Online diskusia: Prečo potrebujeme štátnu softvérovú firmu?

Čo je nové v Slovensko.Digital
22

Dovolím si takú kacirsku myšlienku. Čo keď je ten problém taký, že sa to vlastne špecifikovať dopredu nedá. Proste prostredie je príliš nejasné a meniace sa, aby mohla nejaká špecifikácia vôbec teoreticky vzniknúť. Príklad: nové Slovensko.sk niekto tuší ako by malo fungovať? Napriek tomu, že som niečo podobné robil posledné dva roky by som si fakt netrúfol dnes napísať specku, ktorá by bola nepriestrelná. Pre iné problémy (napr. Mukp api gw) si to predstaviť viem veľmi ľahko.

Úvaha, že riešením je lepšia specka podľa mňa neplato vždy.

23

Statna firma neskrachuje a nebude mat ani motiv byt efektivna, tak ako kazdu neefektivnu stat podrzi (nemocnice, poistovna, zeleznice, posta, atd.), samozrejme z nasich dani (teda na jednej strane to bude stat menej, ale dane platit budu malo a dotacií v roznych formach poberat vela. Kvoli financiam to asi nevzniklo, zrejme to vzniklo kvoli tomu ako robit rychlejsie bez tendrov, bez zmluv, bez namietok (?) aby davali pracu dalej svojim alebo ktorym doveruju a hlavne aby naplnili, ze to bude firma ktora bude budovat know-how statneho IT (nie celkom tomu verim, ze to naplnia, ale zamer taky moze byt). Hlavny dovod vsak zrejme bude jesitnost vladnych prestavitelov (musim urobit nieco aby sa ukazalo, ze som iny a zhodnotit sa to aj tak bude dat az ked tu nebudem), ale nasledok to ma taky, ze na rok sa takmer vsetko zastavilo.

24

S tymto by som nesuhlasil, stale sme len na zaciatku a vela veci sa da zmenit a vylepsit.

Celkova strategia IT Slovensko a sposob jej fungovania a financovania ma podla mna obrovsky dopad na to ake bude mat vysledky (koniec koncov preco kazda banka vyzaduje biznis plan od firiem)

Uz som tu napisal dost otazok ale predsa, aby som dolozil moje slova vyssie. Odporucam si pozriet Zasady odmenovania a Ukazovatele vykonnosti pre sefov Slovensko IT na tejto stranke Slovensko IT, a.s. | Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Na tieto dokumenty by bola mozna samostatna diskusia.

V skratke – pri predpoklade ze financovanie Slovensko IT bude zabezpecene priamymi zadaniami/zakazkami od MIRRI alebo inych ministerstiev tak zakladna premisa prezentovana MIRRI ze Slovensko IT prinesie kvalitnejsie IT sluzby je podla mna v rozpore s nastavenim odmenovania predstavenstva (kde je aj CEO Slovensko IT).

Tie zasady odmenovania su postavene na tom ze Slovensko IT je trhova firma a teda statutari a dozorna rada dostanu odmeny predovsetkym na zaklade toho ake bude mat trzby, rentabilitu trzieb, pocet zamestnancov cashflow. Cize na zaklade toho ako dokaze byt uspesna vo VO a celkovo na trhu. A tu sme narazili, ze?
Slovensko IT predsa zatial dostala a vyzera to tak ze bude dostavat zakazky napriamo od MIRRI. To znamena jej trzby, cashflow ale aj ostatne parametre zavisia od toho ako jej da stat, primarne MIRRI zakazky a co vsetko MIRRI akceptuje.

A teraz k tej kvalite. Odmena predstavenstva je 3 zlozkova, jedine ako tak kvalitativne kriterium je % projektov odovzdanych na cas a toto kvalitativne kriterium tvori 10% z poslednej tretej zlozky, cize odhadom pri zohladneni ostatnych podmienok na celkovej odmene predstavenstva sa kriterium kvality podiela 3%.

