Materiály k národnej koncepcii informatizácie verejnej správy

Pracovné skupiny
41

ospravedlnujem sa, dlhsie bude.

Ad pripomienky:
Na vladnych materialoch je podstatne uznesenie. Samotny material sluzi na to, aby ho odovodnil.  Sleduje sa plnenie uzneseni a nie plnenie materialu. Tolko zo zakulisia 

V navrhovanom uzneseni sa urcuje ministrovi financii zabezpecit realizaciu OPII v sulade s NKIVS, to je podstatne, tym sa odobria vsetky projekty v OPII, ked sa budu odvolavat na NKIVS. Co je dobra vec za normalnych okolnosti, menej dobra ked sa planuju hluposti. Ostatnym rezortom sa uklada povinnost vypracovat aktualizovane koncepcie doplnene o segmentovu architekturu (maju na to rok) a poskytovat sucinnost pri vypracovani studii uskutocnitelnosti OPII. Podstatna je vsak ich povinnost vyuzivat vylucne sluzby vladneho cloudu z katalogu a vylucne siete UV, MV a MF vsetkymi svojimi instituciami. Neviem aka je realita teraz. Ostatne ulohy su nepodstatne.

Ucel samotnej koncepcie je teda v podstate legitimizovat projekty pripravovane pre OPII a v zasade akekolvek upravy a zmeny sa urobia v dokumente, aj tak si urobia po svojom. Ten dokument prejde, s mensimi alebo vacsimi upravami, odlozi sa, tak ako predosla koncepcia, uloha zrealizovat OPII sa veselo splni a na konci bude nieco, co bude mat len urcitu mieru podobnosti.

Co ma zaujalo je presun celej agendy kybernetickej bezpecnosti pod NBU, ale to skor ini odbornici sa k tomu vedia vyjadrit.

Moj osobny pohlad, ale to len si zastekam na karavanu: primarne toto opat nie je koncepcia, ale zmes technicko/filozofickych textov, ktore boli pospajane. Su tam prvky koncepcie, prvky architektury, prvky politickych programovych dokumentov, prvky zboznych zelani a nerealnych snov. Osobne si myslim, ze vsetko, co treba, je v existujucich dokumentoch a na to, aby sa pokrocilo dalej, netreba ziadnu dalsiu koncepciu. Ale ako bolo hore napisane, treba projekty chystane v OPII o nieco opriet, tak je tu de facto len inovovany text, kde sa mozno lepsie popisuje nieco v minulosti napisane, ale sa hlavne definuju nove utociska projektov, a opat aj nieco, co uz malo byt hotove v ramci OPIS, ale sa nevydarilo. Napr. koncept zivotnych situacii je v materialoch od roku 2006, ustredny portal mal byt presne miestom pre realizaciu jedenkrat a dost, zoznam kanalov tu je uz tiez minimalne desat rokov, proaktivne sluzby sa v EU meraju tiez uz tusim od roku 2007…

Kebyze ale si zahrame tuto hru, tak par pripomienok:

Chyba vysvetlenie skratiek, napr. co je OVM?

Chyba mi cast, kde sme, pokial je to hotove, predsa nestaviame na zelenej luke, kde su deliace ciary?
Uplne absentuju cisla. Takto to vyzera ako teoreticky dokument, ktory ide budovat system na kontrolu vesmiru pre male polne letisko. Vobec nevieme o akych cislach sa bavime, ne je v nej jedine cislo, ktore by ukotvovalo moznosti a plany niekde na realnu zem, ci uz technicke, financne, operacne, kapacitne, vobec nic, nie je nijakym sposobom ohranicena, chyba ekonomicka racionalnost. Kolko percent planov je vobec realizovatelnych??? Nielen z hladiska financii.

Medzi biznis principmi (3.2.1.) by mali byt aj principy ekonomickej navratnosti, efektivnosti, zlacnenia.
Kapitola 6.2.1. aky je sucasny stav? Multikanalovy pristup by predsa mal byt funkcny, portal, IOM, pracoviska a pod., to vsetko podla projektov malo fungovat.

