Z palety projektov je to veľmi slušná práca. Zaujíma ma ako sa pri VO prišlo k tejto sume, resp. že táto suma je OK, mal obstarávateľ určenú PHZ? Ak áno ako ju určil? Vedel alebo vie obstarávateľ ukázať napr. UCP pre tento projekt?
V tejto chvíli nejde o to aby sme polemizovali či je to veľa alebo málo, skôr ide o postup ako sa dosiahla cena, ako sa overilo, že to je “fair” cena. Ak cena z VO presahovala PHZ tak prečo. Otázok bude určite viac.
Samotná príprava a postup VO u tohto projektu by mohol byť návodom pre budúce projekty. Prečo to rozoberať u tohto projektu? Zjavne na oboch stranách sedia ľudia so záujmom o vec.
1 Like
staci si pozriet verejne obstaranie z akehokolvek projektu. Verejne obstaranie obsahuje vzdy aj templejt zmluvy vytvoreny zo strany statu. Ten musite zahrnut nasledne do ponuky. A tento pocita iba s plnym udelenim licencie dodavatelom statu. na cele dielo. Ja nie som pravnik, ale urcite viem ze nemozem udelovat licenciu statu na nieco co mi nepatri. Takze ak pouzijem OSS komponenty(ktore mi nepatria), musi aj vysledna zmluva (aby bola pravne nenapadnutelna) reflektovat jednotlive licencne podmienky OSS komponentov, dalej casti diela, ktore ich vyuziva, alebo extenduje a uplne oddelenej casti diela. Avsak o tomto nik nikdy nechce diskutovat. Obchodnici dodavatelov uz vobec … Lebo oni potrebuju cim skor zmluvu (akokolvek pochybne platnu), aby boli provizie… 
1 Like
Penaze na ITMS* boli čerpané cez 17 europrojektov v sumárnej výśke 34 mil. Eur, t.j. miliardy korún. Podľa úvodného článku sa domnievame, že ITMS2014+ má rozpočet cca 10 mil Eur. Pre mňa nie je celkom zrejmé, prečo sa musí evidencia dodávať znova.
V ITMS bolo evidovaných cca 10 tisíc schválených projektov a možno eśte 20 tisíc neschválených (tie pokiaľ viem neboli nikdy zverejnené). Jediným rozhraním voči širokej verejnosti bol excelový súbor generovaný 1xmesačne na stránku NRRSR. Pritom v ITMS je evidovaných len 11 z celkových 24 programov, cez ktoré prúdia peniaze na Slovensko. Týchto 11 programov pokrýva cca 2/3 celkového objemu prostriedkov poslaných na Slovensko v r. 2007-2013.
Suma sumárum: Pre mňa je základný problém vytváranie dookola tej istej evidencie a zahadzovanie predch. investícií… Metrika ITMS za obdobie 2007-2013: 30 tis. evidovaných projektov za 600 mil. korún, to jest náklady na evidenciu jediného projektu činili neuveriteľných 20 tis. Sk…
1 Like
@jsuchal faily su, ved ako vsade…kto nerobi, nic nepokazi…otazne je, ze co sa povazuje za fail…co ja vidim, ze by mohlo byt inak:
- neskoro sa podarilo vysporiadat sa s autorskymi pravami dodavatela na sw dielo -> toto je pozostatok z minulosti, ked islo o standard na vsetkych IT projektoch,
- neexistencia 100% a uplne jasnej metodiky a procesov v ramci domeny, ktora je podporovana v ramci ITMS2014+, meskanie metodiky a procesov v ramci domeny -> keby tieto nedostatky neboli, tak by bolo viac casu na este lepsie premyslenie funkcionality a poziadaviek, kapacity by sa dali este lepsie vyuzit a vznikli by teda este efektivnejsie a premyslenejsie riesenia a znizilo by si riziko potreby duplicitnych zasahov, uprav v existujucej funkcionalite.
