Platit implementatorom rozhrani na obcana na zaklade poctu ukoncenych ukonov

Navrh ma za ciel zvysit UX (user experience) elektronickych sluzieb prostrednictvom adekvatnych motivacnych mechanizmov pre firmy implementujuce rozhrania pre obcana. Navrh predpoklada nasledovne:

  1. stat poskytne technicke rozhrania potrebne pre implementaciu pouzivatelskych rozhrani pre obcana. Tieto technicke rozhrania by mali byt dodane implementatormi statnych back-end systemov.
  2. pre rozhrania, ktore nemozu byt open (z dovodu a ochrany osobnych udajov a podobne), stat zavedie licencne mechanizmy pre umoznenie pristupu k danym sluzbam pre firmy ktory maju zamer vyvyjat uzivatelske rozhrania. Tieto mechanizmi zavazuju ucastnikov k respektovaniu nalezitych pravnych predpisov (Napr. ochrana osobnych udajov) a k implementacii adekvatnych technickych poziadaviek (Napr. sifrovanie kde treba).
  3. Akakolvek firma splnajuca adekvatne licencne poziadavky by mohla implementovat uzivatelske rozhrania pre obcana. Viac firiem by mohli implementovat rovnake rozhrania a tak by sa vytvorila konkurencia.
  4. Firmy implementujuce rozhrania by sa dostali svojim peniazom nasledovne:
  • bud cez zvysenie konkurencieschopnosti svojich produktov (napr. uctovnicky system co riesi ukony smerom na DU alebo HR system co riesi prihlasovanie a odhlasovanie zamestnancov.
  • alebo pre menej caste sluzby by mohol platit stat na zaklade poctu ukoncenych ukonov cez dany uzivatelsky interface na obcana.

Preco by to mohlo fungovat:

  1. Incumbenti statneho IT by ostavali v hre pri implementacii statnych back-end systemov a zaroven by boli odbremeneni od kritiky ich webov zo strany obcanov.
  2. Technicke rozhrania poskytnute implementatormi backendov su lahko testovatelne automatizovanymi testami ktore su priebezne rozsirene o nove zistenia (T.j. regression testing by bolo automaticky zarucene). Kvalitativne parametre technickych rozhrani by boli lahko zmeratelne lebo by zavyseli od monitorovatelnych technickych parametrov ako pocet ticketov, dostupnost a performance.
  3. Prijmi firiem implementujuce rozhrania na obcanov by boli zavysle od poctu uzivatelov a preto by boli silne motivovani kontinualne zvysovat UX svojich sluzieb. K tomu by napomahalo aj vytvorene konkurencne prostredie. Tieto firmy by sa prakticky zucastnili implementacie eGov na vlastne riziko (a nie alebo len ciastocne na riziko statu).
  4. Implementatori uzivatelskych rozhrani by zrejme investovali aj vlastne zdroje do zvysovanie povedomia obyvatelov o eGov sluzbach. Bolo by to v ich zaujme kedze takym sposobom by mohli zvysovat svoje prijmi.
  5. eGov sluzby s vysokym UX by boli niecim z coho by politici mohli vytlkat politicky kapital.

Som si vedomy toho ze pod orientaciou na obcana sa mysli portal slovensko.sk napriklad na sposob gov.uk. To by sa nevylucilo. Jeden taky portal totiz moze mat aj stat. Ale preco ma mat monopol ked nemusi.

1 Like

Ano presne toto by malo byt dosledkom tychto troch opatreni:

Suhlasim ale dovolil by som navrhnut stvrte opatrenie. A to vytvorenie modelov pre financovanie dodavatelov ex post na zaklade poctu ukoncenych aktov (narychlo som nenasiel lepsi nazov). Tym by sa dali riesit menej caste zivotne situacie. Totiz povodne 3 opatrenia riesia iba biznis-relevantne akcie typu podanie vykazov DPH alebo pri/odhlasenie zamestnanca do socialky.

1 Like

Myslis taketo? Platenie za reálne používanie, nie za implementáciu

Ano taketo :smile: Vlastne som sa zbytocne ozval ved uz ste to riesili.

Nie je to v pohode, rozmyslam ako vymysliet, aby sa to tu neduplikovalo.

Kazdopadne som napisal aj tie zdovodnenia. Pouzite z toho co uznate za vhodne.

1 Like

Vitaj Pista! Strasne rad ta tu vidim a vdaka za napad :wink: Potrebujeme presne takyto insight od ludi, co maju kontext a vedia o com hovoria.

Zrejme som nebol nijak originalny. Kazdopadne kde mozem rad pomozem, daj mi vediet kebyze nieco.