Studia uskutocnitelnosti vs. Opis predmetu zakazky

K tomu smerujem…ze ked nieco spravim a stravil som nad tym cas, zaplatil som za to niekomu inemu, tak to chcem maximlane vyuzit v dalsom procese…preto uvazujem nad tym, ze na ake otazky by studia mala odpovedat, aka uroven detailu by v nej mala byt zachytena…urcite, keby sme si pozreli studie, ktore boli teraz niekedy vypracovane, tak v nich budu velke rozdiely…od velmi high-level studii az po studie, kde sa riesitelia pozreli na detaily…

…dalsi rozmer je, ze vypisem VO a teda finalne riesenie moze byt ine ako definovala studia…bude sa zhodovat v par atributoch, ze napr. som postavil IS na zelenej luke a v cene aka vypadla zo studie…a dodavatel mi tam prepasuje napr. svoje technologie, na ktore mi da na 5 rokov zlavu a potom po 5 rokoch si bude uplatnovat poplatok a pod…a ked si to vsimnem pred podpisom zmluva a s takym niecim nesuhlasim, tak mozem sutazit nanovo a natahovat cely proces…

Z akeho ineho sveta je to o ludoch. V nasom zakone VO sa pise, ze je kompatibilny s pravidlami EU. AK firmy/ludia akceptuju ako to “statni uradnici” vymysleli, tak to bude tak, ak neakceptuju a trvaju na tom a ukazu, ze sa da aj inak, tak to pomozu zmenit aj ludia. To mate tak isto ako s korupciou, vsetci vieem v akom rozsahu tu je a ked pride na lamanie chleba, tak vlastne vacsina ludi s nou “suhlasi” resp. nepriamo podporuje ten system ktory tu je (a bol aj pred 89, aj za SK statu, aj za prvej republiky aj za monarchie. Takze priciny je potrebne hladat tam kde su, su v narode, v nasom DNA, hlboko zakorenene, nie je potrebne sa vyhovarat na audit, ani na EU pravidla.

2 Likes

Plne suhlasim.

Cielom musi byt dodat co najlepsie riesenie za co najmenej penazi. Otazka zostane co bude prednejsie - lepsie riesenie, alebo menej penazi.

Kym bude cielom minut peniaze, lebo mame pridelene z rozpoctu / unie; prip. minut ich spravnym smerom, tak mozeme mat zakony ake chceme, nebude nam to nic platne.

Toto sa da dosiahnut len verejnou kontrolou a angazovanim verejnosti + vyvodzovanim zodpovednosti (aj trestno pravnej v pripade potreby).

Dalsi krok po studii je schvalenie NFP a vyhlasenie VO, tam nie je velky casovy posun. A po vyhlaseni VO zase nie je mozne menit predmet, iste bude trvat dva tri roky kym sa to ukonci ale daju sa robit len male zmeny, ktore nesmu prekrocit 10 % prac.
Je fajn mat predstavy ako by to malo byt v idealnom svete, ale potom to nema ziadny suvis s tym co sa da spravit a dosiahnut.

VO tak zafixuje cenu, NFP harmonogram a ostava sa snazit o co najlepsie riesenie v tychto ramcoch. Predstava ze zle sily sa snazia za kazdu cenu spravit zle riesenie je dost uletena. Skutocnost je menej dobrodruzna, problemy narazaju na kapacity odbornych gestorov, standardy, tazkopadne procesy. Netreba este aj zlu volu :slight_smile:

pozri si ako funguje Ditec…co risenie, na ktorom sa podielal, to nejaka jeho technologia, za ktoru si pyta licencny poplatok…akoze ja im to nezavidim ani nic podobne…su sikovnejsi ako super…

…pozeram sa na to ako na celok…a snazim sa upozornit na to, ze ani dobra studia, ani dobre pripravene VO nemusi byt zarukou nicoho…a otazka teda potom je…su tie kroky nutne? alebo nebolo by dobre ich nejak upratat tak, aby sa vsetci na to pozerali rovnako a aby ti studie boli porovnatelne medzi sebou?..

