2 v casti Centralne riadenie digitalizacie. Povazujem ho vsak za nedostatocny. Podla mojho nazoru by konecnym cielom malo byt aby ministerstva vykonavali svoj core business a vyvoj IS sluzieb by mal byt v kompetencii jedneho rezortu (tu vidim aj priestor na rozvoj Slovensko IT ale nie v takom rozsahu ako je dnes a v spravnom case). Na ministerstvach posilnit biznis architektov. Viem toto je nerealizovatelne a vela hlasov je proti tomu, dnesny stav vsak nefunguje. Prinajmensom by malo mat MIRRI kompetenciu zastavit realizaciu akehokolvek IT projektu, ktory nie je v sulade s biznis architekturou na urovni celeho statu.
  4. V kapitole 3. Zvysovanie nakladovej efektivnosti … je milnik 5 naplanovany na rok 2025, vedeli by autori vysvetlit co by malo trvat 5 rokov na zavedeni IT financneho riadenia? Ved to by mal standardny nastroj pre planovanie, monitoring a kontrolu vydavkov.
  5. Predlozeny dokument je suhrnom priorit, z ktorych budu vyberane prioritne priority. Navrhoval by som doplnit sposob a kriteria vyberu finalnych priorit, ktore by mali byt financovane.
  6. Dokument obsahuje velke mnozstvo priorit, kde uz dnes vieme ze ich financovanie nie je mozne stihnut v definovanom casovom useku. Bolo by vhodne aby cely dokument obsahoval aj tzv. absorpcnu kapacitu pre jednotlive priority, to znamena do akej miery maju prislusne ministerstva administrativne, technicke a organizacne kapacity zvladnut vycerpat navrhovane zdroje.

Obvzlast by som chcel vyzvat ucastnikov diskusie aby zodpovedali na otazku ci si myslia ze MIRRI a ministerstva su schopne do roku 2023 minut navrhovanych 500 milionov zo zdrojov, ktore EK poskytne na tento plan reforiem + 600 milinov, ktore su nevycerpane v OP II + dalsie miliony, ktore by mali byt dostupne od roku 2021 v novom obdobi pre eurofondy a nadto ci povazuju za realny plan pani ministerky, ktora vcera deklarovala pripravenost vycerpat za IT 2,1 mld. EUR.

Suhlasim tiez s @Jozef_Ivanic, nemal by tam byt aj CIO verejnej spravy?

Taktiez prosim SK Digital o archivaciu diskusie, v danom case nebudem mat moznost ju sledovat.

3 Likes

Nemam takyto nazor. Dokument nema byt na minanie penazi, ktore poskytnu EU, aj tak viac ako polovicu tam nadiktuje EU ako to bude s tymi peniazmi (a este podla nemaju jasno, viac ako 50% bude mimo nasho rozhodvania) a Slovensko bude mat malu volatitlitu kolko a na co, len sa prisposobi a zaradi. Slovensko by vsak malo mat svoju viziu,ciele a cestovnu mapu kam to chce dosiahnut dlhodobo napr. za 10 rokov (toto musi byt sirokospektralna dohoda, pretoze presahuje volebne obdobia, s tym by sa mali ludia stotoznit, inak bude zla nalada pokracovat, Slovensko nema viziu a ciel viac ako 15 rokov, okrem prezivania a minania penazi) a toto je vleka chyba. Az potom moze definovat reformy (zmeny v spolocnosti ako fungovat) a tam budu kratkodobe aj dlhodobe. Neviem ci je spravne hovorit vobec o obnove hospodarstva, je potrebne hovorit o tom co Slovensko najviac trapi - pokles vzdelanosti (paradoxne narast vysokoskolsky titulov, v porovnani s EU kvalita nasich kludi klesa), odchod mladych schopnych ludi zo Slovenska a nezaujem o pracu na Slovensku, dalej starnutie popolucie (priemerny vek u nas rychlo rastie a kazda starnuca spolocnost ide dole kopcom a postupne vedie k zaniku), velkym problemom su rychlo narastajuce regionalne rozdiely. Potom pridam hlavny problem ktory UE bude riesit a to je zivotne prostredie. Specifickym problemom Slovenska je doprava a mobilita celkova, ktore brzdia rozvoj hospodarstva. Hsopodarstvo, tam silnu ulohu statu nevidim, okrem toho, ze stat musi nastavit spravne prostredie a podmienky o ostatne sa tam uz postara sukromny sektor. Takze z mojho pohladu su najdolezitejsie oblasti: VZDELAVANIE, DOCHODKY, PRACOVNY TRH, ZIVOTNE PROSTREDIE, SPRAVODLIVOST, ZDRAVIE, PDONIKATELSKE PROSTREDIE - ked v tychto oblastiach budeme mat jasno, jasne ciele, kde ludia uvidia pozitivny trend, tak ze sa to hybe pozitivne, tak nalada bude lepsia, nebude ludia utekat z nasej krajiny, budu spopkojnejsi, budu mat viacej deti. Slovensko nic viacej nepotrebuje ako POZITIVNU NALADU (bohuzial uz 15 rokov to klesa ide dole vodou) a len tie reformy mozu byt uspesne ktore ju prinesu, ale este viac sa muia zmenit “ludia hore” pretoize oni tu NEGATIVNU NALADUa ENERGIU rozsievaju touto krajinou (nuz a to nie je len o reformach,ale hlavne o ludochm, teda kazdy musi zacat najprv od seba, msuime magt spolconu viziu a ceil, inek sa budme nadalej len ponevierat po nasom uztemai a cakat kde nas zavej vietor a odnesie voda a bdueme sa utesovat, ze snad nas EU zachrani

