Štát chce kúpiť datacentrum za asi 38 miliónov eur

@zyx vynural, ze MF si tam uz za 15M kupilo poschodie. https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=1176325&l=sk

Hmotny majetok DCBA, s.r.o. je 5.9 miliona eur.

Ale este tam je firma CryptoData https://finstat.sk/47157224
ta ma financny majetok 12 milionov a zakladne imanie 7,5.
A samozrejme trhova cena s uctovnou nemusi mat nic spolocne.

1 Like

Skor je to prekvapive tym, ze v dnesnej dobe je potreba datovych centier coraz mensia. Pamatam si, ze velku serverovnu ma napriklad SPP a ma ju takmer prazdnu, lebo bola dimenzovana na casy minule. A chceli ju ponukat aj statu, ale asi nebol zaujem. Ale to su stare informacie…

Z FB

Keď čítam že to štát potrebuje z bezpečnostných dôvodov cítim že je možno správna chvíľa prezradiť, že DC komunita nad lokalitou Datacube vždy ohŕňala nos - Kopčianska je v záplavovej zóne, ak čosi prdne za Devínom, celé to pláva, navyše v okolí je aj vlak a niekoľko priemyselných objektov, to sú také učebnicové “no-no”. Ak sa v takýchto miestach stavajú DC, je to výsledkom kompromisov, ktoré však štát nemusí robiť, lebo nikto nemá oveľa vhodnejšie, vlastne úplne namakané lokality - všelijaké tajné miesta v Karpatoch, CO kryty a podobne.

1 Like

Ahoj,

s tymto suhlasim. Akurat treba povedat aj B.

DC sa da postavit aj na tajomnom hrade v Karpatoch, ale potrebujes k
nemu dotiahnut 2 napajacie vetvy, optiku z 2 stran, asfaltovu cestu
idealne tiez napojenu na dopravnu infrastrukturu v 2 miestach.

Taketo infrastrukturne projekty statu velmi nejdu - dialnice a nemocnica
asi ako priklad stacia.

Mozno len Telecom v BA nema DC v zaplavovej zone aj to by asi nejaka
modernejsia zaplava vedela preverit :).

r.

Takúto analýzu k tomu poslali z ÚPVII: DC_NASES_Analyza_FINAL_VEREJNA.pdf (2.5 MB)
V stredu k tomu má byť diskusia, škoda že sa nevyužila žiadna z pracovných skupín (napr. tá pre cloud).

1 Like

Kamzik je priklad lokality v Karpatoch s dobrou infrastrukturou, v budove vysielaca je aj kolokacne DC

Preletel som tú štúdiu - jeden konkrétny detail ktorý sa dá ľahko vytknúť je tá požiadavka “byť 40km od Perpetuusu”.

Jednak sú technológie na prepoje do 160km ktoré sa veľmi nelíšia od tých na 40km (t.j. máločo čo funguje na 40km nefunguje na 160km ak len vymeníš SFP) a hlavne prenajaté malinké miesto v Perpetuuse (25m2) predsa v stratégii štátu nemôže predstavovať nejaký nemenný pevný bod. Veď to sa dá za noc presťahovať hocikam inam.

Takže to kritérium “byť 40km od Perpetuusu” by som zmenil na “byť 160km od hocikadiaľ”

3 Likes

Dokumenty som si necital, ale uviedli dovod preco nemat datacentrum napr. na AWS? Ci podla ich ekonomov je lacnejsie kupit budovu, udrziavat budovu, kupit hardware, udrziavat hardware, kupit software, udrziavat software?

Strana 3.

tu je pohlad za mna spisany…dokument je mozne komentovat https://docs.google.com/document/d/19acCpFSYR3EjyTz1a3xN7c8Z5qoWNuGd7qhn1BDKdxE/edit?usp=sharing

kratky zapis z prezentacie:

  • v ramci stretnutia s odbornou verejnostou bola pripravena prezentacia
  • prezentacia obsahovala urcite udaje, informacie, ktore neboli obsiahnute v studii - o prezentaciu sme poziadali UPVII
  • ako vitazna alternativa je teda kupa datoveho centra DataCube - cena ma byt stanovena znaleckym posudkom

