Online diskusia: Prečo potrebujeme štátnu softvérovú firmu?

Skor som tieto ulohy videl len vo vztahu k samotnemu MIRRI. Nechcem tu vnasat politiku ale naozaj je realita taka ze ked ma samotna strana ± 4% a sef digitalizacie je v inom kridle ako sefka strany, ktoru podporuje najsilnejsia koalicna strana, tak mu nezostava nic ine len sa hrat na piesocku zvanom SKIT.

A to som tu pred asi 3/4 rokom povazoval za potrebne posilnit centralnu ulohu MIRRI v riadeni informatizacie. Nuz, kazdy mame slabu chvilku.

viete mi prosím povedať:

  • koľko štátnych webov prosím máme na slovensku?
  • koľko používa wordpress??
1 Like

ale ved IDSK je cele okopírované z anglicka a celá logika a argumentácia BRISK minulý rok bola, že načo vyrábať veci nové, ked ich majú v anglicku už vymyslené a my ich vieme prebrať… teda toto už neplatí a ide sa to anglické prerobiť? :face_with_monocle:

1 Like

ID SK ako strategický nástroj štátu prosím na čo konkrétne sa má používať, aký to má strategický cieľ? akože dizajn štátnych stránok je strategický problém v štátnom IT??

A hovoríte o tých expertoch dizajnéroch v SKIT, pozrel som si projekt BRISK s OPEVS, nemali takýto odborníci sedieť podľa projektu tam?
pozeral som rozpočet ich projektu Z314011S782 | Centrálny register zmlúv

Presne cisla vam povedat neviem. V spolupraci s BRISKom aktualne pripravujeme velky prieskum statnych webov a pouzitych CMS - takze snad budem mat coskoro presnejsiu odpoved.

Co sa tyka samotneho wordpressu - podla celosvetovych, aj slovenskych statistik je wordpress daleko najrozsirenejsie CMS (penetracia okolo 40%, najblizsi konkurent okolo 4%). Viac o tom preco prave Wordpress vam urcite radi vysvetlia kolegovia z BRISKu, ktori sa komunikacii s OVM pravidelne venuju … ano, presne ti, o ktorych tu pisete.

Na nedavnom verejnom stretnuti, ktore organizoval BRISK bol prezentovany pristup k dalsiemu rozvoju ID-SK:

Jadrom ID-SK zostava pravzaty design system Gov.uk. ID-SK chceme vsak dalej rozvijat a pridat SK vrstvu. To, ze je system prevzaty neznamena, ze sa tomu nemusi nikto venovat. Pokial mate predstavu, ze jeden z troch designerov, ktori by mali byt zo spominaneho programu vycleneni na tuto aktivitu pokryje cely statny design system, doporucujem sa ist pozriet do seriozneho design timu - nemusite chodit daleko - staci sa pozriet do brnenskeho Kiwi.

Statne IT ma hromadu problemov. Ja osobne ako jeden z nich vnimam to, ze sa investuju miliony do vyvoja digitalnych sluzieb, ale pouzitelnost (UX) a pristupnost tychto sluzieb je tragicka. Doporucujem vyskusat si napr. taky vypis z OR. Uloha ID-SK je prave toto eliminovat vyuzitim jasne danych principov a odladnenych komponentov, ktore maju za ulohu zvysit kvalitu digitalnych sluzieb statu. Strategicku ulohu ID-SK podtrhuje pripravovana legislativa, ktora spovinni pouzivanie ID-SK pre vsetky nove digitalne sluzby a webove sidla OVMiek.

Pravdepodobne to nie je najvacsi problem statneho IT, ale som presvedceny, ze ID-SK svoje miesto v digitalnej strategii statu ma.

Dufam, ze som aspon ciastocne zodpovedal vase otazky.

