Zoznam top slovenskych IT startupov / praciek


#1

na facebooku sa rozbehla zaujimava diskusia:

Dnes sa ma pytal kamarat, ci neviem, co je toto za pracku, resp. koho to je pracka, neviete niekto? 20M obrat, 1M zisk, 1 zamestnanec: “XXXXXXX”

podla mna je takychto firiem vela a daju sa pomerne lahko identifikovat cez data finstatu:

  • pomer obratu a poctu zamestnancov
  • medzirocne rasty v stovkach percent (a pritom o tych firmach nikto nevie)
  • dalsi parameter moze byt aj zisk, ale to je vacsinou zavadzajuce

Nechce sa to niekomu nakodit? Podla mna to bude velmi zaujimavy zoznam top 100 slovenskych IT startupov o ktorych nikto nikdy nepocul. Celkom by nebolo zle, keby redaktori Trendu alebo Forbesu pobehali za majitelmi a skusili sa spytat na ich podnikatelske pribehy.

druhy level checkju je:

  • da sa k tomu pribalit checknutie webky co heuristikou nieco napovie
  • pripadne checknutie adresy kde to je regnute a kolko je tam firiem
  • a pripadne prepojenie rodinnych prislusnikov a akcionarov/majitelov/konatelov (ale tieto data asi tazko zistit)
  • urcite este vymyslite a dodate dalsie zaujimave parametre ako sa daju identifikovat. pripadne komplet zoznam niekto urcite vie aj spisat :))

#2

Celkom lahky trik je ist na zoznam firiem v IT na finstate, zoradit podla obratu. http://finstat.sk/analyza-firiem?Activity=informačné%20technológie&Sort=sales-desc

Nasledne len skrolovat dole, hladat firmy co maju nizky zisk a su totalka nezname. Medzirocne rasty trzieb v stovkach percent su specialne divne. Na to treba uz rozklikavat. Pocty zamestnancov nie su spolahlive cislo, ale da sa orientovat. Lepsie je pohladat web tej firmy, ci vobec ma nejake rozumne referencie a ci to nevyzera ako splacane na kolene.

Specialne zaujimave by bolo, keby si nejaky novinar tie sidla firiem obehal, pytal cenniky - proste zistil ci vlastne tie firmy nieco realne robia.


#4

Ta disproporcia medzi poctom zamestnancov a obratom/ziskom moze este vzniknut, ak niekto tlaci zamestnancov do toho, aby robili na zivnost/etc. Ak to este stale niektore firmy praktizuju, pred par rokmi to bolo popularne.


#5

dalsie pekne priklady firiem s velkymi rastami. samozrejme to mozu byt aj realne firmy a realne rasty. uvadzam to iba ako priklad, co moze vyzerat zaujimavo a ako dobry podnikatelsky pribeh.


#6

Bolo by fajn zadefinovať kritériá práčkovitosti.

Napríklad ISDD (ktorú Mišo spomína) má obe z týchto vlastnosti:

  1. vyvyjajú soft, majú developerov, je produkčne nasadený v neštátnom prostredí, rozumný support.

  2. podozrivý rast tržieb, kde sa núka vysvetlenie “štátna zákazka”.

Teda neviem čo si mal Mišo na mysli, ked si definoval “práčky”, ale napr. ISDD je firma, ktorá okrem štátnych, robí aj komerčné veci.

Ad UX: Práve sa mi stalo, že som počas písania príspevku, klikol na link a stratil rozpísaný príspevok. Bolo by možné linky otvárať defaultne v novej karte?


#7

http://finstat.sk/35774720 tato firma je podla mna ok. Davnejsie sme s nou spolupracovali. venuju sa prevazne JAVA rieseniam a hlavne ich silny klient je Orange a pod. Dokonca neviem ci nemaju aj velmi blizko ku Core4.


#8

K tejto firme je celkom zaujímavá jej webstránka. V sekcii O nás sa píše o úplne inej firme (Logic Solutions s.r.o.), než je firma v kontakte. To že je stránka totálne “srač***” je ďalšia zaujímavá vec.

http://www.technology-solutions.sk/o-nas/


#9

@Martin_Polacko, @mateklemp: Ako kazda heuristika aj tato je nedokonala. Ale akonahle sa spoja 2-3-4 faktory v jednej firme, tak uz to zacina riadne smrdiet.

ISDD je relativne znama firma. Ale vysvetlenie skoku o 300% medzirocne, ked tomu nic nenasvedcovalo by som rad pocul. Pripadne viac o referenciach. http://www.isdd.sk/referencie/

Pixel Federation - hviezda startupoveho SK neba, globalny produkt, mal rast asi 80% rocne (minule roky). http://finstat.sk/36816388


#10

ISDD urcite nie je pracka, treba si uvedomit ze mnoho firiem robilo OPIS projekty 2-3 roky zadarmo a potom dostali vyplatene za svoju pracu. Tie vysoke zisky v roku 2015 badat u mnohych a je to podla mna uplne logicke, dva roky casto museli tieto firmy financovat svojich zamestnancov z uverov a pod.


