Názov: Zvýšenie kapacity vládneho cloudu v Datacentre Kopčianska
Garant: Ministerstvo vnútra SR
Stručný opis: Ide o čisto technický projekt, kde sa nakupuje nový hardvér a softvér na zvýšenie kapacity datacentra.
Náklady na projekt: 39,1M Eur (investície) + 30,5M Eur (prevádzka počas 10 rokov) s DPH
Aktuálny stav projektu: Príprava projektu
Čo sa práve deje:
- 6.10.2022 Plánované schvaľovanie štúdie uskutočniteľnosti
Zhrnutie hodnotenia Red Flags: Oficiálne ide o “fázu 2” projektu, avšak “fáza 1” schválená v roku 2019 nebola doteraz realizovaná, projektový zámer nebol upravený a má byť obstarávaný ako jeden celok - takto ho aj hodnotíme. Štúdia vychádza z mylných alebo veľmi nepresných predpokladov, ktoré zvyšujú riziko, že stanovené prínosy sa vôbec nedostavia. Štúdia neobsahuje skutočné alternatívy, nereflektuje na komerčne dostupné riešenia a aj samotný výpočet efektívnosti ignoruje základné fakty o stave na dnešnom trhu. Je neodškriepiteľné, že cloud umožnuje racionalizáciu využívania prostriedkov IKT. Pri takto nastavenom projekte vidíme veľké riziko, že jeho výsledkom bude presný opak. Ministerstvo odmietlo sprístupniť údaje o skutočnom využívaní kapacity existujúceho riešenia.
Stanovisko Slovensko.Digital: Vládny cloud vykazuje viaceré známky zlyhávajúceho projektu. Situácia je dlhodobo známa a neriešená. V takejto situácii projekt rozširovania vládneho cloudu žiadame neschvaľovať. Štúdiu je potrebné zásadne prepracovať. Kým nebudú jasné vstupné údaje o skutočnom využívaní kapacity existujúceho riešenia a spresnené odhady o plánovaných potrebných kapacitách budúcich projektov je predčasné hovoriť o akomkoľvek navyšovaní kapacity. Taktiež je nutné štúdiu zosúladiť so strategickými plánmi hybridizácie vládneho cloudu.
HODNOTENIE RED FLAGS
I. Prípravná fáza
Reforma VS 
Projekt sa podľa štúdie neviaže na žiadny reformný zámer. Rozumieme že IaaS cloud je čisto technologická aktivita, avšak mala by byť zasadená do konceptu používania cloud computingu vo všetkých formách vo verejnej správe, k čomu očakávame že pri schvaľovaní zásadných investícií, akou je aj tento projekt, budú existovať podrobné analýzy.
Merateľné ciele (KPI)
V štúdii nie sú uvedené relevantné cieľové KPI. Jediný ukazovateľ spomenutý v štúdii je alokovaná kapacita datacentra, pričom aj takýto ukazovateľ považujeme za nezmyselný, kedže neodráža reálne využitie hardvéru cloudu. Považujeme ho dokonca za kontraproduktívny k deklarovanému cieľu efektívneho využívania IKT, kedže zvádza v rámci dosahovania tohto cieľa alokovať prostriedky nadmerne (t.j. neefektívne). Skutočný cloud dokáže alokovať potrebné kapacity dynamicky a tým ušetriť reálnu celkovú potrebnú hardvérovú kapacitu.
Postup dosiahnutia cieľov
Cieľom tohto projektu je alokovať kapacitu na plánované projekty. Navrhovaný plán navrhuje nakúpiť celú kapacitu naraz, čo nepovažujeme za správne, kedže nábeh využívania novými projektami bude postupný a hardvér tým pádom bude nevyužitý s bežiacou zárukou. V čase keď sa začne naozaj využívať môže byť už záruka uplynutá.
Projekt mal byť rozdelený na 2 fázy, 1. fáza bola schválená v roku 2019 a mala overiť výhodnosť zvoleného prístupu. Nebola však doteraz realizovaná.
Vzhľadom na potrebu ukončenia celého OPII, teda aj tohto projektu, do konca roku 2023, považujeme aj z tohto hľadiska zámer projektu za rizikový.
Súlad s KRIS (nie je zatiaľ vyhodnotený)
Súlad s KRIS nebol zatiaľ vyhodnotený.
Biznis prínos
Biznis prínos využívania skutočného (aj privátneho) cloudu je neodškriepiteľný, avšak navrhované riešenie nespĺňa základné charakteristiky cloudov, ktoré tieto prínosy prinášajú. Pointa cloudu je elasticita výkonu, jednoduché a prípadne automatické škálovanie, architektúra postavená takmer z komoditného hardvéru, nie high-end hardvéru. Nič z tohto navrhované riešenie neprináša.
