To nie je jeden softvér. To je 1 Verejné obstaranie.
Softvérov je tam určite po milu jarmilu. Este v case ked top malo stat 12 Mio som k tomu trochu pricuchol. Tam sa jednalo o ECM system, o BPMN systém, do ktrého sa mali implementovaťt procesy stavebného konania a uzemneho konania. + Dalsie softvery a integracie … Potom k tomu priadlai este intranet a publikacny system priamo ministerstva vystavby a cena narastla 
. A aby nevzniklali chybne očakávania. V štúdiach uskutočniteľnosti sú len princípy čo sa má riešiť a aký cca softvér a HW sa na to má použiť. Nie sú tam žiadne veľké detaily procesov. Veď analýza procesov a detailný návrh riešenia je súčasťou obstarania … Preto by som si veľké starosti s tým, že sa menia procesy nerobil. Analýza ešte urobená nebola, takže by sa robila odzačiatku …
A na keru jarmilu (je jedno ci milu alebo nemilu) sa robi taka studia, ked z nej v neni vobec jasne co sa vlastne vystudiovalo a ako to pomoze VOcku. Principy asi boli zanteresovanym jasne aj bez studie najma ked tie sucasne principy vychadzajuce z pripravovanej legislativy asi nie su v studii zohladenene. Alebo su ?
ale tak hadam netreba vysvetlovat rozdiel medzi ŠU a DFŠ … Keby bola hotova DFŠ a zmenili sa procesy, tak to je priekak… Ale BTW z analytickej praxe: po cca 3 mesiacoch sa v kazdom biznise nieco meni … cize Ak mas 2 roky dopredu hotovu analyzu … pri realizacii je uz v priemere 8 poziadaviek v praxi zmenenych natolko, ze sa musia riesit ako change requesty … cim vacsi projekt, tym viacej zmenovych poziadaviek este pred dodanim prveho deploymentu na nejaky server … Preto rozumiem snaham o mikroprojety, len si neviem predstavit kto tie zadania bude vytvarat a sucasne riadit preberanie hotovych veci … 
Práveže analýza už z veľkej časti spravená bola (tak nám na ministerstve povedali). Vrátane návrhu procesov, legislatívy, až po návrh formulárov. Viď. názvy dokumentov v Informacny system vystavby - ISV - #33 by janhargas
Takže priekak hovoríš? 
no krasa … ten zoznam dokumentov mi nejako usiel, myslel som ze sa furt hovori len o studii uskutocnitelnosti …
Práveže ŠÚ spravená nie je. Nám to odôvodnili tak, že ešte nevedia či ten projekt budú chcieť financovať z OPII. A že prečo teda žiadame nejakú abstraktnú štúdiu, keď už spravili analýzu.
Páni, pri všetkej úcte, začínam mať pocit, že toto tu je nejaká skrytá kamera 
Zľutujte sa nado mnou a skúste mi, prosím, vysvetliť pár vecí, lebo sa začínam úplne strácať. A prosím nepoužívajte skratky; alebo aspoň raz napíšte celý pojem a potom ďalej v texte už len skratky 
Ak by som teda mohol poprosiť trochu svetla (stačí stručne) do tejto šlamastiky:
- Tá kopa tisícov strán, čo už spolu stáli 2 milióny €, od KPMG, sú čo za dokumenty ?
- Čo malo byť cieľom tých dokumentov ?
- Vieme zistiť, či tie dokumenty štátu priniesli nejaký osoh ?
- Ak chystá štát zásadnú reformu Štátnej stavebnej správy (ŠSS), napríklad presun agendy stavebných úradov na iné orgány, nový stavebný zákon, osobitný zákon o územnom plánovaní a pod., je takáto reforma relevantná vo vzťahu k tým existujúcim dokumentom, ktoré sú už k ISV hotové? Inak povedané, kvôli chystanej reforme ŠSS by sa mali niektoré dokumenty vypracúvať znovu ?
- Na parlamentnom výbore sa raz štátny tajomník vyjadril, že softvér bude tak mocne flexibilný, že sa prispôsobí akejkoľvek zmene v legislatíve … To sa dá? ISV bude fičať na nejakej umelej inteligencii?
