Rozvoj a podpora modulov ÚPVS a súvisiacich informačných systémov


#21

Ja som to pisal obecne a hlavne do buducnosti. Moznos som sa teda odchylil od temy. Ale k teme plati to ze z uzatvorenymi zmluvami sa uz tazko nieco hybe, lebo neriesis veci technicke, ale pravne.
Ak ma niekto zmluvu na 5 rokov za 800Eur/MD, tak by bol blby sa jej vzdat. Ak ma niekto uznane autorske prava na novy system co dodal vcera, tak kym ten systyem bude v prevadzke, tak s tym v podstate nic neurobis a vsetky zmeny bude musiet dodavat len on, alebo nim poverena osoba, ci organizacia… Netusim ake su pomery na UPVS, ani kto je ten kontraktor… Chcem len naznacit ze zaoberat sa teraz takymito vecam je mrhanie casu, Treba sa postarat aby uz take veci NEVZNIKALI. Nie je mozne aby si OBJEDNANY CUSTOM software, kde vo vyvoovom time su aj odbornici zakaznika, a ktory tomu venuje rovnake mnozstvo casu na rozne reviewovanie a pripomienkovani, aby nakoniec dodavatel toto vyhlasil za Vlastne dielo a stat mu to aj podpisal (a este tam mal 60% OSS komponentov pod 4 dalsimi Open licenciami)


#22

Podľa aktuálne platného autorského zákona §91.4: "Na počítačový program, databázu … vytvorené celkom alebo sčasti na objednávku sa vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele; objednávateľ sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa, … "
To okrem iného znamená, že objednávateľ je zo zákona vykonávateľ majetkových práv, aj keby v zmluve bolo uvedené niečo iné. Čiže môže dielo používať, označovať svojim menom, modifikovať, rozširovať, zverejniť, dávať licencie ďalším… To sa vzťahuje aj na zdrojové kódy.

Čiže táto vec je dnes dosť dobre vyriešená, “stačí” dohliadnuť, aby zmluvy boli postavená jasne tak, že ide o objednávku.


#23

Špeciálne pri ÚPVS by bolo vhodné sa pozrieť, nakoľko modulárne je spravený, napr. ako a prečo sú previazané tak funkčne vzdialené moduly ako povedzme CUET na jednom konci a elektronické hromadné žiadosti na druhom konci.
A nezabudnime na to, že dodávateľom 2. a 3. úrovne bol pre ÚPVS už skoro každý - tak oni snáď tiež poznajú minimálne tú svoju časť.
…a možno si chcú spraviť konzorcium (čiže budú poznať skoro všetko), ktoré bude lepšie ako doterajší integrátor, ktovie…


#24

Toto obstarávanie sa určite dá urobiť minimálne piatimi súťažami (na každý modul samostatne - aj tak to robili rôzne firmy) a videl by si, že to nakoniec môže stáť menej ako polovicu.


#25

Praveze sa postupne zacalo tlacit na to ze tieto nevyhodne zmluvy sa dohodou oboch stran menia tak ze tie prava prechadzaju na stat. Niekde to tu uz niekto pisal myslim, cize keby bola vola na UV SR, NASES a Urade podpredsedu tak by podla mna dodavatela dotlacili do zmeny. Minimalne ked ide o 16 mil. EUR. Len tam kde nie je vola tam nie je ani cesta, povedal by Miki Dz.:wink:


#26

#27

Keby štát vybral inú firmu, stratí záruku.

ved UPVS spustali 2013/2014, nie? Dajme tomu ze ho financne ukoncili 31.12.2014, tak co tam maju 5 rocnu zaruku?

Zmeny pre legislatívne novinky musí urobiť do polroka.

Ake su tie zmeny o ktorych uz davno nevedia? EIDAS? novela zakona o eGOV? ved o tom sa diskutuje viac ako rok.

A uplne ceresnicka na zaver, co je v tom clanku ze uprava pouzivatelskeho rozhrania. Cize firma najprv totalne dodrbe GUI ze ho nikto nechce pouzivat a namiesto toho aby to opravila (aspon z nejakej profesionalnej zodpovednosti), tak dostane dalsie eurace aby to po sebe opravila. Hmmm…


#28

tak to je hadam len dobre … :slight_smile:


#29

dobre by to bolo keby sa to podarilo vsade u vsetkych dodavatelov, co sa viditelne nedari. Nemohol by urad zverejnit taky prehlad, ze ktori dodavatelia su ochotni a ktori nie? Pre tych ktori s tym nemaju problem by to bola pozitivna reklama a pre ostatnych mozno motivacia.


