Studia uskutocnitelnosti vs. Opis predmetu zakazky

Vidim nizsie namodelovany problem iba ja alebo aj niekto iny?

Predstavme si, ze robim studiu uskutocnitelnosti. Cely priklad zjednodusim na vyber databazy. V ramci studie testujem viac alternativ multikriterialnou analyzou a CBA. Napriklad by som testoval alternativy:

  • nic nerobit a zanechat realny stav,
  • Oracle DB,
  • PostgreSQL.

Analyzou a aj CBA mi dajmetomu vyjde ako vhodna alternativa PostgreSQL - splnila mi vsetky kriteria, ktore som si stanovil a aj CBA vysla najlepsie zo vsetkych alternativ.

Studiu mi teda vsetci nakoniec schvalia, verejnost a aj ja som spokojny, ze tam mam opensource a pod.

Nasledne prichadzam do fazy pripravy verejnej sutaze a opisu predmetu zakazky. Ako dostanem do opisu predmetu zakazky parametre, poziadavky na alternativu, ktoru som vybral v ramci studie, kedze vo verejnom obstaravani nemozem definovat konkretne technologie a pod., lebo to je diskriminacne?

Aktualne ma napada, ze mozem uviest, ze sa preferuje opensource a v tomto pripade PostregreSQL a ze uchadzac, ktori postavi svoje riesenie na tejto technologii bude mat body navyse alebo urobim vahy jednotlivych kriterii.

Uvazujem spravne?

Su mozne dalsie, ine postupy ako docielit, ze obstaram to, co mi vyslo v ramci studie?

2 Likes

Tento “problém” by mala vyriešiť samotná štúdia. Ak je dobre urobená analýza v tej štúdii, ktorá samozrejme musí brať do úvahy kvalitatívne aj cenové parametre jednotlivých riešení/alternatív, a urobí sa k tomu výpočet predpokladanej hodnoty zákazky tak, ako sa má robiť, tak ti môže vyjsť len najvýhodnejšie riešenie. TO ale vôbec neznamená, že to musí byť open source. Prečo aj…

Ak dáš do podmienok verejného obstarávania, že preferuješ konkrétnu technológiu, tak si práve zadal diskriminačnú podmienku

…asi som to zle napisal, lebo vidim, ze si nepochopil podstatu…

…cize skusme takto…vyslo teda zo studie najvyhodnejsie riesenie…riesenie aj pomenovalo technologie, lebo ked chcem spravit kvalitnu CBA, tak sa musim pozeraz az tak detailne na to riesenie…napr. cena licencii, cena supportu a pod…cize studia mi zadefinuje nieco konkretne…ale VO konkretne nemoze byt, co pises aj ty sam, ze ked pomenujem technologiu vo VO, tak je to diskriminacne…

…cize ako z tohto bludneho kruhu?..

…pripadne aky detail alternativ ma byt zachyteny v studii?..

Samotná technológia nemôže byť definovaná ako diskriminačná podmienka.

Príklad auto - “Potrebujeme benzínové SUV so štyrmi kolesami, jedným volantom a manuálnou prevodovkou.” Toto by malo byť ôk. Diskriminačné by bolo, ak by tam figuroval jeden konkrétny model.

Problém so SW je, že jeden výrobca = jedna “technologia”. Všetky SQL DB používajú SQL, ale pritom nie sú priamo zameniteľné.

Ideálne by bolo, ak by VO bez štúdie uskutočniteľnosti nemohlo obsahovať diskriminačné podmienky, ale s už áno (vyplývajúce zo štúdie). Samozrejme štúdia samotná by mala prejsť riadnym verejným auditom.

Ako si konkretne predstavujes vykon riadneho verejneho auditu ? Kto bude opravneny taketo nieco robit ? Ako bude zostaveny auditorsky tim ? Podla coho a ako bude postupovat ?

Nemam predstavu.

Mozno by stacilo studiu vypracovat, zverejnit a nechat 30 dni na pripomienkovanie.

