Centrálny ekonomický systém - CES


#1

Ešte pred Vianocami sa schvaľoval reformný zámer na zavedenie Centrálneho ekonomického systému (projekt MF SR). Naše pripomienky sme k nemu predložili.

Teraz je na stole Štúdia uskutočniteľnosti projektu, ktorá by mala detailnejšie popisovať postup, ako sa CES bude implementovať. V zmysle zámerov NKIVS o verejnom pripomienkovaní štúdií, bol materiál zverejnený. Tento krok oceňujeme. CES je tak prvý projekt nového eurofondového obdobia, ktorý cez takýto verejný proces prejde.

Včera bolo k projektu úvodné zasadnutie, na ktorom bol predstavený jeho zámer a MF SR sa vyjadrilo aj k našim pripomienkam do Reformného zámeru.

Materiály Štúdie na pripomienkovanie nájdete tu:

Verejné pripomienkovanie štúdie je šanca navrhnúť zmeny v projekte, ktoré povedú k jeho vyššej kvalite. Potrebujeme preto odborné stanoviská - ideálne aj s návrhmi riešení. Poprosím o pripomienky vo forme komentárov priamo do dokumentu (dokumentov) do soboty 4.2.2017 (EOD), aby sme ich v nedelu mohli skonsolidovať a poslať na MF SR.


Red Flags: Centrálny ekonomický systém (CES)
#2

Halo halo @juraj.bardy a @metjush ako som slubil pripominam sa. Pamatate na tuto diskusiu 19.RZ-MHSR-optimalizacia procesu posudzovania vplyvov (RIA)?

Ja len ze tu mame druhy projekt, kde suma schvalena v RZ (odhad uradu) je len nahodou skoro rovnaka ako suma v studii uskutocnitelnosti (expertna analyza). Co vy na to? Tesim sa na dalsie projekty.


#3

pamätám na tú diskusiu.
myslím, že CES je opäť prípad, kedy nejaká verzia štúdie uskutočniteľnosti bola hotová ako prvá a RZ sa dorábal potom.

CES sa pripravuje už dlhšie, uznesenie vlády k vytvoreniu CES bolo prijaté v júni 2015: http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-14921?prefixFile=u_ Ak sa dodržal termín, tak štúdia bola hotová do júna 2016.

Neviem kedy vznikli reformné zámery, ale je možné, že v júni 2015 sa s nimi ešte nepočítalo.


#4

Tie vypocty clovekodni by ma zaujimali.

Napriklad namatkovo taka “Centrálna správa kmeňových údajov a číselníkov” za 1.5 miliona eur je nieco co si zivo neviem uplne predstavit co bude robit. Odkial su tie cisla? V studii som velmi viac ako toto nenasiel.

Z CBA je zaujimave toto:

Vyzera to tak, ze to cele vlastne po nabehu bude stat nie 11,144,938 + 2,318,430 = ~13.4M ale po novom 3,639,688 + 6,703,126 = 10.3M rocne. Personalne naklady sa nemenia. A hardver pojde z 2,318,430 rocne na nulu (???) Chapem, ze vladny cloud, ale ten tiez nie je zadarmo. @rho ako sa ma tomuto rozumiet? Nema tam byt nieco rocne za prenajom?

Ak sa na to pozriem cisto technicky (neratam odhad prinosov 15% zavedenim novych procesov, ktory aj tak netusim odkial prisiel) tak vlastne usetrime 13.4-10.3 = 3.1M rocne. Z toho je 2.3M presun do cloudu t.j. asi 75% (za predpokladu, ze cloud je zadarmo).

Cize celou sw centralizaciou a migraciami za desiatky milionov usetrime 11,144,938 - 10,342,813 = 802125 eur rocne? Aka je navratnost tohto? 42,556,139 / 802125 = 53 rokov.

@metjush prosim kde robim v tom vypocte chybu?


PS. By ma zaujimalo ako sa pocitaju naklady na tolkoto desatinnych miest.


