Štát chce kúpiť datacentrum za asi 38 miliónov eur

toto som ja nepochopil, že prečo by to malo byť urgentné? ved ako som niekde zachytil, celé toto beží od roku 2014 kedy predsa bola schválená stratégia pre cloud a dalej sa len robila štúdia, čo je výhodnejšie. teda neviem, prečo “extrémna urgencia”.

Ani neviem, kde to našiel pan Truban, podľa mňa to bolo v procese už dávnejšie ako pred vianocami. tu je článok o tom: NASES neplánuje kúpu datacentra narýchlo

“Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) neplánuje kúpu datacentra narýchlo. Na projekte zabezpečenia nových priestorov datacentra pre Slovenskú republiku pracuje od decembra 2018. Uviedol to Martin Hrachala, zástupca generálneho riaditeľa NASES v reakcii na pondelkovú tlačovú besedu PS-Spolu, ktorá podľa neho vnáša do odborných tém tesne pred Vianocami politiku.
“Je absolútne zavádzajúce, že zmluvu plánujeme podpísať v najbližších dňoch. NASES momentálne čaká na posudok Ministerstva financií SR, útvaru Hodnota za peniaze. Suma 38 miliónov eur nie je kúpna cena, ale maximálny odhadovaný finančný rámec. Kúpna cena bude stanovená v zmysle platných zákonov znaleckým posudkom, ktorý vypracuje znalec zapísaný v registri znalcov na Ministerstve spravodlivosti SR,” priblížil Hrachala”

ten kto manipuluje sa mi zdá niekto iný … citujem" Je to dokopy 52 miliónov eur za budovu pre servery slovensko.sk. Budovu si chce kúpiť od bývalého partnera J&T, ktorý vlastní 95 % v budove* povedal Truban"

to je naozaj taký odborník, že tvrdí toto?

@mtruban neviem ci mas este tento account aktivny. Mozno sa vies vyjadrit. Tieto tvrdenia asi stoja na zaklade infos, ktore tu diskutujuca skupina nema.

1 Like

A tych 52 nie je iba obycajny sucet 38 (sucasny plan) a 13 (to poschodie, ktore uz vlastni myslim MFSR)?

detaily nepoznam, ale na zaklade informacii sa da predpkladat ze aplikacie v cloude nie su pripravene na rezim ze nevyuzite zdroje vedia zdielat s inymi. Je pekne povedat ze skutocne vyuzitie je nizke ale to neznamena ze sa tam daju instalovat dalsie aplikacie. Uz to tu zaznelo, to ze nie su vyuzite moznosti cloudu na 100 percent nijako nepomoze buducim poziadavkam.
Ake su teda SKUTOCNE moznosti :

  1. zastavit vsetky buduce projekty, ktore mali byt umiestene v cloude. urobit uprgrade vsetkych dnesnych IS v cloude aby sa dosiahla potrebna skalovatelnost a elasticita. Na to treba vyclenit zdroje statneho rozpoctu a zaroven to znamena ze sa nebudu dat pouzit zdroje z OPII na projekty. Po par rokoch prevadzky bude jasna pozadovana informacia aka je rezerva cloudu. Ake su naklady na tento krok netusim, ale o nejake desiatky milionov asi pojde. Okrem toho bude potrebne vratit stovky milionov z OPII, a dalsie straty vytvori to ze sa projekty nebudu realizovat.
  2. Kupit priestor, kupit HW a dat pozor aby buduce projekty uz boli pripravene na cloud, podporrovali skalovatelnost a elasticitu. To ma tiez naklady a 38 mil je len nutny predpoklad, nie skutocny naklad.
1 Like

To ze su alokovane tisice jadier a nevyuzivaju sa , to je technicky velmi pravdepodobne. To je dosledok toho ze sa realne poskytuje IaaS, pokial aplikacia ma alokovane tieto zdroje tak v beznej prevadzke je vacsina jadier nevyuzita. Aby ich vedela uvolnit a zase alokovat podla potreby tak by musela byt takto programovana a to nebola asi ziadna. Viac by vedela povedat asi pracovna skupina cloud, ale ocakaval by som to.
A este poznamka: To co je napisane v studiach je odhad postaveny na doporuceniach a je urcite prehnany. V realite prebehne v kazdom projekte zrejme tvrde vyjednavanie co projekt naozaj dostane. Vyhodou cloudu je aj to ze ak sa ukaze ze to co dostal naozaj nestaci, tak rozsirenie je lahsie ako v klasickom prostredi, kde by to znamenalo dalsie obstaravanie a neopravnene naklady. Ale aka bude realna uspora virtualok netusi dnes nikto pokial nema zazracnu kristalovu gulu.

A historicka poznamka : Nie som uplne presvedceny ze radikalne optimalizacie vyuzitia HW maju ekonomicke opodstatnenie, zlozitejsi kod znamena naklady na pracu aj udrzbu, cena za jadro je pri tom uz dnes nizka a klesa. Optimalizacia znizuje aj prehladnost architektury, ztazuje nezavislost modulov a pod. To je len taka uvaha, stareho asembleristu ktory este pamata casy ked najvzacnejsia bola pamat 64 a potrebne optimalizacie vratane prekryvania segmentov viedli k tomu ze sa v zavislostiach programu nevyznal ani autor sam. Ci naozaj nahaname spravneho zajaca.

