Šéfka súdnej rady: V oblasti informatizácie sa javí, že niektoré projekty zatiaľ administratívu skôr zahlcujú, ako by napomáhali jej plynulosti

Šéfka súdnej rady veľmi presne vystihla, že projekty informatizácie administrtaívu skôr zahlcujú, ako by napomáhali jej plynulosti. Súdy sa nevenujú súdeniu ale vypĺňaniu štatistických listov, lustráciam, anonymizácii, nahrávaniu, e-podpisovaniu, preposielaniu x-krát toho istého dokumentu, ECLI, či bol použitý správny epodpis alebo mala byť použitá epečať, či je pripojená správna doložka alebo formulár a pod.

Súdna rada prízvukuje, že riešenie pálčivého problému prieťahov v konaniach si vyžaduje súčinnosť so zákonodarnou mocou. „Ide najmä o nevyhnutné navýšenie počtu sudcov na najzaťaženejších súdoch, stabilizáciu súdnej administratívy a v neposlednom rade aj ich funkčnú informatizáciu. Faktom ale je, že tieto požiadavky nie sú v žiadnom prípade napĺňané v takej miere, aby boli spôsobilé zásadnejšie zlepšiť situáciu,“ vysvetľuje jej šéfka Praženková.

Zbytočné naťahovania súdov podľa Praženkovej výrazným spôsobom negatívne ovplyvňujú dôveryhodnosť slovenskej justície na Slovensku. Preto sa im chce osobitne venovať. „V oblasti informatizácie sa javí, že niektoré projekty zatiaľ administratívu skôr zahlcujú, ako by napomáhali jej plynulosti,“ dodáva.

možno súhlasiť s týmto názorom … avšak je to obraz nie informatikov, ale tých čo robia legislatívu a vymýšľajú zadania. Viď rovnopis, z ery písacích strojov…
Dodávateľ sa potom pohybuje len v mantinolech medzi ktoré ho pustia.

Nemyslim si, ze jedine sudca je garancia dokonalych formalnych nalezitosti nejakeho rozhodnutia. Dokonca si myslim, ze sudca by sa s formalitami nemal vobec zaoberat a mal by len napisat text rozhodnutia a autorizovat ho a vsetko ostatne by mohol zvladnut clovek so SŠ.

Informatizacia nezahltila len súdy, ale vsetky institucie, ktore si agendy “elektronizovali” cez OPIS. Na vacsine projektov sa analytici pytali uradnikov ako gestorov eSluzieb ako chcu aby vyzeral ich proces po novom. Bohuzial tak to aj dopadlo.

5 Likes

Vo VS to plati dvojnasobne…

2 Likes

Prvá vec, konečne by už mohli všetci pochopiť, že bez procesných a teda aj legislatívnych zmien samotná elektronizácia nič nevyrieši. Pokiaľ viem MSSR má nato EVS, treba počkať, že ako sa s tou optimalizáciou popasujú. Trocha mám však obavy, pretože podľa mojich info im v tímoch chýbajú procesný analytici.

Druhá vec, ak sa chceme posunúť treba pri legislatívnych zmenách zohľadňovať aj IT. Ak sa dá niečo urobiť jednoduchšie, tak prečo to tak nerobiť? Prečo podpisovať všetko mandatným certifikátom, ak to viem pečaťou, čo je skoro bez manuálneho zásahu, lebo nevyžaduje PIN? Tu má IT dve možnosti, buď proste akceptuje návrh zadávateľa-ministerstva, alebo začne byť iniciatívny a skúsi nájsť a presadiť lepšie riešenie. Avšak to stojí veľa veľa námahy a častokrát končí neúspechom, takže verím, že sa množstvo ľudí nato časom vykašle.

