no ale objavujeme koleso … uz desiatky rokov sa na PJM skoleniach uci trojuholník, kde sa len 2 vrcholy daju zafixovat a tretia sa musí odhadnút / vypočítať s určitou presnosťou … Chcieť zafixovať obsah / cenu / terminy je nevykonateľne … a ak sa to niekedy podarí tak to je len náhoda.
Projekty (zo skusenosti v komerčnej sfere , konkretne v Siemense v zapadnej europe pre domenu železníc, alebo telekomunikácii, teda nie štátne zákazky), ktore mali tendenciu fixovat vsetky 3 body boli manazovane od prveho dna ako RIZIKOVE, krízovym manazerom. Ale v PUBLIC sa to povazuje za normalne a dokonca sa este sutazi, kto viac podlezie. Neviem si predstavit dodrziavanie poziadaviek kvality, ked napriklad zasah do zdrojaku pri Health domene je mozny az po odsuhlaseni 2 kvality manazermi pri dodrizavani kvalitativnej metodiky, ktoru tam na to maju. Kazdy zasah do otestovaneho softu musí byt zdovodneny, schvaleny a zdokumentovany. Praca na zdrojaku je v takom prostredi iba zlomkom toho co ten zásah skutocne stojí effortu. A to nerátam dalsie testovanie. Potom ta kludne, ak sa nedodrzi metodika, oziaria 100 nasobkom rentgenov (lebo niekto rychlo fixoval a usla mu desatinna ciarka), ale ze uplne technokraticky nedodrziava. A to samozrejme ide do ceny … A taketo ceny sa daju vzdy krasne podliezt. Otazne je ci dostanes to co chces a ci to nie je nebezpecne. To nikdy nevies pokial nevyknas poriadne prepracovane testovanie. Preto uspesne projekty su dlhotrvajuce, nie kazde 2-3 roky obstarko na SLA … to je uuuplny nezmysel.
prelozene do praktických opatrení, je treba najímať/školiť a udržať Product Ownerov, kotrí budú schopní pochopiť obsah projektu/produktu, postaviť sa za neho akoby bol ich vlastný a na scrum mitingoch, ci mimo nich dávať odpovede a rozhodnutia na otázky z tímu, ako aj prioritizovať pri plánovacich mítingoch pred šprintom. Ak sa stanú súčasťou riešiteľského tímu aspoň v roli product ownera , tá dôvera automaticky príde. Zažil som to.
je to uz mimo temy, ale problem zacina inde. Zmena a poziadavky potrebuju stakeholdera a to je manazment rezortu ( ergo minister alebo jeho obdoba), ziaden architekt to nenahradi, na zaciatku musi jasne politicke rozhodnutie, ktore vedenie dokaze vysvetlit a obhajit. Ak sa to nestane, tak projekt bude od zaciatku krivat na obe nohy, poziadavky uzivatelov ho budu tlacit do zachovania sucasneho stavu ( robte tak aby to po starom bolo), len s vylepsenim drobnosti.
A bohuzial dnesny stav je jednoducho v protiklade s toutou poziadavkou, minister je tam na 4 roky, nebude sa snazit pripravit zmenu, ktoru ten dalsi aj tak nebude realizovat. Logicky sa zameria na priority svojich 4 rokov.
Ja by som sa nezameriavala na to, či stačí napísať “jednu” špecku, ktorá bude naveky platná, alebo či má byť všetko agile. Aj na agile sa dá pozerať ako na súbor (mikro-)špeciek 
Otázka by mohla stáť skôr tak, či si má štát budovať tím ľudí, ktorí sú schopní vytvoriť zadanie pre IT projekt. Teda, zozbierať od relevantných úradníkov/politikov, ktorí robia rozhodnutia, požiadavky - čo od nového IT projektu chcú. A spísať to ako zadanie pre IT firmu (či už bude štátna, alebo externá).
Bude teda mať štátna softvérová firma aj oddelenie na “requirements gathering”? (Môžeme ich volať business analysti, IT konzultanti.) Ak nie, buduje sa taký tím inde, napr. na MIRRI?
Zadanie si musi vediet napisat “zakaznik” a nie externa firma a jedno ci je statna alebo sukromna. Ked si to nenapise konkretny zakaznik (nedajboze ani nevieme kto je zakaznik), tak to bude stale zle. To nevyriesime tym, ze zalozime firmu na pisanie “zadani” ci “specifikacii”, ak to napise niekto iny, stale zakaznik povie, ze tomu neruzumie, chcel nieco ine, atd. a problem sa nevyriesi. Ak niekto nevie, co potrebuje, co chce, co musi zmenit a ako chce fungovat, tak externe firmy alebo statna IT firma mozu nieco za neho vymysliet, ale stale sa k tomu bude chovat macossky, lebo to nie je jeho vymysel. V podstate ak nevie povedat co a ako, tak nema ani si nic kupovat. Treba ho akurat ucit ako formalne svoje myslienky, napady, legislativu pretavit do “zadania”.
