Problémy NKIVS 2008


#1

Casto sa hovori, ze uz povodna NKIVS mala spravne ciele a definovala principy. Nie je to uplne pravda a je dolezite pochopit, co v nej bolo nespravne, aby sa neopakovali podobne chyby:

1.Prilisne zjednusenie pohladu na verejnu spravu: NKIVS v zasade systematicky riesila len jednu funkciu - poskytovanie sluzieb obcanom a podnikatelom. V skutocnosti ma verejna sprava aj dalsie ulohy, a to je navrh politik a regulacii a dozor a dohlad, ale aj podporne a administrativne cinnosti, ktore su podobne tym, ktore riesi kazdy enterprise ako Riadenie ludskych zdrojov, Ekonomika a podobne. Velka cast agendy verejnej spravy sa tak riesila uplne nekoncepcne, alebo vobec.
2.Nekladla poziadavky na informacny system na urovni rezortu ani nepoznala sucasny trend tzv. shared services: cim sa vyrazne prispelo k tomu, ze sa vo velkej miere len zelektronizovala stara byrokracia.
3. Nenacrtla mechanizmy, akym sposobom dosiahnut navrhovane principy, ako jeden krat a dost, ci proaktivne sluzby: aj vdaka tomu z nich ostali len vagne deklaracie.
4. Zanedbala datovu vrsvu - nedefinovala datovu integraciu, ani datovu architekturu.
5. Poskytovanie sluzieb stotoznila s vyplnanim a podavanim formularov - inovativna digitalna sluzba je nieco viac.

Vsetky tieto problemy riesi aktualizacia NKIVS :slight_smile:


Materiály k národnej koncepcii informatizácie verejnej správy
#2

Zbytocne podsuvas nieco co nie je pravda. To, co sa tu casto hovori, je ze NKIVS’08 mala ciele (jeden krat a dost, proaktivne sluzby), ktore sa nepodarilo naplnit.

K veci: Principy z pohladu obcana tam boli spravne. Tie iste su v NKIVS’15. To, ze sa to nepodarilo je druha vec.

K tvojim bodom: specialne 3. ma zaujima ako riesi NKIVS’15. Podla mna to tam nie je. 4. som si tam tiez velmi nevsimol. 5. tam podla mna vobec nie je.

A mimochodom aj shared services v NKIVS’08 su. Časť 4.2.6 Spoločné moduly ÚPVS.

Vies odcitovat tie pasaze co tietot veci riesia?


#3

To nie je zbytocne podsuvanie. Je to naozaj nazor, s ktorym sa stretavame casto. Myslis si Jano, ze ciele a principy NKIVS 08 boli nespravne?


#4

Citame s porozumenim. Je rozdiel povedat, ze sa TU nieco hovori. Co preukazatelne nie je pravda, kedze tu o tom, ze by NKIVS mala spravne ciele a definovala principy naozaj nikto nepisal. Malo by byt pre dagmar velmi lahke dokazat opak.

False dichotomy. NKVIS’08 mala principy jedenkrat a dost, proaktivne sluzby. NKIVS’15 ich ma tiez.

A teraz ked sme skoncili slovickarenie, by bolo fajn, keby som sa dozvedel ako tie problemy NKVIS’08 co pomenovala dagmar riesil NKVIS’15.

Moj nazor na tieto dokumenty poznas. Je to trhaci kalendar a ked pride na lamanie chleba, principy a ciele idu bokom. Uz samotna NKVIS’08 si napriklad pri IOM(O) odporuje v tom, ze bude poskytovat vypisy a odpisy. Nieco co vo svete kde plati princip “jedenkrat a dost” nema miesto. Dalo by sa pokracovat.


#5

Predpokladam, ze tym myslela cely internetovy priestor a diskusiu, ktora sa vedie. Nie len tuto platformu. Sam si mi rozpraval, ze tie ciele 2008 boli dobre, tak vobec nerozumiem tejto liniii diskusie.


#6

No a tam je ten zasadny problem, ze ak budu systemy budovane podla NKIVS 15, inak, ako proaktivne sluzby a jeden krat a dost to ani fungovat nebude moct. To pre systemy budovane podla NKIVS 08 neplatilo.

