Red Flags: eInklúzia ťažko zdravotne postihnutých

Red Flags Projekty
1

Názov: eInklúzia ťažko zdravotne postihnutých

Garant: DEUS

Stručný opis: Národný projekt zabezpečujúci využitie inteligentných IoT (internet of things) zariadení pre komplexné riešenie parkovania na vyhradených miestach pre osoby so zdravotným postihnutím

Náklady na projekt: 9 133 014,- EUR s DPH

Aktuálny stav projektu: Príprava projektu

Čo sa práve deje:

  • Štúdia uskutočniteľnosti bude posudzovaná riadiacim výborom 11.10.2018

Zhrnutie hodnotenia Red Flags: Projekt nepochybne rieši oblasť, ktorú zástupcovia komunít ŤZP považujú za dôležitú - parkovanie a obsadenosť parkovacích miest. Vo viacerých oblastiach je zvolený prístup hodný nasledovania - napríklad rozdelenie projektu na pilotnú (proof of concept) a rollout fázu. Nedostatky vidíme predovšetkým v porovnaní alternatív a v hodnotení ekonomickej výhodnosti projektu.

Stanovisko Slovensko.Digital: Navrhujeme zrealizovať prvotnú fázu “proof of concept” a následne vyhodnotiť očakávania v rámci projektu a v prípade pozitívneho výsledku realizovať širší rollout.

:triangular_flag_on_post: HODNOTENIE RED FLAGS

I. Prípravná fáza

Reforma VS :star::grey_star::grey_star::grey_star:

Reforný zámer k projektu nebol predložený. Projekt sa primárne zameriava na infraštruktúrne investície a ako taký, nenesie v sebe zásadnú reformu fungovania verejnej správy.

Merateľné ciele (KPI) :star::star::star::grey_star:

KPI sú v štúdii uskutočniteľnosti nastavené nasledovne:

image
image1060×319 23.8 KB

image
image1052×206 16.1 KB

KPI vhodne vyjadrujú hlavné prínosy projektu. Nakoľko pri oboch KPI neexistujú “tvrdé dáta”, kľúčovým bude zmeranie súčasnej a budúcej hodnoty auditovateľným spôsobom.

Postup dosiahnutia cieľov :star::star::star::star:

Projekt bol rozdelený na 2 fázy - pilotné overenie konceptu a následný rollout. Počas pilotnej fázy budú overené nielen technické aspekty riešenia (realizovateľnosť), ale aj predpoklady na úrovni cieľov, plnenia KPI a CBA. Tento postup hodnotíme pozitívne.

Súlad s KRIS (nie je zatiaľ vyhodnotený)

hodnotenie

Biznis prínos :star::star::grey_star::grey_star:

Projekt má širokú podporu komunít ŤZP a ich relevantných zástupcov. To ukazuje, že je vítaným riešením problému, ktorý preukázateľne existuje. Na druhej strane však treba povedať, že štúdia nepreukázala, že tento projekt je tou najlepšou digitálnou iniciatívou, zo všetkých možností, ktoré by sa pre komunitu ŤZP dali spraviť.

Príspevok v informatizácii :star::star::star::grey_star:

Projekt preukázateľne plní ciele Operačného programu integrovaná infraštruktúra a zapadá do jeho rámca. Nie je však preukázané, že tento projekt je tou najdôležitejšou digitálnou iniciatívou, ktorú dnes pre ŤZP vieme spraviť. Túto skutočnosť považujeme za celkové mínus.

Štúdia uskutočniteľnosti :star::star::star::grey_star:

Štúdia uskutočniteľnosti existuje a je spracovaná relatívne kvalitne a detailne. Autori štúdie si dali prácu (prieskumy, zapojenie do projektu) aj s cieľovou skupinou projektu a jednotlivými stakeholdermi, čo je potrebné oceniť. Ako nedostatok vnímame nedostatočnú vzorku, ktorou sú podložené zásadné tvrdenia o výhodnosti projektu. Štúdiu tiež treba doplniť o výsledky prieskumu trhu (na ktorý sa štúdia veľmi spolieha) a ustrážiť, že detailné technické špecifikácie, ktoré štúdia uvádza, nespôsobia limitovanie konkurencie.

Alternatívy :star::grey_star::grey_star::grey_star:

Vyhodnotenie alternatív považujeme za jedno zo slabších miest štúdie z viacerých dôvodov. Motivácie, ktoré vstupujú do MCA sú niekedy až umelo detailné a tým pádom umelo zvýhodňujú jednu alternatívu. Máme viacero pripomienok k celej časti MCA, ktoré neboli akceptované, ale môžu mať zásadný dopad na výber alternatív. Nebola zhodnotená alternatíva nákupu celého projektu ako služby. Pritom investičné náklady sú pomerne vysoké (a opakujúce sa) - čo je dôvod na zváženie nákupu služby namiesto CAPEX.

