Transparentné dodávateľské štruktúry

“Zdravé” dodávateľské štruktúry dokážu výrazne prispieť k efektívnosti dodávok. Je potrebné prehodnotiť zavedené desatoro a výsledky verejnej diskusie aplikovať v legislatíve.
Paralelná diskusia: Desatoro Usmernenie o obstarávaní IT, nie zmena zákona

1 Like

Subdodávatelia. Európska komisia vo svojich zmluvách bežne používa nasledovnú formuláciu:
xxx.1 The contractor shall not subcontract without prior written authorisation from the contracting authority nor cause the contract to be de facto performed by third parties.
xxx.2 Even where the contracting authority authorises the contractor to subcontract to third parties, it shall nevertheless remain bound by its contractual obligations and shall be solely responsible for the proper performance of this contract.

1 Like

V priebehu projektov budu vznikat situacie, pocas ktorych sa bude menit subdodavatelska struktura, preto je potrebne mechanizmus oznamovania struktury maximalne zjednodusit a umoznit evidovanie zmeny v priebehu casu. Informacia o konzorciach a strukture subdodavatelov by mala byt verejne dostupna.
Tuto temu je potrebne verejne rozdiskutovat. Osobne zastavam nazor, ze subjekt ktory ma problem s transparentnostou svojej struktury nema pravo cerpat verejne zdroje.

2 Likes

Dalsia otazka je transparentnost na zmluvnej urovni. Je otazne ako zabranit tunelovaniu a odvodom do danovych rajov? Je toto tema, ktoru chce niekto diskutovat?

Toto znamena, ze su to len subdodavatelia na prvej urovni ci?

sorry nerozumiem otazke. k comu sa vztahuje?
dik za objasnenie

Ak prinutis zverejnovanie subdodavatelov, ich zmluvy a faktury tak to je velmi lahke obchadzat cez “proxy” firmu, ktora uz ten zavazok nema. Neviem ci toto je uplne cesta.

Ja vnimam vsetky systemove nastavenia ako navody, ako robit veci dobre. Ak sa bude zastupca verejnej spravy snazit mat transparentny vztah s dodavatelom, tak mu to pomoze. Ak bude do retazca potencialneho podvodu zaradena kazda uroven, tak moze byt pravidlo akekolvek. Posledna instancia zapojenia do podvodu moze byt totiz aj sud…
Dnes sa napriklad vela zmluv nezverejni a hotovo, aj ked je to povinne… keby bola platba podmienena nejakym cislom zverejnenia zmluvy, tak by to bolo lepsie. Nemohlo by dojst k uhrade neplatnej zmluvy. Dnes sa ale taketo veci deju hlavne na samospravnej urovni. V takejto situacii totiz nie je poskodeny… okrem obcana… takze sa takzo startuje vobec debata s policiou, ze k nejakemu podvodu doslo. Stoji to za tu komplikaciu? Neviem to odhadnut. Pridavanie dalsej komplikacie do systemu, ktory sa rozpada zvnutra je otazna.

Nech systemovo nastavis prostredie akokolvek, tak sa budu podvody diat nadalej. V kontexte subdodavatelov by som to videl inak. Vzhladom, ze sa na dodavky podpisuje nasledne support, je potrebne mat vyjasnene jednak to kde je znalost systemu a ako su na tom autorske prava. Cize v ramci monitorovania autorskych prav a kompetencii dodavatela poskytovat pozadovane sluzby, by mal mat zakaznik pravo poznat kazdeho subdodavatela informacneho systemu a mat od neho podpisany nejaky papier. Tu by to bolo potrebne stiahnut sa na domenu systemov, aby sa neprijal nejaky ulet, ze by sa uvadzali ako subdodavatelia uctovne a upratovacie dodavatelske firmy… aj ked mozno to by bol dalsi sposob kade by sa dalo tunelovat projekt…

A este jedna dolezita vec. Pravidlom sa neda doriesit to, ze bude niekto podvadzat. Ale je mozne zvysit zodpovednost povedzme konatela dodavatelskej firmy za to, ze nieco vedome porusi. On nemusi nahlasit subdodavatela, ale ak to bude jeho povinnost bude moct byt zobraty za zodpovednost ak sa ukaze, ze 80% dodavky realne dodal subdodavatel.