#11

Počet zamestnancov je veľmi nespoľahlivé kritérium pre takúto heuristiku. Optimalizácia zdanenia tlačením pôvodných zamestnancov do živností / sro je celkom rozšírený jav aj u firiem, ktoré nebohatnú na štátnych zakázkach. Najspoľahlivejší je naozaj onen medziročný rast tržieb v stovkách percent. Následný cross-check s prílohami zmlúv v CRZ, kde sú zoznamy subdodávateľov (sú? pokiaľ viem, mali by byť.) by mohol byť tiež užitočný.


#12

Preco tie statne projekty nemaju v referenciach?


#13

preklepom iba ukazuju povod
niekde peniaze odtiekli (group MZ povodne - logic solutions s.r.o - http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=306515&SID=4&P=1)
http://www.finstat.sk/43878172
inam pritiekli
http://finstat.sk/46842390


#14

Ja neviem nic o ISDD, ja hovorim vseobecne o IT projektoch.


#15

Ahojte, nikto to tu ešte nespomenul tak pridávam ja:

Zaujímavý nástroj, použil som ho ked som chcel vedieť ktorí profesori sú akcionári v spoločnosti ktorá vyhrala verejné obstarávanie s TUKE.
Určite to čeknite.


#16

Vsetci tu operuju s nejakym pojmom “pracka”. Z toho co som cital mi vsak pride ze sa tu s nim operuje dost vagne (inherentne je ten pojen vagny a tazko ho vymadzit absolutne, ale upresnit by sa isto dal).
Postupy su viacere:

  1. Identifikovat faktory ktore teoreticky mozu indikovat pracku a nasledne, ako spomeniul Jano, pocitat kumulativne skore (tu je tazke urcit pri akom skore povazovat firmu za pracku a pri akom nie - specialne ak faktorova analyza ukaze ze jednotlive faktory maju nerovne vahy - cop predpokladam ukaze)
  2. Labelovat red flag exapmples skupinou exper tov (tu je tazke vybrat “experta”- je otazne ci taka expertiza existuje).
  3. Spoliehat sa na velku stat. vzorku a normalnu distribuciu v populacii (nech je populaciou napr. IT komunitaa) nechat labelovat red flags vela ludi - tu je problem ziskat stat. significantnu vzorku.
  4. Pozruet sa na to co hovori zakon a co je trestne (evidentny limit je, ze ak je system zly, veci co snrdia nemusia porusovat zakon - su viac soft).

Velka energia by mala byt vynalozena na definiciu/konkretizaciy kriterii kt. umoznia niekomu oznacit subjekt ako pracku. Pokial su kriteria nekonkretne, cela snaha moze backfire-nut sposobom, ze sa budu kricat nahodne mena subjektov, ci gajzlom neublyzi, furmam kt. maju deviantny rast ano a ak sa to zopakuje, je to len nastroj na banalizovanie celeho movementu slovensko.digital (dobrej veci) ktory date neprajnikom rovno do ruky. Neviem si predstavit co moze tuto komunitu rychlejsie pochovat ako generovanie obvineni na zaklade extremne fuzzy kriterii.


#17

Skontrolovat tie firmy v CRZ a UVO nie je dobra cesta?

Inak ak potrebujete na tieto ucely nejake rozumnejsie exporty v XLSX a podobne, tak mi napiste a poslem vam.


#18

Slovo pracka vzniklo z komentara, ktory tu @miso skopiroval. Chytaju sa ho vsetci lebo je to negativne. V klude to moze byt velmi uspesna firma.

Pointa je podla mna ale inde - vie niekto co robia tieto firmy a preco maju take trzby a rasty? Ak vieme, tak ok, ak nevieme, tak sa v tom podme rypat dalej. Toto je prvy filter co ta z desiatok tisic firiem ma dostat na nejakych top 100 zaujimavych.

To je cele, ziadna kataklyzma sa nekona.


#19

Že ste to vy našiel som si pol hoďku a vyexportoval vám to z finstatu
V exporte je názov, kategória počtu zamestnancov posledná, počet zamestnancov vyparsovaný zo závierky, posledné tri roku 2015 at 2013 s hodnotami tržby a výnosy, tržby, zisk, aktíva, cudzie imanie a ešte na konci štatutári SK Nace a adresa.
V exporte sú firmy nad 300k tržieb (cez 1k firiem): slovensko_digital_IT_2015.xlsx (250.5 KB)
Samozrejme nie všetky IFRS zavierky sú ešte nahraté, tak tam v roku 2015 môžu byť ešte nejaké prázdne riadky.


#20

@vlko super!

Tu som to zoradil podla absolutneho rastu trzieb z roku 2014 na 2015.


#21

dikes moc. s tym sa uz da hrat… spiseme nejaky blogpostik :slight_smile: