Návrhy na zrýchlenie súdneho konania elektronizáciou procesov

TMinisterstvo spravodlivosti zverejnilo štatistiku priemernej dĺžky konania, žiaľ už druhý rok sa nie je čím chváliť - súdne konanie sa už druhý rok (v obchodných veciach tretí rok) za sebou predlžuje. V roku 2015 bola priemerná dĺžka konania v občianskych veciach 14,4 mesiaca. (v 2013 to bolo 11,3 mesiaca). V obchodných veciach je priemerná dĺžka konania 15,8 mesiaca.

Pozoruhodné je najmä to, že došlo 1-krát v histórii k zníženiu počtu vybavených vecí do 6 mesiacov a naopak k zvýšeniu počtu vybavených vecí o niekoľko tisíc po 2 roku od začatia konania.

Samozrejme, čím viac vecí sa neskôr končí, dochádza k predlžovaniu celovej priemernej dĺžky konania, čo vedie k nespokojnosti verejnosti s prácou súdov.

Viete poradiť ministerstvu, ako nastaviť a dôsledne elektronizovať procesy tak, aby súdy mohli skončiť v priemere do mesiaca od začatia konania 2000 vecí, do troch mesiacov 18 000 vecí, do pol roka 25000 - 30000, do jedného roka 25000, do dvoch rokov 8000 vecí a do troch nie viac ako 1000 vecí.

Pre porovnanie v roku 2015 súdy vybavili v občianskych veciach do 1 mesiaca 82 vecí, od jedného do troch mesiacov 5167 vecí, od štvrť do pol roka 19 203, do jedného roka 27 214 veci, do dvoch 14 362, a viac ako dvoch rokov 15 000 vecí.

Ako jednoducho nastaviť elektronické procesy tak, aby sa súdne konania mohli skončiť do pár týždňov/mesiacov?

Odkazy na štatistiku:
http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Statistika%20sudy%20a%20sudcovia/Priemerna%20dlzka%20konania_SR_2007-2015.pdf
http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Statistika%20sudy%20a%20sudcovia/Dlzka_kon_obc_agenda_2014-2015.pdf

1 Like

V prvom rade treba vediet preco konania trvaju tak dlho. Toto v tych statistikach nie je.

Ja som co sa tyka prava laik. Absolutne netusim, napr. z akych ukonov konanie pozostava. Treba spravit statistiku, kolko trvaju jednotlive ukony a preco.

Az potom sa da hovorit o vylepsovani procesov.

Vzhľadom na 4,5 násobný prepad rozhodnutí do 1 mesiaca a viac ako dvojnásobný prepad rozhodnutí do 3 mesiacov to budú prvotne úkony v spise a zrýchlené konania. Evidentne v praxi sa prejavuje nedotiahnuté zavedenie eKolku, kedže platenie súdnych poplatkov sa sťažilo, prinieslo viac administratívy do prvotných úkonov. Jednoducho spis nemôže byt právoplatne ukončený do mesiaca, ak mesiac alebo dva rieši súd iba otázku platenia súdneho poplatku.

Ďalšia skutočnosť, ktorá sa zrejme prejavila bolo zrušenie špecializovaných oddelení na vydávanie platobných rozkazov. Tým, že agendu platobných rozkazov robia dnes všetky civilné súdne oddelenia, spomalilo sa vybavovanie pôvodnej agendy. To je badať na prepade rozhodnutí do troch mesiacov, kde spadajú práve platobne rozkazy.

Ďalším faktorom, ktorý predlžuje súdne konanie je nedotiahnutie spôsobu nahrávania súdnych pojednávaní.

No a v neposlednom rade k tomu prispieva rýchle odvolávanie sudcov bez náhrady. Spisy sa prerozdeľujú, v prípade príchodu nového sudu opätovne prerozdeľujú . Trvá približne 1 rok, kým sa nahradí jeden odvolaný sudca. Takze rok pred dovrsenim 65 rokov by malo byt automaticky pridelené miesto súdu a vypísané výberové konanie na nového sudcu.