Koncepcne dokumenty maju velky vyznam, nemyslim si, ze Tvoje spochybnovanie je na mieste. Mas nejaku alternativnu predstavu, ako riadit informatizaciu na par rokov dopredu bez NKIVS?

S tymi vypismi a odpismi - tiez taketo sluzby nepovazujem za najlepsie, len tu je potrebne si uvedomit, ze tieto doklady sa nepouzivaju len v komunikacii s nasou verejnou spravou, ale i v sukromnom sektore, alebo v zahranici.


#7

Juraj, pokial nevidis rozdiel medzi tvrdenim “NKIVS’08 mala z pohladu obcana dobre ciele (a tym myslim konkretne jedenkrat a dost, proaktivne sluzby), ktore sa nepodarilo naplnit.” a tvrdenim od dagmar “Casto sa tu hovori, ze uz povodna NKIVS mala spravne ciele a definovala principy.” tak suhlasim… nerozumies tejto linii diskusie.

Velmi rad si pozriem statistiku IOMO, ze kolko z tych vypisov bolo potrebnych v zahranici. A to, ze to potrebujes nosit do sukromneho sektora je bug, nie feature. Naozaj je v roku 2015 taky problem umoznit obcanovi, aby povolil niekomu pristup na svoje udaje do registra trestov?

No informatizaciu riadia podla mna hlavne ludia, nie dokumenty :smile:

Zaujimave, aku namahu si davas neodpovedat na otazky, ktore som polozil v prvom prispevku.


#8

Samozrejme na to presne odpovieme, len chceme byt co najpresnejsi, teraz pisem vzhone :smile:


#9

Oukej, tak som zeditovala tu. Ano, vela principov z pohladu obcana sa opakuje, ale uz sa definuju aj konkretne sposoby, ako ich dosiahnut.

Kapitola 4.1.3 Dátová architektúra. Len jej detailny popis bude v nastroji na riadenie Enterprise architektury.

Citacie z NKIVS:

Správa portfólia klienta zároveň vytvára predpoklady pre automatizovanú obsluhu.
Z pohľadu prístupu úradníkov je cieľom poskytnúť všetkým pracovníkom verejnej správy jednotné konfigurovateľné a užívateľsky prispôsobiteľné rozhranie (tzv. portfólio úradníka). Rozhranie úradníka verejnej správy poskytne možnosť jednotného prístupu ku všetkým nástrojom, ktoré pre svoju činnosť potrebuje.Zároveň získa prístup aj k vybraným informáciám o klientovi, k histórii jeho podaní a stavu ich spracovania, ktoré potrebuje najmä pre obsluhu občana a spracovanie jeho podaní.

Citacie z NKIVS:

Druhá oblasť tejto strategickej priority je zameraná na zlepšovanie poskytovania služieb verejnou správou. Ešte stále sú elektronické služby poskytované neprehľadne a zväčša rozdrobene po jednotlivých agendách verejnej správy s nedostatočnou navigáciou, kvôli čomu občan alebo podnikateľ bez detailnej znalosti zákonov, terminológie a študovania zdĺhavých postupov stráca pri vybavovaní veľa času a finančných prostriedkov. Keďže služby nie sú vyskladané do komplexnejších procesov (ŽS), musí občan alebo podnikateľ doručovať výstup z jednej služby inej službe, poskytovanej či už v rámci jednej inštitúcie verejnej správy alebo aj v rámci rôznych inštitúcií. Neexistuje orchestračná platforma, ktorá by zabezpečila pre definované ŽS ich automatickú realizáciu.

Na biznis úrovni budú eGovernment služby organizované do procesných máp, ktoré znázornia spôsob vyriešenia ŽS. Funkcionalita umožní navigovanie občanov a podnikateľov cez procesnú mapu ŽS a ich interakciu s príslušnými inštitúciami verejnej správy pri vybavovaní. Jednotlivé typy úkonov v procesnej mape budú štandardizované. Zároveň budú štandardizované i kategórie služieb. Pri riešení ŽS bude používateľ presne informovaný o nasledujúcich krokoch a interaktívne navigovaný procesom výberu alternatív vybavenia a vypĺňania údajov potrebných pre vyriešenie ŽS.