Problem je, ze peniaze su zname co sa chcu minut a k tomu sa nasledne pasuje obsah co sa kupi. proste robi sa to presne naopak.

Ale ved ziaden seba lepsi dokument nezabezpeci kvalitu, to od neho ani neziadajme. Kvalita sa zabzepecuje inak, dobra specifikacie poziadaviek (ako casto su nejasne?) je vsak nutnost. Aj cely vymysel cez reformny zamer, studiu, verjene obstaravanie v proincipe nemoze priniest kvalitu, pretoze najdolezitejsi je vyber dodavatela, ktory musi vediet ze nomze ocuravat stat aked nieco nedrzi tak ma po vtakoch, teda jasne pravidla hry a ich dodrziavanie, vybrat systme ktory zabezpeci agilitu (nikto nechce to co chel pred par rokmi asvet pojde stale rychlejsie), ochotu sa prisposobovat, nu a k tomu musi byt zmluva, ktora to podpori a nesmie byt dlhsia ako na 4 roky aby sa nevdel dodavatel zabetonovat. Nuz podla mna je potrebne prioritne robit na inom ako na pripomienkovani dokumentov, reformnyhc zameroich ci studii (aj ked je to potrebne, ale preboha nerobit z toho modlu)

Je znamy objem penazi, ale obsah je tiez znamy. Ved si staci pozriet ake peniaze idu od IT projektov v zahranici, Slovensko len ide narazovo, to co sa normalne v Rakusku minie za 10 rokov, tak na Slovensku to bolo pocas OPIS podobne len nahustene do 3 rokov, pri stabilnom rozpocte by sa mozno dalo planovat inak ale narazame zase na realitu.

V podstate suhlasim, v sukromnom sektore na zaciatku nevyberam riesenie ale hladam partnera s ktorym ho budem realizovat a budem to s nim robit dovtedy kym budem spokojny.
A kedze presne toto sa nesmie robit v statnej sprave, tak hladame iny sposob a nedari sa ho uplne najst.

Preco by sa nesmelo. Statny sektor/organizacia si vyberie partnera tendrom (len na definovanu dobu - vacsinou 2,3 roky amaxoimlane 4 roky, viac v EU nier je mozne), tak uz je tender vypisany a po jej ukonceni alebo skor po vycerpani budgetu, musi byt novy tender. Predchadzajuci dodavatel v novom tendri ma najlepsie vychodzie podmienky (pretoze pozna teren, ma informacia, vie dat najlepsi cenu) a vacsinou ak su s nim nespokojny, tak ho vymenia a ked su s nim spokojny tak vacsinou znova vyhra (ak niekto vyrazne nepolezie s cenou äto je samostatna debata ako vonku dostanete presny a detailny excel na rozpocet kde len vylnujete bunky), tak to funguje vonku uz desatrocia a vsetci su spokojny, aj zakon ziaden tedner netrva rok ci doknoca 2 ako na v SK ani ziadne tazke namietky ci sudy …

:slight_smile: realita je ina. Nejde to, a teraz uz nejde ani to pokracovanie. Na realne beziaci system a na jeho podporu sa neprihlasi nikto iny ako povodny dodavatel ( prebrat zaruky za nieco o com vela nevie to spravi len sialenec) a to znamena podla zakona ze treba zrusit VO, sutaz s jednym sutaziacim nie je sutaz.
A hodnotit schopnosti dodavatela ? Ako sa tam da vyhnut subjektivizmu? Na Slovensku je IT trh maly, o kazdom vieme co robil, ako sa s nim robi, akych ma ludi ale do podmienok sa to neda dat, pretoze to nejde obhajit ako podmienky VO.