Priemerná dĺžka konania v roku 2016 sa opäť zvýši niekde k 16 - 18 mesiacom.

Pritom jednoduchými a efektívnymi opatreniami sa dá skrátiť konanie na 6-7 mesiacov.

@ps-legislativa

2 Likes

Začať treba pri plataku a povereniu na exekuciu, tam vidim najvacsie moznosti na zrychlenie a najvacsi dopad pre verejnost.

Platenie sudneho poplatku a miestna neprislusnost sudu trva neumerne dlho. Nasledne aj vydanie platobneho rozkazu trva pol roka kym to clovek neurguje na sude.

Taktiez treba prijat novych VSU (a udrzat tych ktori aj realne robia), nie je mozne aby mali po 300 neskoncenych starych veci a novy napad v desiatkach tyzdenne.

2 Likes

Súd v Poľskom Lubline vybaví 160 000 až 200 000 platobných rozkazov mesačne. (200000 návrhov je zhruba ročný nápad PR na celom Slovensku). Od svojho vzniku v roku 2010 ich už vybavil 14 miliónov. Pracuje tam 7 sudcov a cca 200 súdnych úradnikov. Rýchlosť rozkazneho konania sa dá zlepšovať iba elektronizáciou celého procesu.

Poľsky príklad je trochu právne extrémny, ale je veľmi dobrým príkladom efektívnej elektronizácie procesu.

Ciste informatizaciou by to asi neslo az tak urychlit, v prvom rade su tu potrebne aj legislativne zmeny. Napriklad keby ludia v sudnictve neboli plateni od toho, kolko maju otvorenych pripadov, ale kolko ich uzavreli, hned by sa to pekne popohnalo… Teraz sa naplno vyuzivaju vsetky zakonom stanovene lehoty a vsetko sa riesi az v poslednom moznom termine.

  1. elektronizácia rozkazného konania: zrejme asi nebude vhodné opätovne zavádzať registre Ro a Rob, ale mal by byť zavedený nový register pre nový inštitút elektronického platobného rozkazu. Elektronická verzia platobného rozkazu by sa doručovala obratom do elektronickej schránky právnickej osoby/advokáta, pri fyzických osobách by sa generovala cez hybridnú poštu s tým, že prílohy si môže pozrieť cez internet alebo vytlačiť na pobočke pošty. V podstate sa skopíruje česká verzia elektronického platobného rozkazu. Odpor proti platobnému rozkazu by mohol podať elektronicky a to aj cestou právneho zástupcu, ktorý by doručil PM podpísanú ZEPom a originál založil krátkou cestou pri prvom fyzickom úkone pred súdom napr. na predbežnom prejednaní veci. Samozrejmosťou by malo byť poplatkové zvýhodnenie elektronického konania a zjednodušenie platenia súdneho poplatku.

Dosah zhruba 150 000 vecí

  1. exekučné konanie: zavedenie plne elektronickej komunikácie medzi exekútormi a súdom. Exekútor vygeneruje návrhových formulár s údajmi konania a odošle ich súdu spolu s prílohami. Súd po kontrole podania vygeneruje poverenie a odošle elektronicky súdnemu exekútorovi. trvanie max 5 prac dní, všetko elektronicky. Rovnako námietky, vrátenie poverenia a pod.

Dosah cca 700 000 - 1000 000 vecí ročne

  1. Zavedenie elektronickej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, po právoplatnosti rozhodnutia by mala byt súdom automaticky doručená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia alebo alternatívne učastník by mal mať možnosť si ju vygenerovať v elektronickom súdnom spise

Dosah cca 1 000 000 rozhodnutí ročne

  1. Zjednodušenie platenia súdneho poplatku na účet súdu - zverejní sa účet súdu, na ktorý sa platia súdne poplatky tak, ako je to v Českej republike, kde sa platí na účet v Českej národnej banke / u nás do štátnej pokladnice.
    Zavedenie elektronického potvrdenia o zaplatení súdneho poplatku alebo zaplatení preddavku na úkony.