Toto pravidlo neriesi velke projekty, kym nie je jasne co ktory subdodavatel dodal. Totiz ak niekto z 15M vyvari 10M cez vykazovanie “svojich” internistov, hw a licencie, tak skutocny dodavatel systemu ostane fakt malicky subdodavatel a proporcne nemusi posobit divne…

Treba o tom diskutovat. Je vsak faktom, ze je vysoko pravdepodobne, ze mnohe podstatne casti egov systemov dodavaju ludia na chvoste a zdroje odtekaju kade - tade, pritom je vsetko legalne.

1 Like

Podla mna takato iniciativa by bola dobra.

Teraz vsak nahlas uvazujem, ako by bola zrealizovatelna. Mnoho firiem pouziva na pracu okrem TTP aj frelancerov, ktory pracuju ako zivnostnici alebo SRO a technicky su subdodavatelsky subjekt. Tato prekazka je pomerne drobna, ale da sa z nej urobit velka, ked sa chce:), riesenim by bolo mozno nastavenie nejakej hranice objemu, aku netreba hlasit…

Mne sa paci sposob “peer presuse”, takeho vlastneho komunitneho tlaku. Ze napriklad firmy, ktore obchoduju zo statom by sami zverejnili svojich subdodavatelov, pripadne nejake dalsie parametre. Dohodli by si nejake desatoro spravania a pravidiel, ktore budu dodrziavat. Je to samozrejme nevymahatelne, ale tym, ze to firma robi dobrovolne, zvysuje sa jej hodnovernost a tak isto reputacia. Ak by sa to pripadne prehnalo nejakym doveryhodnym auditom, tak by sa mohli firmy zacat delit na otvorene a uzavrete (zdoraznujem, len pre biznis zo statom, do sukromneho biznisu firem nikomu nic nie je). Neskor, ak toto bude zavedene, ak bude verejna mienka a atmosfera priat, by sa toto mohlo povysit ako predpoklad na uzatvorenie statnej zakazky.

Nie som si isty, ci by prikazanie zakonom nieco pomohlo, ak to subjekty nebudu mat ako vnutorne presvedcenie. Ti, co vedia preinvestovat celu informatizaciu, iste najdu cestu, ako osetrit aj taketo pravidla…

Na koniec mi ale napada taka jedna velmi “ludska” poznamka - inak sa diskutuje o transparentnoti tomu, kto robi bisnis zo statom za 15K a inak tomu, co to robi za 15M. Motivacia oboch je dost odlisna:)

Toto by bolo riesitelne. Stacilo by urobit nejaky katalog subjektov, dodavajucich statu IT (jedno, ci ako prime alebo sub) a urobi sa statistika. Ak sa zisti, ze nejake kupelnove studio dodava opakovane expertne IT sluzby za stovky K eur, je na mieste pytat sa, ci sa im dobre dari.

Ina tema je zaujimava podla mna. Sluzbove IT firmy ziju z predaja prace svojich ludi. Dolezite je pytat sa na pocty odpracovanych dni a pripadne zistovat, ci vobec ma ta firma tolko ludi. To sa moze rozvinut dalej a zistit, ze jeden expert pracoval na 8 full time uvazkoch naraz. Atd… Podla mna v strednej Europe sa nenarodilo tolko informatikov, co by boli schopni preinvestovat pracou desatinu opisu:) Poslednu vetu berte odlahcene prosim.

2 Likes

Reply sam na seba:)

Ma niekto z IT biznisu chut a volu ist do nejakeho dobrovolneho “desatora” ako obchodovat so statom? Gabo, vy by ste sa pridali?