Sorry, ak sú otázky úplne “od veci” , ale nie všetci všetkému rozumejú 
Dík,
pekný deň.
To sú dobré otázky, ale na ministerstvo …
1 a 2: Čo presne je v tých dokumentoch od KPMG? Nevieme, tiež nás to zaujíma. Zadanie je však jasné, viď. zmluva http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=1355663&l=sk : "… ktoré pozostáva z analýzy súčasného stavu, vytvorenia procesného modelu súčasného stavu, návrhu budúceho stavu, návrhu optimalizovaného procesného modelu, definovaní požiadaviek na implementáciu riešenia a návrhu legislatívnych zmien podľa požiadaviek a špecifikácie uvedených v prílohe č. 2 zmluvy "
3: Či priniesli osoh? Závisí od toho, kde a nakoľko sa tieto výstupy použijú. Čiže napr. či sa spravia tie legislatívne zmeny, a či sa použijú tie procesy, ktoré sú tam navrhnuté. Či analýza a procesný model súčasného stavu majú hodnotu 420K€, musí zhodnotiť niekto odborne zdatný v tejto doméne, čo môžeš brať ako jemné podpichnutie.
4: Či po reforme ŠSS tie dokumenty hodia do koša sa pýtame aj my.
5: Zatiaľ sa v dejinách slovenského eGov nikdy nestalo že by sa softvér prispôsobil “sám”, vždy to bola požiadavka na zmenu príslušne vyjadrená v človekodňoch a patrične nacenená. Podľa súťažných pokladov je možné dodať “maximálne 13000 (sic) človekodní pre realizáciu zmenových požiadaviek objednávateľa počas celého projektu”.
Ku Tvojmu poslednému odstavcu: bohužiaľ všetko nasvedčuje tomu, že v rámci projektu ISV nie je nijakým spôsobom zahrnutý “prechod” jednotlivých úradov na nový systém. Podľa súťažných podkladov pre “koncové pracoviská” sa spraví inštalačný návod, školenia a test či si to nainštalovali správne.
A s tou štúdiou uskutočniteľnosti … tú si ministerstvo objednalo separátne, prirodzene od KPMG, za 108000€: http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=2313147&l=sk
10.1. Vlastnícke právo k dielu podľa bodu 1.1.1. a nebezpečenstvo škody na diele prechádza na
objednávateľa dňom prevzatia diela.
11.4. Dielo alebo jeho časť vytvorené podľa zmluvy použije objednávateľ len pre svoju potrebu na účel
vyplývajúci zo zmluvy.
Odovzdaním diela udeľuje zhotoviteľ objednávateľovi súhlas na použitie diela podľa bodu 11.4.
zmluvy, pričom sa súhlas autora diela na tento účel považuje za daný. Zhotoviteľ za tým účelom
udeľuje objednávateľovi bezodplatnú výhradnú licenciu na takéto použitie diela bez teritoriálneho
obmedzenia na 50 rokov odo dňa odovzdania diela.
Ak ministerstvo definuje svojou potrebou oboznamenie dalsich odbornikov s analyzou, tak to musi byt OK … nie ?
Tak prečo nemôžu zverejniť ?
moj pohľad , krátko:
- podľa názvov a rozsahu dokumentov čo som dnes videl - to sú jednoznačne analytické podklady, podľa ktorých sa má programovať
- vstupy a zadanie pre víťaza tendra na implementáciu (od januára je vítazom Asseco)
- až keď sa podľa nich naprogramuje dielo … .resp iba druhou analýzou … Ale ako som už spomenul vyššie, každá analýza, aj tá najlepšia prirodzene stárne. Do roka sa priemerne menia 4 klúčové požiadavky, len prirodzneou zmenou biznis procesov (priemerná odpozorovaná hodnota). Pri väčšej reforme sa môže zmeniť toľko vecí, že analýza bude nepoužioteľná … .a tým sa vraciam k tomu Kto je autorom predmetu VO ???
- áno hrozí to.
