Value for Money v informatizácii

Neviem ci sa to da takto zovseobecnovat. Z mojho pohladu je pre uzivatela MS Office 2003/2007 ovela jednoduchsie/intiutivnejsie prejst na LibreOffice/OpenOffice, nez na Office 365.

Neviem posudit, zazil som len office -> open/libre a to dost bolelo, nakoniec sa to vratilo naspat a vsetci si ulahcene vydychli.

1 Like

kedysi velmi davno na urade vlady presli na open office, vsetci trpeli a postupne si vsetci vybavili vynimky na to aby mohli mat ms office. A to bola cena officu v porovnani s dnesnymi platmi inde, ak len spocitame naklad na skolenie vo forme strateneho casu tak je to stratove uz pri pvom skoleni.
Z mojho pohladu ide o folklor z ideologickycch dovodov nie skutocny problem.

1 Like

myslim že toto robili slováci aj pre zahraničnú firmu to vyťažovanie textov OCR …

che che na toto by som sa veľmi nespoliehal, stav vzdelania žiakov o informatike je dosť divný …
napr. ked učia deti, ako si zriadiť maily na GMAIL bez toho, aby o tom vedeli rodičia a pred tým, aby ich poučili o hrozbách na internete …:frowning:

1 Like

No myslím, že zamestnanec vo veŕejnej aj štátnej správe by mal splňať nejaké predpoklady a na miesto by mal splňať požiadavky…
teda, ak miesto vyžaduje prácu s kancelárskym SW, tak to už pri stanovení požiadaviek na miesto treba napísať že nie WORD ale kancelárky SW - textový editor a pod.

Ja si spomínam ešte pred krátkou dobou, že najrozšírenejším kancelárskym textovým editorom bola u nás T602, a dodnes by s ňou 90% úradníkov určite vystačilo :slight_smile: takže čas na zmenu myslenia a posunutia sa z WORDu na iný produkt samozrejme že je vždy…

ja si myslím, že práve WORD je úplne zbytočne komplikovaný pre úrandíka, jemu by stačil úplne v pohode soft, ktorý dnes zvládajú bežné WISIWIG pluginy do HTMLstránky :slight_smile:

možno by sme mohli navrhnúť mini-max (štandardný), čo asi potrebuje štandardných 90% úradníkov pre seba:
bold kurziva podčiarknutie odrážky číslovanie obsah a fonty, vložiť obrázok

1 Like

trpeli preto, lebo mali staré dokumenty vo WORDe a museli ich prerábať do OpenOffice, lebo vtedy ich nevedel poriadne otvárať. dnes je ale doba úplne iná.
Druhou vecou je, že predsa sa nemôže nechať úpradník “plávať vo vode bez kolesa” :slight_smile: ale treba mu urobiť sadu formulárov pre openoffice - aspoň základných (hlavičkový papier, rozhodnutie, zápisnica a pod) aby ich vedel použiť. Ďalšou vecou je, že dnes je už veľa evidencií, ktoré majú úradníci (aj na mesto napr. v DCOMe) a ted rozhodnutia, zápisnice, dožiadania, im generuje priamo systém a nepotrebujú teda textový editor…

Aj to bude tlak na úradníkov, aby tie drahé systémy budované za štátne prachy začali používať.

zaujal ma príklad elektronizácie pre úradníka:
“Mesto chce postupne zaviesť ďalšie funkcie, ktoré zefektívnia komunikáciu medzi samosprávou a obyvateľmi. „Jedným z našich cieľov je, aby sa ručne vyplnené tlačivo, s ktorým príde klient na podateľňu, naskenovalo a nahralo do platformy Office 365. Tá podľa textu rozpozná, o aký dokument ide a elektronicky ho následne pošle na konkrétne oddelenie alebo príslušný úrad. Aj týmto krokom sa skráti proces vybavenia požiadaviek Banskobystričanov,“ dopĺňa prednosta MsÚ Martin Adamec.”