No hmm. Mozno nehovorime o tom istom, ale teda ja som to mal doteraz uplne naopak. Zakaznik sice casto vie co chce, dokonca aj ma predstavu ako, ale malokedy je to naozaj dobry napad. Vacsinou z neho treba poriadne pacit co je to to ozajstne “job-to-be-done” a nasledne ho mozno navrhnute riesenie “ako” aj velmi prekvapi. Toto je moja skusenost.
@Jody Myslím že spolu súhlasíme. Samozrejme, že zadanie si má vedieť napísať zákazník. A keď je zákazníkom štát, mal by mať ľudí, ktorí to budú vedieť, a nie zveriť to niekomu, kto je pre neho externý. Ak by štát vnímal štátnu firmu ako externú, tak by to nebolo dobre. Myslím však, že jej zamestnanci/ich práca by sa mohli dať vnímať aj ako súčasť štátu. To už je asi potom viac o vzťahoch, ktoré by si vytvorili s jednotlivými úradmi, ktoré by požadovali nové IT projekty. Či by stáli pri tých formuláciách, alebo ich akoby dodávali zvonku.
@jsuchal Veď práve, že ak to nie je dobrý nápad, alebo zákazník nemá dostatočne širokú predstavu o tom, “ako” je možné jeho “čo”, tak je asi chyba v tom, že nemá k dispozícii ľudí, ktorí sa vyznajú v tých možnostiach “ako”, nie? Pre mňa sú títo ľudia práve tí business analysti, s funkčným technickým myslením, ktorí už videli kopec riešení podobných problémov, aby vedeli vyberať z možností/navrhovať dobré nápady.
Stale to budu ITckari a nie ludia ktori rozumeju “biznisu”, kym ho pochopia (tak su od toho dnes tak daleko), tak prejdu roky (samozrejme mozu robit mID ci portal Slovensko.sk, to nie je az tak o poznani procesov ci uz starych alebo novych, teda zopar APP sa najde kde mozu byt uzitocny, ale vela ich nie je a zostudovat ich, poznat zakony a ich zakutia, vediet navrhnut alebo oponovat nove, to je pre nich starsne vzdialena buducnost, bez toho tazko vediet napisat ztadanie/specku. Pohlad mimo statnej spravy (s nou neprisli do styku vobec) moze byt ciastocne dobry, ale len okrajovo, mjusia poznat coi je to statna sprava bez toho sa eGov nezaobide
To zavisi od toho kojho povazujeme za zakaznika, ak firmy a obcana (pretoze pre nich je eGov, firmy a obcan mozu robit to co im zakon nezakazuje a dovoluje), tak je ina situacia, ked z pohladu statneho uradnika, tak statna sprava nema a ani nemoze vykonavat inu cinnost aku mu predpisuje zakon a tam pomozu len detailne znlasoti zakona a ked chcete nieco nove tak musite v prvom rade menit legislativu a to nie je praca pre ITckara, ale ak legislativu robi ten co nerozumie procesom a nevie co je proces a ked nevie ze ITcko moze ovplyvnit procesy a ako, tak nevie rozumne veci navrhnut. Legislativu ma robit ten kto vie ako chce aby urad fungoval, rozumie procesoma a ma predstavu co moze od IT chciet a ako ho ovplyvnuje
No neviem ci necakame zbytocne na tohto jednorozca. Vsade vo svete, kde taketo veci zafungovali dali do jedneho timu legislativca/vecneho gestora, itckara, dizajnera (skor UX ako kreslica) a nepustili ich, kym nenasli sposob ako nieco zjednodusit.
nechceli by sme začať tým, čo vlastne potrebujú / chcú ľudia (používatelia)??
možno by sme prišli na to, že nechcú veľké zmeny.