Kapitola 6.2.2. Procesne mapy sa predsa riesili v ramci jednotlivych sluzieb, pre kazdu sadu elektronickych sluzieb rezortov sa robili studie uskutocnitelnosti, popisovala sa elektronizacia… kde je deliaca ciara medzi sucasnym stavom a co vlastne sa este musi robit?

Ta ista kapitola: Zapojenie uzivatelov a teda aj verejnosti ma byt prirodzenou sucastou tvorby kazdeho IS, na to hadam netreba vladnu koncepciu.

Kapitola 6.2.4. Rozvoj agendovych informacnych systemov: temer vsetky OPIS projekty boli predsa rozvojom agendovych IS. To je potrebna ich modernizacia ked sa pred par dnami dokoncili? NKIVS de facto potvrdzuje vyhodenie vacsiny minutych penazi do vzduchu, pretoze sa to musi urobit cele este raz a lepsie?

Okruhy ŽS v tej istej kapitole: toto nema v koncepcii co robit. Popisy toho co bude tvoria skor zoznam slubov ci napadov, co vsetko by sa dalo robit, toto predsa nie je predmetom koncepcie. Okrem toho zachadzaju do toho ako by mala vyzerat prislusna vecna agenda, co IT architektura neriesi, lebo to je podporny nastroj. Napr. to co bude vo vzdelavani nestanovuje IT architektura, ale strategovia na ministerstve skolstva. Dtto napr. odsek ku zdravotnictvu. Atd atd. To je balast.

Harmonogram – toto povazujem za najvacsi problem.

Multikanalovy pristup - Nerozumiem, preco je moznost vyberu stanovena az na 2021??? To uz malo byt hotove s ukoncenim OPIS 1. Integracne a zlepsovacie aktivity sa pokojne mozu diat paralelne, to uzivatel nemusi vobec vediet.
ZS: Dalsich 5 rokov bude trvat definovanie a upratovanie zivotnej situacie? ZS tu su od roku 2006, od Kukuckovej cestovnej mapy.

Riadenie udajov a big data. Citam tam pekne nazvy projektov za vela penazi… „Navrh platformy hodnotenia vplyvov regulacie…“, „Implementacia modelov pre hodnotenie socialnych vplyvov…“ a pod., rad radom…

Bezpecnost. Tu by som rada pocula nazory odbornikov. Preco ma byt utvar kybernetickej bezpecnosti pod NBU? NBU riesi utajovane skutocnosti, NBU nema nad sebou standardne dohladove a kontrolne mechanizmy. Kyberneticka bezpecnost a ochrana utajovanych skutocnosti nie su totozne oblasti, len sa prelinaju v urcitom mieste. Presun kybernetickej bezpecnosti pod gesciu NBU je dost zavazny krok. NBU ma samozrejme plne pravo byt sucastou vsetkych koncepcnych a normotvornych aktivit a kontrolovat dohlad, aby si vykonavalo svoju pracu.

Smutne na celom dokumente je, ze jeho prijatie nezabezpeci lepsie sluzby a funkcny eGov. Zial. 

2 Likes
42

Po skúsenostiach … väčšina živoriacich datacentier, resp. IT departmentov s nejakou serverovňou s tym nema problém, ale … Ale nik netuší ako na to. Čo v Katalógu vládneho CLoudu nie je, je vytváraní sietí, podsietí, prechodov medzi sieťami a podsieťami, zapojenia HW bezpečnostných prvkov … atď. Takže neexistuje žiaden PLÁN ako postupopovať. Ono totiž existuje uznesenie vlády z leta 2014, kedy sa ukladá rezortom úloha (nielen pre nové projekty) premigrovať existujúcu výpočtovú infraštruktúru do vládneho cloudu. Bez Študie usk. za rezorty a nakoniec jednej sumárnej to asi nepôjde. Zase si neviem predstaviť umiestňovanie nových IS do cloudu, bez toho aby súčasné (prevážne agendové) systémy zostali na svojich miestach. Práve pre problém prestupov medzi sieťami a bezpečnosti komunikácie…

1 Like
43

Toto predsa nie je nič nenormálne. Aj SAP keď máš v podniku neustále doň investuješ. Musíš ostať up-to-date technologicky, aj legislatívne. Okrem toho ja som mal dosť opačný pocit. A síce že OPIS sa sústreďoval na eFormuláre, ktoré končia u úradnikov (ak si ich všimnú) v nejakých schránkach, odkiaľ si ich tlačia zakladajú papierové spisy … Ale uznávam, že medzi rezortmi sú v implementácii OPIS priepastne rozdiely …

44

súhlas, ale medzi PRIORITAMI by konkrétne okruhy mohli byť vymenované.

