K tabuľke - problematika referencovania voči referenčným registrom
Vízia je, že keby všetci svoje systémy referencovali voči referenčným registrom, vyčistili by sa údaje a znížila by sa byrokracia. Dnes napríklad je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný oznámiť všetky zmeny v údajoch spoločnosti a konateľov samosprávnemu kraju alebo MZ SR. Oni majú na základe toho vydať dokumenty, ktoré sa posielajú na ďalšie inštitúcie. Reálne poznám situáciu keď 3 úrady evidovali 3 rôzne názvy a rôznych konateľov tej istej spoločnosti 
. Čiže vízia by bola super, ale má to 2 háčiky:
- Je potrebné novelizovať zákony 578/2004 a 362/2011 - zrušiť povinnosť poskytovateľovi oznamovať zmenu údajov a buď predpokladať, že OVM si zmenu zistí sám alebo mu túto povinnosť uložiť.
- Je potrebné zabezpečiť, aby Register právnických osôb ako REFERENČNÝ obsahoval správne údaje. Vyzýval som ešte ÚPVII a teraz aj MIRRI, aby to vymáhali. Odpoveďou vždy bolo krčenie ramenami a konštatovanie, že MS SR čaká na peniaze na realizáciu nového projektu pre OR SR, ktorý to zlepší. Vraj už tento rok - hurá!
Ale poďme k tomu referencovaniu konkrétne:
RFO je problém. Integrácia na RFO je dnes nastavená tak, že údaje konkrétnej osoby si môže “potiahnuť” len konkrétny úradník, ktorý má niečo k danej osobe vo svojom spise. takže nejaká automatizácia a referencovanie sú z tohto pohľadu nemožné. Informačný systém proste nemôže “lustrovať” osoby v RFO automaticky. Možno by bolo potrebné vyčleniť nejakú množinu osobných údajov, ktorú by aj napriek GDPR bolo možné všeobecne evidovať v informačných systémoch OVM. A asi aj novelizovať hromadu údajov a upraviť RFO.
RPO je problém kvôli správnosti údajov. Za posledný rok mi prešlo rukami cca 2500 záznamov, z ktorých minimálne 70% nespĺňalo, čo malo. Paradoxne sa jedná hlavne o zápisy ministerstiev spravodlivosti (OR SR), vnútra a školstva. Najčastejšie chyby:
- v RPO nie sú aktuálne zmeny (žiadateľ máva s papierovým výpisom z OR SR, ktorý je v rozpore s obsahom RPO)
- úplne chýbajú údaje štatútarov
- tituly štatútarov sú zapísané zle
- adresy sú nesprávne alebo nie je z Registra adries
- súpisné číslo adresy je v kolonke orientačné číslo
- orientačné číslo je v tvare, ktorý naša legislatíva nepozná
- nie sú dodržane dátové prvky podľa štandardov
- viete napr. že MV má vlastný číselník krajín a nepoužíva oficiálny základný číselník?
Takže keď integrácia natiahne údaje z RPO, úradník ich musí kompletne poopravovať. Ak by sa spoľahol na automatický update z RPO, tak ten mu kompletne rozhasí evidenciu. Čiže referencovanie na RPO je super myšlienka a je potrebné ju zachovať, ale zároveň je potrebné pod hrozbou fyzických trestov (nič iné už asi na Slovensku nepomôže) zabezpečiť správnosť údajov v RPO.
RA je ten istý problém ako RPO. Za posledné 2 roky sa údaje v RA brutálne zlepšili, ale stále to má medzery. Hlavne v Prešovskom a Košickom kraji. Mojim odhadom chýba v RA tak 10-15% adries. Zodpovedné sú za to asi obce a mestá, ktoré kolaudujú budovy a nezapíšu to. Len ako vtip by som mohol uviesť príklady, keď obecný úrad sídli na adrese, ktorá v RA nie je. Predstavte si, že ste úradník, ktorý má povoliť poskytovanie sociálnej služby na “neexistujúcej” adrese. Čo urobíte? Fyzicky to overiť nemôžete. Máte veriť žiadateľovi alebo RA? Potom chodia historky o sociálne službe poberajúcej dotácie, kde kontrola na mieste zistila, že je tam len hrubá stavba a nič viac
Teda referencovanie na RA je doslova nevyhnutné, ale je potrebné zabezpečiť jeho správnosť.
Takže zase sa dostávam k tomu, že mnohé pravidlá sú nastavené dobre a nemali by sa rušiť, ale je potrebné vymáhať dodržiavanie na všetkých úrovniach, ale hlavne na tých najvyšších centrálnych.
Snáď sa potom už niečo pohne niekam
nemyslel som teba, vobec nie ty robis vybornu pracu a je vidno ze sa snazis veci napravat ako a kde sa len da.
. Zároveň tým potrestáme tých, čo venovali energiu a peniaze dodržiavaniu zákona.