Dosah na všetky konania, kde sa vyrubuje poplatok platia preddavky na úkony.

napádajú ma ešte
5. dedičské konanie
6. dovolanie
7. námietka zaujatosti
8. poručenské

@ps-legislativa

ad elektronizácia rozkazu:
vidím veľkú príležitosť práve teraz, keď je prijatý nový CSP (plus povinná el. schránka pre právnické osoby), aby boli zavedené procesy na zjednodusenie podávania pl. rozkazov. El. formuláre, spolu so zaplatením súdneho poplatku, ktoré by boli podpísané ZEPom a zaslané súdu. Apropo - poplatky prečo majú súdy a okresné úrady účet v komerčnej Poštovej banke?

ad exekučné:
elektronizáciu povinnú zaviesť, exekútori sú na to vybavení, taktiež by som tu zahrnul procesné úkony medzi súdom a exekútorom - výzva na doplnenie návrhu, miestnu nepríslušnosť etc.

ad dedičské a poručenské:
tu zase nevidím veľkú možnosť ani dôvod na elektronizáciu - dedičské prebiehajú rýchlo a účastníkmi sú v zásade len fyz. osoby bez možnosti el. komunikácie.

1 Like

Pochybujem, že to spustia. Skôr sa budú vyhovárať a vykrúcať. Užívatelia budú označení za debilov, ktorí nevedia používať elektronické služby, rovnako súdni úradníci, sudcovia. To že služby nie sú technicky pripravené ich netrápi. Faktúry už boli preplatené.

K plateniu poplatkov je jednoduchá odpoved, obchodnici s projektami musia vykazovať činnosť aby prežili, keď už nie je čo privatizovať, tak sa privatizujú štátne procesy napr. platenie kolkom. Platenie prevodom na účet do štátnej pokladnice alebo národnej banky ECB by štát nestalo takmer nič.

K tomu dedičskému konaniu, aj súdni komisári sú dobre pripravení na elektronický spis, minimálne elektronizovať osvedčenie o dedičstve napr. v prípade jediného dediča.

Exekútorom a advokátom stačí zaviesť elektronickú konverziu - v ČR boli exekútori a advokáti hlavní ťahúni elektronizácie hlavne cez elektronickú konverziu dokumentov.

niekedy je lepsie sa opytat tych co maju informacie :slight_smile:
Podme po rade :
zavedenie Ekolku samo o sebe nestazilo platenie, kedze sudy vydavaju platobne prikazy rovnako, zmenil sa len sposob vytvarania variabilneho systemu a ucet. Ak je spravne zaplateny, tak prebehne automaticke parovanie tak ako doteraz. Problem ostava pri nespravnych udajoch, kde treba manualne dohladavat ci bol alebo nebol zaplateny sudny poplatok. Na rozdiel od inych institucii nespravne uvedenie platobnych udajov nestaci na odmietnutie platby. Ciastocnym riesenim je moznost platenia poplatku priamo na sude v kolkomate ( intervalova platba). Dalsim vylepsenim bude ak stat sprevadzkuje platobny modul UPVS, tam sa prvy krat objavi moznost on line zaplatenia, kedze tam platbny modul bude hned garantovat zaplatenie a nebude potrebne cakat na uskutocnenie platby. ( obdoba internet bankingu)

Pri nahravani nie je jasne co je problem, existuje dlhodoby odpor proti nahravaniu zo strany sudov. Ale samotne nahravanie znamena pre sudcu zhruba 15 sekund na stlacenie tlacitka a pre asistentku cca 10 minut na pripravu a nasledny prenos nahravky. Co sa na tom da dotiahnut ?