- každá flexibilita niečo stojí. ECM systém, alebo ERP systém sú mohutné softvéry, ale nasadenie trvá mesiace. Čiže flexibilita (že systém má tisíc nastavení a čo nejde priamo nastaviť, da sa naskriptovať) nezaručí, že jeho prenastavenie bude trvať menej ako preprogramovanie nejakej funkcionality. To sú iba marketingové keci, a ako vidno na tajomníka zabrali a verím, že im aj verí
Ďakujem Ľubor.
Teraz banujem, že som sa pýtal. Mám ešte viac otázok, ako predtým . Ale neber to tak, že musíš odpovedať. Otázky kladiem do pléna …
Píšeš, že dokumenty od KPMG by mali obsahovať návrh legislatívnych zmien. Legislatívy čoho? Legislatívy elektronizácie? Alebo legislatívy výstavby? Alebo oboje? Lebo ak dokumenty obsahujú návrh legislatívnych zmien týkajúcich výstavby, môžeme logicky prijať len dva možné závery.
Štát si zaplatil za návrh legislatívnych zmien skôr, ako si ustálil názor o ich potrebe. A teda buď:
- k predmetu zákazky vtedy štát pristupoval laxne, pretože mohol vedieť, že štát potrebuje veľkú reformu ŠSS a preto návrhy legislatívnych zmien od spol. KPMG, ktorá o reforme ŠSS nič netuší, budú zbytočnou investíciou, alebo
- k predmetu zákazky vtedy pristupoval zodpovedne a štát mal úprimný záujem o návrh legislatívnych zmien. Lenže si to štát s odstupom dvoch rokov celé rozmyslel inak (osvietilo ho), a zrazu chce reformu ŠSS, s ktorou ale dokumenty od KPMG neuvažujú.
Oba závery sú problém, pretože sa minulo kopec peňazí, nie celkom rozumne. Nuž stalo sa. Stalo sa to aj preto, že štát v ŠSS nemá ucelené vízie a ciele s výhľadom niekoľkých rokov. Raz chce to, potom ono. (Teda ak nie je zrovna v štádiu, že nechce nič, lebo nevie čo má chcieť.) A to, že ho zmena “nálady” stojí státisíce, nikto nerieši s strestnoprávnou koncovkou.
Čo mi ale príde úplne choré je to, že už keď štát začína pociťovať nutkanie na reformu ŠSS (čo už mal pociťovať omnoho dávnejšie) prečo schizofrenicky zároveň ide objednávať softvér na starý model ŠSS, ktorý chce reformou úplne zmeniť ?
A už len malá poznámka k 13000 človekodní na zmenové požiadavky… rozumiem tomu pojmu správne, ak rátam, že ak bude 52 ľudí pracovať celý rok (250 pracovných dní v roku) vytvoria 13 000 človekodní? 52x250. Nie som ITčkar, ale 52 ľudí za celý rok by malo zelektronizovať polovicu celej štátnej správy. Či?
Robert,
podľa teba je možné, aby po vyhodnotení súťaže a oznámení víťaza, mohlo zverejnením nejakých dokumentov dôjsť k ohrozeniu súťaže? Trochu mi uniká normálny a logický argument, prečo ministerstvo tie podklady stále tají.
Čo si myslíš, prečo ich tají?
podla mna nie. Ale ja som mala ryba .
Tak ako mohol minister zrusit UZAVRETU a vysutazenu zmluvu na ePP (cim vitazne firmy poskodil), tak zverejnenim týchto dokumentov nenastane ani stotinova skoda. A ako som tam vystrihol odtavce zo zmluvy, vzdy sa to da zdovodnit “ze toto je moja=statna potreba a zaujem a v sulade s ucelom vyplyvajucim zo zmluvy”. Staci k tomu len politicka podpora. A ziadna firma, ktora bude chciet matr este zakazky sa proti tomu nepostavi … ako sa nepostavila ani vitazna firma na ePP, ktorej vznikla priama obrovska skoda (nepytaj sa na pravdivost) a nepriamy usly zisk v hodnote milionov.