2 Likes

ID-SK samozrejme ma svoje miesto, ale priklad OR je mimo, hovorit o niecom co bol urobene pre viac ako x-rokmi kedy ziadne OD-SK nebolo a za 15 rokov do toho neivestoval a zrusil tender je proste nepouzitelny priklad. Proste ak zajtra nieko urobi podla Vasho ID-SK a20 rokoc sa na to bude kaslat a po 20 rokoch niekto pride a povie, ze je to tragagicke a nebude to v sulade OD-SK new tak proste to nebude. Hostoria sa bude opakovat je to.poplatne dobe ked to vytvorili

Otazka je “ako casto ma byt generacny upgrade ?” Dosledkom je potom ako/kde naplanovat investicie na realizaciu takychto generacnych upgradov.

Druha strana mince je (ne)pouzitelnost daneho SW z pohladu aj vtedajsej ergonomie/UX. Ukazkovym negativnym prikladom z poslednej doby UX pre ziskanie Green Certificate.

Samotne ID-SK je fajn, dobry napad, ktory ale nie je velmi stastne implementovany. Ale je naozaj smiesne hodnotit nieco stare 20 rokov podla ID SK, ktore je tu dva roky. A navyse pokryva sice dolezitu cast komunikacie s obcanom ale to je skutocne len viditelna cast ladovca. Ak niekto netusi preco, tak nech skusi prekreslit lubovolny on line editor podobny wordu do ID SK. Nie vsetko je klinec, ine je prist na neznamu stranku a vdaka spolocnym prvkom mat lahsiu navigaciu a ine je pracovat so strankou kazdy den, kde efektivita prace vysoko prevazi prehladnost.

Prečo by niekto prekresloval online word do idsk? Ved to má slúžiť na niečo úplne iné.

Ja som to pochopil tak, ze katastrofalny pomer medzi pozadovanou (Word) a poskytovanou (IDSK) informacnou hustotou na plochu. A z vlastnej skusenosti mi to tak vychadza - statni uradnici pozaduju “Word” (~70-100+ informacii, akcii na viditelnu obrazovku) a MIRRI diktuje “IDSK” (~5 informacii, akcii na viditelnu obrazovku).

Podla mna su podstatni cielovi pouzivatelia.

  • ak je cielovym pouzivatelom uradnik, co s tym formularom denne pracuje => ma zmysel zobrazovat co najviac informacii, tak aby som minimalizoval potrebny pocet kliknuti
  • ak je cielovy pouzivatelom BFU, co s tym formularom pride do styku raz za uhorsky rok => tak je potrebne ho co najviac zjednodusit a mozno aj rozdelit na viacero mensich formularov prepojenych cez wizard-a

Kedze formular zvycajne definuje “metodik”, t.j. uradnik-specialista, tak si to urobi podla vlastnych predstav a potrieb, co vedie ku komplikovanemu formularu a pojmom, ktorym BFU aj tak nerozumie. Nasledne je to uz iba o tom, kto ma vacsi vytlak, ci uradnik (s jednym komplikovanym formularom), alebo designer/UX-specialista (s vela malymi formularmi). Zvycajne vyhra uradnik pretoze “len on tomu rozumie”.

Ak som to spravne pochopil, tak IDSK sa snazi dat do ruk designerom nejaku paku proti takymto uradnikom.

Pre interne aplikacie by som vsak IDSK ( alebo iny design ), kde je vela prazdneho priestoru, urcite nedoporucoval.

A čo ísť na to konštruktívne a namiesto prikazovania zhora sa zamerať na osvetu? Veď ak ten dizajn funguje, tak sa určite dá porovnať jeho použiteľnosť s použiteľnosťou “word-uradnik” prístupu? Ukázal to niekto niekedy na niečom niekomu? :slight_smile: Praktické porovnanie a UX test asi presvedčí viac a viacerých… však práve UX hovorí o dôležitosti adaptácie UI a potom to nevie aplikovať na seba v praxi?

V tomto prípade to nebude fungovať.

Na štátnych weboch totiž chýba konkurencia. Ak používateľovi nevyhovuje jeden web/sluzba, nemôže ísť na iný web/službu. Vo výsledku teda nie je možné porovnať, čo je lepší design/UX.
Zostáva iba prebrať skúsenosti z iných (komerčných) projektov. Tam sa ukazuje, že “vzdušný” design je pre BFU vhodnejší.