V pilotnej prevadzke bezi podavanie vsetkych dokumentov elektronicky pre pravnikov, po doladeni bude projekt rozsireny na cele slovensko s cielom zaviest povinnost pre advokatov komunikovat len elektronicky, moznost by mala byt dostupna v lete a povinnost podla toho ci bude politicka vola to zaviest.

Spravcovia budu elektronicky komunikovat od 1.6, prebiehaju skolenia.

Elektronicky platobny rozkaz je projektovo pripraveny uz dlhsie, vyzaduje vsak rozsiahlejsie zmeny v legislative, urcite by predstavoval prinos ale je velmi otazne ci az taky ako si predstavujete. Hovorime o zhruba 50 tis obchodnych a 180 tis fyzickych, zaroven porastie riziko podvodnych podani.

A ked hovorime o statistike, tak su tam aj ine cisla, pri troche objektivity by sa dali spomenut. Sudcovia vybavili viac veci, napriek tomu ze ich bolo menej. Tazko moze informatizacia riesit politicke problemy pre ktore neboli sudcovia menovani. A narast casu vybavenia sa prejavil hlavne pri agende hromadnych zalob, tento balvan sudnictvo stale tlaci.

Intervalové platby fungujú iba v prípade, že mám predpis, bez predpisu nefungujú. Nemožno preto hovoriť o funkčnom riešení. Intervalové platby nefungujú ani v aplikácii v mobile, dokonca aplikáciou v mobile ani len nemôžeme uhradiť súdne poplatky.

Riešenie platenia poplatku priamo na súde môže navrhnúť iba niekto, kto nevychádza z praxe. Podania na súd sa totiž nemusia vôbec, ale vôbec podávať v rámci sídla okresu v ktorom sídli platiteľ, ale obvykle smerujú na súd mimo sídla. Stavím sa, že aj keď bude spustený portál UPVS, aj tak sa nebude dať platiť intervalovou platbou vopred. Platobný modul UPVS mal pôvodne fungovať od roku 2006, dnes je rok 2016.

Aký problém robí ministerstvu zverejniť čísla účtov na platbu prevodným príkazom na účet súdu. Potvrdenie o zaplatení predsa účastník pripojí k návrhu na začatie konania a pracovník na súde vydá potvrdenie o zaplatení. Šetria sa minimálne obálky a zbytočný úkon resp. dva úkony.

ad nahrávanie: Projekt nahrávania bol totiž zrealizovaný na burana. Pozrite si Poľskú právnu úpravu a proces nahrávania pojednávaní v PL. V Poľsku pripravovali úpravu sudcovia z praxe.

K elektronickému podávaniu vám už stihli povedať, že tie formuláre sú zbytočne preplnené a neprehľadné. že tlačená verzia formuláru má byť bez virtuálnych tlačidiel, že by mala mať úpravu podania vzhľadom na to, že sa doručuje protistrane a tvorí súčasť spisu, a že tlačený výstup by mal byť max na 2,3 strany.

Elektronický platobný rozkaz je pripravený ako platobný modul UPVS od roku 2006. Podľa mňa sa spoliehate na to, že sa jedného dňa stane zázrak a niekto dodá hotovú legislatívu aj so systémom. Práve preto, že nie sú zrealizované projekty typu EPR dochádza k zahlcovaniu súdov. Je rozdiel, ak sa expeduje fyzicky o 200 000 podaní menej. To isté platí napr. o elektronickej komunikácii s exekútormi, kde je to 700 000 - 800 000 podaní ročne. Stačí sa ísť pozrieť do kancelárie Er oddelenia ktoréhokoľvek súdu.

Česi už pred 10 rokmi realizovali EPR a elektronickú komunikáciu v Er a až následne riešili zlaté vajcia.

Justičná informatika zabudla na to, že je v prvom rade servisom pre občanov, pre sudcov a administratívny personál súdov. Jej projekty nemajú zahlcovať administratívu (projekt skenovania, zanedbávanie elektronickej komunikácie) jej úlohou je zjednodušovať a zrýchľovať procesy tak, aby klesala priemerná dĺžka konania. Formuláre majú byť user friendly a proces platenia súdneho poplatku maximálne jednoduchý.