To je presne voda na mlyn pre MS, pretože v AZURE platíte ako pri DSLku za prenesené dáta, t.j. platíte dvakrát - raz ked ukladáte do AZURE a raz ked odtiaľ dáta sťahujete. Rozumej, aj ked si ho chcete pozrieť, tak dáta sťahujete… t.j. ak v procese napr. ten dokument pozerá najskôr pani na podateľni, potom referent, potom schvaľovateľ, potom podpisovateľ, tak to isté ťaháte dáta minimálne 4x. Skenovaním samozrejme podľa kvality sa ukladá obrázok…
Rovnako platíte v AZURE za kapacitu, ktorú máte už uloženú, tým že si urobíte v MS AZURE dobre platený “dropbox” tak na veky platíte … hlavne dokumenty, ktoré už de facto ani nepotrebujete.
Teda, tých 20tis€ ročne na licencie pre používateľov O365 sú len za prístup k službám a nie používanie MS Cloudu…

1 Like

Oficiálne vysvetlenie mesta (BB), prečo sa rozhodlo pre Microsoft (MS Azure) je takéto:

“… Microsoft mesto zvolilo
najmä preto, že nami požadovaný produkt
je vyvinutý tak, že samospráve zaručuje
vyššiu bezpečnosť informácií a ochranu
osobných údajov ako akýkoľvek iný voľne
dostupný softvér (opensource). Mesto chce
postupne zaviesť ďalšie funkcie, ktoré zefektívnia
komunikáciu medzi samosprávou
a obyvateľmi…”

“GDPR (Global Data Protection Regulation)
„Európska únia schválila nariadenie o ochrane osobných
údajov, ktoré začne platiť v máji 2018. Nakoľ­
ko mesto Banská Bystrica pracuje s osobnými údajmi,
bude musieť prijať opatrenia. Po novom budú
mestá a obce napríklad povinné oznámiť únik alebo
zneužitie osobných údajov najneskôr do 72 hodín,
zabezpečiť ich šifrovanie a monitorovanie ich ochrany,“
hovorí prednosta MsÚ Martin Adamec…”

Azure samo o sebe nieje zly produkt ak to chapem spravne, skor je problem v tom, ze opat sa tlaci na pouzivanie proprietarnych formatov a postupov tak, aby doslo k umelemu obmedzovaniu pouzivania alternativnych rieseni (openoffice, iWork a pod.)., resp., “kdo nema Windows, neexistuje”.

1 Like

no, v tejto veci by som rád upozornil aj na vec, ktorú si celkom neuvedomujú niektorí, že neprimeranou reguláciou sa štát môže dopustiť aj protizákonnej činnosti. napr. protimonopolný úrad preskúmava takéto aktivity.
To znamená, že ak stiahne na seba centrálne nejakú zákazku a nedovolí využívať aj alternatívne služby z komerčnej sféry, a nie je jasne definované, že je to napr. efektívnejšie, je to isto na hrane:

Obmedzovanie súťaže orgánmi štátnej správy a samosprávy (§ 39)

Pri efektívnej súťaži na trhu podnikatelia dostávajú jasné signály z trhu o tom, o ktoré tovary a služby je záujem. Zásahy orgánov štátnej správy a samosprávy môžu svojím konaním deformovať podmienky súťaže a tak spôsobiť, že „odkaz z trhu“ je skreslený. Zvýhodnení podnikatelia nie sú motivovaní znižovať ceny, náklady, inovovať a efektívne súťažiť o zákazníkov.
Protimonopolný úrad môže preto postihnúť aj konanie orgánov štátnej správy, územnej samosprávy (obce a VÚC) a tiež záujmovej samosprávy (rôzne komory a profesijné združenia) v prípade, že vykonávajú štátnu správu (ide o tzv. prenesený výkon štátnej správy) a orgány územnej samosprávy aj samosprávu. Svojím konaním musia uvedené orgány zároveň zjavnou podporou zvýhodňovať určitého podnikateľa alebo iným spôsobom obmedzovať súťaž.
Hoci v tomto prípade nejde o klasický inštitút súťažného práva, tento nástroj umožňuje presadzovanie súťažných princípov v rámci tvorby iných, najmä lokálnych politík

taký experiment som videl a zažil, nakoniec to dopadlo ako píšeš… že zostali vo WORDe… ale, možno to je kritika do našich radov ako ITčkárov, nerobíme niekedy naše appky technicky dokonalé ale pre používateľa komplikované a zložité?
Druhá vec je, že ženy sú citlivejšie na to, ako niektoré veci vyzerajú, t.j. aj listy, ktoré posielajú … Možno keby si napísal experiment: 4 pánov 35+ aby používali LibreOffice, tak by povedali, jeeej, super. A ešte lepšie by sa im páčil možno NOTEPAD :smile: len by musel mať dobrú korekciu slovenčiny :sunny:

2 Likes

Táto debata už má teda brutálne ďaleko od podľa mňa najdôležitejšieho topicu na platforme… :disappointed_relieved:

Ano, suhlasim s tebou :slight_smile:
Pravdou je, ze taketo prepocty migracie tohto typu by mali zohladnovat aj sekundarne a tercialne naklady (od nutnosti skoleni cez pokles produktivity az po naklady na support userov atd)) a mozno sa ukaze ze az tolko sa ani neusetri. Zdoraznujem ze nenadrziavam ani komercii ani “free”, ale ked robit prepocty, tak poctivo.
Ale mozno existuju spravy o tom, kde sa to takto po roku trebars poctivo spocitalo a aj tak sa kus usetril. Neviem…

a to je problem, dobre odhadnut naklady a prinosy je takmer nemoze, vidiet to dobre aj v tejto debate. Napriklad predstava ze ustetrenie je len v case ktory sa ma skraitit je sialene zjednodusena ale napriklad bez informacneho systemu ani nie je mozne robit metriky prinosov. ako zratat to ze data budu kvalitnejsie ? Ako zratat to ze sa nestratia dokumenty atd. Videl som par pokusov nieco take merat v sukromnej firme a nepodarilo sa, Value for Money je do znacnej miery marketing, kedze vstupy nie su,

Myslíte, že je pravda to, čo povedali o MS Azure predstavitelia mesta?

EDIT: Mesto BB uviedlo ako hlavný dôvod zakúpenia MS Azure bezpečnosť dát.

Gdpr je hlavne o procesoch, administrativnych opatreniach a formalno-pravnom sulade. Technologia (pokial to nie je napr uplne nechraneny verejny cloud s neriadenym pristupom v state s pochybnym pravnym systemom) urcite nie je to najdolezitejsie na riesenie.

má vôbec mesto BB spravenú BIA?? klasifikáciu aktív, ich riadenie, smernicu s nakladaním a pod…??

lebo potom to tak vyzerá, že všetko povieme že je treba super zabezpečiť a jedine do Cloud MS Azure… Ale, treba si uvedomiť, že vlastne tým dáta odovzdávate do zahraničia, pretože podmienky AZURE sú. že súhlasíte s tým, aby sa Vaše dáta sypali do anonymných serverových fariem po celom svete, ktoré sú prepojené ako MS AZURE… len si pozrite, ked sa prihlasujete do O365, kam všede Vás domény prehadzujú… je toto OK z pohľadu legislatívy, že štátna inštitúcia ukladá štátne dáta do zahraničia??

No skor ako ukladanie dat do privatneho cloudu (k comu dokonca predlozeny zakon 305 v MPK vytvori podmienky - ak to poslanci nezmenia) ma zaujima ci sa porovnali alternativy. Ako myslienka sa mi to celkom paci, avsak bol vypisany tender s podmienkami pre cloudove sluzby ? Ta odpoved mesta mi pripada akoby si mysleli ze cloud=Azure … pricom realita je taka, ze Azure ovlada asi iba 5% z cloudoveho trhu. Cloudove sluzby vyriesia problem s financovanim a udrziavanim vlastneho zeleza a miestnosti s klimatizaciou … Pricom ak vlastnite dobre internetove pripojenie, idealne 2 pripojenia (vsetko je v cloude, takze v pripade vypadku internetu nic nefunguje), tak vasi systemaci maju pracu so spravovanim infrastruktury a aplikacii ako doteraz, akurat uz sa nemusia starat o HW.

no ja by som nedával znamienko rovnosti medzi privátny cloud a AZURE niekde na honolulu… viete, zase také liberálne by to asi s našimi dátami nemalo byť, hlavne ak si uvedomíme, akým spôsobom si napr. vnútro svoje dáta chráni…

1 Like