Skusim inak, si si isty, ze na toto by mala odpovedat studia? Z mojho pohladu treba nastavit kriteria VO tak, ze sa bude zohladnovat TCO. A tam ked si zaratame povedzme minimalne 5 rokov udrzatelnost projektu, tak open source db (napr. postgresql) je silny protivnik hociakej proprietarnej technologie. Ja nemam napriklad nic proti Oracle/MSSQL - su to kvalitne produkty, ale ked si zvazim co mi dava PostgreSQL a kolko by ma to stalo na udrzbe na najblizsich 5 rokov, tak je to velmi lahka matematika.

myslim ze je to nastavene nasledovne:

  • SU by mala identifikovat problem a navrhnut riesenie/riesenia, vratane kvalitativnych param a predpokladanej ceny alternativ
  • VO by malo riesit cenu (zial iba cenu)

Tvojom pripade by si musel porovnavat stav bez zmeny a vymenu db, v ramci ktorej by si uviedol viacero moznosti, kde by mohli najlacnejsie vyjst open source a obstaraval by si s podmienkou open source :), ale vobec som si nie isty ci mozes dat open source ako podmienku a tiez som nie isty ze open source je vzdy lacnejsi :wink:

A ked toto mi uz zohladnila CBA v ramci studie? a teda na zaklade toho som vybral vhodnu alternativu.

Teraz abstrahujem od konkretnosti (pre mna je tiez Postgre lepsia alternativa ako Oracle, bezdebaty)…proste vybral som studiou najvhodnejsiu alternativu…studia presla pripomienkovanim, so studiou suhlasi aj verejnost, studia mi definovala v podstate PHZ…vsetci su happy a dalej idem pripravit Opis predmetu zakazky a ak chcem, aby som obstaral to, co mi vyslo v studii, tak uz v Opise musim vymyslat/ohybat, lebo nemozem priamo napisat, co pozadujem, lebo by to bolo diskriminacne…napr. pri priklade s PostgreSQL by som v Opise predmetu zakazky musel pozadovat take funkcionality, ktore alternativy, ktore som vylucil v studii, nemaju…NIE JE TOTO DIVNE???

1 Like

spadli sme do konkretnosti…chcem to udrzat vo vseobecnejsej rovine a riesit nesulad a problematickost transponovania konkretneho, jasneho vysledku studie uskutocnitelnosti (v zmysle aktualnych postupov pre tvorbu studii) do vseobecnych a "nediskriminacnych! podmienok VO a opisu predmetu zakazky, nakolko tu nemozes byt konkretny v urcitych veciach

Zacinam tieto dve veci (studiu a VO) vnimat ako dost NEKOMPATIBILNE!!!

1 Like

S tymto mam trochu problem aj ja. Ale mentalne som si to vyriesil tak, ze SU by nemala ist do technologickych detailov (napr. na uroven konkretnej DB), maximum kam moze ist je asi typ DB (SQL, noSQL, semanticka, atd). Co niekedy znamena, ze je takze/zbytocne vymyslat alternativy a robit multikriterialnu analyzu.
Tak isto nechapem, ze ako moze SU pytat napr. pocty VM pre potreby vladneho cloudu, ked predsa to este v tejto faze nemoze nikto tusit (a uz vobec nie Windows vs Linux).

Myslím Peter, že si sa trochu stratil v téme. Štúdia uskutočniteľnosti nikdy nebude mať záväzný formát v zmysle, že takto sa to musí urobiť. Preto sa to tak volá, lebo ŠÚ má iba povedať, či a ako sa daná úloha dá zrealizovať. Nikdy nemôže nahradiť proces verejného obstarávania, ani proces kontroly a auditu. Ako chceš na základe nejakých hrubých odhadov zadefinovať v štúdii finálne riešenie a potom to urobiť záväzným? Nato neexistuje relevantné zdôvodnenie. Štúdiou ale môžeš zadefinovať finančný strop napríklad