@mmi stanovenie PHZ v ramci VO predstavovalo kombinaciu viacerych postupov a porovnavala sa cena celkom a pocet MD, ktore obsataravatel ziska k dispozicii:
- metodika CoCoMo II,
- definovanie konkretnych pocetnosti ako pocet OLAP kociek, reportov, integracii a pod.,
- definovanie pracnosti v MD jednotlivych poziadaviek na zaklade skusenosti z minulosti,
- zadefinovanie pozicii projektoveho timu, ktore su na projekte pocas celej dlzky trvania projektu a definovanie ich uvazku,
-> vysledkom bola ponuka, ktora obsahovala vyssi pocet MD ako sa predpokladalo za cenu porovnatelnu s PHZ
@otopse tu treba chapat to, ze EK pre kazde programove obdobie definuje ramce vyuzivania financnych prostriedkov, t.j. definuje ramcove metodicke poziadavky. Pre 2014-2020 zadefinovala pomerne vyrazne zmeny od obdobi 2004-2006, 2007-2013. Komplet zmenila intervencnu logiku, zadefinovala nove vykazy a vztahy, ktore musia byt realizovane prostrednictvom IT systemu, elektronicku komunikaciu a pod. To ma za nasledok komplexne a velke zmeny formularov a procesov na urovni SR.
Plus treba vnimat aj to, ze SR a organy sa v ramci fondov ucia stale nieco nove a tieto poznatky aplikuju do praxe a tym menia a rozsiruju cely system implementacie fondov (abstrahujem od toho ci tie poznatky a zmeny su dobre alebo zle). Tzv. “stare clenske” krajiny, kde je metodicky system implemetacie uz zadefinovany dlhe roky bez zmien na ich narodnej urovni, maju vybudovany eGovernment a pod., tak tie mozu recyklovat a pouzivat jedno IT riesenie desiatky rokov…proste su niekde inde.
Metrika nakladov na projekt, ktoru uvadzas nie je zla, ale je potrebne vnimat aj ine rozmery ITMS2014+ ako je len evidovanie projektov. V ramci implementacie fondov je vela formularov a procesov, ktore spracuva vylucne stat. Zaroven su tu formualre a procesy, ktore prijimatelia spracuvaju pocas realizacie projektu. Cize okrem evidovania projektu su tu formulare a procesy ako:
- evidovanie operacnych programov,
- evidovanie a zverejnovanie vyziev,
- prekladanie a schvalovanie ziadosti o NFP,
- zazmluvnoavnie projektov,
- prekladanie a spracovanie ziadosti o platbu a to az na uroven jednotlivych vydavkov projektu,
- predkladanie a spracovanie monitorovacich sprav projektu,
- spracovanie suhrnnych ziadosti o platbu,
- spracovanie financnych vztahov s EK,
- identifikovanie a spracovanie nezrovnalosti,
- evidovanie verejnych obstaravanii,
- evidovanie kontrol,
- spatne toky finacnnych prostriedkov od prijimatelov,
- atd, atd.
Vsetko su to komplexne a pomerne zlozite formulare a procesy. K tomu si pridaj OLAP, reporting, integracie a pod. K 08/2015 bol nasledujuci stav (a to podla mojho odhadu sme tesne za polovicou planovaneho stavu projektu):
- 2300 UC,
- 980 obrazoviek,
- 590 DB tabuliek,
- 4500 atributov v DB.