Ak je požiadavka na elektronický spis, tak ho justičná informatika má pripraviť tak aby bol prehľadný, aby v ňom vedel aj obyčajný bežný občan “listovať”. Ak je požiadavka na využitie hybridnej pošty, tak ju má pripraviť tak, aby sa uľahčila práca administratíve. Pre inšpiráciu netreba chodiť ďaleko, stačí ísť do Brna alebo Prahy, kde to už roky funguje. UX, UML, XML sa neštuduje na práve, ale na informatike.

Justičná informatika nie je štát v štáte.

Nárast hlavne v agende hromadných žalôb je jedna z ďalších rozprávok. Hromadné žaloby napr. BSP boli aj v roku 2007 v nepomerne väčšom množstve a napriek tomu priemerná dĺžka klesala. Hromadné podania telekomunikačných operátorov, dopravných podnikov, plynární, poisťovní sú tu už od nepamäti.

Súdy ročne vyhadzujú von oknom niekoľko miliónov EUR za prieťahy v konaní, nie za riešenie hromadných žalôb.

Ekolky : bud sa plati jasne stanoveny sudny poplatok alebo sa plati percentualne. A intervalove platby prave pokryvaju taketo platby. Zaplatit dopredu prave znamena ze na ucet pride nejaka suma a nie je jasne za co. A to znemoznuje automatizaciu platieb. Ak vam niekto navrhuje takyto sposob platenia, tak nema tusenia o com hovori.

Ak mate normalne navrhy na vylepsenie formularov, tak miesto obecneho nadavania je skutocne lepsie to konstruktivne pripomienkovat. Navrh sa dial za ucasti advokatskej komory, legislativy a ludi zo sudov. Ale prave pilot sluzi na to aby sa vylepsilo to co sa najde.

A k statistike : Este raz a jednoduchsie, dlzka konania sa urcuje po pravoplatnom ukonceni. Ak je system zhruba stabilny, tak je to jedno. Ale ak do toho vstupi nieco ako hromadna zaloba, ktora sa taha roky, prejde cez vsetky stupne tak sa narast prejavi az ked sa zacnu ukoncovat. Inak sa objavuju len ako restancne.

Ako sa hovori, na kazdy zlozity problem je jedno jednoduche, lahko poochopitelne NESPRAVNE riesenie.

Skúsim to inak prakticky:

Som drobný živnostník, dodal som tovar odberateľovi v celkovej hodnote 10 000 EUR. Tovar bol riadne dodaný, bola vystavená faktúra a táto bola riadne odberateľovi doručená. Odberateľ však napriek prísľubom a urgenciám nezaplatil.

Ako drobný živnostník som nútený obariť sa na súd. Mám spísanú žalobu o zaplatenie dlžnej sumy, viem že mám zaplatiť súdny poplatok 600 EUR alebo 530 EUR pri elektronickom podaní.
Akým spôsobom mám zaplatiť súdny poplatok, aby sa súd začal zaoberať mojou vecou, čo najskôr do merita veci?

Akým spôsobom mi v tomto konkrétnom prípade pomôžu QR eKolky na pošte, Kolkomaty, aplikácia v mobile?

k formulárom: neúspech eŽalôb 1 (ti z roku 2011) spočíval vo formulároch na začatie konania. Zatiaľ to vyzerá na podobnú pesničku, alebo skok z blata do kaluže. Ako som spomínal, právnická fakulta neučí právnikov XML, UML, UX. Na to je určená iná fakulta a iný vedný smer. Advokáti, legislatívci zodpovedajú za vecný obsah. Dovolím si poukázať na to, že pred 13 rokmi sa justiční informatici predbiehali v nápadoch ako formátovať rozsudky, ako priraďovať a generovať IČS a pod.