Prisiel nam aj nasledovny namet z roviny Partnerskej dohody medzi EU a SR:

Česi majú v Partnerskej dohode takúto zaujímavú vetu (str. 185):
"S ohledem na princip transparentnosti a zamezení potenciálního střetu zájmů budou žadatelé povinni odkrýt jejich vlastnickou strukturu na základě principu proporcionality dle metodického pokynu upravujícího oblast finančních toků při předložení projektové žádosti nebo během procesu výběru projektu. Projekty, resp. jejich předkladatelé, u nichž by došlo ke střetu zájmu, nebo nebudou moci vlastnickou strukturu prokázat, nebudou moci získat podporu."
V praxi moze existovať pre Komisiu veľký priestor na korekcie v prípadoch obstarávaní, do ktorých budú zapojené schránkové spoločnosti.
Slovenska Partnerska dohoda aj pripomienky EK (č. Ref. Ares(2014)1205786 - 16/04/2014) zatial obdobnú konštrukciu neobsahuje. Neviete prosím, prečo na SR Komisia obdobnú požiadavku nemala? Da sa to este riesit formou navrhu?

1 Like

Ano - nieco take by sa IMHO malo spisat. Diskusia o tom je aj tu: Návrh memoranda medzi IT firmami a štátom

Pozeral som, tam je to skor v takej partnerskej rovine, ze firmy nieco, stat nieco. To je samozrejme tiez super napad.

Ja som vsak v tejto chvili myslel cosi, ze IT firmy si nastavia sami nejake pravidla, lebo chcu a lebo to povazuju za spravne. Co urobi stat, to je nekontrolovatelne momentalne. My uz niekolko rokov mame na webe take male pojednanie o transparentnosti obchodu so statom - http://www.millennium.sk/sk/o-nas (uuuplne dole). To je velmi light verzia a je tam vsetko overitelne z verejnych zdrojov. Viem si predstavit aj cosi, ze by sme zverejnili subdodavatelov nad nejaky minimalny objem (neviem ci spatne, lebo tam ide o obchodny vztah a subjekty musia suhlasit). Ked som sa osobne v priebehu casu rozpraval o tomto so sefami IT firiem, prijali to skor rezervovane. Kedze som realnu podporu nezisal, v nejakej forme sme to dali von my.

1 Like

ano planujeme sa aj ako firma prihlasit k memorandu ked sa na tom zhodne nas board

Posnazim sa z tohto vysekat nejake navrhy:

Zatial tu mame:

  • zverejnovanie subdodavatelov od urciteho objemu. (Akeho? 10% zakazky?)
  • zverejnovanie toho co ktory subdodavatel dodal. (Toto by znamenalo zverejnovat faktury/objednavky subdodavatelom?)
  • zverejnovanie poctu odpracovanych dni. (Aj datumy kedy?)

Nejake dalsie navrhy? @gla @miroslav.krempasky ?

1 Like

Uvažujem nad tým, že ak má MF a daňový úrad informácie zo všetkých faktúr. Možno by bolo jednoduché riešenie vyžadovať od každého subjektu fakturúcemu smerom na gov uvádzať v nietkorom fielde aj ITMSčíslo, alebo nejakú obdobnú identifikáciu projektu, prípadne zmluvy. A rovnako zaviazať aj subdodávateľský chain vykazovať pre úrady aj toto ITMS číslo vo vzťahu s prime contractorom. Všetky operácie tohto typu by sa dali automaticky generovať mesačne ako otvorený dataset…
Rovnako v prípade kontrol bude mať kontrolór presne namapované IN-OUT toky a môže skontrolovať interné vykazovanie nákladov na projekt.

1 Like

Pri dodávkach mnoho krát nie je ani tak dôležité kto je dodávateľ/subdodávateľ, ale kto ovláda riadiaci výbor (RV). Po voľbách je jednoduchšie vymeniť členov RV, lebo bez ich “súčinnosti” nič nedodáte. Tak sú postavené dodávateľské zmluvy.
Všeobecne verejnú kontrolu by som postavil na ľuďoch, ktorý rozhodujú. Každý má životopis, ktorý sa dá na nete dohľadať. Kolaborácia nech nie je zadarmo.

3 Likes