Navrh ma za ciel zvysit UX (user experience) elektronickych sluzieb prostrednictvom adekvatnych motivacnych mechanizmov pre firmy implementujuce rozhrania pre obcana. Navrh predpoklada nasledovne:
- stat poskytne technicke rozhrania potrebne pre implementaciu pouzivatelskych rozhrani pre obcana. Tieto technicke rozhrania by mali byt dodane implementatormi statnych back-end systemov.
- pre rozhrania, ktore nemozu byt open (z dovodu a ochrany osobnych udajov a podobne), stat zavedie licencne mechanizmy pre umoznenie pristupu k danym sluzbam pre firmy ktory maju zamer vyvyjat uzivatelske rozhrania. Tieto mechanizmi zavazuju ucastnikov k respektovaniu nalezitych pravnych predpisov (Napr. ochrana osobnych udajov) a k implementacii adekvatnych technickych poziadaviek (Napr. sifrovanie kde treba).
- Akakolvek firma splnajuca adekvatne licencne poziadavky by mohla implementovat uzivatelske rozhrania pre obcana. Viac firiem by mohli implementovat rovnake rozhrania a tak by sa vytvorila konkurencia.
- Firmy implementujuce rozhrania by sa dostali svojim peniazom nasledovne:
- bud cez zvysenie konkurencieschopnosti svojich produktov (napr. uctovnicky system co riesi ukony smerom na DU alebo HR system co riesi prihlasovanie a odhlasovanie zamestnancov.
- alebo pre menej caste sluzby by mohol platit stat na zaklade poctu ukoncenych ukonov cez dany uzivatelsky interface na obcana.
Preco by to mohlo fungovat:
- Incumbenti statneho IT by ostavali v hre pri implementacii statnych back-end systemov a zaroven by boli odbremeneni od kritiky ich webov zo strany obcanov.
- Technicke rozhrania poskytnute implementatormi backendov su lahko testovatelne automatizovanymi testami ktore su priebezne rozsirene o nove zistenia (T.j. regression testing by bolo automaticky zarucene). Kvalitativne parametre technickych rozhrani by boli lahko zmeratelne lebo by zavyseli od monitorovatelnych technickych parametrov ako pocet ticketov, dostupnost a performance.
- Prijmi firiem implementujuce rozhrania na obcanov by boli zavysle od poctu uzivatelov a preto by boli silne motivovani kontinualne zvysovat UX svojich sluzieb. K tomu by napomahalo aj vytvorene konkurencne prostredie. Tieto firmy by sa prakticky zucastnili implementacie eGov na vlastne riziko (a nie alebo len ciastocne na riziko statu).
- Implementatori uzivatelskych rozhrani by zrejme investovali aj vlastne zdroje do zvysovanie povedomia obyvatelov o eGov sluzbach. Bolo by to v ich zaujme kedze takym sposobom by mohli zvysovat svoje prijmi.
- eGov sluzby s vysokym UX by boli niecim z coho by politici mohli vytlkat politicky kapital.
Som si vedomy toho ze pod orientaciou na obcana sa mysli portal slovensko.sk napriklad na sposob gov.uk. To by sa nevylucilo. Jeden taky portal totiz moze mat aj stat. Ale preco ma mat monopol ked nemusi.