Fascinujú má konštatovania hodné svojho autora “systém zhruba stabilný, tak je to jedno” alebo výstup analytického centra:

Na nárast dĺžky súdneho konania v sporoch občianskej povahy mali vplyv súdne konania trvajúce dlhšie časové obdobie, čo je možné hodnotiť pozitívne, nakoľko sa ukončovali „staré“ veci.

Ono asi nie je nič pozitívne na tom, ak sa končí vec po niekoľkých rokoch a rastie priemerná dĺžka konania. Pozitívnym by azda bolo, ak by sa vec skončila v primeranej dobe - čo je priemerne pod jeden kalendárny rok.

alebo

Nárast priemernej dĺžky súdneho konania nie je možné považovať za relevantný údaj odzrkadľujúci stav na súdoch, nakoľko jej výpočet nevychádza zo všetkých konaní jednotlivých agend a registrov na súdoch.

Nevedel som, že ministerstvo zaznamenáva menej relevantné údaje v oficiálnej rovine a že napr. nadnárodné orgány vychádzajú z nerelevantných údajov. V tej neoficiálnej sú údaje relevantnejšie, zrejme pozitívnejšie :slight_smile: Možno by stálo za to pochváliť sa tými. či?

Nie úplne vážne, skúste si urobiť analýzu prečo došlo k prepadu v rozhodnutiach do pol roka, či znížili súdy počet platobných rozkazov, či rozhodovali alternatívne rozsudkom pre zmeškanie, alebo rozsudkom v drobných sporoch.
Rozdiel je v tom, že rozsudky sa musia písať (rozumej odôvodňovať), takže zaberajú viac času → predlžuje sa konanie.

K podaniu : dnes je najrychlejsie ist na sud, podat a v kolkomate zaplatit na mieste a prilozit k podaniu.

Ak elektronicky, tak podat elekttronicky, pockat 24 hodin kym sa overi podpis a pride platobny predpis a na jeho zaklade zaplatit prevodom, dalsie 3 dni bude trvat prevod a jeho automaticke sparovanie.

K formularom, dufam ze nie. Zakladna zmena z pohladu informatika je v tom ze formulare su oddelene od systemu, ich zmena je dnes otazka par dni ( samotna zmena hodiny). Pri navrhu formularov boli aj UX experti, a XML ci UML neriesili pravnici. Dalsie UX testovanie bude po pilote.

A k vyjadreniam : ak som pouzil prilis velku skratku, tak sa ospravedlnujem. To je profesionalna deformacia. Skusim to teda trochu rozviest. V europe sa pouzivaju viacere moznosti ako sa urcuje dlzka konania, napriklad vo francuzsku sa meria dlzka prvoinstancneho konania, u nas sa meria od napadu do pravoplatneho ukoncenia a teda sa tam zapocitaju aj odvolania atd. Tieto cisla sa teda mechanicky porovnavat, ale oba udaje su dolezite v sledovani trendov. Ak sa nic zasadne nemeni, tak je to v poriadku a zhorsenie trendu skutocne hovori o probleme. Ale tu nastalo nieco ine, hromadne zaloby sa zrazu objavili ako cca 10 % celkoveho napadu a prechadzali vsetkymi stupnami. A tak trvali ovela dlhsie ako bezne spory, Ak by sa napriklad tohto roku vsetky ukoncili, tak nam statistika ukaze ze sa priemerna dlzka konania navysila skoro na 3 roky. A to za situacie ak by sudy rozhodovali uplne rovnako a bezne konanie by nadalej trvalo cca 8 mesiacov.

A ano, chybaju spolahlive primarne udaje pouzitelne pre on line statistiku, su obsahom jedneho projektu, ktory podla vas tiez netreba. A bez nich sa tu vedu taketo napady, ktore nie je mozne overit na tvrdych datach. Je mozne ze niekde mate pravdu alebo sa naopak zasadne mylite. Dnes to stoji ciastocne na udajoch ktore su k dispozicii ale zhruba polovica je dana odhadom ludi zo sudov.