ak chce niečo štát, tu je presne otázka, čo vlastne chce štát? kto to má byť, kto hovorí, čo chce štát. Teraz je s toho totálny guláš, lebo niekedy chce to a potom zase ono, a potom pri zmene vlády zase kotrmelec 
Ale ved jasne, das dokopy tim, ale ten tim musi byt fundovany, gestor a legislatovec vsak musia mat troska sajn o it a ten itckar a kreslic musi mat sajn o statnej sprave, lebo inak nepomoze a mozes ich zavriet a rok. Teda bavime sa, ci ludia a firma, kt. nikdy nerobila pre statnu spravu a poriadne netusi co to je, ci moze zaujat svoj post bez toho aby sa to roky neucila …
Ahojte,
tak diskusiu máme za sebou. Kto ráno nesledoval, videozáznam nájdete na našom FB (začiatok trošku osekaný, keď spracujeme Zoom nahrávku, doplníme, ale všetko podstatné je aj na FB:)
Bolo veľa otázok v Slido, ktoré sa P. Miroššay podujal zodpovedať a odpovede uverejniť tu na Platforme. Taktiež sa plánuje postupne vyjadriť k diskusii, ktorá tu už prebieha.
Suhlas. Zakaznikom v tomto celom humbuku sme my obcania. Stat mi ma sluzit. To, ze okolo toho je v statnej sprave urobeny galimatias je vysledkom rokov “snazenia”. Ono, niekde ta komplexnost je samozrejme opravnena.
Co teda pre mna ma urobit stat? Su to tie spominane “zivotne situacie”. Snaha o ich efektivnu digitalizaciu je zaroven dobrym marketingom k tomu, ze IT nie je len bezodna jama, do ktorej sa hadzu prachy, a nic z toho.
Je mi samozrejme jasne, ze v agendach, ulohach, procesoch, postupoch jednotlivych “prvkov statu” uz ide o ten detail, ale hi level, hodnota (value stream) by som zacal mapovat na koncaka - mna 
Ja beriem toto ako prave ulohu udernickych crossfunkcnych timov
aby v prvom rade hladanim skutocneho problemu (vyzvy) a v druhom rade riesenia pomohli.
Len s ITckarimi, ktori maju zaujem byt sucastou timov uderky ako ju popisuje Jano, sa mozeme hybat k lepsim zajtraskom. 
Vypocul som si. Odpovede na moje otazky som sa velmi nedozvedel. Tesim sa ze padol verejny prislub od pana Mirossaya na zodpovedanie otazok.
Z dnesnej diskusie mi nebolo jedno jasne. Co znamena ze NASES bude prevadzkovat a SlovenskoIT doda cas a material? Len ci tomu dobre rozumiem. SlovenskoIT bude Dev a NASES bude Ops?
Z diskusie som si odniesol pocit ze to bolo cisto politicke rozhodnutie aj ked to nemozu na hulvata povedat. Nieco na sposob “ podobny model funguje aj v komercnom sektore urcite bude aj v verejnej sprave” Myslim si ze MCDA sa nerobila ziadna uvidime na stanovisko p. Mirossaya.
V casti ktora ma zaujimala najviac si p. Antal aj odporoval. Na jednej strane zaznelo ze zakazky budu len od MIRRI, aby sa neporusili pravidla VO, na druhej strane p. Antal na adresu p. Mirossaya povedal ze ved jeho ulohou bude zhanat zakazky a zaroven ze uz dnes robia zadania aj mimo MIRRI.
O to viac ma tesi ze zaznel prislub zverejnenia informacii, pre mna osobne najma stanoviska PMU a EK s ktorymi to podla slov p. Antala maju odkonzultovane. Z mojich skusenosti prave stanovisko PMU a EK bude definovat mantinely pre cinnost SK IT, najma ked si osobne myslim ze ich sucasna cinnost tieto mantinely prekracuje. Tieto stanoviska si myslim budu osozne aj pre sukromny sektor, kde najma EK casto ide tvrdo proti moznym naruseniam hospodarskej sutaze.
Ostatnym veciam, ku ktorym som pisal otazky sa casovo nedalo venovat, takze opatovne verim za SK IT naplnia sluby o transparentnosti.
Pokial ide o ITAS trochu mi potvrdili co som si myslel, ze pre nich SK IT v zasade nie je az tak konkurencia, dokonca zastavam nazor, ze tam hrozi pomerne velka moznost zlyhania SK IT vo vztahu k ocakavaniam tykajucim sa znizovania nakladov a celkovo k ich delivery (o rizikach pristupu MIRRI sa tu toho uz napisalo vela). IT firmy tak budu mat protiargument voci kritike UHP a MIRRI.
Štátna IT firma je samozrejme kontroverzný nápad ale treba povedať, že alternatívy sme už skúsili (aj keď pri inej vláde).
Firma s 90 ľuďmi (aktuálne?) štát nebude podľa mňa stáť zďaleka toľko koľko sme ročne platili (a platíme) za služby iným firmám.
Tiez si myslis, ze nas to bude stat ovela viac?