Každý výber používateľa, ktorý ovplyvní cestu vyriešenia ŽS v procesnej mape alebo komunikáciu s používateľom (napr. výber komunikačného kanálu, spôsob dodania informácii a vstupov pre vyriešenie ŽS, výber z možností, spôsob preberania výstupov) sa uloží do kontextu ŽS. V kontexte sa bude tiež uchovávať stav vyriešenia jednotlivých úkonov v rámci ŽS. Jednotlivé úkony bude možné vyriešiť na počkanie (automaticky) alebo v interaktívnom konaní s verejnou správou. Používateľ tak bude mať riešenie ŽS pod kontrolou. Používateľ bude zadávať len minimálne nevyhnutné údaje, ktorými verejná správa zatiaľ nedisponuje a ktoré sú potrebné na vyriešenie jeho požiadavky. Znamená to, že administratívne zaťaženie žiadateľa tak bude minimálne a obmedzené len na objektívne nevyhnutné úkony. Pri ukončení úkonu zo strany verejnej správy bude používateľ služby notifikovaný o zmene stavu, respektíve o možnostiach doručení výstupov konkrétnym komunikačným kanálom. Výstupy môžu byť doručené fyzicky (napríklad poštou alebo kuriérom) alebo elektronicky do elektronickej schránky. Zmeny vyplývajúce z vyriešenia ŽS ako aj novo vytvorené objekty evidencie sa zobrazia aj v portfóliu klienta.

Na aplikačnej úrovni je riešenie postavené na celkovej modernizácií prístupových miest a riešení pre obsluhu zákazníkov v klientskych centrách v súlade s trendmi rozvoja informačných technológií. ÚPVS sa stane jednotným portálom pre riešenie ŽS:

  • Formulárový prístup bude rozvinutý na obsluhu ŽS prostredníctvom navigácie. Na pozadí bude procesná mapa - interaktívny graf riešenia ŽS, v ktorej sa bude používateľ navigovať pomocou interakcie s inteligentnými formulármi. Znamená to zmenu dizajnu portálu, implementáciu orchestračnej platformy služieb podľa procesných máp aj úpravu modulu elektronických formulárov.
  • Inovácii služieb bude venovaná neustála pozornosť, aby dizajn portálu a jeho funkcionalita bola postavená na najnovších trendoch používateľskej prívetivosti.
  • Do návrhu použiteľnosti služieb bude zapojená i verejnosť prostredníctvom organizovania testovania použiteľnosti, možnosťou podávať spätnú väzbu, hodnotiť služby či podieľať sa na samotnom vývoji. Všetky služby dostupné na portáli budú prístupné aj cez otvorené aplikačné rozhrania (API), bude sledovaná a zverejňovaná štatistika používania služieb.
  • Prostredníctvom modulu portfólia klienta si používateľ nakonfiguruje prístup k všetkým relevantným objektom evidencie, ktoré verejná správa o ňom vedie (ako napríklad nehnuteľnosti, podiely v obchodných spoločnostiach, povolenia, osvedčenia, motorové vozidlá a podobne).
  • Pri obsluhe zákazníka bude mať zamestnanec na front-office tiež prístup k procesnej mape ŽS. Táto bude obsahovať doplňujúce informácie nevyhnutné pre obsluhu a nástroje pre prípadné okamžité vybavenie.

Shared services teraz nemyslim len vyuzivanie technickych komponentov, ale aj centralizovanie spolocnych biznis procesov, co umozni verejnej sprave ich vyrazne optimalizovat.