Kalkulácia efektívnosti :star::grey_star::grey_star::grey_star:

Za najslabšie miesto štúdie považujeme CBA. Treba oceniť, že na strane spracovateľa bola snaha o metodologický postup (využitie meraní a prieskumov, odkazy na zdroje údajov, atď.). Vidíme však nedostatky v 3 oblastiach:

  • vstupné merania nie sú reprezentatívne (niektoré z kľúčových parametrov sú založené na vzorke 76 ŤZP aj keď cieľová skupina má 80 000 členov)
  • priemerné MD sadzby - slepé rozpočty a sadzby považujeme za nadhodnotené - napríklad sadzba na testera 576,- na deň sa javí ako prehnaná vzhľadom na to, že priemer trhovej ceny na verejných zákazkách napr. v Čechách sa pohybuje na úrovni 400 EUR. Rovnaká pripomienka platí pre ostatné role, ktoré sa pri porovnaní s analýzou z Českej republiky javia ako nadhodnotené
  • štúdia bola nejasná v tom, kto zaplatí obnovu zariadení s ktorou sa počíta po 6 rokoch (a pohybuje sa v rádoch niekoľkých mil. EUR)

Participácia na príprave projektu :star::star::star::grey_star:

Štúdia bola predmetom verejného prerokovania, pripomienky boli vysporiadané, aj keď vo viacerých bodoch rozpor pretrváva. DEUS si očividne dal záležať na informovaní a práci so stakeholdermi. Ak budú do štúdie doplnené aj výsledky predbežnej trhovej konzultácie, dá sa povedať, že proces zapájania stakeholderov bol rozsialy. Výsledky transparentnej konzultácie so zástupcami trhu považujeme za dôležité aj preto, že jednou z alternatív riešenia projektu je podľa nášho názoru nákup služby - trhová konzultácia by mala preukázať, či je táto varianta oprávnene opomenutá.

:file_folder: Dokumenty

:clock2: Aktivity

V tomto projekte už prebehli nasledovné dôležité aktivity / míľniky:

  • 3.9.2018 Štúdia uskutočniteľnosti zverejnená na pripomienkovanie
  • 13.9.2018 Verejný hearing k ŠÚ
  • 11.10.2018 Štúdia uskutočniteľnosti schválená
1 Like
2

ciste pre info, odkial je zdroj informacie o cene testera v cz na urovni 400 EUR, ja som nasiel jednu pracu kde su analyzovane vsetky zverejnene zmluvy a tam je priemer pre vacsie projekty 580 EUR, priemer vsetkych je 468 EUR,
To su podobne ceny ako v studiach,
A napodiv su tam lacnejsi programatori ako testeri :slight_smile:

A pre zaujimavost cena MD ( co je v skutocnosti to co firmy pocitaju v nakladoch ) je 558 EUR
ale je to spriemerovane za vsetko co to trochu skresluje, pre vacsie projekty to bude zrejme viac,

3

vychádzame z tohto benchmarku
Priemer pri testerovi je 358 eur a horný kvartil 460 eur.
A priznám sa, nejde ani o tie percentá. Skôr o ilustráciu, že tu možno niekde máme problém.

4

mozno ano, je urobena podobna statistika na zmluvach v SR ? Pretoze tu je este iny faktor, cena v studii vedie k NFP a to je neprekrocitelna horna hranica, v studii tak dava zmysel tam nechat rezervu.
Ale poznamka, to su ceny bez DPH, tak ich este treba nasobit 1,2.

Ale myslienka dobreho benchmarku je fajn, analyzovat pohyb cien zo skutocnych zmluv a tak vidiet aj trendy aj extremy.

A asi hovorime o tej istej praci, len ju inak interpretujeme, za prve je tam dost malo zmluv kde su testeri uvedeni (86 ), ale je tam dobre vidiet dve skupiny, ta nizsia su zrejme web testeri a ta vyssia su testeri na vacsich projektoch ( pri vacsich firmach su vyssie naklady), je tam par uletenych zmluv ale tie relevatne vedu na sadzby ood 12 do 15 tis, co je od 558 do 680 EUR za MD, to sa mi naozaj nezda velky rozdiel do nasich sadzieb. Prekvapeny som bol u programatorov, ti su naozaj vyrazne lacnejsi ako na SK

5

ehm…to je dosť veľká rezerva nemyslíš? Naša pointa je skôr taká, že keď si provnáme sadzby SR a ČR, tak ten rozdiel je veľký. Z komercie zaznievajú off record hlasy, že sadzby v štátnom IT sú premrštené. Trápi to niekoho, že prečo je to tak? Čo sa s tým plánuje robiť?

V oboch prípadoch porovnávame sadzby bez DPH

6

urcite ? pretoze v CBA su s DPH,
Bud sa mylim ja alebo ty, v tomto projekte je to 576 s DPH, co je 480 bez DPH.

A k premrsteniu cien, ja som prave zastanca benchmarkingu, porovnavajme co sa len da, porovnavajme zo zahranicim, porovnavajme navzajom.

