http://www.crp.gov.sk/2016080164/
Celkové oprávnené výdavky na Realizáciu aktivít Projektu predstavujú sumu
44 121 986,08 EUR (slovom: štyridsaťštyri miliónov stodvadsaťjeden tisíc
deväťstoosemdesiatšesť eur a osem centov),
Pani Saková vyzerá byť celkom schopná, len by ma zaujimalo jej stanovisko k cenám, či sa jej zdajú primerané
1 Like
Tak PM ma 120EUR/MD co je extremne nizke cislo a cely projekt ak to velmi prestrelime zhltne zhruba 6000-7000MD?! A tu sa opatovne ukazuje ako nekonecne sa da z “EU penazi” uletiet. Uz len detailna kalkulacia musela byt zaberak.
ak je PM na strane štátu tak táto sadzba môže byť z dôvodu, že je zamestnancom štátu a toto miesto už existuje a aj spolu s odvodmi je to denne takáto suma a z EŠF sa nepreplatí suma iná (vyššia) keď doteraz malo toto miesto (človek) tento plat. Čo nás privádza/odvádza k problematike finančného ohodnotenia zamestnancov štátu…
1 Like
nechcel by nám nejaký veľký “cloud provider” rozpovedať koľko to stálo jeho? 
Je zaujímavé, že niekto obstaráva CLOUD predtým, ako analýza procesov ukáže, že veľa z nich je možno nepotrebných úplne a preto ich netreba elektronizovať, ale zrušiť 
Treba vziať do úvahy, že z OPISu išlo minimálne 20-30% na HW a SW licencie čo bolo cca200mil€ .
Je zaujímavé tiež, že niekto obstaráva HW a SW licencie na “začiatku” programového obdobia (predtým ako sú schválené čo i len štúdie resp. zámery projektov), aby kým sa zrealizujú projekty už bol cely HW a SW obsoletný (zastaralý a nepotrebný) pretože typicky je morálna životnosť HW max 4 roky, SW cyklus je možno ešte kratší. A potom samozrejme sa v udržateľnosti bude platiť dalších 15-20% každý rok na prevádzku + za elektriku naprázno sa “točiacich” diskov.
Ako je možné, že meranie úspešnosti projektu bude počet nasadených služieb (indikátor - 4 služby) a nie efektívnosť využívania dodaného HW a SW?? to znamená, že aj ked nebude v CLOUDe ani jeden “projekt” a nebude sa nijakým spôsobom využívať, projekt bude úspešný 
Tiež je tam suma cca 90tis€ na publicitu, ale komu, ked je Cloud určený pre organy verejnej správy a nie občanom
Je to v poriadku? Naozaj sa nepoučíme? 
Nehovoriac o tom, že projekt zrejme už bude čoskoro skončený:
Začiatok realizácie hlavných aktivít Projektu (začiatok prvej hlavnej aktivity): 22.12.2015
Ukončenie realizácie hlavných aktivít Projektu (koniec realizácie poslednej hlavnej aktivity alebo viacerých aktivít, ak sa ich realizácia ukončuje v rovnaký čas): 30.06.2016
Tiež je tam suma cca 90tis€ na publicitu, ale komu, ked je Cloud určený pre organy verejnej správy a nie občanom
toto je kvôli EU peniazom, ak si dobre spomínam, vždy treba nejaké peniaze na propagáciu projektu minúť.
Je zaujímavé tiež, že niekto obstaráva HW a SW licencie na “začiatku” programového obdobia (predtým ako sú schválené čo i len štúdie resp. zámery projektov)
na toto sa dá pozerať aj naopak: aby si predišiel tomu, že si každý ďalší projekt v OPII bude kupovať vlastné železo, potrebuješ mať vybudovaný cloud ako alternatívu. v NKIVS je dôraz na to, že všetky nové vládne služby majú ísť do vládneho cloudu, ak na niečo iné nie je sakra dobrý dôvod. snáď sa to bude dodržiavať a vymáhať.
Nehovoriac o tom, že projekt zrejme už bude čoskoro skončený:
Tak to je trvanie vybudovania cloudu/data centra, nie jeho používania.
Nespochybňujem publicitu, je naozaj potrebná. Ale reálne za 90tis€ na takýto typ projektu je naozaj dosť. Ideálne by bolo požiadať MV cez infozákon, aby zverejnili, čo sa dodalo
Žiaľ nie je možné súhlasiť s tým, čo sa týka vybudovania Cloudu v terajšej dobe, pretože sa to nakupuje pred schválením čo i len zámerov informatických projektov, kto teda vie aké výpočtové kapacity sa budú požadovať? Nemôže sa zabudnúť totiž na to, že už jeden Cloud za podobné peniaze sa vybudoval a za podobné peniaze http://www.informatizacia.sk/vdok_simple-narodny-projekt--ikt-infrastruktura-pre-iaas-cast-1/609s19300c takže “nové projekty si majú kam zložiť svoje kosti” už teraz
Mojou poslednou vetou bolo myslené len to, že tento projekt už komunita zrejme nedokáže ovplyvniť.