Tretia vec, v praxi sa stretávame vo VS s nasledovnou situáciou: VS chce všetko na kľúč, to jest urobte všetko, vrátane analýzy legislatívy, procesov, ich implemntácie, nasadenie, rolloutu školenia, atď. Súčinnosť minimálna, resp. bez nejakého riadenia, častokrát na úrovni konkrétnych ľudí a vzťahov, bez riadeného personálneho a organizačného zabezpečenia. Posadte spolu bandu Itečkárov a povedzte im, že teraz idú čojaviem elektronizovať súdnictvo. Zadanie je v štýle takto má vyzerať architektúra IT systému, takéto sú nefunkčné požiadavky ale čo to má presne robiť nevie nikto, ale termín je šibeničný.
No tak sa niečo pospisuje, nechá sa schváliť, čo sa skoro vždy schváli, lebo tým našim UC nerozumie skoro nikto a tak všetci dúfajú, že snáď je to dobre, keď je toho toľko. POtom sa to nejako implmentuje a nasadí a ide sa používať a vtedy všetci zisťujú, že to takto nie je dobre, tak sa začnú robiť adhoc úpravy, aby sa to nejako dalo rozumne používať, avšak väčšinou je to hackovanie existujúceho sytému.
Pokiaľ nositeľ knowhow, ktorým je VS, nebude pri veľkých projektoch aktívne spolupracovať, tak úspech je problematický. Mám taký pocit, že nasledujúce obdobie veľkých IT projektov bude presne o tomto uvedomení, či ministerstvá pochopia, že ich el. služba, je vlastne produkt, ktorí dodávajú občanom a podľa toho sa zariadia.

1 Like

100% súhlas, zaujímave, že už to ide aj v čechách … keď som robil v Siemense, obdivoval som zadania z rakúskej vlády, kde už boli aj inovácie, zjednodušenia, apky sa nerobili skostnatelé …
A btw, v Čechách je súčasťou zadani projektov už hotová analýza v UML a to hodne podrobná, čiže buď ju robia vlastnými silami, alebo je to samostatný projekt, robený pred projektom implementácie a asi aj inou firmou …

Lebo sa treba naučiť tak rozmýšľať … Je síce pekné čo jano písal o UX, ale keď si zviazaný legislatívou, moc ti UX nepomôže. UX by som povinne dal do procesu tvorby/zmeny legislatívy. Lebo tá je/môže byť PODPOROVANÁ technológiami, aplikáciami. Nie naopak. Preto použiteľnosť (aj pri predstave použitia nejakej novej apky) už musí byť posúdená pri zrode legislatívy.

stačí pritom povedzme zlegalizovať provízny systém. Keď už sú hodinové sadzby také veľké, a štátna správa nemôže len tak zvyšovať tabuľkové platy, je možné zlegalizovať napríklad to, že dodávateľ z rozpočtu projektu zaplatí provízie za “súčinnosť” osobám, zapojeným do projektu na strane zadávateľa … Vôbec pritom nemusí ísť o veľké peniaze, z pohľadu miliónovývh projektov môže ísť o šušne, ale zvýši to motívaciu tých dôležitých ľudí. Často sa to aj tak deje, napríklad pri akceptačných testoch, len to nik neprizná a ide to z čierných fondov …

1 Like

určite sa tak už deje, a určite to nie sú veľké peniaze z pohľadu tých projektov. problémom je ale konflikt záujmov (podľa mňa). nemôže ťa platiť ten, ktorého prácu budeš následne hodnotiť. tie UAT sú asi najlepším príkladom konfliktu záujmov.
ja popravde vôbec neviem ako toto riešiť.

2 Likes

Asi sa nerozumieme. Nesnazim sa vytvarat konflikt zaujmov. Treba si uvedomit, ze pre pracovnikov a to aj v komercnej sfere je zavadzanie noveho systemu stresujucou a zatazujucou cinnostou, kedy propri svojich beznych povinnosti (na ktore maju 8h prac. casu) musia zvladat aj dalsiu dolezitu a casovo narocnu cinnost. Cize v podstate ide o zaplatenie nadcasov, pripadne inak definovanej prace naviac. Verim ze na nieco pridete s pravnikmi. Moze ist o malu vyhlasku, alebo nejak tak. A fakt, za nizke naklady sa rapidne zvysi efektivita.

Nerozumeli sme sa, pravda, toto čo popisuješ je podľa mňa možné už teraz. V EU projektoch si môže zadávateľ predsa vyčísliť aj náklady na vlastnej strane. Neviem aké sú presne pravidlá, aké sú tam obmedzenia, ale z eurofondov sa platia celé skupiny úradnikov. To by problém nemal byť. Otázne je či aj robia to čo sa vykazuje a či to robiť vedia.

