Akurat, ze proti ponuke tej “spriatelenej” firmy mas (aspon teoreticku) moznost sutazit s cenou vo VO.
Oproti statnej akciovke, ktora to dostane cez priame zadanie, uz nemas ani tuto teoreticku sancu.
nuz ale ked niekto je ochotny zadarmo pomoct, tak v com je problem ? 
Ale zrejme komercne firmy nebudu mat cas a zaujem. Ale tak zaberu aktivisti a mozu navrhovat.
dovoľ mi sa pousmiať. v komercii sú výberka oveľa menej transparentnejsie ako vo verejnom sektore. netvárme sa, že len štát je neschopný a skorumpovaný. na konci dňa aj štát aj firmy sú tvorené ľuďmi našej spoločnosti.
3 Likes
Ja som nehovoril o vyberovych konaniach v komercnych firmach. Tam si ta firma moze vybrat aj najdrahsiu ponuku (ak chce)) a nikto jej do toho nemoze povedat nic, pretoze su to peniaze tej danej firmy. Tam nema zmysel riesit “spriatelene” firmy, pretoze tam su dlhodobe vztahy cennejsie ako jednorazova cena v jednej objednavke.
Pri verejnych obstaravaniach pre statne organizacie ide komercna firma do ponuky s vyhladom, ze ma moznost tu zakazku ziskat. Teraz vsak tie sance klesnu. Firmy si spocitaju, ze sa im to neoplati ( “nemaju zaujem” ako pise @vliv2 ).
Nemyslim si vsak, ze tento uvolneny priestor zaplnia aktivisti. Je nieco ine kritizovat koncept na diskusnom fore a nieco ine pripravit kompletnu architekturu a najma odriadit jej implementaciu od vizie az do praxe.
Aha, rozumiem, predstava že niekto bude investovať do návrhu v rámci nejakého trhového prieskumu je scestná. Návrhy sa nerobia ani pri súťažiach, ak áno tak iba formálne (copy paste štúdia). MIRRI to stavia tak, že organizácia musí dopredu vedieť čo ide robiť a presne to zadefinovať. Tie formy súťaží ako súťaž návrhov, či súťažný dialóg sa pri IT nepoužívajú. Teda nevidím žiadny priestor na zaplnenie.
Jednoducho povedane, ak je skorumpovana sukromna firma, predsa korupcia okrada majitela, tak potom co robi majitel ked sa necha okradat? V kazdej nromalnje firmne ak majitel zisti, ze ma firme korumpovtalenych ludi, tak ich bez pardonu posle na minutu prec z firmy, inak si nechava kradnut peniaze zo svojho vrecka (ano majitel mozue byt v medzinarodnej firme “neznamy”, ale ked sa to donesie do medii, ze je v tej firme koruopciua tak akcie pojdu ihned dole (takez aj tak sa prejavi kradnutie vo voelkej firme, v malej je to priame okradanie majitela). Z tychto dovodobv v sukromnom sektore je rapidne menej koruopcie ako v statnych firmach a organiizaciach, pretoze uradnikom, veducim pracovnikom slovo “stat a statna kasa” je tak vzdialene, ez korupciu sami “podporuju alebo nechaju zit”
2 Likes
v prípade zahraničného korporátu, ktorý má tisíce vlastníkov akcií je tá otázka dosť irelevantná …
2 Likes
Ved jasne o tom hovorim … ale az taka irelevantna nebude, ak na burzu prenikne sprava o korupcii zahrancneho korporatu na Slovensku. Myslim, ze raz SK europoslanec poslal list do centraly trojpismenkoveho korporatu a veci sa ihned zacali diat …)
Tlačová správa Slovensko.Digital
“Prečo ministerstvá začali realizovať svoje IT projekty cez svoje štátne akciové spoločnosti?”
Aj túto otázku sme sa položili v súvislosti s Automobilovými opravovniami MV SR a.s., ktoré napríklad realizujú IT projekt pre Ministerstvo vnútra SR za viac ako 3 milióny eur… SITB_ZM_SITB-AOAS-1-5-2022_2022 | Centrálny register zmlúv
Zmluvy medzi ministerstvami a ich akciovkami majú totiž výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní - ministerstvo tak môže zadať zákazku takejto akciovke priamo bez verejnej súťaže. Bez toho, aby ministerstvo zverejnilo aj finančnú analýzu, prečo je takýto spôsob realizácie IT projektu pre neho výhodný, je namieste podozrenie či realizácia IT projektu nie je predražená, či je dostatočne transparentná a či kvalita projektových výstupov bude pod kontrolou odbornej verejnosti.
Každý, kto si skúsil založiť firmu, vie aké je to v konkurenčnom prostredí extrémne náročné. No štátne akciovky na “InHouse” realizáciu IT projektov rastú ako huby po daždi napriek už dnes známym problémom. Napríklad SK IT má reálne problémy s cashflow, ale má aj ďalšie. O “InHouse” postupe údajne uvažuje aj NDS či rezort spravodlivosti. Nie sme proti tomu, aby štát mal vlastnú programátorskú vývojovú kapacitu, aby vedel rýchlo reagovať na novú situáciu, ako sa ukázalo cez pandémiu alebo aktuálne pri vojne na Ukrajine. No priame zadanie vlastnej akciovej spoločnosti považujeme za nesystémové riešenie Ak je skutočným problémom zákon o verejnom obstarávaní, tak nech sa rieši zmena zákona o verejnom obstarávaní a nech samotný štát nehľadá spôsoby, ako sa vyhnúť verejnej súťaži.
Preto sme sa pred niekoľkými dňami stretli s automobilovými opravovňami a ministerstvom vnútra, kde sme ich upozornili na identifikované riziká a pochybnosti s ich “InHouse” realizáciou IT projektov. Napríklad ministerstvo vnútra sme žiadali o zverejňovanie finančnej analýzy, ekonomického porovnania a zdôvodnenia zvoleného postupu realizácie IT projektov.
Predstavili sme im aj našu Metodiku RedFlags, ktorou hodnotíme štátne IT projekty a ktorou sa môžu inšpirovať na umožnenie participácie verejnosti.
Oceňujeme, že zástupcovia autoopravovní deklarovali, že v súčinnosti s ministerstvom vnútra upravia svoje smernice tak, aby zohľadňovali naše návrhy na komunikáciu s odbornou verejnosťou. Takto zavedú systematické pravidlá pre všetky IT projekty a služby, ktoré si u nich objedná ministerstvo vnútra. O prijatí týchto pravidiel majú informovať verejnosť. Budeme s nimi naďalej komunikovať. Veľkým prínosom by mohlo byť definovanie a nastavenie univerzálnych systémových pravidiel a povinnosti pri “InHouse” realizácii IT projektov pre oblasti informovania verejnosti a participácie s odbornou verejnosťou.
Rovnakú tému sme ešte minulý rok otvorili aj so SK IT a znovu sa k nej vrátime. Keďže dnes viac ministerstiev zaviedlo, alebo sa pripravuje na takúto “InHouse” realizáciu IT projektov musia pre nich platiť rovnaké pravidlá tak, aby neexistovali žiadne výnimky pre všetky modely “InHouse” realizácii IT projektov, a to najmä z hľadiska procesov alebo zdroja financovania.
3 Likes