Zmena architektury, technologii ako je uvedene vyssie v komentoch maju za ciel vytvorit predpoklad na rozvoj a pouzitie riesenia ITMS2014+ aj pre dalsie obdobia. www.itms2014.sk urcite nahradi exceli na NSRR…
Otazka skor znie, preco EK nevytvori jednotny IT system pre vsetky clenske krajiny na riadenie implementacie fondov a to az na projektovej urovni…
3 Likes
Súhlasím, že základný problém je v tom, že EK v rámci “shared management” distribuovala evidencie na členské štáty. Presne tak ale aj vláda SR dstribuovala evidenciu kde-kade a ITMS rieši len 11 z 24 programov…
Ak viem, ze procesy sú nestabilné, navyśe že pôsobím v śtátnej správe ktorá nemá procesný model, nebudem workflowy zadrôtovávať do SW. Stačí metodický predpis vo worde. Načo vytvárať formuláre, keď to aj tak skončí v exc. tabuľke.
S trochou nadsázky možno povedať, že ITMS i ITMS2014+ sú evidencie na úrovni jediného xls súboru…
S pomocou ITMS ani s pomocou ITMS2014+ nie si schopný povedať, aké všetky projekty sa uskutočnili v tvojej rodnej vieske, dávať tam olapy je čise sci-fi. Nebola a nie je žiadna spoločenská objednávka na takéto evidencie. Vznikli ako metastázy chorého organizmu…
Ak to správne chápem, v rámci transparentnosti to nemáte problém dať von. Veľa ľudom by to pomohlo pochopiť ako sa konštruuje cena, čo je vlastne PHZ a mnohé iné faktory pri VO IT projektu.
Toto nehovorí nič o tom či cena bola primeraná. Primeranosť ceny bude riešiť každý. Ak by som chcel byť zlý napíšem: dajte to mne a dokonca 50% oproti PHZ ušetrím. Ale nechcem byť zlý.
-
ITMS predstavuje IS, ktory je priamo pozadovany v zmysle nariadenia EK. Kazda clenska krajina EU ma povinnost takyto IS budovat, prevadzkovat a v nom evidovat udaje o poskytnutych financnych prostriedkoch na roznych urovniach implementacie. Taketo IS su predmetom auditov, ci splnaju poziadavky EK a je vydavany vyrok. Vyrok musi byt pozitivny, inak by clensky stat nemohol cerpat financne prostriedky v ramci programoveho obdobia. Nariadenia EK dokonca hovoria o tom, ze kazdy operacny program ma moznost mat vlastny IS. Pre programove obdobie 2014-2020 EK odporuca budovanie centralneoh riesenia prave podla vzoru SR. Cize xls tabulka by znamenala, ze SR by nemohla cerpat financne prostriedky (abstrahujem od mojho nazoru na opdstatnenost eurofondov a ich vplyv na SR a pod.).
-
V zmysle bodu 1 a mojho predosleho komentu nie je mozne povedat, ze na evidovanie by stacila xls tabulka. Treba si naozaj dokladne prestudovat nariadenia EK, legislativu SR, System riadenia, System financneho riadenia, metodicke pokyny a pod., ktore definuju procesy, formulare, povinne atributy, reporty, a pod. Cize opat tvrdenie, ze ide o xls tabulku nie je vhodne. V predoslom komente som poukazoval na to, ze je skoda, ze tieto metodicko-procesne veci neboli dotiahnute do finalnej podoby skor, ale urcita cast sa kreuje pocas implementacie, co ma negativny vplyv na IT riesenie…toto tvrdenie a takyto stav plati pre kazde IT riesenie, ktore je budovane v dynamicky sa vyvijacum prostredi.
-
OLAP je uplne legitimna poziadavka uz len z povahy tohto IT riesenia. Je potrebne mat dynamicky analyticky pohlad na data a moct ich interpretovat. ITMS2014+ nepouziva pre OLAP ziadnu komercnu licenciu. Plus architektura umoznuje spristupnit OLAP aj verejnosti. Zaroven je jasne, ze nie je mozne vytvorit vsetky pohlady na data o ake je zaujem napr. verejnosti a pod. Preto jednou z priorit je poskytovanie dat v strukutorvanych datasetoch, aby prave verjnost, komunita mohla robit rozne aplikacie, pohlady a pod. na tieto data.