Ďalej je to o vzťahu úradník/metodík vs programátor/designer. Veľmi často je ide o nevyrovnaný vzťah, kde úradník je pán. Pravidlá dávajú programátorovi možnosť sa brániť. Samozrejme ani druhý extrém ( programátor je pán ) nie je vhodný. Malo by ísť o vyváženú spoluprácu.

V tom vyššie spomínanom vzťahu absentuje koncový BFU. Mal by ho zastupovať úradník/metodik. Ten však je úzko zameraný na svoju agendu/web/službu, nevidí iné weby/služby. BFU však očakáva rovnaké správanie na všetkých štátnych weboch. Je to aj v záujme štátu, aby pritiahol čo najviac užívateľov elektronických služieb. Rovnaké správanie všetkých webov je v prospech poziadavky zvyšovania použiteľnosti pre BFU. Bohužiaľ je to proti záujmom úradníkov, ktorým to ohrozuje podstatu existencie. Takže aj z tohto dôvodu sú tie pravidla dôležité.

Ja len dodam, ze jednym z dalsich cielov je aby uradnik vobec neriesil design/vizualnu stranku sluzby. Mal by sa sustredit na pouzitelnost a kvalitu sluzby. Pripravovana legislativa aj toto istym sposobom usmernuje.

to je scifi, v normalnom svete uzivatel spolupracuje s ux clovekom aby bol vysledok dobry, predstava ze vznikne design manual ktory to odbura povedie len k problemom.

3 Likes

No nikto netvrdi, ze vdaka ID-SK budu digitalne sluzby z nicoho nic dokonale. Treba si uvedomit co dnes robi UX/UI designer:

  1. Navrh vizualneho stylu (paci/nepaci diskusia)
  2. Navrh farebnej palety
  3. Navrh typografie
  4. Navrh interakcnych principov (ako funguje menu, ako sa chovaju inputy, chybove hlasky, …)
  5. Navrh responzivity
  6. Pristupnost (farebne kontrasty a pod.)
  7. Analyze uzivatelskych potrieb (ux vyskum)
  8. Navrh prototypov
  9. Validacia s uzivatelmi (testovanie a pod.)
    Atd.

Vela dnesnych diskusii s uradnikmi je hlavne okolo bodov 1-6. Ja len tvrdim, ze vdaka ID-SK toto uz nebude potrebne. Radsej nech sa designeri a uradnici venuju uzivatelom a procesom.

1 Like

To je presne ten druhý extrém, o ktorom so písal: Programator je pán, design manuál je nedoknuteľný zákon Výsledkom bude sada jednoduchých formulárov s nezmyselným poradím položiek, najdôležitejšie informácie budú schované mimo zobrazovanej plochy, najmenším fontom. Už som to zažil :expressionless:

Dobrý design vznikne aj zo spolupráce metodika a designera. Dôležité je však aj počúvať spätnú väzbu od BFU a byt pripravený formulár upraviť podľa potreby. Možno aj za cenu porušenia design manuálu.

1 Like

Kontrolna otazka, aj ste si IDSK precitali? Pre mna je neuveritelne fascinujuce ako sa tu v pravidlenych intervaloch vytykaju IDSK veci, ktore su DOSLOVA vysvetlene v uvodnych odstavcoch toho manualu.

https://idsk.gov.sk/uvod/metodika-ucd#co_nie_je

4 Likes

a toto preco nie aj s uradnikmi? ved na konci dna je to ten co podpisuje (obrazne povedane) akceptak a zalezi na jeho nazore. Osvedcilo sa mi do navrhu UI a do UX testovania zapojit aj biznis ludi. ak sa vhodne zvoli scenar, tak aby nebol zrovna odbornik na danu vec, tak su potom ovela chapavejsi, ustretovejsi.

tak sa mi zda ze vela diskutujucich este nezazilo ten ux proces, od vyskumu, cez navrhy prototypov, ich testovanie a ladenie.