Mne sa páči, že o blockchaine v štátnom IT tam nie je ani slovo. Vážne.
1 Like
Možno by sa to tam mohlo dať explicitne, v zmysle, že keď sa zvažuje blockchain v štátnom projekte tak žiadame aj analýzu iných ekvivalentych riešení. Napríklad časové pečiatky, klasická cebtralizovana databáza atď
Priamo do zakona?
Nie, ako odporucanie blockchainovej komunity 
1 Like
ÚPVII objednal Štúdiu možností a potenciálu technológie „blockchain“ pri zlepšovaní eGovernment riešení
Dodávateľ Ernst & Young, cena 40788 Eur s DPH, výstup je dokument z min. 50 normostranami textu.
https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=3637316&l=sk
Okrem iného má byť vo výstupe “návrh mechanizmu podpory spoločností typu a/alebo služieb typu „fintech“ (typicky malé a stredné podniky) v SR, aj s využitím financovania z Operačného programu
integrovaná infraštruktúra, prioritná os 8”.
Ešte to nezrušil ( z ich stránky to zmizlo ) ?
Error
Sorry, this page is unavailable. Please try again later.
ten clanok mam este stale pristupny a aj linky napr. na https://github.com/Azure/azure-blockchain-projects/tree/master/bletchley funguju.
Plačem od smiechu.
1 Like
Tak som zvedavy na co pridu vo svojej studii odbornici z E&Y, kedze tu mame hotovu studiu NIST. https://nvlpubs.nist.gov/nistpubs/ir/2018/NIST.IR.8202.pdf
Since blockchain technology is still new, a lot of organizations are looking at ways to incorporate it into their businesses. The fear of missing out on this technology is quite high, and most organizations approach the problem as “we want to use blockchain somewhere, where can we do that?” which leads to frustrations with the technology as it cannot be applied universally. A better approach would be to first understand blockchain technology, where it fits, and then identify systems (new and old) that may fit the blockchain paradigm.
Keby sa stat nehrnul do kazdej novej hovadiny (smart city, AI, blockchain, IoT, chatbot), mohli sme usetrit aj za studiu.
Inak som naozaj zvedavy kolko scenarov v egove prejde cez tento flowchart uplne dole. Specialne cez kroky 3, 4 a 5 si tipnem, ze sa bude dostavat hodne tazko.
Mirror: NIST.IR.8202.pdf (754.3 KB)
3 Likes
pojdu rovno na krok 6 a tam je jasne YES
Krok 4 by som dal pred Krok 3 a prehnal to este cez GDPR.
Malokto to bude vobec schopny nasadit. Uz aj keby dal v kroku 4 suhlas so zberom svojich udajov, krok 3 mu neumozni suhlas odvolat.
Ale ak dobre chapem technologiu, na prepisanie historie by malo stacit vlastnit viac ako 50% uzlov, takze zo studie vyjde, ze stat si ponecha pod spravou vacsinu uzlov a mozu to nasadit.
Ved prave. Ked mozes prepisovat historiu, tak sa na to cele mozes rovno vykaslat a narvat uplne rovnake data do lubovolnej databazy.
1 Like
Inak @lubor mal k tomuto (registre cez blockchain) celkom dobry biznis (!) scenar, ktory cely immutable log splachuje do zachoda. Sem-tam proste stat potrebuje vyfabrikovat nejaku fiktivnu historiu. Napriklad pre ochranu svedkov alebo pre tajnych.
Bullshit bingo clanok, z ktoreho vyberam perly.
„Keď hovoríme o industrializácii blockchainu, máme na mysli využitie tejto fantastickej technológie a jej adaptáciu na riešenie problémov a výziev aj tradičných priemyselných sektorov,“
„Veríme, že vlastnosti blockchainu umožnia moderným podnikom viac z ich podnikateľských aktivít. Blockchain umožňuje napríklad vytvoriť medzipodnikový systém výmeny informácií podobný klasickému ERP systému, ktorý zabezpečí, že transakcie medzi podnikmi budú rýchle, bezpečné a transparentné. Automatizácia a logika podnikateľských procesov zase môže byť súčasťou smart procesov, ktoré prispejú k vyššej efektivite a vytváraniu nových obchodných modelov,“
O blockchaine sa čoraz viac hovorí v súvislosti s riešením problémov pri voľbách. Typickými problémami pri tradičných voľbách sú nepresnosti ako nesprávne vyplnený hlasovací lístok alebo nepresnosť pri počítaní. Napriek tomu, že aj v tejto oblasti prebieha vo viacerých krajinách digitalizácia. A v niektorých krajinách už možnosť elektronickej voľby existuje, potýka sa s problémami bezpečnosti. Hlavným problémom je možnosť manipulovať výsledky volieb prostredníctvom nelegálnych hackerov. A presne s týmto môže blockchain pomôcť. Hlasovacie systémy zaistené blokchainovou technológiou by mohli byť nenapadnuteľné. Od registrácie voliča, cez overovanie totožnosti až po hlasovanie, systém by bol nesporný. Skrátil by sa tiež proces zrátavania hlasov. Byrokracia spojená s kúpou nehnuteľnosti je nekonečná prakticky všade. Podobne je to aj pri stavbe. Slovensko patrí medzi krajiny pri ktorých napríklad povolenie stavby vybavuje najdlhšie. Práve blockchainové procesy by mohli vytvoriť systémy, ktoré by mohli byť použité na zjednodušenie procesu a úplné odstránenie dlhých čakacích lehôt.
Systém založený na blockchaine by mohol priniesť nový rozmer do vzdelávania. Z jednej strany by mohol slúžiť takmer ako databáza pre vzdelávacie záznamy, čo vytvára cestu pre zamestnávateľov a iné vzdelávacie inštitúcie na prístup k citlivým informáciám. V skutočnosti by to mohlo pomôcť univerzitám a ďalším veľkým inštitúciám spolupracovať napríklad s potenciálnymi zamestnávateľmi.
Kam sa bude uberat studia od E&Y je uz myslim uplne jasne.
2 Likes
Tiez som to vcera cital a chytal sa za hlavu. K tym usecaseom by to mohli preliat cez tvoju schemu ze ako by to dopadlo
to jak myslia ?
Snad sa dozvieme v studii, ktoru pan Borak s timom dodava UPVII.
Tvoj záujem o výsledky BC štúdie by prípadne mohol byť čiastočne riešený v rámci bodu V.5 zmluvy: “…Zmluvné strany sa preto dohodli, že Poskytovateľ predstaví Štúdiu Objednávateľovi formou prezentácie a zároveň mu následne poskytne všetku potrebnú súčinnosť týkajúcu sa prípadných potrebných Vysvetlení v súvislosti so Štúdiou na jeho interné účely, ako aj vo vzťahu k tretím stranám…”
Tá prezentácia by mohla byť na niektorej pracovnej skupine.
Výsledná štúdia má byť dodaná do 16 týždňov od účinnosti zmluvy, t.j. do 11.1.2019.
Inak toto presne smeruje tam ze blockchain bude carovne slovicko na tahanie penazi, uz to vidiet aj v tych “tradicnych priemyselnych sektoroch” ze sa zacinaju ponukat riesenia, ktore su zalozene na blockchain a preto je to samozrejme drahsie ako tradicne IS, lebo blockchain je technologia tretieho tisicrocia a kto ju nebude mat straca konkurencnu vyhodu.