-
Na zistenie, co vsetko prudilo a ake projekty su podporene v ramci rodnej viesky sluzi projekt eDemokracia. Jeden z modulov tohto projektu ma reprezentovat a vizualizovat data z dodanych datatasetov (od roznych gestorov grantovych, dotacnych schem a pod.) tak, aby verejnost s nimi vedela pracovat, prehladavat ich a robit si pohlady a pod. ITMS sem poskytuje a bude poskytovat datasety z dat, ktore obsahuje (spominam v bode 3).
2 Likes
Takže to EK takto chcela… A e-demokracia raz v budúcnosti poskytne ten prehľad, ktorý záujemca potreboval uplynulých 9 rokov.
OK, navrhujem pokračovať v tejto diskusii až budeme mať pred sebou štúdiu uskutočniteľnosti plus projektovú dokumentáciu k ITMS*
Mierne offtopic otazka: Hm a preco taky info system nie je centralizovany raz a navzdy a teda na urovni celej EU?
filip, EK má takýto systém
http://ec.europa.eu/budget/fts/index_en.htm
eviduje v ňom však iba priame platby, t.j. v prípade Slovenska asi 240 mil. Eur z 18 miliárd, ktoré v r. 2007-2015 na Slovensko prišli.
V prípade všetkých ostatných programov skôr či neskôr naďabíš na odvolávku na “Shared Management” za ktorou nasleduje mapka, alebo vlajočky členských śtátov, ktoré ukazujú na ten najroztodivnejśí informačný guláś, aký si len vieš predstaviť, napr.
alebo
atď.
Ahojte. Viete mi niekto ( @peter_ alebo @robert.kuchar ) napisat ake su moznosti napojenia externych systemov na ITMS2014+? Je k tomu nejaka developerska dokumentacia? Vdaka.
@juraj.hudak Pre ITMS2014+ pripravujeme open data REST API. Akonahle bude k dispozicii bude k nemu samozrejme aj dokumentacia. Momentalne je prioritou integracia s ostatnymi systemami nevyhnutnymi pre prevadzku ITMS2014+
@juraj.hudak ako pisal @martin.kovacik pre ITMS2014+ pripravujeme rest API na poskytovanie dat + bude dostupna aj technicka dokumentacia. Spristupnovanie bude postupne od 12/2015 a do konca 03/2016 by mali byt k dispozicii udaje o subjektoch, vyzvach, ziadostiach o NFP, projektoch, verejnych obstaravaniach a zakladne udaje o operacnych programoch.
Mas uz nejaku konkretnu predstavu, co by ta zaujimalo z hladiska datovej struktury alebo aky use case by si chcel riesit napojenim sa na ITMS2014+?
@filip tu istu otazku som polozil o par komentov vyssie Projekt ITMS2014+
Ale otazne by bolo ako by to cele dopadlo. Na zaklade viacerych skusenosti, ktore mame s EK a jej systemami, mozem konstatovat, ze to je velka bieda. Par prikladov:
- riesila sa integracia ITMS II na jeden zo systemov EK = rok nevedeli dodat finalnu specifikaciu rozhrania,
- riesime teraz integraciu na SFC2014 = dokumentaciu, ktoru nam dali je JavaDoc, total rozbity, ziaden popis UC pre integraciu a pod. Maju webovu app, cize budeme klikat webovu app a na zaklade toho si modelovat scenare pre integraciu,
- riesilo sa poskytnutie urcitej datovej struktury do jedneho zo systemov EK = XSD, ktore dodali malo vela logickych chyb, v 3 iteraciach sme to vyladili na genericku strukturu, ktora vedela pokryt skoro vsetky clenske staty, ani slovo “dakujeme” sme nepoculi
1 Like
Vdaka za info. Dobra sprava.
