Usmernenie o obstarávaní IT, nie zmena zákona

Jednoduché limity a usmernenia namiesto snahy všetko vyriešiť komplikovanou novelou zákona. Príklad z UK: https://gds.blog.gov.uk/2014/02/26/red-lines-for-it-procurement/, resp. rozpracovanie vo forme Technology Code of Practice tu: https://www.gov.uk/service-manual/technology/code-of-practice.html

Na Red lines for IT procurement sa mi páči že sa to podľa mňa dá realizovať pri platnej legislatíve o verejnom obstarávaní. (Bez nutnosti ju meniť)

Zvyšuje to podľa mňa nároky na plánovanie obstarávaní, ale to hodnotím pozitívne, nakoľko plánovanie obstarávania prebieha dnes často len formálne, prípadne vôbec.

presne to je moj point. Do zakona sa aj tak nedaju dostat vsetky tie nuansy IT, tak naco si to komplikovat. Red Lines je o tom, ze 1 institucia je zodpovedna za vladne IT a bude vsetky ostatne institucie otravovat, ak nebudu v sulade.

Len pre uplnost pridavam aj znenie “IT desatora” z roku 2010. Myslim, ze viacero tych bodov je vysoko relevantnych aj dnes (co zaroven hovori aj o tom, kam sme sa za tych 5 rokov posunuli :slight_smile: )

  1. Viac konkurencie vo verejnom obstarávaní
    Väčšina verejných súťaží na informačné technológie mala v poslednom období len jedného účastníka. Je nevyhnutné zvyšovať záujem a účasť vo verejných súťažiach, aby bolo možné vytvoriť tlak na cenu a kvalitu. Verejné súťaže, ktorých sa zúčastnia bez jednoznačného zdôvodnenia menej ako traja renomovaní súťažiaci, budú zrušené. Verejné obstarávania je potrebné zbaviť účelových bariér a podmienok účasti. Predmet obstarávania musí byť jednoznačne definovaný. Každé obstarávanie musí mať na začiatku stanovenú maximálnu cenu, ktorá musí byť vždy zverejnená vo vestníku verejného obstarávania, a tá sa nesmie meniť počas procesu.

  2. Zastaviť zneužívanie autorských práv
    Autorské práva sú pravidelne zneužívané na to, aby sa nové kontrakty v oblasti informatizácie uzatvárali bez skutočnej súťaže. Každá nová zmluva by mala preto v budúcnosti obsahovať štandardizované ustanovenia, ktoré zabezpečia, že autorské práva na dodané dielo budú patriť objednávateľovi. Súčasne sa jasne vymedzí rozsah diel a prác, kde je používanie autorských prác opodstatnené. Bude potrebné nájsť zákonnú formu usporiadania autorských práv pri už existujúcich zmluvných vzťahoch s minimalizáciou finančných dopadov.

  3. Transparentnosť subdodávateľov
    Využívanie sprostredkovateľov je častým spôsobom „odlievania“ peňazí z verejného sektora. Pre zvýšenie efektívnosti je potrebné stanoviť jasné pravidlá pre využívanie sprostredkovateľov, aby sa neobmedzili skutoční subdodávatelia, ale aby sa eliminoval priestor pre špekulantov. Zmluvy budú obsahovať štandardizované ustanovenia o tretích stranách, vrátane povinného schvaľovania každého subdodávateľa zo strany obstarávateľa, povinné zverejňovanie subdodávateľov, ako aj maximálny rozsah subkontraktu vyjadrený percentom z celkového objemu. Zoznam subdodávok a ich rozsah musí byť súčasťou predkladaných ponúk.

  4. Obmedzené „dodatkovanie“ zmlúv
    Často využívaným spôsobom ako sa vyhýbať skutočnej súťaži pri nových dodávkach je využívanie dodatkov. Ich objem je síce obmedzený aj v súčasnosti, toto obmedzenie je však nedostatočné. Je potrebné prijať prísnejšie pravidlá pre možnosti dodatkovania existujúcich projektov. Ich súčasťou bude napríklad aj degresia, teda pri zmluvách s väčším objemom bude umožnené dodatkovanie o menšie percento pôvodného objemu zmluvy.