Príspevok v informatizácii
Takto nastavený projekt prispieva k cieľom informatizácie len veľmi čiastočne, kedže úplne ignoruje načrtnutý smer hybridizácie vládneho cloudu. Chýba skutočné vyhodnotenie efektívnosti využívania existujúceho cloudu.
Z praxe je dobre známych množstvo nedostatkov súčasnej realizácie vládneho cloudu, najmä v oblasti jeho použiteľnosti, nevidíme však aktivity smerujúce k ich zásadnejšiemu riešeniu.
Štúdia uskutočniteľnosti
Štúdia vychádza z predpokladov, ktoré považujeme za nerealistické, chybné či dokonca úplne kontraproduktívne. Štúdia napríklad vychádza z plánovaných alokácii zdrojov iných plánovaných projektov, avšak tieto alokácie sú podľa našich informácii vždy pre špičky záťaže, sú veľmi nepresné (lebo vznikajú v čase štúdie) a vnútorne sa javia dokonca úplne nekonzistentné (malý agendový systém vs. DCOM+ oba žiadajú rádovo stovky vcpu). Kedže kapacity z vládneho cloudu sú dnes pre samotné OVM zadarmo, ich motivácia znižovať plánované kapacity je nulová. Štúdia sa snaží navodiť dojem, že reálne využitie existujúceho datacentra bude v blízkej dobe vyčerpané, avšak neuvádza žiadne údaje potvrdzujúce toto tvrdenie. Naopak štúdia hovorí len o alokovaných zdrojoch, ktoré sa síce môžu blížiť kapacite, avšak ich reálne využívanie nie je nikde uvedené. Štúdia sa zameriava len na zvýšenie kapacity existujúceho riešenia, vôbec nespomína súčasné nedostatky tohto riešenia, či reflexiu na komerčne dostupné alternatívne riešenia.
Alternatívy
Alternatívy považujeme za fiktívne, kedže sa uvádza iba alternatíva zachovania súčasného stavu vs. navrhované rozšírenie. V celej štúdii sa ani raz nespomína využívanie hybridného cloudu, tento cieľ zakotvený v NKIVS a strategických dokumentoch ako keby pre túto štúdiu vôbec neexistoval. Za zváženie by určite stál prenájom kapacity dostupných komerčných (aj privátnych) cloudov, migrácia na iné (otvorené) technológie, nehovoriac o alternatívach zakotvených priamo v strategických dokumentoch (využívanie verejných cloudov, privátnych národných cloudov krajín EU, atď) či audite a následnej optimalizácii efektívnosti využívania zdrojov existujúceho riešenia.
Kalkulácia efektívnosti
Kalkulácia efektívnosti je založená na predpoklade, že pri tejto škále je prenájom tejto kapacity drahší ako nákup a vybudovanie a prevádzky vlastného privátneho cloudu. Tejto fakt nerozporujeme, avšak výpočet má veľmi zásadné nedostatky: Predpokladá, že cena prenájmu sa najbližších 10 rokov vôbec nezmení. V segmente, kde sa počet tranzistorov zdvojnásobuje každé dva roky a existuje globálny trh s množstvom konkurenčných hráčov považujeme toto za úplne mylný predpoklad. Podruhé, základnou pointou aplikácii v dnešných cloudoch je platiť len za spotrebovaný výkon, nie alokovaný. Máme za to, že plánované projekty sa budú riadiť schválenými architektonickými princípmi, kde jedným z nich je dynamické škálovanie podľa záťaže. Toto zásadne mení množstvo potrebného výkonu (napr. v noci, cez víkendy), výpočet nákladov pri prenájme toto úplne ignoruje. Po tretie pri takejto škále je možné očakávať výrazné zľavy za prenájom.
Participácia na príprave projektu
K projektu prebehol verejný híring, zásadné pripomienky však neboli zapracované, ministerstvo odmietlo poskytnúť klúčové údaje o skutočnom vyťažení hardvéru.
Dokumenty
- Online štúdia uskutočniteľnosti: metaIS
- Pôvodná štúdia uskutočniteľnosti: online, su-clooud-datacentrum.zip (563.4 KB)_
- Pripomienky Slovensko.Digital su-cloud-slovensko-digital-v02.xlsx (29.3 KB)
Aktivity
V tomto projekte už prebehli nasledovné dôležité aktivity / míľniky:
- 20.5.2019 - Verejné prerokovanie štúdie.
- jún 2019 - Schválená “fáza 1” projektu
- 25.11.2020 - Uzavretá zmluva o NFP pre “fázu 1” projektu