45

Aké vlastnosti a štruktúru by mala mať podla Teba koncepcia?

Ktoré dokumenty máš na mysli?

Ako by podľa Teba mal “pokrok ďalej” vyzerať?

46

No ale v uzneseni uz je povinnost vyuzivania, tak najprv by bolo vhodne mat nejaku kucharku a potom az davat uznesenie. Inak sa aj tak nebude plnit a potom je kolotoc byrokracie s odkladanim a presuvanim. Slovensko nie je predsa prve, kto migruje, toto koleso uz urcite inde vynasli, treba niekoho stiahnut na chvilu. Ja by som cestou studie nesla, po tom co poznam obsah nasich studii. Kazdy rezort je na tom inak, ved da sa vybrat nejaky menej narocny, odpilotovat, standardizovat co sa da, vyrobit kucharku pre caste situacie a potom to plosnejsie odpalit a venovat sa specifickym, ci?

47

Ja nemam problem s tym, ze is su zivy organizmus, o ktory sa treba starat, a priebezne ho vylepsovat a upravovat, ale ked mi niekto povie, ze dva dni na to, ako som si kupila auto, mam ist s nim na generalku a vymenu motora, podvozku a elektroniky, tak to asi nebola dobra investicia.

48

je uplne jedno, ci to tam bude alebo nie. pouzivanie telemediciny nebude zavisiet od koncepcie, ale od toho, co bude robit mz. :slightly_smiling:

49

pisala som ze je to len brechot na karavanu, takze pokoj zbraniam, netreba to brat osobne.

50

Nie, praveze naopak, v dobrom myslim tie otazky. Aby sme mohlil tu pripomienku spracovat a uchopit, potreboval by som poznat Tvoj pohlad na vec :slightly_smiling:

1 Like
51

Pripomienky z platformy sme s @Lubor skonsolidovali do tohto dokumentu: https://docs.google.com/document/d/1osKeaMejoENaCZT_7IoWS125riiBHz3OqiVsaFPTv_4/edit?usp=sharing

Este tam finalizujeme formating a dokoncujeme niektore pripomienky. Zajtra doobeda chceme spustiť podpisovanie pod hromadnú pripomienku na Changenet. Termín na podanie pripomienok je piatok, 19.2. takže budeme potrebovať mobilizáciu 500 duší. Link hodíme sem aj na Facebook.

Prípadné komentáre dnes večer prosím priamo do dokumentu. Ale malo by to reflektovať diskusie v pracovných skupinách.

@ps-interoperabilita, @ps-openedu, @ps-kreativa, @ps-architektura, @ps-governance, @ps-vo, @ps-open-data-api, @ps-opensource, @ps-hw, @ps-bezpecnost, @ps-legislativa, @ps-frontend, @ps-backend, @ps-riadenie

2 Likes
52

Tazko uchopit pripomienku, ktorej podstatou je pochybnost o prinose a zmysle celeho materialu, takze nerobte si s tym tazku hlavu. :slight_smile: Myslim ze chlapci urobili skvelu pracu ked zosumarizovali vsetko z pracovnych skupin a pripravili na pripomienkovanie a patri im moja velka poklona.

Ale ked uz ideme do filozofickej debaty:

V prvom rade si myslim, ze neexistuje len jedina spravna cesta k cielu, da sa ist roznymi cestami a kazda ma svoje pozitiva a negativa. Takze aj cesta cez koncepcie a strategicke dokumenty je cestou, ktorou sa da ist, avsak by bolo dobre si nezakryvat oci pred jej negativami a neprezentovat ju ako jedinu moznu. (lesson learned z minulosti: v roku 2006 sa spustil OPIS a dva a pol roka sa cakalo na strategicke a koncepcne dokumenty, kym sa zacali realizovat projekty a ani to nezarucilo bohvieaky vysledok. a nepaci sa mi predstava, ze ideme opat po tej istej spirale. ale s tym nic nenarobim.).