  5. Usporiadanie licenčných vzťahov
    Významnú časť nákladov na informačné technológie tvoria poplatky za licencie, najmä od niekoľkých významných celosvetových dodávateľov. Verejné inštitúcie pritom nakupujú rovnaké produkty za rôzne ceny, často aj cez rôznych sprostredkovateľov. Využitie licencií je súčasne zmluvne obmedzené pre len pre kupujúcu organizáciu a tak sa platí za množstvo licencií, ktoré sa pritom reálne ani nevyužívajú. Licencie je pritom možné nakupovať v štátnej správe prostredníctvom centrálnej zmluvy, ktorá stanoví jednoznačné finančné podmienky ich nákupu, používania, evidencie a umožní ich využitie v štátnej a verejnej správe bez ohľadu na to, kedy a kým boli kúpené. Výsledkom by mali byť výhodnejšie finančné podmienky pri obstarávaní a zároveň je možné zabezpečiť evidenciu tak, aby boli efektívne využívané.

  6. Cenové limity na nákup počítačov a stropné sadzby na služby
    Náklady na nákup bežného hardwaru sú vo verejnom sektore v mnohých prípadoch oveľa vyššie ako v súkromnom sektore. Určenie finančných limitov na základné kategórie hardwaru, jeho pasportizácia a zverejňovanie počtov a obstarávacích cien môže výrazne znížiť náklady štátu. Podobne ako pri hardware, aj pri službách platí verejný sektor často oveľa vyššie ceny ako sú bežné ceny v súkromnom sektore. Určenie maximálnych cien za jednotlivé typy služieb, ktoré sú obstarávané v rámci projektov a zverejňovanie zazmluvnených cien pomôže znížiť náklady. Základným krokom bude vypracovanie klasifikácie štandardne používaných typov služieb pri realizácii IT projektov.

  7. Zamedzenie vzniku duplicít a centrálna koordinácia projektov
    Nedostatočná koordinácia, chýbajúce projektové plány a neprehľadné previazanie projektov vytvárajú priestor pre neefektívny nákup techniky a služieb. Jednotlivé ministerstvá tak bez zosúladenia svojich projektových plánov duplicitne aj viacnásobne nakupujú technológie, ktoré sú už k dispozícii. Vytvorenie projektovej kancelárie a zavedenie opatrení na koordináciu projektov pomôže zabezpečiť využívanie už existujúcich kapacít a zefektívniť celú technologickú infraštruktúru, pričom bude potrebné nastaviť časovú súslednosť projektov tak, aby ich realizácia nebola ohrozená.

  8. Podrobné finančné informácie o projektoch
    Prehľadný popis predmetu zmluvy a neskôr aj fakturácie je v súkromnom sektore bežným nástrojom kontroly. Je nevyhnutné vypracovanie a využívanie „vzorovej“ štruktúry rozpočtu na IT projekty, podľa ktorej budú pripravované predbežné odhady nákladov na projekt, a následne aj súťažné ponuky v samotnom obstarávaní. Toto pomôže zvýšiť transparentnosť aj vo verejnom sektore. Sprehľadnenie rozpočtov pripravovaných projektov, zmlúv a nakoniec aj fakturácií zamedzí, aby sa v projekte nachádzali skryté položky a duplicity, umožní kontrolu rozpočtov a ich porovnávanie v súťaži a dosiahnutie jednoznačnosti dodávok komponentov a produktov.

  9. Definovanie finančnej efektívnosti investícii do informačných technológií
    Väčšina investícií do informačných technológií nemala v poslednom období nijako kvantifikované prevádzkové náklady. Súčasťou každého projektu musí byť jasná kvantifikácia nákladov aj výnosov. Medzi nákladmi to musia byť okrem investičných nákladov aj celkové ďalšie náklady, najmä prevádzkové náklady počas štyroch rokov od dokončenia investície. Medzi výnosy patria najmä zvýšené príjmy od klientov, úspora doterajších prevádzkových nákladov, či iné benefity, ktoré však musia byť jasne definované a finančne kvantifikované.