Cize si kladiem otazky

  • ak je Slovensko IT trhovo orientovana firma (a ma takto nastavene odmenovanie predstavenstva a dozornej rady) preco ma dostavat zakazky napriamo?
  • nie je priamym konfliktom zaujmov ak odmena dozornej rady ktoru tvoria zastupcovia MIRRI zavisi od toho aky objem zakaziek MIRRI prideli Slovensko IT?
  • ak cielom je ze Slovensko IT ma priniest novy standard kvality, resp. dosahovania value for money v IT oblasti na Slovensku a nezasahuje do trhoveho prostredia, preco je odmenovanie statutarov a dozornej rady nastavene cez pokryvene trhove ukazovatele (pokryvene kedze zakazky zadava priamo MIRRI) a minimalne na kvalitu dodanych vystupov?
1 Like
25

statuty zrejme skopirovali z inych. ale navyse tusim stale plati ze ak tam clovek z MIRRI tak nebude dostavat ziadnu odmenu a tych ma byt vacsina. Ide teda skor o povinnu jazdu pri zakladani, nie nieco co ma skutocny dopad na firmu.
A vyhlasenie ze ide o trhovo orientovanu firmu ? No je uz asi jasne ze nejde, mozno by sa dalo na tom dosiahnut jej zrusenie :slight_smile: . Ale z mojho pohladu je toto stav, a mozeme sa bavit ako ho vylepsit. Debaty ci je spravny alebo nie, su uz minulost.

26

v dozornej rade je statny tajomnik, na ktoreho ak sa nemylim sa nevztahuje zakon o statnej sluzbe, cize odmeny by mal dostat, rovnako novy sef NASESu, ktory tiez myslim nie je statnym zamestnancom.

Uvidime po diskusii ako to bude s tym vylepsovanim :smiley:

27

Určite si myslím, že sú tu ľudia, čo poznajú ako funguje slovensko.sk a vedeli by do pol roka dať na stôl špecku. Hlavne, treba to lisovať po častiach, presne tie, ktoré dnes nefungujú treba poslať do zabudnutia.

Cele UPVS malo byť predsa od začiatku urobené ako servisne orientovaná architektúra, teda ak to tak nie, rovno táto vec by mala byť dôvodom na sankcie voči dodávateľovi. Dokumentácia bola nakomplet odovzdaná, nehovoriac o toľkých RFC, ktoré sa od 2015 robili…

teda prosím, ak sa chce, na čo sa čaká? ale naozaj sa chce? a cez slovenskoIT?

28

Skor som myslel ten frontend. Backend je ovela jasnejsi, kedze roky existuje, pozname jeho vady.

29

toto je krásna otázka, ktorú by sme mali neustále si opakovať:

  • MIRRI má neskutočne množstvo zamestnancov (teda určených na riadenie IT). Prečo teda to všetko u nás vyzerá tak, ako to vyzerá? Nie je to dnes u nás celé nejako prekomplikované a neprehľadné a prebyrokratizované - t.j. že síce snaha je veľká, ale MIRRI nedáva konkrétne návrhy ako best pactice, len samú teóriu a nariadenia (vid aktuálne požiadavky MIRRI na IT projekty, skúste ich spočítať koľko ich je):
    CHECKLIST pre agendu UX
    CHECKLIST pre agendu DÁTOVÉ ŠTANDARDY
    CHECKLIST pre agendu IT a KYBERNETICKÚ BEZPEČNOSŤ
  • každé ministerstvo má svojich ITčkárov a teda aj svoj vlastný pohľad na IT projekty, je to normálne.
  • nie je úlohou MIRRI spolu so Slovensko IT aby konečne začali ukazovať tie Dobré nápady a Best practice jednotlivým ministerstvám, ktoré reálne potrebujú tie IT riešenia?
  • Ako ale MIRRI komunikuje s tymi ministerstvami ohľadom ich požiadaviek, nie je toto celé kameň úrazu súčasného stavu ?? že má každý inú predstavu? 100 firiem má 100 riešení pre 100 zákazníkov a v princípe môžu byť všetky v poriadku. Je to to isté, ako keď 100 ľudí si urobí 100 domov a každý je iný.
    Keď príde 101 firma Slovensko IT, prečo práve oni budú mať to najlepšie?? A sme si istý, že budú práve oni rozumieť potrebám všetkých ministerstiev, ked doteraz MIRRI mal s týmto problém?
30