Ale je to podobne ako povedat ze ani dialnice nie su vyuzite na 100 % a pokial nebudu tak sa ziadne dalsie stavat nemaju. Nie je to technicky argument ale marketingovy. Sice nespravny ale dobre znie.

V skutocnosti je ten argument takyto:

Stat odmieta zverejnit kolko kamionov po dialnici chodi, len hovori, ze uz je plno, lebo tolko si objednali spediterske spolocnosti, ktore za to nemusia platit. Na zaklade tohto ide rozsirit dialnice o 100% (kopcianska, tajov). Nikto nikde nepovedal, ze sa nema kupovat nic dopredu. To je blbost. Rovnaka blbost ako kupovat nieco dopredu pokial neviem ci to vobec potrebujem.

Toto je asi pravda, avsak netvarme sa, ze toto je nejako extremne komplikovane. Mame dnes docker (v pohode nainstalujes aj na IaaS), ktory velku cast komplexity dokaze odstranit. Taktiez uplne zakladna pointa virtualizacie je predsa zdielanie zdrojov (bez ohladu na to ako to je naprogramovane).

Priznam sa, ze tu “mi vyplo poistky” pretoze je to prave naopak. Kod, ktory lahsie skaluje je z mojej skusenosti praveze naopak jednoduchsi. Aj na udrzbu, aj na vyvoj.

ok, rozne skusenosti a tak rozny pohlad.

Na toto máme prosím niekde odpoved ?

Dôsledok…

myslím si, že dôsledky politikárčenia pre našu komunitu s.d nie sú na prospech.

Nezmysel. Tieto výhrady sme mali dávno pred Tajovom a neodpovedali rovnako a o nákupe DC sa vtedy vôbec nerozprávalo.

Už naozaj netuším ako dať najavo, že chciet vedieť, či vôbec potrebujeme nejakú novú plochu 1000m2 sa nedá povedať kým nevieme ako sa reálne používa súčasná kapacita. Chápeme sa?

1 Like

Len pre info PS Cloud zacala opat zasadat az v druhej polovici roku 2019 (po lete v podstate) po viac ako roku mozno roku a pol. Boli zatial 3 zasadnutia a ani raz sa MV SR nezucastnilo. Na PS boli prezentovane viacere nedostatky privatnej casti vladneho cloudu zo strany OVM (napr. SU SR, MZ SR, …), ale teda na ich argumenty prevadzkovatel privatnej casti vladneho cloudu nereagoval. OVM poukazovali na problemy na roznych urovniach/oblastiach, od nastavenia licencovania a az po moznosti tvorby DB clustra, geo clustra a pod. Je jasne, ze je potrebne dane problemy rozdebatovat detailnejsie, ale na diskusiu treba partnerov a teda, ked jedna strana chyba, tak sa to da tazko.

PS sa v ramci poslenych zasadnuti zaoberal najma temou hybridizacie sluzieb vladneho cloudu:

  • moznost certifikacie sluzieb do katalogu sluzieb vladneho cloudu
  • sposob efektivneho nakupu takychto sluzieb zo strany verejnej spravy

MV SR na posledne zasadnutie zaslalo cennik sluzieb nimi poskytovanych sluzieb. Ide o to, ze konci udrzatelnost EU projektu a OVM si budu musiet platit za sluzby, aby sa mohla robit obmena a pod. Zastupca MV SR na zasadnuti nebol, nevysvetlili sposob vypoctu ceny a pod. Na sposob stanovenia ceny sa pytali vsetci zucastneni - OVM, ITAS a aj my ako S.D. Cennik zatial nie je publikovany verejne. Plus sa kreuje sposob ako OVM budu platit za dane sluzby…asi to bude tak, ze im budu kratit z rozpoctu na IT na zaklade toho, co pouzivaju a casto asi “nevyuzivaju” na 100%. Ono to bude mat asi 2 riesenia:

  • bud bude niekto realne sekat rozpocty OVM a tak ich bude motivovat k efektivnemu vyuzivaniu sluzieb privatnej casti vladneho cloudu a tie budu mozno tlacit na MV SR pripadne migrovat do komercnych sluzieb
  • alebo sa im bude o tu potrebnu sumu rozpocet prave navysovat a nikto nebude nic riesit.
4 Likes

Nejako dlhsie som nepocul nic na tuto temu, snad to nebude to povestne ticho pred burkou :slight_smile: Skusim sa este podelit s mojimi praktickymi skusenostami a postrehmi.

Vo svojej historii som stal pri zrode styroch DC, kde okrem kolokacie prevadzkujeme aj vlastne systemy a cloudy, ale taktiez sme neefektivne serverovne a “kumbaliky” zatvarali.