#5

vo výpočte chybu nerobíš, drvivá väčšina prínosov ide z úspory na ľudských zdrojoch (tie nové procesy a zrýchlenie agendy).

tých 15 % je vraj konzervatívny odhad, základ vznikol spočítaním súčasných nákladov na ľudské zdroje v týchto ekonomických agendách štátnej správy, z toho sa vezme 15 %, ktoré vraj ušetríme

bez nich samozrejme projekt nie je rentabilný v rozumnom časovom horizonte a predstavuje veľké riziko pre návratnosť projektu.

momentálne iné rezorty neplatia cloudu za prenájom. prevádzkové náklady cloudu čo sa týka HW a spol. boli zahrnuté v CBA cloudu. SLAčky pre CES sú v CBA CES.

jediný “problém” bude, ak nejaký pricing model pre cloud vznikne - ten však nemusí byť formou platieb (a asi by ani nemal byť, keďže cloud je eurofondový projekt a nemal by si zaň pýtať peniaze), ale krátenia IT rozpočtov organizácii, takže by ešte mohol pomôcť aj usporiť. na pricing modeli @rho a spol. myslím pracujú.


#6

Toto je podla mna velmi nebezpecne. Si na webik vypytam dvesto jadier a 5TB a bude to stat stat 0? Nebude. Ak je toto TCO z pohladu organizacie, tak ano, ale skresluje to realitu. Aby zo setrenia hw (lebo to mali v rozpocte organizacie) nebolo plytvanie na centralnej urovni. Vid situacia s MS licenciami - kde motivacia organizacie setrit je nulova. Proste nahlasi pocet pocitacov a centralne sa to nakupi.

Trosku ma udivuje, ze sa hrame presne vypocty, pomaly ratame usecase pointy a potom z cista jasna pristane nejake cislo 15% zo 40M eur, ktore vraj usetrime ked to cele bude fungovat. Pritom seknut sa v tomto - a bude to povedzme len 12% tak by znamenalo 8M eur v lufte.

V OPISe bolo v CBA tiez setrenia na ludskych zdrojoch, mame nejake cisla ako to dopadlo?


#7

Z tech pohladu je ovela zaujimavejsie je to co vravi @rotteast. Udivuje ma s akou presnostou vzdy sedi toto - uspory projektu za 5 rokov = cena sw a hw, ktory ideme kupovat.

Toto je uplna fantazia. Podla tejto nepisanej formulky by v komercii napr. jednoduchy eshop stal tolko ako bude zisk firmy z toho eshopu za 5 rokov.


#8

no ja mam par otazok, ak sa da ich tlmocit dalej mozno napomozu kvalitnejsej studii:

  1. To ze je vypracovana CBA je super, aj celkom chapem ako ju pocitali, ale bez podkladov ako dosli ku konštatne 15% uspor vdaka implementacii novych procesov,vyvstava otazka a preco nie 10%, 20% ?

  2. Cielom projektu je zaviest CES ako nahradu rezortnych informacnych systemov, v CBA vsak nevidim ze by to dali do prinosov, rozdiel medzi prevadzkov sucasnych systemov a nakladmi na prevadzku CESu

  3. studia aj CBA su oznacene ako pre cloudovy projekt typu SaaS ale v CBA su polozky tykajuce sa indikovanych prinosov pri vyuzivani cloudovych sluzieb nulove (neodporuje si to?) Vidim tam ze su tam potom nejake kvalitativne priosy, ale nie je zmyslom tohto projektu prave poskytovanie cloudovych sluzieb?

  4. Riziko vidim v duplicitnom zapocitavani prinosov IaaS cloudovych sluzieb (Úspora z prevádzky pri využívaní cloudových služieb) , co ste uz nacrtli vyssie. Totiz CES je aj konzumentom IaaS sluzieb, ktore boli vytvorene vdaka samostatnemu projektu. Cize tu je otazka na @rho alebo urad alebo MF SR ze ako sa zapocitavaju prinosy cloudovych sluzieb aby aj projekt IaaS sluzieb MF SR nepocital s prinosmi v podobe usetrenych penazi vdaka IaaS cloudu a zaroven vsetky ostatne projekty, ktore budu vyuzivat IaaS budu duplicitne rovnako zapocitavat prinosy vyuzitia cloudovych sluzieb. To by sa potom mohlo stat ze IaaS projekt MF SR indikuje financne prinosy 50 mil. EUR a jednotlive projekty OP II dokopy dalsich 50 mil. EUR. aj ked realne je to stale tych istych 50 mil. EUR.