Frontend slovensko.sk je podľa mňa uplne jednoduchý, sú to 2 časti

  • jednou je starý občan.sk dotvorený a dobastlený (CMSko) ktoré zostalo zamrznuté v logike pred 10 rokmi
  • druhou je navigácia služieb (mimochodom veľmi úbohá) a konštruktor podaní (aj tak sa má prerábať)

Ak ste myslel aj el.schránky, to je už samostatný modul, len prerobenie frontendu podľa mňa nestačí

31

Ja si myslim, ze tu vela pises a malo citas :smiley: Hovoril som o tom, ze keby som dnes mal navrhnut, co ma byt na tom novom slovensko.sk 2.0 a ako to ma pekne fungovat, tak to nedam. Je tam prilis vela neznamych.

32

ale ja som čítal čo píšeš. ja len píšem, že sú ľudia čo vedia ako slovensko.sk funguje, aj by vedeli dať svoju predstavu o novom slovensko.sk ako by mohlo fungovať a aj napísať špecku :wink:
PS: neviem však, či by išli robiť do SlovenskoIT.

Vy by ste išiel robiť do SlovenskoIT?

33

To by bolo ešte OK a možno by to bola len vec odvahy urobiť zásadné rozhodnutie, keby sme doteraz žiadnu štátnu IT firmu nemali…

A tu je presne podstata odpovede. Ak vieme, že nie sme nováčikovia v prevádzkovaní štátnych IT firiem, otázka nemá znieť, prečo štát potrebuje svoju IT firmu. Ale v tomto prípade skôr o tom, kto nás tu ide presviedčať, že nie je možné využiť to, čo tu štát roky buduje, prípadne rozšíriť kompetencie, kapacity a podobne, ale je potrebné začať s úplne novou firmou. Kto sú tí ľudia a aké majú skúsenosti so štátnym IT, aby tvrdili, že oni to budú robiť lepšie? …a kde sú kritériá, podľa ktorých si po čase povieme, či stálo za to dať im priestor, alebo ich radšej pošleme do minulosti…

Ak ktokoľvek príde s nejakým nápadom, sú vždy minimálne dve možnosti - bude úspešný alebo neúspešný… Práve pri štátnych projektoch mám pocit, že nech je výsledok akýkoľvek, dotyční vždy hľadajú argumenty na podporu argumentácie o úspechu. A to ma popravde trochu “uráža”, keď vidím výsledok, čítam o miliónoch a niekto zo mňa robí idiota tým, že do médií vysvetľuje, aké je to úspešné…
Kým nebudú s nami (ako verejnosťou) štát a politici hrať férovú hru v zmysle, že diskusia je naozaj diskusiou, v zmysle, že výsledok štátneho projektu zhodnotíme na základe vopred stanovených kritérií (a nie ex post hľadanie zdôvodnení), tak to bude len bábkové divadlo (a iný kontext je v tomto prípade čisto náhodný…).

34

Z firemnej praxe viem, že ak niekto nevie, čo chce, smrdí to prúserom.
A je úplne jedno, akých odborníkov na to nasadíme, aký renomovaný dodávateľ to zakryje, koľko consulting kapacít pri tom premrháme a či kupujeme akože overenú hotovú technológiu alebo robíme vývoj na mieru.