Potesujuce je ze sa sudcovia zaoberaju tym, ci mal byt pouzity kvalifikovany podpis, alebo pecat. Nestastny pojem autorizacia v zakone si da sa povedat vsetky OVM vysvetlili po svojom. Skratka ze kvalifikovana pecat == kvalifikovany podpis. A tak dnes skoro vsetky OVM vydavaju rozhodnutia, ktorych pravny ucinok sa da uspesne spochybnit.
Problem je v tom ze kvalifikovanou pecatou sa da “autorizovat” samozrejme aj dokument, ale to iba v tom pripade ak staci preukazat povod dokumentu a jeho neporusenost. Avsak ak sa vyzaduje preukazat pravny ucinok vlastnorucneho podpisu, potom v zmysle eIDAS pecat nemoze tento pravny ucinok nahradit (kvalifikovany podpis môže kvalifikovanu pecat nahradit, opacne to mozne nie je). A rozhodnutia su vyrazom moci kde nepostaci iba preukazat ze sekretarka alebo spracovatel rozhodnutia toto odoslal cez centralnu podatelnu, ale treba preukazat to ze osoba - spravidla veduci organu, ktora jedina je opravnena rozhodnutie vydat, toto rozhodnutie vobec videla. Takze cim skor sa OVM spamataju tym mensie skody nastanu, ked obcania alebo pravnicke osoby zacnu ich elektronicke rozhodnutia napadat z dovodu nedostatocneho pravneho ucinku.
Takze na jednu stranu sa sudcom nedivim, ked dokumenty vydavane OVM maju pravny ucinok aky maju, ze musia mimo jednoduchej operacie overenia sa este zamyslat aj nad takouto samozrejmou vecou. Kazdy ukon naviac pri sucasnom mnozstve dokumentov su potom hodiny na konci mesiaca ci roka. Ale na druhu stranu budme radi ze sa aspon niekto pravnym ucinkom dokumentov zaobera, ked OVM sa neunuvaju sa nad tym vobec zamysliet.

Autorizovanie úradných rozhodnutí kvalifikovanou elektronickou pečaťou je eIDAS konformnejšie ako podpisovanie mandátnym certifikátom. Vydavateľom a pôvodcom úradného rozhodnutia totiž nie je fyzická osoba, ktorá za ňu koná ale sám orgán verejnej moci, ktorý rozhodnutie autorizuje elektronickým autorizačným prostriedkom - elektronickou oečaťou. elektronická pečať sa viaže práve k OVM.

Elektronické rozhodnutie sa v čase bude opakovane pečatiť pečaťou OVM aby boli zachované jeho účinky v čase počas celého životného cyklu rozhodnutia t.j. Počas niekoľko desiatok rokov.

Nielenže v týmich chýbajú analytici, chýbajú tam ľudia vôbec znalý procesov a bez praxe. Takze výstup potom aj tak vyzerá, že nič nefunguje, dokonca ani to, čo predtým fungovalo.

To je pravda ze na to aby sa dalo preukazat ze povodcom je OVM staci pecat. Ale su veci kedy nestaci aby sa potvrdil iba povod. A to su napr. rozhodnutia. Organ verejnej moci vykonava svoju moc prostrednictvom funkcionara, ktory jediny v tej celej organizacii je opravneny rozhodnutie voci obcanovi vydat. A teda pri veciach kde si napr. stat nieco vynucuje na niekom “v slabsom postaveni” nebude postacovat iba dokazat ze rozhodnutie vyslo z informacneho systemu organu verejnej moci, ale aj skutocnost ze tento jeden jediny clovek na to opravneny v celej orhganizacii ho vydal osobne.
Dobry dokument ktory zrejme zanikol v tomto zhone najdes napr.
Tu https://www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_usmernenie-k-zakladnym-povinno/
ale v podstate by stacilo sa na vec pozriet tak ze tam kde sa doposial vyzadovalo gulate razitko so statnym znakom a vlastnorucnym podpisom funkcionara opravneneho vydat rozhodnutie, mal by sa pouzit kvalifikovany podpis a tam kde stacila napisova peciatka tam staci preukazat iba povod dokumentu tak tam by patrilo dat kvalifikovanu pecat.
http://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/documents/statne_symboly/Met_pokyn_09405.pdf
Nejde o to ze vydavatelom dokumentu je urad, ale treba preukazat ze rozhodnutie vobec videl a vydal (nie v zmysle povodu) opravneny funkcionar. Vyplava to aj z povahy pecate, kde sa osobna ucast cloveka nevyzaduje teda nemoze potvrdzovat volu tohoto jedineho cloveka v celej organizacii.
No a toto robi vydane rozhodnutia “slabymi”. Kedze argumentom moze byt, ze do vcera sa vydavalo rozhodnutie s razitkom so statnym znakom a vlastnorucnym podpisom opravneneho uradnika. A dnes mi prislo rozhodnutie o ktorom viem len to ze pochadza z obecneho uradu. Ale ci mi ho odoslal starosta, alebo sekretarka, ktora sa mi chcela pomstit sa z pecate urcit neda. A tak sa moze stat ze rozhodnutie, ktory doposial mohol podpisat a tak vlastne rozhodnut iba opravneny funkcionar, mi dnes moze poslat ktorykolvek uradnik co sa podiela na spracovani rozhodnutia. No a ja budem argumentovat tym, ze tento opravneny funkcionar ho ani len nevidel. Nehovoriac o tom, ze nejaky referent si moze v svoj prospech alebo pre svojich kuncaftov vydat co len potrebuje a v buducnosti sa moze takyto urad dockat neprijemnych prekvapeni. Kedze to kto a ako odosiela rozhodnutia do centralnej podatelne sa necertifikuje aby sa nedalo zneuzit.