Druha poznamka: po prejdeni nejakej zivotnej drahy zastavam nazor, ze cim menej omackovitych dokumentov a cim viacej cisiel, kucharskych knih a manualov, tym lepsie. Uzitocne dokumenty a metodiky, ktore prerastli na vysoky level akceptacie a pouzivania, su tak uspesne preto, lebo sa da podla nich realne postupovat a manazovat veci. Specialne pre 5 mil uzivatelov pisat koncepcie na riadenie vesmiru je prilis drahe, komplikovane a kapacitne nezvladnutelne. Hoci by sme si mohli dopriat luxus jednoduchych rieseni, komplikujeme si to kde sa len da a nezvladame to. Chapem ucel zamestnavania konzultantov a de facto uplneho outsourcovania strategickych cinnosti mimo statnu spravu a je mi smutno, ze nikto z autorov tohto nastavenia nema guraz sa pozriet do zrkadla a priznat si, co tu zanechavame svojim detom za balvan. Myslim si ze MF SR ma dostatok moznosti, ako manazovat informatizaciu, aj bez dalsej koncepcie.

O tom, co ma byt v nejakej koncepcii - aj koncepcie sa daju robit rozne a nie je len jedna spravna cesta, ale plati ze by sa mali operat o cisla, definovat dosiahnutelne ciele, co najviac odrazat realitu a nastavit take cesty, ktore umoznuju zohladnovat dynamicky vyvoj. V navrhovanej koncepcii nesedi linia uvadzanych cielov s navrhovanymi aktivitami, kvantifikacia absentuje uplne.

Pod existujucimi dokumentmi mam na mysli vsetky, ktore vymenuvate v samotnej koncepcii. Tj zakony, ine normy, predosle dokumenty.

A pod pokrokom dalej mam na mysli funkcny egovernment. Tj vyuzivane a pekne sluzby, efektivnu elektronicku komunikaciu uradov a velke pole pre vytvaranie dalsej pridanej hodnoty nad datami.

2 Likes
53

Dopisal som do do dokumentu na Google Docs to co som mal na srdci, je to na strane 11-12…

1 Like
54

No ono to je dane nelogickostou mnohych projektov, ktorych jedinym hnacim prvkom motivacie je ze nieco treba vyrobit, co bude nieco riesit, lebo SU PENIAZE a este TO DOBRE V BRUSELI VYZERA. Co je rozdiel oproti komercnej sfere. Kde az ked POTREBA presiahne mieru, ktora sa uz neda ignorovat, tak sa hlada rozpocet, a najlepsi (kompetentny, efektivny…) dodavatel. A prave preto nechavame nielen detom ale v podstate uz dalsiemu rocnemu rozpoctu balvany… Lebo platit potom tie maintenancy a servisy a elektriku a … Niekto musi. Sak uz prvaci na ekonomike sa ucia ze kazda investivia vyvolava nasledne naklady (nove auto - benzin, servisne prehliadky, udrzba). Takze uplne by postacilo ak by sa z eurofondov mohli platit aj nasledne prevadzkove naklady ( napriklad profi spravcovia skolskych sieti - kde to casto robia ucitelia informatiky aj ked o tom nemaju tusenia) a nerobili sa projekty, ktore nie su v prevadzke efektivne. A radsej nieco nevycerpat, ako vyrabat nepotrebne systemy a spustu zbytocnych prevadzkovych nakladov.

1 Like
55

Hromadnu pripomienku mozte podporit tu: http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=852828

Uz teraz je to viac ako 500 podpisov, ale cim viac, tym lepsie. Podpisovanie nechame bezat cca. do obeda v piatok.

Velka vdaka vsetkym, ktori obsahovo prispeli cez pracovne skupiny!

O dalsom postupe budeme informovat, ale uz teraz sa da pracovat na dalsich okruhoch v ramci jednotlivych pracovnych skupin. Dokumenty strategickych priorit (tie detailne dokumenty pod NKIVS) budeme tiez pripomienkovat ak pojdu do MPK.