Cize suma sumarum ak niekto nechce zverejnit, javí sa to skor ako politicka uloha a nie strach z porusenia autorskych prav. Aspon tak to vidim ja.
to si ale povedal ty … ja mam manzelku a deti … a este si chcem požiť …
Ja? Ja nič, ja muzikant. Tiež som nič nepovedal, len som sa pýtal 
Ja by som len dodal, ze na ministerstve dopravy je to uz treti minister od zalozenia tejto temy na platforme.
Michal,
skúsim postupne:
Ad 1) Štát sa už niekoľko rokov zastrája, že prijme nový stavebný zákon. Už sa mu to síce niekoľkokrát nepodarilo (a stálo to kopec peňazí), predsa len to skúšal aj na minulú jeseň znovu. Ako keď chce mucha vyletieť oknom a vráža opakovane do skla. Poznám len pár ľudí, čo si myslia, že zamerať sa iba na nový stavebný zákon je jeden veľký omyl a vedia to aj bližšie zdôvodniť. Inak väčšina odbornej aj laickej verejnosti uverila ilúzii, že nový zákon je tým liekom. Štátna stavebná správa (ŠSS) trpí množstvom vážnych problémov. Napríklad - nenormálne financovanie (úrady nedostávajú peniaze ani len na mzdy úradníkov), nenormálna štruktúra orgánov (labyrint je slabé slovo), zlyhávanie kontrolných mechanizmov, nekonečný priestor pre korupciu … a mnoho iných vážnych problémov, ktoré ale nedokáže vyriešiť ani ten najlepší stavebný zákon. Pretože tieto problémy vyplývajú z iných predpisov, a nie zo stavebného zákona. Ale štát sa už niekoľko rokov kŕčovito sústredil iba naň. Prečo? Netuším.
Ad 2) Stále len obohratá platňa o novom stavebnom zákone. Našťastie ho exminister Počiatek stiahol z parlamentu. Bol to už niekoľký neúspešný pokus o jeho prijatie. Ale zakaždým to bolo veľkým sklamaním odbornej aj širokej verejnosti. No samozrejme, lebo sa od neho očakáva niečo, čoho nie je schopný - vyriešiť problémy, ktoré z neho neplynú (aké som písal vyššie). Je niekoľko združení, ale tie iba parciálne sledujú svoju problematiku. napr. profesné komory, developeri, ochranári, ale komplexne sa tejto problematike nevenuje žiadne združenie.
Ad 3) Nutkanie k reforme celej ŠSS (a nie len obohratú pesničku o novom zákone) bolo od predstaviteľov počuť tento mesiac prvý krát, na konferencii pre stavebné úrady. Ešte minulý rok na rovnakej konferencii o reforme ŠSS nepadlo ani slovo. (Nebola v päťročnici.) Že je to iba nutkanie, a žiadny ucelený ťah na bránu, to si len myslím, lebo ak sa nemýlim, zatiaľ neexistujú žiadne dokumenty, ktoré by sa dali na túto tému zohnať. Je to možno len nejaká revolucionárska myšlienka, možno pár ľudí na ministerstve. Myšlienka je to správna - reforma je nevyhnutná. Ale ak sme doteraz nepomenovali súčasné problémy a najmä ich príčiny, na riešenia zabudnime. Je to ako ísť liečiť bez poriadnej diagnózy. Čakajú nás opäť len pokusy a omyly.
Ad 4) netuším. Na riešenie problémov v silne zdeformovanom prostredí ŠSS ideme z úplne opačného konca - cez ISV. Nevidno ani len náznak nejakého úprimného záujmu štátu o dobrú reformu, ktorej súčasťou by bol dobrý softvér.
Z nášho ITčkarskeho pohľadu je to pomerne jednoduché:
najprv aspoň reformný zámer,
a update dlhodobého plánu (KRIS),
potom štúdia uskutočniteľnosti.
potom analytická fáza
najneskôr tu schválená potrebná legislatíva,
až tu implementácia IT projektu.
K poslednému návrhu stavebného zákona nájdeš linku aj v tomto topicu vyššie:
Má ÚPVII pri koncovke s ISV (rozumej - pri podpisovaní zmluvy s víťazom) nejaké slovo?