Je samozrejme nezmysel, aby úradne rozhodnutie autorizovala fyzická osoba svojim kvalifikovaným podpisom. Úradne rozhodnutie má autorizovať organ verejnej moci svojou pečaťou. Preto je eIDAS konformnejšie autorizovanie rozhodnutí kvalifikovanou epečaťou. Keď chcel mať zákonodarca prehľad, ktorý zamestnanec alebo funkcionár pečatí tou ktorou kvalifikovanou elektronickou pečaťou, mohol kľudne pridať do pečate nepovinný atribút ID zamestnanca, ktorému bola pečať vydaná - podobne ako keď okruhla pečať organu verejnej moci obsahovala číslo, podľa ktorého bolo možné zistiť zamestnanca, ktorému bola pečať vydaná.

Samozrejme tie pokyny na slovensko.sk sú odtrhnuté od reality tak ako metodické postupy a zákony v severnej Kórei. Čisté nezmysly. Ale chce to čas, aby aj samotní predkladatelia na to prišli. Dovtedy budú stovky tisíc elektronických rozhodnutí v obehu a budú to musieť riešiť. :slight_smile:

Pôvodcom úradného dokumentu je vždy úrad, vždy tam musí byť kvalifikovaná pečať. Po cely čas životného cyklu tohto elektronickeho dokumentu t.j. Pecateny toľkými pečiaťami, aby bola zachovaná jeho integrita a nepopieratelnosť pôvodcu desiatky rokov.

1 Like

No atribut si tam moze sice pridat aky chce, ale podstatne je co hovori eIDAS o pravnom ucinku kvalifikovanej pecate a kvalifikovaneho podpisu. Pecat to je iba potvrdenie povodu a neporusenosti. Nejde o to ktory zamestnanec pecatil. Ide o to ze rozhodnutie moze vydat len jeden jediny funkcionar, prostrednictvom ktoreho ovm verejnu moc vykonava-ostatni su tam na to aby mu to rozhodnutie pripravili. Teda nie ktory ale ci tento jediny to podpisal. Lenze to by sa pecat pouzivala ako podpis a na to neni urcena ona je urcena pre strojove spracovanie- oznacenie povodu a zapecatenie. Tie pokyny tam zrejme dal NBU (zverejneny je na stranke nbu), lebo su v sulade s eIDAS a zaroven precitaj ako to funguje napr. v ceskej republike, alebo v inych statoch lebo potom aj ti funguju mimo reality?

Ja by som bol veľký opatrný so stanoviskom, že nás zákon a vykonávacie predpisy, metodické postupy sú konformné s eidasom. Podľa mňa nie sú a dokonca eIDAS porušujú. Som zvedavý, koľko rokov sa budú na slovensku rozhodnutia autorizovať manadatnymi certifikátmi, kým úrad vlády nepríde s myšlienkou, že by na rozhodnutiach mala byť predsalen kvalifikovaná elektronická pečať počas celej životnosti úradného rozhodnutia - tj nepretržitý rad kvalifikovaných pečatí OVM.

