Nejako dlhsie som nepocul nic na tuto temu, snad to nebude to povestne ticho pred burkou Skusim sa este podelit s mojimi praktickymi skusenostami a postrehmi.
Vo svojej historii som stal pri zrode styroch DC, kde okrem kolokacie prevadzkujeme aj vlastne systemy a cloudy, ale taktiez sme neefektivne serverovne a “kumbaliky” zatvarali.
Kazda minca ma dve strany. Na jednej strane si treba uvedomit, ze to nie je len o dostupnosti a redundancii, ale aj o vykonovej hustote a hlavne o prevadzkovych nakladoch (OPEX). Ak vychadzam z verejnej casti analyzy NASESu, tak pocitaju s priemernou zalohovanou hustotou IKT 1,4kW/m2 pri 1000m2, co je celkovo 1,4 MW. Pri starsich serverovniach a DC je index efektivity vyjadreny PUE indexom nad 2. Ak to prepocitam hodnotou s ktorou sa bezne stretavam pri takychto starsich rieseniach 2.2 vyjde nam celkovy prikon na urovni 3.08 MW. Ked to porovnam s nasim poslednym DC Digitalis, ktore sme budovali na zelenej luke, nemuseli sme sa prispobovat existujucej stavbe, mohli sme vyuzit posledne technologie (freecooling, adiabatika, rotacne UPS…) dosahujeme tu hodnotu PUE az 1.3. Pri zalohovanej IKT potrebe 1,4 MW nam celkova spotreba vychadza 1,82 MW. Hlavnym prevadzkovym nakladom DC je prave spotrebovana elektrina a v tomto konkretnom pripade porovnavame fakturu na rezervovanu kapacitu 3,08 MW vs. 1,82MW a ročnú spotrebu 16000 MWh vs. 27000 MWh, co je obrovsky rozdiel, pri jednom odbernom mieste a este lepsej sadzbe. Okrem nedostatocnej kvality, vyjadrenej dostupnostou, nevyhovujucej redundacii, rozdrobenosti a tym dalsim dodatocnym zvysenim prevadzkovych nakladov je toto dalsi dovod preco je potrebne konsolidovat tento stav.
Na druhej strane nie je mozne odvodnit potrebu len v m2 a vychadzat este z priam historickych dat roku 2013, odvtedy sme len u nas HW vymenili aspon 2x. Ak opat vychadzam z verejnej casti studie je vyzadovana priemerna zalohovana hustota IKT 1,4kW/m2 pri 1000m2. Keby som chcel byt efektivny, tak by sa mi to zmestilo na jednu vacsiu salu v nasom poslednom DC Digitalis, kedze pri navrhu nam islo ako o prevadzkovu efektivitu tak aj o vykonovu hustotu. Pre porovnanie vsetky nase tri saly maju dokopy 1000 m2, az 340 rackov, instalovany vykon na rack je az do 20 kW (priemerne 8 kW). Gro investicnych (CAPEX) nakladov pri budovani DC tvoria technologie - vetvy energeticke, chladenie a hasenie, pre nakladovu efektivitu sa moderne DC stavaju modularnym sposobom, preto je dolezite kolko tej technologie je naozaj uz osadenej. Preto ak by som chcel nejake moderne DC kupit, treba okrem kvalitativnych parametrov, plochy zohladnit kolko tej technologie je tam naozaj uz nainstalovanej. Ak by to bolo na konci dna DC pre 1,4 MW IKT infrastrukturu tak je to mensie DC comu musi zodpovedat cena. Pre objektivizaciu cerpam len z udajov z verejnej casti ktoru som si prestudoval.
Samozrejme uz treba pocitat aj s hybridnym “Vládny cloudom”, kde stat vyuziva prostriedky cloud computingu tretich stran, ktore presli certifikacnym procesom. Napriek tomu, ze sme ako prvy komercny subjekt ziskali zatial najvyssii certifikat U2, pre nase sluzby zaradene vo Vladnom cloude, som presvedceny ze stat nemoze vsetko “outsourcovat”.