Podobne ako pri @martin.kovacik. Dobra sprava a terminy su tiez celkom fajn. Bude povolene aj zapisovanie alebo len citanie? Co sa tyka konkretnej predstavy, tak skor sa jedna o koncept. Riesim momentalne jeden projekt a zatial skor zistujem ake budu moznosti. Ak sa to posunie uspesne dalej, tak sa domnievam, ze sa urcite spojime.
Dnes bolo zverejnene VO na servisne a rozvojove sluzby ITMS2014+ v hodnote 10m EUR na 4 roky.
http://www2.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/319294
Predmetom zákazky je úprava existujúcich a rozširovanie nových funkcionalít ITMS2014+, poskytnutie servisných služieb a služieb aplikačného rozvoja k ITMS2014+ ako aj k rozšírenému ITMS2014+. V rámci predmetu zákazky sa požaduje vypracovanie analýzy a návrh riešenia, vývoj a implementácia, testovanie a nasadenie rozšíreného ITMS2014+, dodanie dokumentácie, riadenie projektu. Súčasťou predmetu zákazky je aj 4-ročná podpora ITMS2014+ ako aj rozšíreného ITMS2014+ zahŕňajúca najmä poskytovanie servisných služieb a služieb aplikačného rozvoja. Podrobný opis predmetu zákazky je uvedený v súťažných podkladoch.
Ocividne sa ide dalej rovnakym stylom ako v OPIS (velky kontrakt na niekolko rokov, kopec certifikatov a referencii, atd.) Budeme toto VO monitorovat a predovsetkym bude zaujimavy pocet predlozenych ponuk a miera uspory prostriedkov. Ponuky sa predkladaju do 7.1.2016
Korupčné patterny v ITMS 2014+
Pri pokuse vyťažovať VÝZVY z ITMS2014+ som naďabil na niektoré špecifiká, ktoré som si pre seba podľa vzoru “softwarových antipatterns” nazval “korupčnými patternmi”.
- V súčasnosti je v systéme 83 výziev, o každej sa eviduje nejakých 30+ parametrov. T.j stačilo by zobrazenie jedinej inteligentne navrhnutej zostavy (prvý klik klik) s vnorením do detailu vo vyselektovanej bunke (druhý klik). Btw. ani v predch. období 2007-2013 nebolo výziev viac ako cca 500, t.j. stále stačí jediná tabuľka.
Miesto toho klikáte:
2x z hlavného menu, potom 9x kvôli stránkovaniu po 10 výziev potom 83x pre rozbalenie každej výzvy na samostatnú stránku a potom 4x pre rozbalenie kompletného formuláru. To jest pre kompletné prečítanie info o 83 výzvach kliknete nie 2x, ale 2+9+83*4=343x. - Nenaśiel som jednečný identifikátor výzvy
- Budúce výzvy od súčasných výziev (kde v súčasných sú aj minulé) majú inú śtruktúru aj notáciu. V prvom prípade sa druhý mesiac volá Február. V druhom prípade Feb.
- Je to divné, ale výzvy nie sú explicitne identifikované operačným programom, ktorý ich vyhlasuje. V jednom prípade sú tam akési skratky, v inom prípade môžete uhádnuť z kódu v názve výzvy. Chvíľu budete uvažovať či OP ĽZ je to isté ako OP LZ.
- O tom, že by k výzvam boli nalinkované odborné komisie, kt. ich budú hodnotiť a zápisnice z nich, alebo zoznamy predložených projektov a stav ich schvaľovania si môžeme nechať iba zdať.
Takže dovoľte otázku na záver: Na čo sa toto podobá?
Pan Psenak, kratke info k bodu 1, ak ste pozorne citali tento thread, tak Vam musi byt jasne, ze pre strojove spracovanie bude dostupne samostatne REST rozhranie, takze nebude potrebnych 343 kliknuti, ale len zopar HTTP requestov. Toto rozhranie je urcene pre pouzivatelov a jeho ucel je uplne iny ako vytazovanie dat, takze tomu samozrejme ani nebolo prisposobene.