Dobrá téma. Áno, myslím že je potrebné rozbehnúť dlhodobé plánovanie IT, v rámci ktorého bude centrálne koordinovaným spôsobom (na patričnej úrovni abstrakcie) fixované kto/kedy/čo bude robiť. Či už z dôvodu rozdeľovania limitovaných zdrojov, ale aj pre dostatočnú istotu, že buduje sa to, čo_naozaj_treba. K tomuto kroku už aj existuje jeden mechanizmus: KRIS - je to dokument so správnym legislatívnym zadaním a schvaľovacím postupom, akurát že obsahovo je dnes úplne nanič. Ale máte šancu spraviť teraz zásadný update.
Keď je už teda rozhodnuté rámcovo čo sa ide robiť, ŠÚ by mala byť najmä o tom, ako sa to ide dosiahnuť. Čiže alternatívy - povedzme aká časť do cloudu, či to vôbec robiť elektronicky, ako veľmi online, aké konkrénte služby IS atď.
Pokiaľ ide o legislatívu, ako S.D hovoríme od začiatku: implementačnú fázu nie je možné začať skôr, ako nie je platná legislatíva umožňujúca prevádzku podstatných častí riešenia (napr. základné procesy, kompetencie, registre). Čiže implementovať začať až v prechodnom období do účinnosti novej úpravy. Predchádzajúce kroky (ŠÚ, analýza) by som takto striktne neobmedzoval, resp. naopak, pri ich schvaľovaní (zadania aj výsledku) by som posudzoval aj riziko neúčelnosti pre chýbajúcu legislatívu. Na toto je ISV ozaj pekná prípadová štúdia.
Ale choď, kto by chcel brániť! Stačí riadiť a rozhodovať.
§34a.2 z.575/2001 a §3.4.a z.275/2006
Btw. toto dnes na mňa vyskočilo cez FB:
Neviem čo “žiadateľ chce”, ale mne tu skrátka bliká príliš veľa kontroliek (nie je RZ, ŠÚ, analýzu nechcú ukázať, nie je zákon, indikátory naprd, verejná nespokojnosť - zväzy, blogy), to už by za priateľský koaličný dialóg povedzme o hodnote za peniaze určite stálo.