Vidím to asi takto:
(veľmi stručne napísané)
1.štát nevie počet koľko sa vydá na všetkých stavebných úradoch stavebných povolení alebo iných rozhodnutí, napríklad za rok
2. tiež nevie koľko takýchto povolení je schopný “vyrobiť” jeden úradník
3. nevie aké sú náklady na “vyrobenie” jedného povolenia
4. teda nemôže vedieť ani to, že koľko je potrebných úradníkov
5. no a logicky nemôže vedieť ani to, že koľko peňazí je potrebných na fungovanie ŠSS
(inak povedané, štát nevie ani len základné informácie, aby mohol kolos, akým ŠSS je, čo i len trochu manažovať)
Každý rok pošle štát všetkým stavebným úradom niečo cez 6 mega eur, a rozdeľuje ich absurdným kľúčom. Preto niekde (ojedinele) peniaze kypia, no väčšinou dotácia nepokryje ani len mzdy úradníkov. Veľkú časť toho, čo chýba (a dnes nikto presne nevie koľko miliónov chýba), doplácajú samosprávy. Síce v rozpore so zákonom, ale nikoho to netrápi. Štát je rád, že to samosprávy platia, tak do toho radšej nerýpe. Ale ani vďaka doplácaniu zo strany samospráv nie je tento systém ďalej udržateľný.
Nedostatok financií = nedostatok úradníkov = prieťahy v konaniach = priestor pre korupciu … atď atď. Liek na súčasný stav nie je ani nový stavebný zákon, ani softvér (ISV).
Štát ale asi začína tušiť, že situácia je naozaj vážna, a začína (po mnohých rokoch, kedy doposiaľ hovoril len o novom stavebnom zákone) hovoriť konečne aj o reforme ŠSS. A myšlienku o potrebe reformy ŠSS nepovedal vrátnik na MDVRR, ale riaditeľka ŠSS, na verejnej konferencii. Fundovaná a kompetentná osoba. Čiže to už nie je len hra o fazuľky 
Na prvé počutie - reforma ŠSS? - Hurá! Má to ale háčik. Teda viac háčikov. Kde sú nejaké analýzy? Nehovorím o analýzach za milióny, ktoré skončia utajené v katakombách ministerstva. Ale stručné a jasné analýzy, kde by bolo popísané čo všetko nám v ŠSS dnes nefunguje a aké sú možné riešenia nápravy súčasného zdeformovaného stavu. Tiež analýzy o financovaní. Stačilo by napríklad zodpovedať tých päť otázok, čo som napísal hore a hneď by sa nám ľahšie orientovalo v tom, ako ďalej s financovaním.
Ak by sa napríklad zistilo, že na súčasný stav je potrebný dvojnásobný počet úradníkov, na ktorý ale nie sú peniaze, musí dôjsť k redukcii agendy. Aby s tým počtom úradníkov, čo máme dnes, nevznikali prieťahy v konaniach. Alebo by sa hľadalo iné riešenie … . No len hľadať riešenie, keď ani len nevieme poriadne pomenovať, čo všetko nefunguje, je takmer nemožné. Ako som už písal vyššie, liečba bez hĺbkovej diagnostiky nie je možná. Žiaľ.
A keďže sme na platforme k IT, otázka o ISV je prinajmenšom akútna. Stručne povedané - je súčasný stav v ŠSS ten ideálny, ktorý ideme elektronizovať? Vyzerá, že nie. Pretože máme úrady, čo sú doslova zasypané spismi. Čiže?
- buď sa “kopne” do súčasného systému, aby sa normalizoval a potom sa na ten “vylepšený systém” obstará ISV, alebo
- zaplatíme 44 mega za softvér na súčasný systém a budeme sa náramne čudovať, že stále máme prieťahy a stále nám chýba neznáme množstvo miliónov eur.
Prepáč, je to veľmi zrýchlene opísané, ale snáď som zachytil myšlienku.
Vyzerá, že by sme sa na túto tému mohli pri klávesniciach aj zodrať .