  10. Investícia len do užitočných služieb
    Výsledkom informatizácie by nemalo byť iba obyčajné „preklopenie“ existujúceho systému do elektronickej podoby, ale maximálne zjednodušenie a zefektívnenie procesov, ktoré odbremení používateľov konkrétnych služieb od zbytočných povinností. Prípravu každého projektu elektronickej služby a jej obstarávania by mala sprevádzať analýza doterajšieho procesu a jeho revízia, t.j. odbúranie zbytočných krokov, maximálne zjednodušenie a automatizácia. Dôraz musí byť kladení na tzv. „proaktívne služby“, teda služby, ktoré sa aktivujú a zabezpečia automaticky a presne na podmienky a situáciu používateľa a nevyžadujú jeho iniciáciu.

2 Likes
  • skratit a zjednodusit proces VO → organizacie by mali moznost jednoduchsie a rychlejsie realizovat mensie obstaravania na kratsi cas a tak reflektovat na aktualne potreby a nerobit obstaravania na IT riesenia, ktore sa dodavaju napr. 5 rokov, kde pred 5 rokmi boli poziadavky uplne ine ako je realna potreba napr. po 3 rokoch zivota IT riesenia,
  • mat moznost obstarat iba kapacity dodavatela a tie nasledne vyuzivat agilne podla potreby → IT nie je dialnica, potreby a moznosti v IT sa menia rapidne rychlo v kratkom case,

priklad:
uplne unikum je napr. take vysporiadanie sa s vytvorenim konta statnej organizacie v ramci AppStore alebo Google Play → v zmysle zakona o VO je treba zprocesovat vytvorenie konta do tychto storov podla tohto zakona, co predstavuje prieskum trhu, odovodnovanie, ze iny produkt ako tento nie je a pod.

2 Likes

Treba sa na to pozriet aj trochu pozitivne. tym ze sa vytvara government cloud tak cast obstaravania sa dostava na jedno miesto. a to sa lahsie sleduje.
Priznam sa ze principy G-cloud pristupu sa mi pacia, ale neviem ci to bude mizne aj u nás. je to silne zavisle od kvality ludi na strane objednavateľa.

Som rada ze si niekto spomenul na toto desatoro. Pred piatimi rokmi sa na tom narobilo dost ludi a to aj ludi, ktori do VO vidia z oboch stran.

3 Likes

Európska komisia publikovala kuchárku k obstarávaniu - Guidance for practitioners on the avoidance of the most common errors in projects funded by the European Structura and Investment Funds. http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/informat/2014/guidance_public_proc_en.pdf

2 Likes

V pondelok bola zverejnena aj posledna verzia usmernenia k VO v OPII. Su tam aj body, na ktorych sa da stavat. Nase navrhy by mali smerovat k vylepseniu tohto dokumentu. Beriem to tak, ze mame “vehicle” na presadenie zmien a nemusime vymyslať so zmenami zakona, atd.

http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=169044

Ziadne desatoro nezastavi drahe a/alebo zbytocne projekty, je to prijemne pre cestnych ludi, ale vieme, ze v politike ich nie je zrovna vacsina… O vacsich projektoch bezni uradnici nerozhoduju a okrem toho nemozu robit to co nie je v zakone. Preco by to nemohlo byt napr. vyhlaskou riesene?

Kludne aj vyhlaskou to moze byt, len to dlho trva. Hladame sposob, ako zaviest standardy pre IT. Inymi slovami - povedat co je v IT OK a co uz nie. Napriklad v oblasti vyuyivania autorskych prav na RKBZ. To nemusi byt ani nezakonne, len to v oblasti IT proste nie je OK…

Z mojej skusenosti, vacsina ludia co nemusia robit, to ani nebudu robit. Ti co robia to co nemusia je tak 10% (robil som s vela ludmi za moju uz skoro 10 rocnu karieru). Nie sme na slovensku zatial dusevne pripraveni na to aby taketo memorandum alebo odporucania realne riesili problemy.