Možno by stačilo si prečítať víziu štatu pri budovaní Cloudu : http://www.informatizacia.sk/vladny-cloud-jya/22159s
Odpovie ti to na viacero tvojich pochybností a otázok.
Ten dokument práve otvára otázky a nie, že by na ne odpovedal.
Je to paskvil, kde hlavným cieľom bolo legitimizovať 250 miliónov Euro z peňazí občanov na absurdné projekty.
V dokumente sa napríklad píše, že USA vybudovali vládny cloud pre všetky inštitúcie za 1 miliardu dolárov. Čo je cca 900 mil. Euro. Teda asi 3 x viac ako ide investovať (a zveľkej časti už investovalo Slovensko).
Pritom USA sú 60 x ľudnatejšia krajina a 400 x bohatšia. … na našich ambicióznych plánovačov oblakov sa však nechytajú.
Analyza stavu IKT preukazala ze stat ma viac ako 1500 ISVS, z toho vacsina nesplna ani zakladnu poziadavku vynosu o standardoch aby (nejakym) sposobom riesila DR scenar. Aj preto sa zacal urychlene riesit cloud v casti MV( BTW: zacalo sa to riesit uz takto pred rokom.) A stale hovorime o jednom vladnom cloude v 2 castiach (MV a MF), ktore su vzajomne prepojene a realizuju DR (disaster recovery). Toto znacne zjednodusuje dalsiu realizaciu projektov, ale aj migraciu existujucich ISVS - pretoze je priamo neziaduce aby nad DR elaboroval kazdy projekt dookola. A to ze z opisu islo tolko penazi na HW sa urcite zobralo do uvahy - pretoze v sucasnosti sa uz ozyvaju prvi, ktory nakupovali niekedy v rokoch 2009 ze uz maju amortizovany HW (a viem o com hovorim - ked prisla poziadavka napr. na 1500 vcore) . Zhrniem ze cloud sa nerobi len pre OPII ale aj pre migracie existujich ISVS.
A kedy by sa to malo robit ? Ako UPVS - na konci ? To ze ma projekt pripravene uz v tejto dobe IaaS sluzby ma dolezity dopad aj na cely “timing” projektu a zmenu metod. Jednak preto ze je mozne zacat robit od prveho dna, resp. necakat pol roka kym navazene zelezo este niekto vysklada, zinstaluje, zahori … A navyse je mozne poziadavky skalovat a zdielat, t.j. vznika menasia chyba v odhadoch na mnoztvo zdrojov (a ak aj niekto prezenie odhad - neskor sa da upravit a zdroje pouzit pre niekoho ineho). V neposlednom rade sa konecne riesi to co sa brutalne zanedbavalo (aj ked to malo svoje logicke vysvetlenie) a to ze vznikol efektivny priestor na realizaciu skoliacich, predprodukcnych, testovacich a vyvojovych prostredi, pretoze tu je mozne dobre agregovat a zdielat.
CBA a udraztelnost je nastavovana na 10 rokov, pocas tej doby sa pocita jednak s kompletne zazmluvnenou podporou a tym ze sa cely cloud “rozda” t.j vsetko co sa investovalo sa rozda dalej tak aby sa co najviac utilizoval HW a SW (aj preto tie agregacie a share co som uz spominal). Cyklus obnovy je nastaveny na 5 rokov, tam niekde sa realne “lame” cena za support vs. kupenie uplne noveho zeleza. A toho ze v cloude nebude ani jeden projekt by som sa neobaval, skor sa obavam toho ako zmenit myslenie architektov aby cloud vyuzivali naozaj efektivne a nedizajnovali uz tie “opis mega vzducholode”
Milos - keby som ta nepoznal, tak by som sa aj urazi
Iste by bolo vhodné zverejniť tých 1500 ISVS, ktoré pôjdu to toho MV Cloudu. Totižto v rámci META IS je len 1200 ISVS a to sú tam rozpísané aj moduly jedného IS viacejkrát.