Ak nevieme napísať presné zadanie, o niečom to napovedá. Môžu byť za tým subjektívne alebo objektívne dôvody. Príklad s písaním špecky pre “slovensko.sk” je veľmi dobrý. Skôr si položme otázku: mal by špecku napísať “jeden človek”? Čo ak je správna cesta k výsledku práve prostredníctvom verejnej diskusie? Hoci nemusíme hľadať cestu v štýle priamej demokracie, ale skôr v zapojení širšieho spektra rôznych odborníkov a neodborníkov (a hovorím o desiatkach ľudí, nie jednotkách). V otázkach, ktoré nie sú jednoznačné (občas si treba povedať, či ideme doľava alebo doprava), sa môže uplatniť hlasovanie… Inými slovami: čo ak nepotrebujeme špecialistov na to, aby písali zadania? Čo ak potrebujeme iba nájsť spôsob, ako toto zadanie formulovať so zapojením nominovaných odborníkov reprezentujúcich rôzne záujmové skupiny (vrátane IT dodávateľov)?
V praxi sa stáva, že stojíme pred úlohou, ktorej riešenie nepoznáme, respektíve ani nevieme, na čo všetko po ceste narazíme. Tak zadanie rozdelíme na povinné časti (tie vieme definovať) a opcie (o ich realizácii rozhodneme až neskôr na základe priebežných výsledkov a zistení). Niektoré veci sa časom ukážu ako nadbytočné, prípadne môžeme na ne nájsť iného lepšieho/vhodnejšieho dodávateľa.

Dám príklad zo zdravotníctva… Štát musí riadiť niektoré procesy (teda niekto by mal) napríklad v liečebných postupoch. Môžeme k tomu pristupovať rôzne. Niekto sa môže snažiť vybudovať veľký štátny healthcare a snažiť sa zamestnávať tých najlepších z najlepších, aby potom stanovovali pravidlá. Pritom platí, že ak štát zamestná napríklad najlepšieho chirurga na tvorbu metodík, tak sme ako krajina prišli o jedného výkonného chirurga. Iný prístup je prevziať metodiky zo zahraničia (mne osobne toto dáva najväčší zmysel, aby krajina našej veľkosti nevymýšľala vlastné veci, ale radšej našla priamu inšpiráciu inde). Kompromisný prístup môže byť napríklad nastaviť procesy, aby pomenovaná odborná verejnosť mala možnosť vyberať, vyjadrovať sa a spoločne formulovať závery. Iný prístup môže byť taký, že štát deleguje kompetenciu na vybrané odborné subjekty (napríklad lekárske komory, komisie, či asociácie) a stanoví podmienky ich participácie vymedzením kompetencií. Podľa mňa má štát plniť najmä koordinačnú a riadiacu funkciu. Rozhodovanie nie je nevyhnutná kompetencia štátu. U nás mám skôr pocit, že štát (reprezentovaný úradníkmi a politikmi) neskutočne rád rozhoduje, ale ak má skoordinovať zainteresované subjekty, tak sa už tvári, že sa ho to netýka. A skúsme si v praxi predstaviť, že by sme vo väčšej firme prijali rozhodnutie o zavedení nejakého systému spôsobom: napíšeme o tom smernicu (v roli podnikovej legislatívy) a potom sa budeme tváriť, že všetci majú vedieť, čo treba robiť, veď predsa legislatíva je na stole už X mesiacov. Samozrejme, že to skončí failom.

35

Nie, ale ja som trosku specialny pripad lebo som v Slovensko.Digital. Napriek tomu sme niekolko krat ponukali nase knowhow z navody.digital pri budovani noveho slovensko.sk. Zatial nikto neprejavil zaujem. Nie som urazeny, skor si myslim, ze je to skoda, lebo len stracaju cas a skor ci neskor dospeju k tomu co my.