#30

Posielam tak ako prišlo. Ešte som to poriadne ani neotvoril.

urcenie_PHZ.pdf (841.4 KB)
2016_11_02_Zapis_KEP_ponuka.pdf (714.6 KB)
2016_11_02_Zapis_KEP.pdf (407.2 KB)


#31

Ak dobre chapem tak argumentovali casovou tiesnou a komplexnostou systemu.
Cize
Cast 1 zakazky - legislativne zmeny podla zakona o eGOV, cena 3.796.870
No snazim sa drzat krok s dobou a mat prehlad o zmenach v tomto zakone, ale nenasiel som tam zmenu, ktora by mala stat 4 mil. EUR, ste tu ale fundovanejsi ludia, mozno to viete lepsie vysvetlit.

Cast 2 zakazky - Rozšírenie funkcionality CEP a IAM podľa požiadaviek Nariadenia o EIDAS z roku 2014 za 521.367 EUR. Cize 2 roky vedeli ze budu musiet urobit zmenu, dokonca vedeli presne co sa bude menit, kedze tato smernica sa povinne transponovala, ale az v novembri 2016 si to uvedomili tak sup sup rokovacie konanie. Nemusim mat PhD, aby som vedel ze je to jasna …(moj pravnik mi odporucil, aby som neuvadzal svoje zavery ako fakty alebo aby som pouzil slovicko “vraj” :smiley: ).

Cast 3 zakazky to iste co cast 2 akurat ide o licencie za 1 246 000 EUR. Tak toto je tiez haluska, okrem toho co v bode 2 tak tu ma rozveselila veta "Zástupca NASES uviedol, že pre charakter pôvodných plnení v rámci Zmluvy medzi NASES a Globaltel/SWAN Mobile na ktoré nadväzuje obstaranie licencií v rámci pripravovaného procesu VO nie je možné určiť predpokladanú hodnotu zákazky prieskumom trhu (iní dodávatelia by ponúkali iný typ licencií a produktov nesúladný s doterajšími licenciami). Vedel som, ze v NASESe pracuju odbornici ale ze tito odbornici vdaka siestemu zmyslu vedia bez opytania sa celeho IT trhu, ze ten IT trh je taky neschopny ze nevie dodat sluzby/licencie podla poziadaviek klienta, tak toto je podla mna ta slubovana proaktivita elektronickych sluzieb. Uz len ju dostat aj k obcanom. Skoda ze tie 2 roky co vedia o nariadeni nevyuzili na to aby sa toho trhu opytali kto je schopny co dodat.

Cast 4 zakazky - zákon o štátnej službe za 254.760 EUR. Z PHZ vyplyva ze sa ide robit Rozšírenie registra VK pre celú štátnu, Rozšírenie úložiska o register absolventov, Rozšírenie úložiska o register nadbytočných štátnych zamestnancov. Velmi pochybujem ze zakon o statnej sluzbe vobec pozna taketo registre. Neviem co je VK ale asi vyberove konania, tak toto je pre mna novinka ze UPVS mal aj taky modul. O potrebe zvysnych dvoch registrov mam svoju mienku.

Cast 5 zakazky - optimalizacia eKolkov za 1.624.750,51. V PHZ je uvedene Predmetom zákazky je optimalizácia centrálnych komponentov služby e-Kolok (IS PEP) tak, aby umožnili efektívne dlhodobo podporovať zvýšené množstvo zapojených používateľov a z toho vyplývajúce zvýšené zaťaženie jednotlivých komponentov. Tuto by bolo vhodne poziadat ich o analyzu toho zvyseneho mnoztva zapojenych pouzivatelov a porovnat to s CBA OPIS projektu pre eKolky, verim tomu ze vysledky by boli zaujimave.

Cast 6 - prevadzka za chabych 8 814 295 EUR. To je zakladna filozoficka otazka ci sa vobec nieco zmenilo, ked sa prevadzka a SLA vobec moze sutazit rokovacim konanim. samozrejme sa zneuziju autorske prava, zaruka a podobne odovodnenia. Toto je ale priestor pre urad. Tiez prevadzka UPVS vo vyske 18% je paradny biznis. To nam tie naklady na informatizaciu po zavedeni eGov cloudu a optimalizacnych opatrenich budu pekne klesat geometrickym radom. IFP sa potesi.