Vyhlasky sa vydavaju jednoduchsie a nemusia prejst parlamentom. Uvital som by som aby bola vyhlaska, ktora by definovala, kto sa este musi odobrit VO (pripadne odobrit jeho obstaranie) ak presiahne daky rozpocet (alebo iny redline).
Napriklad IT odbornici co sa pridali k slovensko.digital a su proaktivni by mohli slubit ucast v dakej skupine (pro bono a mozno aj ex offo) a z tej skupiny by sa ti ludia vyberali. Kludne nech je to dalsia PS na MF SR.

Je to taky tlak aj na dodavatelov, aj obstaravatelov ale aj it odbornikov, ale bez neho, sa obavam, ze inak tie zmeny budu podstatne dlhsie trvat (asi az ked ludia nebudu tak tolerantni voci korupcii).

Pokiaľ ide špecificky o obstarávanie SW, už jedna záväzná koncepcia k tomu existuje:
Koncepcia využívania softvérových produktov vo verejnej správe. Viac info. k tomu je na Aktuálne strategické dokumenty.

Pokiaľ zasa ide o obstarávanie ako také, existuje na MF pracovná skupina Pracovná skupina pre verejné obstarávanie a tvorbu zmlúv ohľadom informačno-komunikačných technológií (PS VOZ), až na “drobnosť” - už zopár rokov sa nezišla. :worried: Mala však jeden konkrétny výstup Metodický
pokyn pre štandardný predmet zákazky, podmienky účasti vo verejnom
obstarávaní a zmluvné podmienky v oblasti IKT
, ktorý má ešte 5 príloh. Viac info k tomu je na stránke Štandardizačné dokumenty dolu.

V komunikácii s MF tieto materiály treba poznať, ideálne spraviť ich upgrade.

Na druhej strane aj dnes je v nich viacero správnych vecí avšak častokrát sa skrátka nedodržiavajú a nič sa nedeje. Takže tak.

4 Likes

Super Lubor - potrebujeme sa na to pozriet v detaile, aby nase navrhy boli relevantne

Presne tak, veľa materiálov už existuje. Problémom je ich dodržiavanie prípadne postih za ich nedodržiavanie.

1 Like

Veď to, že popísalo sa už veľa. Keď niečo vymýšľame, treba minimálne 50% energie sústrediť na opatrenia/tlak aby sa napísané veci aj robili v praxi.

1 Like

@Filmuska Ak vieš detaily ako to vznikalo, daj vedieť. Z môjho pohľadu to totiž bol klasicky uzavretý proces - napr. my (SOIT) sme k tomu poslali pripomienky, ale bolo to ako komunikácia s /dev/null . A tiež by ma zaujímalo či/ako to autorská partia skúšala tlačiť ďalej po zmene vlády.

@Lubor existovala pracovna skupina pod vtedajsim statnym tajomnikom Tvaroskom, ktora pripravovala uvodny navrh, ktory by bol vhodny na verejnu debatu. V tej skupine boli rozne profesie, vratane ludi, ktori poznali sposob obstaravania z oboch stran, teda z pohladu obstaravatela aj dodavatela. Zlozenie sa menilo, podla toho o aku oblast islo, ked pozriete desatoro tak su to pomerne roznorode body, nieco je o cenach, nieco o ustanoveniach, nieco o katalogoch. Prvy prezentovatelny navrh prezentoval Miklos myslim na kongrese ITAPA 2010, link bol donedavna na www.informatizacia.sk. Zaciatkom roka 2011 to slo na verejne pripomienkovanie ak sa dobre pamatam, medzitym padla vlada a potom uz neviem. Nemam pocit, ze by sa to niekam posunulo. Dolezite je, ze z velkeho mnozstva uvodnych napadov sa vyberali hlavne tie, ktore by boli realizovatelne co najjednoduchsie a pomerne rychlo. Napriklad povinne klauzuly do zmluv, a pod.

Ani v tom čase sa 10toro nedodržialo na “Miklošovom ministerstve”.

2 Likes

suhlasim s tebou, ze stanovit pravidla je len polovica uspechu. Druha je ich kontrola. A tu casto NGO sektor supluje stat. Aj preto sme vo Vyzve hovorili o roli NKU a IFP. Odtial by som taku obsahovu kontrolu ocakaval. nebavime sa o legislativnej kontrole v zmsle UVO. Tu ide skor o poukazovanie na neplnenie ducha toho desatora.