3 Likes
36

Téma, či štát potrebuje (ďalšiu) vlastnú SW firmu by sa dala projektovať na inú tému: outsourcing áno, či nie.
Sú firmy, ktoré outsourcujú celé IT (okrem manažéra a jeho asistetnky :smiley: ) a sú firmy, ktoré sa naopak snažia riešiť všetko inhouse. Možno ani jeden extrém nie je optimálny. :slight_smile:

Takže kedy sa outsourcing oplatí? Podľa mňa vtedy, keď viem, čo chcem a nájdem to na trhu. Viem to zadefinovať, nemením to často, mám hodnotiace kritériá, dokážem to riadiť tak, aby som vedel zmeniť poskytovateľa relatívne bezbolestne. Ďalší významný faktor je efektívne flexibilné riadenie kapacít. Inými slovami - dnes si kúpim 100 zajtra 1000, pozajtra 250. Interné zdroje sú viac-menej fixné.

Kedy je dobrý insourcing? Keď mám solídne procesy a neviem nájsť na trhu pokrytie nových potrieb. Vtedy si to obvykle lepšie vyriešim vlastnými zdrojmi. Pritom kedykoľvek musím byť schopný “vzdať sa” týchto činností v prospech externej firmy, ak nám štúdia preukáže, že je to vhodnejšie.
Avšak aj v tomto prípade musím vedieť, čo chcem. Ak neviem, čo chcem, ani armáda insource ľudí ma z biedy nevytrhne. Práve naopak - horda vlastných ľudí bez nejasného zadania má tendenciu pracovať na zdôvodňovaní vlastnej nezastupiteľnosti a generuje úlohy pre zvyšok firmy/inštitúcie (v tom horšom prípade pre celý národ), čo má za následok prakticky nekontrolované generovanie nákladov.
Ak sa niekto tvári, že bez neho niečo nemôže fungovať, to je pre mňa prvý kandidát na prepustenie.

Každý projekt/úloha/komponent má byť riadený a spravovaný tak, aby ho bolo možné oursourcovať a nazad insourcovať. Inak sme v pasci a v prípade štátnych IT systémov nato všetci doplácame - a nielen míňaním našich daní, ale najmä službami ďaleko pod úrovňou doby.
Takže osobne mám dosť děs z toho, že vzniká (ďalší) tím ľudí, ktorí budú minimálne prvý rok zaneprázdnení hlavne zdvôdovňovaním vlastnej dôležitosti.
A druhý děs mám z toho, či naši kompetnentí top manažéri (s politickým pozadím) zodpovední za ich fungovanie dokážu uriadiť prirodzenú tendenciu niektorých ľudí zabetónovať sa v štátnej správe vytvorením kultu nezastupiteľnosti (máme takých dosť na rôznych ministerstvách).
A tretí děs mám z toho, či nová firma (alebo ministerstvo) zvládne správne koordináciu podriadených orgánov štátnej správy (aspoň z pohľadu IT). Nemá zmysel robiť veľké projekty, ak nezapojím a neuriadim dotknutých. Takže v normálnom svete by najskôr niekto mal preukázať schopnosti a až potom dostane kompetencie. Po politickej linke je to naopak - najskôr dáme MIRRI obrovskú kompetenciu a potom budeme čakať, čo sa im podarí. A z toho sa mi ježí koža… Najmä ak nová stratégia je len oprášením starej s doplnením pár akože vzletných téz, čo práve niekto počul na virtuálnych konferenciách realizovaných v roku 2020.

37

To ani veľmi kacírska myšlienka nie je … skôr ma prekvapuje viera, že u čohokoľvek väčšieho a komplikovaného sa špecifikácia (a hlavne detailná) napísať dá.

Zväčša by malo stačiť dobre definovať, čo chceme dosiahnuť (vízia, nie špecifikácia). Potom si prenajať niekoho, voči komu mám dôveru, že vie čo robí a nechce mi účtovať viac ako je spravodlivé. A potom už len spoločne budovať riešenie a hľadať optimálny spôsob ako naplniť ciele. A ak sa to nedarí, niekedy sa to stane aj keď všetci chcú, tak to zabaliť.