  5. Zhodou okolnosti som minule spominal projekt centralny informacny system pre statnu sluzbu (alebo podobne), cize vlastne statne HR, a z toho vyplyva moja zakladna pripomienka, preco toto nie je sucastou CES? Preco je HR vlastne vybrane mimo CES a riesi sa to samostatne. HR pre statnych zamestnancov by malo byt sucastou projektu ako je CES, podla mna je to tiez ekonomicka agenda a zaroven by sa usetrili financne prostriedky.
    Mam len 2 vysvetlenia: 1) Rezortizmus, a teda UV SR/NASES/Globaltel/Swan si tu vyboxovali dalsi projektik za par milionikov 2) teraz ma CES hodnotu 48 milionov EUR a keby k tomu priratali par milionov za modul pre HR, tak presiahne hranicu 50 mil. EUR a uz je to velky projekt, ktory schvaluje europska komisia a ta by na nich nenechala nitku suchu.


#9

Mna by zaujimalo ci toto plati plosne. Viem si zivo predstavit nejaku mensiu organizaciu, ktora ked dostane na svoje mzdy a evidenciu pouzivat SAP, tak to pre nich bude znamenat nie setrenie, ale presny opak.


#10

no ja som myslel ze cielom reformneho zameru a reformy je aj to ze bude MF SR robit nieco ako centrum servisnych sluzieb pre mae organizacie. Cize malicka organizacia nebude potrebovat vlastnych prevadzkovych zamestnancov napr. na HR, ucto, ekonomiku a pod.


#11

Projekty nemaju pouzitie cloud sluzieb zapocitane ako vydavok(naklad), prave kvoli zamedzeniu duplicity v podobe NFP na projekte cloud (t.j. tam uz pomoc bola poskytnuta, takze projekt nemoze chciet pomoc v tejto oblasti tiez).
Co sa tyka prinosov tak projekty, ktore pouzivaju cloudove sluzby - tieto su zapocitavane iba ako financna uspora pri vyuzivani. To znamena ze, projekt sice bude mat lepsiu FNPV, lebo cloud prispeje k lepsej financnej udrzatelnosti projektu, ale do ENPV sa tieto prinosy nezapocitavaju - takze ak projekt sa o sebe nebude mat nejake dalsie prinosy, tak CBA bude indikovat ze je na <>. Amen.


#12

OT: Vladny cloud.

Toto ale znamena, ze odberatel cloudovych sluzieb nema absolutne ziadnu motivaciu tlacit na dodavatelov, aby vyuzivali cloud efektivne. Na centralnej urovni to bude v krabicke “need moar power!” a nakupi sa zelezo. Asi lepsie ako kupovat zelezo u kazdeho, ale stale zle.


#13

Nuž asi preto, aby tá CBA vyšla…


#14

Preto musí existovať a efektívne fungovať niečo ako AKVS


#15

Moje zhrnutie hlavných pripomienok:

  • úplne absentuje outsourcing ekonomických činností. Všetky tie ekonómky a účtovníčky budú naďalej sedieť na svojich miestach na úradoch, čiže reálne sa pracovné miesta neušetria.
  • Keďže MF doteraz nevytvorilo efektívny metodický postup ktorým by dokázalo zabezpečiť konzistenciu údajov, tak chce vytvoriť ďalšiu štruktúru v podobe metodického centra. Možno by stačilo do existujúcich EIS naimplementovať jeden a ten istý číselník a nedať priestor organizáciám dopĺňať a meniť tieto číselníky podľa ľubovôle
  • Predloženým návrhom chce MF len zabarikádovať SAP na všetkých úradoch a tvrdí že sa snaží ochrániť investície štátu…Tí, ktorí SAP dnes nemajú, nemusia ochraňovať svoje investície?
  • nezapojením MV sa znova vytvárajú ako keby 2 samostatné inštalácie, pritom je to zdôvodnené nejakými špecifickými neznámymi výnimkami pre policajtov a hasičov. (iní výnimky nemajú? daňováci, colníci, kontrolóri, pamiatkari, železničiari, cestári a čo ja viem kto ešte…)
  • Vyzerá to na snahu obísť pravidlá pre veľký projekt nezapojením MV SR