Realita je taka, ze to robia v statoch EU uz roky a verte, ze nie je s tym ziaden problem. Sucastou kazdeho tendra su fazy Hand-over a Take-over co su platene sluzby pre obe strany (jedna musi oodvzdat a druha musi prebrat, tak to bolo uz v tendri zadefinovane), dokonca toto su dva hodnotene dokumenty zvycajne (okrme toho aj ine ktorymi firma dostane realnu ulohu akoby nieco na proejkte vyriesila - dava navrh a tensa hodnoti - hovorite ze subjektivne (to je dalsia kapitola ako sa vybera komisia),a le verte,ze ta ich subjektivita donasa daleko lepsie vysledky), teda firma ktora ide do tendra hovori ako to preberie a ked nepovie dobre (tak je vylucena, neziska min.,pocet bodov) aalebo dostane malo bodov a musi to dohnat nizkou cenou. Preberaju takto riesenia uz desatrocia (sucastou navrhu niekedy je vymena alebo pokracovanie) a ked vyhra novy, tak spickoveho odbornika mu stara firma rada pusti za peniaze a tmato ho rada kupi ak ho potrebuje, aj to je sucastou zabehnuteho binzisu a na prospech vsetkych. NAozaj nie je potreba spiritizovat a vymyslat, ale zobrat si realny priklad (su ich stovky)

Kym sa vstatnej sprave nebude smiet robit to co v sukromnej funguje … tak je vela effortu minute uplne jalovo …

woow … tak taky popis tendra na SLA som u nas este nevidel … :slight_smile:
A uz vobec si neviem predstavit ako by to kto hodnotil …

Asi je potrebne vyslat uradnikov na staz do EU organizacie. Maju profesionalnych hodnotitelov. Narpiklad ak je komisia 7 clenna, tak nominuju 14 clenov (2 profici napr. z podobneho zdruzenia ako platoforma, 2 statny napr. z takeho uradu ako u nas informatizacia, 4 interni z biznisu, pre ktorych aplikacia bude, 4 interni z IT a 2 interni znalci na obstaravanie). Z nich po podani ponuk vylosuju z kazdej skupiny polovicu a vznikne 7 clenna komisia (odborne veci hodnotia 6, nehodnotia odbornici na UVO), pridelia body podla kriterii (ano subjektivne), najvysie a najnizsie hodnotenie sa skrta u kazdej firmy - pre kazde kriterium a kazdu firmu zostanu 4 hodnotenia (kazde kriterium ma definovy treshold min. kolko musi firma splnit - ak nesplni ide von). Hodnoti sa bez poznania ceny (obalky sa otvoria az po uzavreti hodnotenia), ptom sa do vzorcov doplnia cenove hodnotenia a je vysledok. Ak nesplnia min. 3 firmy kriteria, znamena, ze tender bol spatne vypisany. Nuz ked je vola cesta sa najde a je funkcna, Zaujimave, ze niekedy sa ohaname “best-practice”, ktory bol overeny zivotom a znizuje sancu na korupciu a podporuje rozvoj trh a ked nam to nevyhovuje z roznych dovodov, tak hladame ako sa to neda, ale ked sa to da v inyhc krajinach a su s tym skusenosti, tak sa to da ja u nas, ale to by musel byt zaujem zyvsovat transparentnost a musel byt zaujem zdkonalovat sa v kazdej smere a v kazdej organizacii, ked aspon jedno chyba, tak to nikdy nepojed a o 5-10 rokov bude sa v SK riesit ten isty problem, ze preco to funguje tak ako to funguje

velmi podobne postupy nam ek napadla ako subjektivne a diskriminacne

NUz realne v EU take funguju, to je mozne povedat na zaklade realnych skusenosti z oficiálnych EU institucii. Ano nie su to tendre z EU fondov, ale z klasických rozpoctov ci verejných zdrojov, ale preco by mal byt rozdiel, pre verejne sutaze je jedna legilstiva rozdiel moze byt v definici cerpania fondov ako sa mozu cerpat ale nie vo verejnom obstaravani.

ja asi myslím, že trošku u nás to je domotané s tými projektami a nie je jasné, čo vlastne UPVII chce, aký detail a s toho potom vzniká komplikácia čo tam do štúdie napísať :wink:

Pôvodne sa v OPISe štúdie písali ako možnosti “biznisovej” realizácie nejakej intervencie s predpokladaným rozsahom, harmonogramom a rizikami. Následne mali byť Písané konkrétne projekty, ktoré už majú podrobnejšiu analýzu a kľudne tam s toho mohla vypadnúť aj konkrétna DB, produkt a pod. a z projektu potom sa robilo VO, kde sú požiadavky a kritériá na výber … pričom zadanie na VO zvyčajne bolo po detailnej analýze, z čoho vypadli požiadavky na systém (ak sa mal dodávať). Dokonca mám pocit, že štúdie sa preto financovali pôvodne centrálne z RO OPIS, kde sa schvaľovalo či vôbec sa má pre tú ktorú oblasť robiť SU vôbec, aby sa zbytočne nerobili …

Ako bolo vysvetlené, do OPII mali byť SU tiež len architektúra, princípy a súlad riešenia s nimi, rámcové aktivity, maximálny rozpočet… potom v projekte to malo byť konkrétne… Nuž ale dnes naozaj nerozumiem, lebo mám pocit, že do SU chce dnes urad podpredsedu vysokú granularitu, ktorá sa bez dostatočnej analýzy nedá urobiť, čo samozrejme ju komplikuje, predražuje celú SU a predlžuje jej tvorbu. A ak ju SU nechce schváliť, potom sa dosť plytvá peniazmi. A teda nie je jasné, či teda sa ešte bude písať podrobnejší projekt alebo nebude, lebo na podrobnosti je zase detail zo štúdie málo. Na to ale viem, že bola ambícia implementovať princíp red flags, t.j. po každej etape projektu (inicializácia, prípravná, realizačná (analýza, návrh, implementácia, test, nasadenie), udržateľnosť sa malo zo strany úradu posudovať zrealizovaná časť a ak nesplňuje kritériá kvality (t.j. UPVII sa nepáči), tak ho mohli zastaviť a stopiť… no ale neviem, či to tak chcú aj robiť … lebo … alebo?

Možno by sa konečne mohlo pozrieť na príklady napr. z EU, ktoré má akoby 2 typy financovania projektov, podľa toho ako je známa a preanalyzovaná oblasť intervencie:

  • jeden ako projektové zámery - EU Granty (t.j. EU nevie, ako to chce robiť a zadá len ciele a indikátory a žiadatelia napíšu čo chcú, ako chcú, za čo chcú, čo najpresnejšie)
  • druhé sú ako u nás VO - EU Tenders teda EU vie čo chce robiť, t.j. dá presné zadanie a na tie sa hlásia žiadatelia (niečo ako súťaž návrhov ako to chcú urobiť a za koľko)

Teda, ak je UPVII akoby “objednávateľom” elektronizácie verejnej správy, tak teda či by UPVII nemala niektoré projekty skôr draftovať sama a potom už len sa hlásili žiadatelia o to, ako to urobiť. Lebo takto je to nejaký divný hybrid.

Z toho, ako to dnes žiaľ funguje nie je jasné, prečo vlastne sa robí toľko reformných zámerov na jednu oblasť (úsek / agendu) a nie sú spolu, resp. prečo jednu oblasť nerieši napr. jedna štúdia, aj ked potom sa môže realizovať cez viacero projektov? Kde je napísané, že pre jednu SU nemôže byť viacero projektov? dokonca hybridné financovanie? avšak UPVII v tomto asi nemá úplne jasno - nie je metodika. Lebo potom sa ťažko budú overovať prínosy projektov.

Upvii začalo úpravu metódy tvorby SÚ. Prídite s návrhmi na zlepšenie.

POdla mna SU je podkladom pre projekty, teda ak je to viacej projektov, tak ich musi zadefinovat a samozrejme suvis medzi nimi ci naslednost dtto. Nikto to predsa nezakazuje