Kazda minca ma dve strany. Na jednej strane si treba uvedomit, ze to nie je len o dostupnosti a redundancii, ale aj o vykonovej hustote a hlavne o prevadzkovych nakladoch (OPEX). Ak vychadzam z verejnej casti analyzy NASESu, tak pocitaju s priemernou zalohovanou hustotou IKT 1,4kW/m2 pri 1000m2, co je celkovo 1,4 MW. Pri starsich serverovniach a DC je index efektivity vyjadreny PUE indexom nad 2. Ak to prepocitam hodnotou s ktorou sa bezne stretavam pri takychto starsich rieseniach 2.2 vyjde nam celkovy prikon na urovni 3.08 MW. Ked to porovnam s nasim poslednym DC Digitalis, ktore sme budovali na zelenej luke, nemuseli sme sa prispobovat existujucej stavbe, mohli sme vyuzit posledne technologie (freecooling, adiabatika, rotacne UPS…) dosahujeme tu hodnotu PUE az 1.3. Pri zalohovanej IKT potrebe 1,4 MW nam celkova spotreba vychadza 1,82 MW. Hlavnym prevadzkovym nakladom DC je prave spotrebovana elektrina a v tomto konkretnom pripade porovnavame fakturu na rezervovanu kapacitu 3,08 MW vs. 1,82MW a ročnú spotrebu 16000 MWh vs. 27000 MWh, co je obrovsky rozdiel, pri jednom odbernom mieste a este lepsej sadzbe. Okrem nedostatocnej kvality, vyjadrenej dostupnostou, nevyhovujucej redundacii, rozdrobenosti a tym dalsim dodatocnym zvysenim prevadzkovych nakladov je toto dalsi dovod preco je potrebne konsolidovat tento stav.

Na druhej strane nie je mozne odvodnit potrebu len v m2 a vychadzat este z priam historickych dat roku 2013, odvtedy sme len u nas HW vymenili aspon 2x. Ak opat vychadzam z verejnej casti studie je vyzadovana priemerna zalohovana hustota IKT 1,4kW/m2 pri 1000m2. Keby som chcel byt efektivny, tak by sa mi to zmestilo na jednu vacsiu salu v nasom poslednom DC Digitalis, kedze pri navrhu nam islo ako o prevadzkovu efektivitu tak aj o vykonovu hustotu. Pre porovnanie vsetky nase tri saly maju dokopy 1000 m2, az 340 rackov, instalovany vykon na rack je az do 20 kW (priemerne 8 kW). Gro investicnych (CAPEX) nakladov pri budovani DC tvoria technologie - vetvy energeticke, chladenie a hasenie, pre nakladovu efektivitu sa moderne DC stavaju modularnym sposobom, preto je dolezite kolko tej technologie je naozaj uz osadenej. Preto ak by som chcel nejake moderne DC kupit, treba okrem kvalitativnych parametrov, plochy zohladnit kolko tej technologie je tam naozaj uz nainstalovanej. Ak by to bolo na konci dna DC pre 1,4 MW IKT infrastrukturu tak je to mensie DC comu musi zodpovedat cena. Pre objektivizaciu cerpam len z udajov z verejnej casti ktoru som si prestudoval.

Samozrejme uz treba pocitat aj s hybridnym “Vládny cloudom”, kde stat vyuziva prostriedky cloud computingu tretich stran, ktore presli certifikacnym procesom. Napriek tomu, ze sme ako prvy komercny subjekt ziskali zatial najvyssii certifikat U2, pre nase sluzby zaradene vo Vladnom cloude, som presvedceny ze stat nemoze vsetko “outsourcovat”.

2 Likes

Samotny nesuhlas je v poriadku, ale ked to takto zverejnuje tak by mala existovat funkcna predstava co sa bude diat.
Budu sa dalej podporovat lokalne datacentra pre organizacie ? Nejaky cas sa da pracovat aj tak ze sa to napcha do par miestnosti s klimatizaciou.
Bude sa nieco prenajimat a dalej sa bude pracovat s ideou vladneho cloudu ?
Alebo sa nebude diat nic a pockame az nieco zhavaruje ?
Urobit vyhlasenie co nie bez toho aby bolo jasne co ano, to sa mi nezda prilis mudre.

3 Likes

preco SPP, to ako bol robeny vyber?

„Skúmali sme 5 rôznych lokalít, vo finále sme rokovali s tromi partnermi. Pre SPP rozhodla najvyššia zhoda so zadefinovanými bezpečnostnými a prevádzkovými požiadavkami a potenciál na ďalší rast,“ uviedol v správe šéf NASESu Pavel Karel.

a skumali aj zahranicnych partnerov? preferencia slovenskych moze naznacovat korupciu.

Tipoval by som, ze zahranicni partneri s neskumali z klasickeho mlhaveho dovodu “aby mohli byt prevadzkovane aj citlive informacne systemy, ktorych data nesmu opustit uzemie SR”. Ale o ake konkretne systemy ide, ci ktore zakony ci vyhlasky definuju, co nesmie opustit uzemie SR, na tom zatial ziadnu rozumnu odpoved nevidel.