#16

S tvojim vysvetlenim sa da iba ciastocne suhlasit. Nasiel som CBA na projekt IKT infrastruktura pre IaaS cast 1, este z OP IS a tam nie je vycislena financna uspora zavedenia cloudu, to znamena OK ak bude CES v cloude MF SR tak vo svojej CBA moze pocitat financny prinos ako usetrene prostriedky. Ale v CBA na projekt Cloud MV uz su pocitane prinosy pri poskytovani cloudovych sluzieb vo financom vyjadreni. Cize ak by CES bol v cloude MV SR tak uz je to duplicita (aspon podla mna). Toto by mal niekto strazit.


#17

Potom aky zmysel mala cela ta parada s refomnym zamerom? To sme v Cine s miliardou obyvatelov a neviem kolkymi milionmi statnych zamestnancov, ze tu musia byt paralelne systemy? @juraj.bardy tu je vidiet ako sa reformny zamer nezameral na to na co mal. Jeho uzitocnost je potom nula ci je tam suma alebo nie je. Radsej by som videl velky projekt vysperkovany do najmensieho sroubika a hoci aj za vyssiu (a odovodnenu sumu) ako obchadzanie pravidiel a rezortizmus, lebo to co pletko pise vyssie je presne o tom aj MF SR je spokojne lebo projekt je pod hranicou pre velky projekt a este si aj nepohnevalo MV SR, ktore by nedajboze muselo vyuzivat jeden spolocny system. Dufam ze v roku 2020 tu bude okrem 2 cloudov, 2 MUKov, 2 CESov aj 2x UPVS, 2x centralna podatelna, vlastne preco nie 2x vsetko.

a este odporucam zmenit nazov projektu na PES - polocentralny ekonomicky system, to lepsie vystihuje jeho charakter.


#18

To ze sa formalne zmenila struktura robenia CBA medzi OPIS a OPII a korigovali sa viacere parametre, nemeni nic na skutocnosti ze pravidla pomocni a zamedzenia duplicity v prinosoch a vydavkoch platia pre oba cloud projekty.
T.j. de facto CBA pre oba projekty sa k tomu stavia tak ze v celom obdobi (10 rokov) musi “rozdat” formou sluzieb celu svoju infrastrukuru ostatnym, a zaroven to nespenazovat (co by sa prakticky aj dalo). Ale potom by ten projekt nemohol ziadat NFP pretoze by bol udrzatelny vzdy - kedze by mal zabezpeceny odbyt. To je napr. zasadny rozdiel oproti tomu ako by som robil CBA pre cloud v komercnej sfere - urcite by som nepocital na 10 rokov, musel by tam byt profit a riesil by som neurcitost v odbyte (marketingom, default planom … ).
Takze znova tvrdim ze duplicita tam nie je.


#19

Neviem, mozno len som nepochopil nieco v tej CBA, ale uvediem konkretny priklad:
V CBA studie projektu Cloud MV SR (ktory poskytuje IaaS sluzby) su v harku “Prínosy - Cloud” v stĺpci “Indikované prínosy pri poskytovaní cloudových služieb” pri alternative B uvedene prinosy napr. za t7 v sume 2 712 000,00 EUR. Cize beriem to tak ze vdaka vyuzivaniu IaaS MF SR (alebo MV SR?) usetri rocne stat 2,7 mil. EUR.
V CBA studie projektu CES (ktory poskytuje SaaS sluzby a konzumuje IaaS sluzby) su v harku “Prínosy - Cloud” v stĺpci “Úspora z prevádzky pri využívaní cloudových služieb” pri oboch alternativach uvedene prinosy vyuzivania IaaS za t7 490 000 EUR. Naozaj nie je toto duplicitne zapociatnie tych istych prinosov, kedze zlepsuju ENPV aj projektu Cloud MV SR a rovnako aj ENPV projektu CES.

Resp. kedze CES nebude vyuzivat cloud MV SR tak v tomto pripade to nie je duplicita, ale v buducnosti by mohla duplicita nastat pri CBA inych projektov


#20

Cloud služby musia byť započítavané ako prínosy pre projekt, nie prínosy projektu.