Zakaznik dava Opis predmetu (najprv situacia na zelenej luke, teda nove riesenie a zakaznik nic nema) - teda opisuje co ma splnat to co ide obstaravat (urcite nepise konkretne technologie, ale parametre, poziadavky, funckcnost, interfejsy, atd.), Studia urci max. cenu za obstaranie, za manintenance na 5 rokov, atd… Uchadzaci davaju ponuky a pomenuju aj konkretne technologie, daju konkretne ceny a ked sa vmestia do ceny a splnaju podmienky a poziadavky (tak preco nie napr. Oracle alebo nieco ine?). Ak zakaznik ma uz Oracle/MS SQL/PosgreSQL napr. na 5 inych systemoch a napr. ciastocne vie uz zakupene licencie pouzit na nieco nove resp. ma vyskolenych a znalych ludi, ktori robia s technologiou 4 roky, tak je mozne dat uz poziadavku na konkretnu technologiu do tendra (pretoze setri jeho naklady resp. da sa do tendra kompletne azskolenie a podpora ludi na prevazdku (nemaly peniaz), teda v zdovodnenych pripadoch (pozor, musi sa tpo vediet rozumen zdovodnit, tak potom moze byt konkretna tehcnologia, lenze v SK to moze niekto napadnut na UVO a tma sa to musi ustat. Dalej nie je pravda, ze jedinym kriteriom moze byt len cena, standardne je to ekonomicky najvyhodnejsia ponuka (standardne to v EU robia a samotna cena je cca 50% hodnotenia), kedze sme v EU tak take iste principy platia ja u nas, skor problem je., ze Tyi co pisu zadanie/opis maju malo znalosti a skusenosti ako to urobit, protse vonku sa hodnoti navrh (z ekonomickeho hladiska kedy je to pre oibstaravatela ekonomicky najvyhdonejsie - je to navrhnute tak, ze v buducnosti nebude problem s prevadzkou, dodavatel sa nejde na mne ucit, ake penale za nedorobky je ochotny akceptovat a vela veci sa da navymyslat a spravne napisat a ked to ma hlavu a patu, tak aj obhajit). Je lepsie postavit dialnicu lacnejsie a mat tam diery o pat rokov alebo technologicky a poctivo tak, ze 20 rokov nebudes mat problem? CO je ekonomicky lepsie (to iste plati o SW, len komu sa che na strane obstaravatela s tmy pohrat, proste v SK je princip vsetkych ktorych nechceme vyhodit na nezmyselnych podmienkach a ptom ist na najnizsiu cenu s tymi ktorymi chcem …

1 Like

len doplnenie, problem nie je v tych co pisu zadania ale v tom ze dnes vdaka auditom z EU vlastne ani nie je mozne spravit ekonomicky najvyhodnejsie porovnanie, poziadavka je totiz aby navrh bol absolutne objektivny a vsetko okrem ceny sa da spochybnit ako subjektivne. A kedze poziadavka znie ze to nesmie byt len cena, tak sa navrhne zlozity dotaznik, kde kazdy dodavatel zaskrtne to iste a na koniec rozhodne cena.
A k DB, riesenie ktore snad ide ale je na hrane zakona je obstarat platformy PRED projektom a potom ich oznamit v podmienkach VO ako dane.

Urcite to nie je pravidlo EU. V EU chodim do tendrov castejsie ako v SK a nikdy som sa nestretol s jedinym kriteriom, 100% cena, prave toto kriterium urcite nie je najobjektivnejsie (mozno pri nakupe Windows a stoliciek ano, ale neprdpokladam, ze sa bavim o tom). Urcite to vonku v tendroch nie je o dotaznikoch, staci sa do niektorych prihlasit, skusit a zobrta si len existujuci “bets practice”, je to o relanyhc navrhoch a co sa v nich hodnoti.

1 Like

v EU nie, na slovensku ale ano. Na seminaroch kde su ludia zo zahranicia sa citim ako z ineho sveta. Jeden z problemov ktory vnimam je ze pri auditoch z EK su ludia ktori nikdy realne skusenosti z obstaravania nemali.

No Peter asi vie preco sa pyta. Vo vacsine pripadov sa VO vypise UPLNE PRESNE podla studie … a to myslim do CENTA presne. Samozrejme ponuky mozu prist rozne… Ale uz posudzovanie alternativnych architektur, alebo postupov nie je umoznene … a ziada sa presne to co (rozumej aj presne tie komponenty a ich prepojenie), ako bolo v SU.

iste, ved keby to niekto urobil inak, tak ho zase media a SD roztrhaju :slight_smile:. Ked uz spravil studiu, tak by ju snad mal pouzit, ci nie ?

2 Likes

Nuz ked casovy posun medzi studiou a uzavretim tendra je standard min. 2 roky a potom je min.3 roky realizacia. Tak niekto si mylsi, ze zakaznik naozaj chce / potrrebuje po 5 rokoch to co chcel / vymyslel pred 5 rokmi (a to este optimisticky pisam na SK pomery 5 rokov) a este niekto sa pyta, ze najprv je potrebne pozant legialtivu a az tak vypisat tender a naozaj ta legislativa bude 4 roky stabilna (urcite nie), takze take SK vypisovanie tendrov len napomaha tomu bordelu co tu je.