Na zaver cele je to postavene na UCP, tato metodika ale sluzi prave na to aby akakolvek IT spolocnost, vedela na zaklade UCP nacenit cenu riesenia. Cize minimalne tu bol priestor oslovit hracov na trhu ci cena je realna. A o autorskych pravach ktore su tiez zmienovane v PHZ sme uz pisali, kde je vola tam je cesta, kde je biznis tam je …

:cry:


#32

No tak som si to pozrel a skusim naprv pozitivne.

  • je to celkom podrobne a metodiku UCP ja chvalim. Je to totiz nieco ovela uchopitelnejsie ako “fakturujeme vam 1ks projekt za x milionov”. Cize len tak dalej.

Co by som vsak chcel vidiet rozpisane su jednotlive scenare.

Lebo takato tabulka je super, ale ked si niekto dal pracu s klasifikaciou tak niekde musi existovat zoznam. Toto by ako priloha bolo super. (Aj pri studiach uskutocnitelnosti. Lebo ako nam ukazalo RPO - tak sa do takejto polozky da schovat aj generovanie ICO za 200K+ eur) Co vsak clovek v takejto tabulke nevidi je ten prepocet. Jeden jednoduchy scenar => koeficient 5 => to je v 5 * 24 clovekohodin => nejaky ten koeficienty komplexity (cca 25% plus - schvalne trochu zjednodusujem) => a sme na urovni 150 clovekohodin => 110 eur /h = 16500 eur. Koeficienty pri priemernych a zlozitych scenaroch su este to cele x2 a x3. Cize toto su desattisicove az stotisicove polozky na kazdom riadku.

  • primerna cena za hodinu. 110 eur bez dph. Velmi by ma zaujimal kluc podla ktoreho vyberali projekty - su tam nadnarodne spolocnosti typu IBM, Atos a HPE. Projekty - register upadcov, ktory sme tu uz mali a je to naozaj najvyssia sadzba aku som zatial videl. Pocul som teoriu, ze to schvalne navysili, aby to stihli vobec vycerpat. Neviem ci porovnanie s nejakou SK firmou je uplne na mieste.

  • priemerna cena za hodinu podruhe. Je velmi zvlastne rata priemernu cenu tak, ze spocitame role a vydelime to poctom roli. Toto je potom dost skreslene (najskor hore, kvoli architektom, pravnikom atd). Pritom je jasne, ze gro prace projektu je vzdy niekde na urovni seniora/mediora.

  • prevadzka: Kedze je to 50% zakazky = 8M na rok, chcel by som to vidiet rozpisane.

@trina alebo niekto z @ps-vo by sa mohli vyjadrit ci je v pohode, ze sa takato zakazka co ma 6 casti obstarava takto naraz.


#33

V princípe nevidím problém v obstaraní týchto častí v rámci jedného PRK… a vo všeobecnosti je to skôr prax dať všetko do jedného. Následkom je akurát to, že bude na celý predmet (všetky časti) len jedna zmluvy (1 zákazka = 1 zmluva s peňažným plnením)…
Ako tak čítam toto vlákno, tak mám skôr iné výhrady, a to:

  • “Dodávateľ disponuje znalosťou súvisiacich domén a detailnej architektúry, fungovania a špecifík systémov, ako aj komplexného a jedinečného informačného systému ÚPVS, ktorú vzhľadom na rozsah a povahu projektu nie je možné získať rádovo v mesiacoch alebo absorbovať externými odborníkmi v požadovanom čase a dostupnými na trhu.” -> vzhľadom na to, že sa na vytvorení ÚPVS as-is podieľalo viacero subjektov (v pozícii subdodávateľov), pochybujem, že obstojí uvedený argument a či vôbec SWAN/Globaltel disponuje deklarovanými znalosťami…
  • “neexistuje voči ÚPVS žiadna alternatíva alebo náhrada” -> zas argument, ktorý nie celkom obstojí, lebo v zmysle ZVO sa alternatíva/náhrada posudzuje nie k pôvodnému dielu (ÚPVS), ale k službám, ktoré sú predmetom PRK… niekto to už vyššie písal, že teoreticky by sa v predmete mohli nájsť časti, ktoré sa dajú riešiť aj inak (samostatne novým/iným dodávateľom), t. j. že nie všetky časti sú neoddeliteľné a môže ich realizovať len pôvodný dodávateľ, resp. že je potrebné realizovať celý rozsah pôvodným dodávateľom (napr. pôvodný dodávateľ by pripravil len rozhrania, na ktoré by sa mohli iní potenciálni dodávatelia napojiť? -> nie som technik, opravte ma, ak je to z mojej strany utópia)
  • “časová tieseň” -> síce ju uvádzajú iba doplnkovo a nie ako primárny dôvod pre PRK, nemyslím si, že by tento argument obstál, vzhľadom na to, že sú viaceré legislatívne požiadavky známe v dostatočnom časovom predstihu…