Inovácia vo funkciách verejnej správy patrí ku kľúčovým prioritám prebiehajúcej reformy verejnej správy. Cieľom priority je optimalizácia a racionalizácia procesov vo verejnej správe, prostredníctvom spoločného riešenia problémov IT nástrojmi. Znamená to odklon od súčasného decentralizovaného prístupu k výkonu funkcií verejnej správy. V oblastiach, kde je to vhodné sa bude podporovať nasadzovanie centralizovaných riešení, ktoré budú poskytovať zdieľané služby formou SaaS alebo s využitím konceptu Business-process-as-a-service (ďalej ako „BPaaS“). Zdieľané služby tak budú nasadzované na aplikačnej, metodickej alebo organizačnej úrovni v tých oblastiach, kde sa takáto reforma ukáže ako možné, efektívne a užitočné. Centralizáciou riešenia spoločných funkcií a procesov vybraných agend sa docieli zníženie nákladov na údržbu jednotlivých informačných systémov ako aj zefektívnenie riadenia kvality týchto činností a šírenie najlepších praktík naprieč verejnou správou. Vytvorí sa možnosť pružnejšie reagovať na zmeny externého prostredia ako aj na nové požiadavky verejnosti na chod verejnej správy.

NKIVS dalej konkretne identifikuje Centrálne spoločné bloky pre taketo procesy.


#10

NKIVS nie je ani nebola koncepciou ale dokumentom, ktory mal legitimizovat OPIS a projekty v nom. Bol rozkrajany ako kolac na jednotlive stvorceky a rozpredany.
Diskusie o nejalej koncepcii, ktora sa bud da vykladat x sposobmi alebo nebude dodrzovana, nema zmysel. Je to len ucastnictvo na vytvarani potemkinovskeho dojmu odbornosti, ktory tam nie je a z principu hry ani nemoze byt.
Zjednodusene: … skoda reci! :slight_smile:


#11

Prave vdaka takymto nazorom ma informatizacia na Slovensku problemy.


#12

Juraj, ak ste ten konzultant z Arthur de Litle tak sa pozname a poznam aj Vasu pracu.
To nebol ani tak nazor ako skutocnost. Poztite sa na prvu nkivs a uvidite tam napr. Portal zamestnancov VS. Preco sa tam dostal, kto ho mal dodavat a kolko mal stat boli rozhodujuce kriteria preto aby sa tam objavil. Takze autori nkivs 1 nesledovali ziaden odborny ciel.


#13

Bravo! Kto bol v tom čase zodpovedný za túto “koncepciu”? Pomohlo by uviesť pár mien.


#14

Kto robil tú koncepciu? Kto dohliadol na to aby sa používal zdravý rozum a nie otrocký výklad? Kto zastrešoval celé roky túto problematiku?


#15

Ano, som to ja. Byvaly konzultant ADL uz. A kto ste vy? Nepoznam Vas podla nicku :).

Neviem praveze ako vznikala povodna NKIVS. Celkom mozne, ze vznikala i tak, ako opisujete. Pre zaujimavost, portal zamestancov verejnej spravy sa nezrealizoval. Pri novej NKIVS sa na odbornost dost prihliada.


#16

Ten problem nebol v otrockom vyklade. Skor v tom, ze koncepcia neposkytovala nastroje, ako spomenute principy (jeden krat a dost, proaktivne sluzby) skutocne zabezpecit. Ako prvy krok pri informatizacii to bolo mozno postacujuce. V kazdom pripade, teraz je priestor na vyraznu modernizaciu fungovania statu ako takeho.


#17

Ked si kliknete na ikonku s mojimi inicialami tak uvidite meno uzivatela. Som Milos Molnar a stretli sme sa na MiFi.
Na tu novu odbornost neverim kedzo to robia ti isty ludia. eGov cloud je prikladom, ze sa nic nezmenilo a odbornost ide bokom.


#18

Pôvodná otázka bola: Kto robil tú koncepciu? Kto dohliadol na to aby sa používal zdravý rozum
a nie otrocký výklad? Kto zastrešoval celé roky túto problematiku?

Teda autori koncepcie a osoby, ktoré ju schválili to urobili zle?


#19

Vtipy o konzultantoch z AdL, KPMG, PWC, Delej a mlč sú teda pravdivé!
Rezervujem si miesto v prvej rade a teším sa na súboj MM a JB. :innocent:


#20

Kedze aj ja som bol tak si mozem dovolit jeden:

Aky je rozdiel medzi konzultantom a prostitutkou?
.
.
.
.
Ptostitutka neurobi za peniaze cokolvek.