Samotne znizenie sadzby ale je lahke skryt vo vacsom pocte hodin, to sa inak ako poctivym benchmarkingom neda odhalit.

7

nazov suboru CBA je: 5_CBA_bezDPH_REALVAR_podla_UHP_bez_popl_5min.xls
a aj priamo v záložke, kde je rozpočet na vývoj aplikácií, nič nenaznačuje, že by jednotkové sadzby mali byť s DPH

samozrejme. Ale veď postupne uťahujeme kohútiky…

8

kedze vysledok vedie k cene NFP, tak je vzdy s DPH, to je v metodike odjakziva, Vid metodiku UPII

9

NFP je s DPH, ale tá sa počíta niekde vzorcom. Sadzby sú bez DPH. Pozri napr. CBA k eFaktúre. Tam je to explicitne bez DPH a následne sa to prenásobí DPHčkou a výsledné číslo je s DPH.

10

Kedze sa trochu o temu CBA zaujimam tak asi viem v com vam vychadza ten rozdiel. Naklady do rozpoctu sa uvadzaju s DPH, kedze stat nie je platca DPH nemoze si ju odpocitat. To znamena 576 je s DPH. To bez DPH v nazve podla mna znamena ze DPH sa pri vypocte navratnosti nezapocitava na strane nakladov, kedze DPH sa statu vrati od dodavatelov, cize nejde o realny naklad.

Neviem ci je to zrozumitelne ale takto sa CBA pocitaju.

11

skontroloval som to, tu sa suma priamo objavuje v cene projektu, je to urcite s DPH

12

A ako si to skontroloval @vliv2?

@rotteast tu je screenshot z CBA k projektu eFaktúra:

image
image1701×578 57.6 KB

13

ale do vypoctu CBA a rozpoctu ti nevstupuju ceny bez DPH ale ceny s DPH, stlpec G (Prace spolu s DPH). Ked si porovnas harok TCO Alt. 2 - SW a harok Rozpočet - vývoj aplikácií tak vidis ze do TCO vstupuje cena s DPH a ta sa potom zapocitava aj vsade inde a to iste plati pre projekt eInkluzia.

Akurat pri eFakturacii uviedli aj stlpec bez DPH asi pre informaciu, neviem. Ale do rozpoctu aj CBA urcite vstupuje cena s DPH.

14

no veď dobre, to nerozporujem. Ja rozporujem vstupné hodnoty. A očividne si niekto myslí, že za 1 MD testera bez DPH by sme mali platiť viac ako 600 EUR (autori projektu eFaktúra si to zjavne myslia). V tom je podstata výhrady.

15

Tak sa asi chapeme, ja som len narazal na vasu diskusiu ze je 576 EUR v tomto projekte (eInkluzia) bez DPH. Vysvetlili sme si ze je to teda s DPH a to je asi tak vsetko co som tym chcel povedat.

16

ja som pozeral einkluziu, pozeral so m TCO TO BE ci tam niekde je nasobenie 1,2 a nie je. Ale zase tam nesedia sumy s nicim, nie je to ani s DPH ani bez. Tak teraz neviem. Ale vo vydavkoch na aplikacie to vyzera ze MD je bez DPH.
Zrejme mas pravdu

1 Like
17

@rotteast na projekt eInklúzia sa ešte pozriem, lebo viem, že výsledné dáta zo sheetu, kde sa počítajú MDs (hárok Rozpočet - vývoj aplikácií) som nevedel dohľadať v ďalších výpočtoch (hárok TCO - SW). Ty tam ten link v tomto projekte vidíš?

18

hej, toto bol aj moj problem, že tie data z Rozpočtu sa vlastne nikde nedajú dohľadať. V sheete TCO SW sú natvrdo vložené čísla a neviem aká je ich väzba na Rozpočet. Ale podľa vzoru eFaktúry som skor predpokladal, že sadzby v rozpočte sú teda bez DPH.

19

v CBA by podla metodiky ziadne ceny bez DPH nemali byt, ale zda sa ze to zase nie je dodrzane

20

Takto velmi zlahka som pozrel len par cisel ale vyzera ze im to sedi. Na harku Rozpočet - vývoj Aplikácií ked si zoberies sucet AH5 az AH13 co su vstupne udaje na zaklade MD rate pre vyvoj aplikacie, tak tie su prenesene do buniek F36 a F37 na harku TCO TO BE- SW a odtial potom prelinkovane na harok TCO a dalej. Trochu ma zmiatlo to rozdelenie na dve zvlastne cisla (F36 a F37) ale ak to spravne chapem tak to je z dovodu ze tam su 2 fazy (pilot a rollout).
Kedze na harku TCO vychadza celkova suma ktora je v studii uvedena s DPH, tak tie sadzby su s DPH.

Ja som sa tu kedysi davno hadal k metodike CBA, bohuzial takto postaveny excel kde sa natvrdo musia prepisovat data z jedneho harku do druheho sposobi ze za a) je to neprehladne (co je vacsi problem) a za b) ze mozu vzniknut suctove chyby