len poznamka.
reforma centralizacia. bohuzial sme naopak v extreme. centralne rozhoduje mirri a najnovsie aj uhp. Ale chybaju im experti alebo aspon znalosti z domen. to co by dnes pomohlo je naopak jasne pomenovat co je ulohou centra ( centralna architektura nasesu) a co nie. v skutocnosti zufalo potrebujeme rozumnu decentralizaciu ktora umozni zrychlit procesy.
a potrebujeme sa dostat do rozumnej kontinualnej prace, kde sa veci zlepsuju priebezne a raz cas pride zasadnejsia obnova.
a ak sa bavime o reforme, tak priestor je rozumnej podpore startupov vo vybranych oblastiach. bavime sa novych digitalnych platformach, pripadne dalsich eu prioritach. staci oprasit to co sa rozoberalo v minulosti a vybrat si.
a potom mame oblasti kde je potrebne politicku podporu a normalnu exekutivu. rychly internet a bezpecnost je nieco co treba len “predat” a “vyjednat”. peniaze su a len ich nedokazeme pouzit.

a nie je dnesny stav vysledkom decentralizacie? De facto tu je koordinator, ktoreho urady respektuju len ked sa im chce a ked nazaj musia (pokial ide eurofondovy projekt). Nie je riesenim nech zabezpecuje aj vyvoj so silnou podporu biznis architektov na ministerstvach? Ked spravne vnimam diskusiu tak IT uradnici na ministerstvach su vacsinou len preposielaci posty medzu MIRRI, vlastnymi uradnikmi (biznis vlastnikmi procesov), dodavatelom a dodavatelmi integrujucich sa systemov.

vo vsetkych bodoch tvojho prispevku suhlasim, okrem tohto. Zvonka sledujem IT verejnej spravy, a nadobudol som pocit ze statnemu IT pomoze len skutocna reforma jeho riadenia. Nie zmeny nazvov uradov a nove strategie, dokumenty, vyhlasky ale aby za vyvoj IS zodpovedal jeden kompetentny urad.
Mam pocit ze MIRRI ako koordinator bez realneho vykonu je bezzuba organizacia vydavajuca dalsie a dalsie dokumenty, ktore maju zabezpecit plnenie predchadzajucich dokumentov, ktore nikto neplni.

Súhlasim, že potrebujeme reorganizáciu riadenia štátneho IT. Ale nechcem to povýšiť na reformnú prioritu v tomto dokumente. To potom by každý úrad mohol chcieť svoju kapitolu v prioritách a dokument by mal tisíce strán. Zmena legislatívy a zmena organizačnej štruktúry organizácie štátnej správy nie je dostatočný dôvod na toto prioritné európske financovanie.