  • po prezentacii a diskusii je mozne danu temu rozdrobit na viacero samostatnych tem
  • tema 1 - urgentna potreba Nases m2 pre osadenie IKT - ide o cca 170 m2
  • tema 2 - v ramci studie su pridruzene subjekty NCZI a Soc. poistovna a ich potreba na m2 - nie je jasna urgencia tychto m2
  • tema 3 - v studii je ako KO kriterium definovana poziadavka na 1000 m2 - nie je uplne jasne ako sa k danemu poctu m2 doslo - vychadzalo sa z podkladov z roku 2013…medzitym viacero IS VS bolo migrovanych do cloudu, planuju sa migracie do cloudu a planuje sa rozsirovanie cloudu a pod.
  • tema 4 - strategicke riesenie problemu, nakolko v ramci prezentacie sme sa dozvedeli, ze bude potrebne riesit druhu lokalitu (bud rezim HA alebo DR) - MV SR chcelo kupovat Tajov od Telekomu + tu sa otvorila aj tema lokality datovych centier a KO kriteria lokality do 40 km od DC Perpetuus
  • tema 5 - technicke poziadavky/parametre na datove centrum statu
  • tema 6 - cenove porovnanie kupa vs. prenajom vs. vystavba - nakolko je potrebne riesit urgentne problemy a aj strategicku uroven, tak by sa mali dopracovat cenove porovnania prenajom vs. kupa vs. postavenie vlastneho datoveho centra s vyssie definovanymi parametrami

poziadali sme, aby aj tieto otazky boli diskutovane v ramci Pracovnej skupiny Cloud

1 Like

NASES analyza vobec neuvazuje o public cloude. Je to cisto iba o tom ci kupit/prenajat/postavit datacentrum.
Z dokumentu:

Želaný stav 2030:
Kritická infraštruktúra štátu sa bude rozvíjať a prevádzkovať pomocou cloudových služieb umiestnených vo vlastných privátnych dátových centrách.

Aj podla toho clanku na zive.sk to vyzera ze public cloud nechcu:

Pod nájom riaditeľ zahrnul aj nákup komerčných serverových služieb v zdieľaných centrách na spôsob Amazonu či Microsoftu, ktorých rozsah sa odvíja presne podľa aktuálne žiadaného výkonu, deklaroval šéf NASESu. Umiestnenie centrálnych komponentov do súkromného cloudu označil za „nemysliteľné“.

Chapem, ze centralny storage registrov by bol niekde v nasom datacentre (teda na par ditribuovanych miestach). Ale preco pristup k nim (rozne API) by nemohol byt u komercnych poskytovateloch? Skalovat primarne netreba ten master node, ale hlavne tie repliky, odkial data beru uzivatelia.

A napriklad pristup k opendata fakt nie je treba schovavat do nejakeho bunkra. Kluden by mohli byt pristupne aj cez github/gitlab ap.

160km odkiaľkoľvek?? ak sa pozrie človek na architektúru štátnych DC, tak nejaké su na západe (BA), nejaké v strede (BB) a nejaké na východe. Teda vychádza mi to, že cieľom bolo zohnať niečo pri BA (ako som videl kapitola 4.2 str.20 zo SU)

čítal som tu SU. Zdá sa mi, že je to zaujímavý počin konsolidovať štátny housing. Lebo dnes ak sa nedajú do vládneho cloudu preniesť štátne systemy, tak je cesta aby sa urobil centrálny housing logická, hlavne ak nakupuje štát priestory rôznym spôsobom a za rôzne ceny.

odkial Truban prišiel na cenu 15M za DC Telekomu? ved telekom ma niečo cez 1200m2 plochy IKT a tá štúdia hovorím o potrebe 4-5000m2 …
https://www.telekom.sk/o-spolocnosti-telekom/press-centrum/tlacove-spravy/t-com-stavia-najmodernejsie-datove-centrum

ja som pozeral tu vedľa vo viedni postavili DC 2800m2 za 140M …

Myslím si, že len tak porovnávať ceny je zvláštne, ak nevieme aj iné parametre - napr. index výkonu IKT na m2 … t.j. ako účinné je dané DC. lebo potom prevádzka vyjde viacej ako samotná kúpa.