#34

Z hľadiska ZVO s tým ani ja nevidím problém. Zákon neprikazuje deliť zákazky na časti, dáva len takú možnosť a ak sa nerozdelí, tak to požaduje odôvodniť.

Deliť túto zákazku mne osobne nedáva význam. Toto je Priame rokovacie konanie (PRK). V PRK-u sa nesúťaží. Je jedno, či sa o túto zákazku nesúťaží v 6 častiach alebo či sa o ňu nesúťaží raz. Rozdelenie jedného veľkého PRK-u na šesť menších PRK-ov je len o forme, na konci aj tak ostane ten istý nevysúťažený dodávateľ. Problém nie je v koľkých častiach sa o túto zákazku nesúťaží, ale že sa o ňu nesúťaží.


#35

Takto to ani myslene nebolo. Skor som mieril na to, ci sa o nejaku cast sutazit normalne nedalo.


#36

aha, rozumiem. PRK možno použiť len vtedy, ak predmet zákazky môže dodať len určitý dodávateľ. Ak tam sú časti, ktoré by mohli poskytnúť viacerí dodávatelia, tak v týchto častiach podľa mňa nemožno ísť PRK-om. Vie to niekto zistiť?

A čo sa týka častí, ktoré môže naozaj dodať len jeden dodávateľ, stále je otázne, či môže ísť PRK-om, ak si tú výlučnosť spôsobil sám verejný obstarávateľ v minulom obstarávaní.


#37

myslím, že na toto som Ti čiastočne odpovedala :wink:


#38

#39

Mam rad ceresnicky na torte, tak tu je jedna:

https://www.nases.gov.sk/moznost-skoleni-pre-pravnicke-osoby/index.html

NASES pozaduje 8 mil. na prevadzku, plus chcu peniaze za rozsirenie tej “brutalnej kapacity” 1000 (slovom tisic) MB elektronickej schranky a kedze je to cele tak userfriendly ze to nikto nevie pouzit tak sa “ponuknu” este aj odskolit firmy za zvyhodnenu cenu 50 ecjek europskych na jedneho smrtelnika. Tak to je biznis model o ktorom by mal niekto kompetentny informovat Europsku komisiu, lebo tych 50 milionikov aj z mojich danich islo na biznis polostatnej firme a nie na poskytovanie verejnych sluzieb.
:cry:


#40

Podla mna najvacsia haluz na celom vypocte predpokladanej hodnoty zakazky je stanovenie ceny za poskytovanie služieb prevádzky L2 a L3 ako percentualny podiel z obstaravacej ceny diela. A to hlavne ked tam nieje specifikovany rozsah sluzieb ani SLA parametre.

Suma za to tvori viac ako 50% celkoveho obstaravania. A vzhladom na to ze uz samotne obstaravacie ceny diela boli neumerne vysoke k dodanej hodnote, tak sa takymto sposobom premieta toto predrazenie aj do podpory. Odhadujem kludne aj o 50 az 80% percent.

Podme to trosku spocitat: L2 a L3 podpora to su hlavne ludia. Za 8,8 mil. € / rok za L2 a L3 podporu pri tej nehoraznej sume 110€ (co oproti projektovym sumam byva aj menej ako polovicna cena) nakupia cca 80 000 hod. co je 10 000 prac. dni co je full time viac ako 40 ludi. Ak by hodinova cena bola polovicna tak je to az 80 ludi a to uz je hadam viac ako pracuje v celom NASESe. Zamerne to teda neprepocitavali na pracnost, lebo na pocte ludi to nedokazu takto nadsadit a tunelovat…