Ak je 1500IS, ktoré treba premigrovať do Cloudu, prečo úspešnosť projektu nebola daná práve počtom namigrovaných IS?? ak by sa naozaj zmigrovalo 1500IS do Cloudu, bol by to veľmi úspešný projekt. Avšak, a to je klúčom, tak ako píšete aj by, cieľom projektu je len “nasypať” železo, nie zmigrovať tie IS! Tie chce následne prijímateľ riešiť v rámci udržateľnosti a to z prostriedkov Štátneho rozpočtu tak ako píšete, cez servisnú zmluvu!!
Ešte poznámka ku DR (plán obnovy), tieto v rámci Výnosu sú špecifikované len citujem: “Povinná osoba má povinnosť vypracovanie plánov na obnovu činnosti nefunkčných, poškodených alebo zničených kritických informačných systémov verejnej správy”. Koľko s tých 1500 IS je skutočne kritických?? je potrebné totiž odpočítať IS, ktoré sa vybudovali z OPISu, pretože tam sa HW a Licencie nakúpili a v prípade migrácie do OPII cloudu by sa jednalo pravdepodobne o duplicitné - nehospodárne, financovanie.
Toto je tiež zaujímavé zistenie, znamená to totiž, že po 5 rokoch sa budú vymieňať HW a SW licencie a teda štát bude musieť znovu kúpiť zo štátneho rozpoočtu znovu všetky zariadenia? a ďalšou vecou je vami popisovaná zazmluvnená podpora - nemal projekt práve zabezpečiť, aby štátny informatici zabezpečili prevádzku Cloudu a nie externá spoločnosť. Aké potom budovanie kapacít verejnej správy tento projekt priniesol? Prevádzka z CBA predpoklad je vo výške 20% ročne, t.j. za 5 rokov štát znovu zaplatí celú výšku investície z projektu. Bolo v rámci projektu posudzované ako Alternatíva A riešenie cez komerčné CLOUDy a ich prenájom? Ak by bolo možné zverejniť CBA a parametre MV Cloudu, dalo by sa veľmi rýchlo preveriť efektívnosť oboch variant.
Práve svetový trend je nenakupovať HW, robia to tak aj veľké spoločnosti (Google a pod) a aj štát by ich mal zaplatiť na základe transparentného výberu ako externé Cloudové služby - konkurencie je myslím už aj na Slovensku dosť.
Tie ISVS budu doplnene do metais, a migrovat sa nemaju len do MV cloudu, ale celkovo do vladneho cloudu. Toto mozno zle vyznelo v kontexte mojej odpovede.
(Vynos 55) § 35 Fyzická bezpečnosť a bezpečnosť prostredia
f) zabezpečenie, aby boli existujúce záložné kapacity informačného systému verejnej správy, zabezpečujúce funkčnosť alebo náhradu informačného systému verejnej správy, umiestnené v sekundárnom zabezpečenom priestore, dostatočne vzdialenom od zabezpečeného priestoru,
t.j. netyka sa to iba kritickych, to co citujete je ina cast vynosu.
A migracie sa samozrejme planuju tak aby sa zohladnovala doterajsia investicia (t.j. nevyhodit nieco co je nove).
prečítal som si, avšak žial na odpovede k mojim otázkam som nenašiel:
- prečo takéto načasovanie?
- vhodnosť stanovených indikátorov projektu?
- výška rozpočtu na publicitu v ohľadom na cieľovú skupinu používateľov výstupov projektu?
- efektívnosť a účinnosť / CBA projektu a budovanie Cloudu takýmto spôsobom, ak sa migrácie IS do Cloudu predpokladá mimo projektu a externými kapacitami (cez zmluvu o podpore)?
- hospodárnosť s ohľadom na komplementárne aktivity (dátové centrum školstva, výskumu, budované dátové centrá z OPISu a HW a SW licencie už nakúpené v projektoch, aj komerčné Cloudy…)?
Ak sa pozrieme na to ako jednotlivé krajiny EU pristúpili k stratégii zavedenia a pomôžeme si vizualizáciou, ktorú publikovala ENISA vo svojej štúdii „Good Practice Guide for securely deploying Governmental Clouds“, tak zistíme že situácia je dosť pestrá, a nie je jednoznačné ktorá stratégia prevláda.
Červené kruhy predstavujú privátne cloudy, žlté predstavujú verejné cloudy a modré kruhy predstavujú komunitné cloudy. A jednotlivé kvadranty vymedzujú ad-hoc prístup vs. národnú stratégiu a to či sa jedná len o „papierové deklarácie“, alebo je riešenie už vybudované. Samozrejme stav s súčasnosti je už mierne odlišný a mnoho krajín vrátane Slovenska prešlo z kvadrantu publikovanej agendy do kvadrantu nasadeného riešenia.