Doplnim este ze jedine co sedi s eidasom je metodicky podkyn na ktory odkazuje nbu. Zakon by som nechvalil.
Zakon so svojim pojmom “autorizacia” prave viedol k tomuto neporiadku. lebo neuviedol ze u dokumentov na pravne ucely treba podisova a tam kde staci preukazat iba povod a neporusenost tak tam sa moze autorizovat aj pecatou. Tym uviedol celu republiku do omylu ze Pecat==Podpis.
Pozri takto to napr. maju v cechach

K podepisování elektronickým podpisem lze použít pouze kvalifikovaný elektronický podpis, podepisuje-li elektronický dokument, kterým právně jedná,
a) stát, územní samosprávný celek, právnická osoba zřízená zákonem nebo právnická osoba zřízená nebo založená státem, územním samosprávným celkem nebo právnickou osobou zřízenou zákonem (dále jen „veřejnoprávní podepisující“), nebo
b) osoba neuvedená v písmenu a) při výkonu své působnosti.
Cize po nasom ak chce niekto vydat dokument ktory je urceny pre pravne ucely tak podpis. Inak pecat.
Pecatenie:
Nestanoví-li jiný právní předpis jako náležitost právního jednání obsaženého v dokumentu podpis nebo tato náležitost nevyplývá z povahy právního jednání, veřejnoprávní podepisující a jiná právnická osoba, jedná-li při výkonu své působnosti, zapečetí dokument v elektronické podobě kvalifikovanou elektronickou pečetí.

Podobne to bude aj v inych statoch.
U nas problem je iba s tym mandatnym to je na dlhsiu debatu ale neikde neni zakazane vydat fyzickej osobe X kval. certifikatov a tie pouzivat na rozne ucely.

Kopec pecati je zbytocny lebo aj kvalifikovana pecat je po technickej stranke iba podpis ibaze urceny pre podpisovanie stroja. Cize udrziavanie platnosti sa deje tak ako u el. podpisu “prepodpisovanim” casovymi peciatkami nie pecatami.

Pečať sa vždy jedinečné viaže nie k stroju a MAC adrese stroja, ale výlučne a jedinečné k právnickej osobe s jej ičom.

Preto organ verejnej moci nemôže autorizovať svoje rozhodnutia inak ako pečaťou. - vždy za neho koná konkrétna fyzicka osoba.

Predkladatelia sa chytili nesprávnej náležitosti pôvodného procesu a preklopili ho do elektronickeho procesu.

Ved v tom je to. Ze podpisuje stroj - automatizovany system v tomto pripade centralna podatelna ktora je v NASESe, cize ani podpisovanie-pecatenie sa nedeje v urade ale niekde uplne inde. Cize centralna podatelna nijak nerozlisuje ci rozhodnutie je predal starosta alebo niekdo iny z daneho uradu a da tam pecat. Tym sa moze stat ze niekto chytry si vo svoj prospech posle cez centralnu podatelnu co ho napadne a ona mu to podpise kvalifikovanou pecatou. Staci mu na to aby mohol odosielat rozhodnutia do centralnej podatelne. Starosta alebo riaditel spravidla nie je na to aby posielal rozhodnutia, cize nejaka asistentka to urobi ako konecny krok. Lenze takto si ona moze vydavat aj to co starosta nikdy nevidel.
Ale o to nejde ide o to ze pecatenie robi stroj, ze kvalifikovana pecat ma eIDAsom stanovene pravne ucinky a tie nemaju hodnotu valstnorucneho podpisu.
No a konecny problem je v tom, ze napr. ovm mi vyda rozhodnutie o pokute 200000 eur. Ja sa budem odvolavat do vtedy nez sa to dostane pred eiropsky sud. A ten na nas pojem autorizacia kasle. eIdas je nadriadeny nasej legislative a rozhodnutie vydane v jednom state by malo byt platne aj v inom. No a vsade inde vedia ze kvalifikovany podpis ma pravny ucinok vlastnorucneho podpisu, ze kvalifikovanym podpisom sa da nahradit aj kvalifikovana pecat, ale naopak to mozne neni. A preto je tu riziko ze dnes a denne vznikaju tisice rozhodnuti ktore moze ktokolvek kedykolvek napadnut. A preto som sa potesil ze tejto otzazke sudcovia venuju nalezitu pozornost.