Za najväčší problém považujem práve absenciu dôvery. Myslím, že jeden z dôvodov na založenie štátnej firmy je, že politici dúfajú, že jej budú môcť veriť. Pre mňa je viera v štátne firmy príliš socialistická, ale chápem. Škoda, že zatiaľ malá transparentnosť Slovensko IT k budovaniu dôvery moc neprispieva …

Späť k špecifikácii: prenajmem si niekoho, komu verím, nech urobí špecifikáciu. Problém je však zväčša komplikovaný, veci sa menia, naše vedomosti pribúdajú. A tak sa aj tá najlepšie špecka stane zastaranou. Nie preto, že ten čo ju robil bol hlúpy, ale preto, že teraz sme už múdrejší. A zajtra budeme zas. Ale na čo sa rozpisovať, veď o tomto je každý článok o agile. Agile nie je o 2-týždňových šprintoch, ale o dôvere, transparentnosti, postupnom napĺňaní vízie.

4 Likes
38

Kym sa nevie napisat specifikacia, tak sa nevie dat ani cena. teda ak vo VIO ma niekto dat pevnu cenu, tak musi byt specifikacia, lebo inak ju nie je mozne dat (jedine je ju mozne s velkou rizikovou marzou (otvorena funkcnost a neustale doplnanie). Takez bude nerobme VO na pevnu cenu alebo robme deatailne specifikacie, oba pristupy maju svoje nevyhody.

39

tak ale to je predsa myslienka Agile prístupu a písania User Stories miesto detailenj špecifikácie. Tkže o tom sa rozhoduje pri zadaní, keď sa určia “deliverables”. Ak mam vrámci projektu deliverable aj špecifikácie a nebodaj je to aj fakturačný mílnik, tak sa vodopádu (aspoňvacsinovým prístupom , kludne s malými prvkami agilnosti) nevyhnes.
A je jedno ci je to “moja firma”, alebo “cudiza firma”. Toto je definovaneé zadaním / zmluvou.

40

Myslím, že sme v zhode, toto vnímam ako jeden z problémov. Že špecifikácia je cieľ, ideálne aby mala predpísaný počet strán. Podľa mňa je špecifikácia len prostriedok pre dosiahnutie cieľa, nemá byť samotným cieľom.

Aby som sa vrátil k téme štátnej firmy (a špecifikácie). Bolo by užitočné, keby štát mal väčší ownership nad projektami a dobrá definícia zadania tomu pomáha. Ale nemyslím, že riešením je oddelenie, ktoré bude chodiť po projektoch, na začiatku napíše špecifikáciu a odíde. To skôr ownership znižuje, ako zvyšuje. Ak chcem, aby dané ministerstvo, úrad, OVM malo ownership, musí ono tvoriť špecifikáciu a nie niekto, kto odíde. A keďže som srdcom agilista, malo by sa to robiť postupne a s rozumnou mierou, podľa potreby (to je skôr téma štýlu dodávania, než ownershipu).

Tým nechcem povedať, že konzultačné firmy (trebárs aj štátne) nemajú zmysel. Majú, môžu pomôcť s definíciou vízie. A pri štáte aj s dohľadom, aby vízia zapadala do širšieho rámca. Ale určite nie oddelenie nájomných písačov špecifikácie. Jednak špecifikácia nemá byť cieľ a jednak to kazí ownership.

41

ZMENA DÁTUMU!

Z dôvodov časovej kolízie v kalendároch, štvrtkovú diskusiu presúvame na piatok 18.12.2020.

Čas ostáva rovnaký, diskusia bude od 9:00 do 10:30.

Ďakujeme za pochopenie,

Tím Slovensko.Digital