Porovnavat to s E-shelter za 140 mil EUR vo Viedni, si robite srandu? Celkova plocha na ktorej sa rozprestiera je az 29 000 m2 s celkovou planovanou IKT plochou 8400 m2. 140 mil EUR je hodnota celeho projektu, nie prvej fazy, kedy sa otvaralo 2800m2 cistej IKT plochy a 20 MW. Verzus 1250 m2, len 1,4 MW podla poziadaviek Nasesu za 39 mil EUR.

Konsolidaciu samozrejme vitam, kedze prevadzkove naklady rozdrobenych existujucich “serverovni” su extremne vysoke, v porovnani s modernym datacentrom. Energeticka efektivita vyjadrena PUE indexom je nad urovnou 2.0. Vylucne public cloud pre stat tiez nie je cestou.

Co ma vsak zaraza este viac je sposob vyberu riesenia statom. Ziadna diskusia, ziadna sutaz len netransparentne stanovenie dvoch kvantitativnych parametrov v zverejnenej analyze a to plocha minimálne 1000 m2, na druhej strane poddimenzovany príkon pre IKT 1400 kW. Aktualne volnu plochu splna cisto nahodou len jedno datacentrum, v nadveznosti na termin podpisu mi to silno pripomina nastenkovy tender z dielne SNS.

Stanovit potrebnu IKT kapacitu ako m2 je vsak netransparentne KO kriterium, lahko sa da dosiahnut spocitanim plochy rozlicnych kumbalikov.
Odovodnenie poctom procesov, alebo transakcii je tak vhodne pre reklamu v TV. V skutocnosti treba planovat kapacity IKT transpartne, precizne, bez plytvania, ist na uroven jadier, vykonu. V opacnom pripade je to len ako korkova nastenka v kauze SNS.

Uvediem jednoduchy priklad:

Kolko prostriedkov IKT sa zmesti do budovy A./este volnych 1250m2 vykonova hustota 1,4 kW v analyze a budovy B./napriklad Digitalis - este volnych 750m2 vykonova hustota 5,4 kW. Cize porovname 1,75 MW vs. 4,05 MW. Otazka? Kolko prostiedkov IKT (Server, storage, sietove a bezpecnostne prvky) mozno este umiestnit do budovy A. a B.?

1000 m2 a príkon pre IKT 1400 kW, poziadavka z analyzy -> je pre mna skor sklad pre jablka ako moderne datacentrum, prave redundadne cesty chladenia a napajania tvoria najvacsie investicne polozky pri budovani DC. To co ma tvorit velku polozku ceny, pri 1,4 MW, tam vsak chyba.

Ak by bol bol vsak relevantny aspon udaj z analyzy NASESU o potrebe “príkonu IKT 1400 kW” tak minimalna vyzadovana plocha 1000 m2 je neprimerana.

2 Likes

Áno keď aj prijmeme tézu o tom, že všetko do public cloudu nemôže ísť všetko, tak máme problém s predpokladmi, lebo:

  • jednoduchá matematika, že spocitame všetky serverovne a to je to, čo potrebujeme je dosť mimo. Veď chodia legendy ako sa v minulosti totálne predimenzoval hw nutný na tie štátne systémy, keďže hardvér sa ľahko predáva.

  • Dodnes nevieme ako je vlastne využitý cloud mv. Keďže “nevedia” pustiť konzolu na virtualizacii a rozprávajú len o tom koľko je tam zdrojov alokovanych. Tieto alokacie sa robili veľmi rozsafne, keďže cena za zdroje vo vládnom cloude pre OVM je dodnes nula.

  • Prišla téma hybridný cloud a už dnes sa certifikuju provideri, kde budú môcť byť umiestnené štátne systémy. Niečo mi vraví, že väčšina systémov tam v pohode môže byť, bez toho, aby sme sa mali báť o dáta našich vzácnych štátny registrov.

Čiže pokiaľ neuvidíme niekde tabuľku, že dnes máme toľko a toľko serverov a storage a tu je po projektoch koľko reálne využívajú (nie alokovane) a či musia byť v tier 3 vládnom cloude, tak akejkoľvek úvahy o kúpe, prenájme či výstavbe datacentrier treba hneď bez diskusie odmietnuť.

1 Like