56

Z MF SR prišla pozvánka na rozporové konanie k NKIVS. Bude to 10.5. od 13:30.
Som veľmi zvedavý na formu rokovania.
Pripomienok je príliš veľa aby sa dali naraz prebrať a veľa z nich sa nedá vyriešiť jednoduchou úpravou textu.
Odkedy sme pripomienky podali, viac krát sme ponúkali pripravenosť na ich spoločné prerokovanie a riešenie, pričom zo strany MF SR nebola žiadna odozva. Od začiatku riešenia témy NKIVS sme sa doteraz stretli presne 1 krát.

57

Stručné info z rozporového konania čo bolo v utorok.
Chvíľu sme riešili či sme vôbec hromadnú pripomienku správne predložili (áno) a ktoré z našich pripomienok vôbec budeme preberať (pôvodný zámer MF bol cca. iba 5 pripomienok). So všetkými ostatnými subjektmi rozporové konania už prebehli. MF deklarovalo, že chce uzavrieť dokument do konca mája.

Prebrali sme časť z našich pripomienok týkajúcich sa:

  • transparentnosť informatizácie, pridaná hodnota pre používateľov, nákup IKT, efektívnosť investícií, riadenie a ľudské zdroje - nie je možné zapracovať, lebo pripomienka je príliš vágna - dohodli sme sa že navrhneme konkrétny text
  • kvantifikácia východísk a cieľov - MF deklarovalo, že za business ciele zodpovedá MV a nie je to vec NKIVS, do zápisu že ciele NKIVS sa budú monitorovať cez jednotlivé strategické priority a následne cielkové ciele NKIVS
  • detailné dokumenty s rozpracovaním strategických priorít - budú sa schvaľovať v Rade vlády pre dig. VS, v zápise z rozporového konania sa uvedie ich obsah
  • OpenAPI - boli sme uistení, že je to dôležitý koncept s ktorého realizáciou sa počíta
  • väzba na súčasný stav - má byť zapracované do detailných dokumentov k strat. prioritám
  • autorské práva / EUPL - vykonávateľom autorských práv má byť obstarávateľ, okrem krabicového SW, default OpenSource, v odôvodnených prípadoch nie - máme navrhnúť konkrétny text
  • kap.6.2.10 Bezpečnosť - pripomienka nebola akceptovaná
  • IPaaS - doplnený bol text že MUK sa samozrejme použije, nebude sa nahrádzať

Celkovo som z toho nemal veľmi konštruktívny dojem. Pokračovanie rozporového konania je naplánované na 19.5.

2 Likes
58

Keďže som sa stretnutia zúčastnil, pokúsim sa uviesť svoj pohľad.

V prvom rade ďakujem iniciatíve slovensko.digital, že sa zapája do snahy o návrh lepšieho verejného IT. Je to veľmi cenné a užitočné a získavame výbornú spätnú väzbu.

Hromadná pripomienka nebola predložená správne (ako bolo Luborovi už komunikované). Pokúsili sme sa preto vysvetliť pravidlá správneho pripomienkovania, nechceme však komplikovať proces na formálnych detailoch.

MF nechcelo preberať len cca 5 pripomienok, ale v pripomienkach identifikovalo 5 zaujímavých tém, o ktorých sme chceli rozprávať koncepčne a hľadať najlepšie spôsoby, ako ich adresovať (openAPI, obstarávanie verejného IT, licencie EUPL, participácia verejnosti pri rozvoji eGov a koncept integračnej platformy ako služby). Takúto možnosť diskusie zástupcovia slovensko.digital odmietli a trvali na prechádzaní pripomienky po pripomienke. Keďže pripomienky boli rôzne a často protichodné, diskusia sa trochu utápala v detailoch a viazla. Problematika verejného IT je náročná, musíme lepšie informovať aktuálny stav a zámery.

Verím, že 19.5. sa budeme rozprávať o konkrétnych návrhoch na zlepšenie NKIVS.

59

Ako to teda dopadlo s kap. 6.2.10 Bezpecnost ? Tam je urcite nutne dotiahnut kvalitativne zlepsenie obsahu (kulantne povedane). Co s tym ?

2 Likes
60

Vies prezradit aj zvysku, ze kde bol problem, aby sa to uz nabuduce nestalo pri dalsej hromadnej pripomienke? Isto sa radi priucia aj ini ludia mimo internych clenov Slovensko.Digital, co sem chodia.