Dam sem oficialne zdovodnenie preco doslo k zmene a priznavam ze skutocne chybaju analyticke nastroje, ktore by vedeli vopred namodelovat aky to bude mat dopad.
V novej právnej úprave sa tiež navrhuje zrušenie súdnych registrov skráteného
konania.
Súdne registre v skrátenom konaní boli z hľadiska historického zavedené v čase, keď
podľa právnej úpravy civilného procesného kódexu bolo možné platobný rozkaz vydať iba
v určitom type konaní vo väzbe na predmet konania (t. j. len v sporoch do určitej sumy, nie
v senátnych veciach, s vylúčením niektorých druhov konaní – napr. pracovných sporov a pod.)
a teda sa týkali obmedzeného počtu súdnych konaní, v ktorých bolo možné platobný rozkaz
vydať.
Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 353/2003 Z. z.
s účinnosťou od 1. septembra 2003 boli peňažné limity na vydanie platobného rozkazu
vypustené v súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z
29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktorá upravuje
postupy vymáhania nenamietaných nárokov, pričom zákonodarca zvolil pri peňažných
pohľadávkach možnosť využiť skrátené konanie aj v sporoch, na ktoré sa uvedená smernica
nevzťahovala. Tým stratili osobitné súdne registre pre agendy skráteného konania svoje
opodstatnenie.
Súdne registre skráteného konania však stratili svoj význam aj z iného hľadiska. Na
rozdiel od minulosti, keď v skrátenom konaní došlo k právoplatnému skončeniu až 90 % vecí,
v súčasnosti je viac ako polovica vecí prevádzaná do súdnych registrov hlavnej agendy. Táto
skutočnosť je zapríčinená jednak nemožnosťou doručiť platobný rozkaz pri nezistení pobytu
odporcu alebo pre jeho pobyt v zahraničí, čo je spôsobené napríklad značnou migráciou
obyvateľstva v dôsledku voľného cezhraničného pohybu osôb. Veľký podiel prevádzaných vecí
tvoria aj tzv. spotrebiteľské spory, ktoré nespĺňajú podmienky na vydanie platobného rozkazu
napríklad pre existenciu neprijateľnej podmienky v zmluve.
V neposlednom rade vedenie osobitných registrov pre veci skráteného konania bolo
prekonané pozitívnou zmenou v organizácii súdov spočívajúcou v obsadení súdov vyššími
súdnymi úradníkmi prideľovanými sudcom, a teda nevyhnutne aj k agende Ro, Rob a Zm, ktorá
musí byť prideľovaná aj sudcovi, napr. v prípade podaného odvolania proti výroku o trovách
konania.
V kontexte vyššie uvedeného možno význam navrhovanej zmeny vnímať v rovine
• zníženia výdavkov súdu,
• zlepšenia zrozumiteľnosti konania pre účastníkov,
• zníženia zaťaženosti administratívy a skrátenia konania,
• zabezpečenia jednotného súdno-štatistického výkazníctva na súdoch,
• zlepšenia kontroly skutočne reštančných vecí na súde.
Zníženie výdavkov súdu (a tým aj štátu)
Vzhľadom na vysoký podiel vecí prevádzaných z registrov vecí skráteného konania
predovšetkým do súdnych registrov občianskoprávnej a obchodnoprávnej agendy najmä
z dôvodu nemožnosti správoplatniť vydaný platobný rozkaz pre jeho nedoručenie bude mať
zrušenie súdnych registrov Ro, Rob a Zm nepopierateľný pozitívny vplyv aj na zníženie
administratívnych a kancelárskych výdavkov súdu spočívajúci v odstránení potreby tlačiť pre
takéto veci dvakrát spisový obal (napr. raz v konaní Ro a po prevedení veci následne v registri
C); to isté sa vzťahuje aj na tlač potvrdení o prijatí podania. Zrušenie týchto súdnych registrov
prinesie v konkrétnostiach úsporu výdavkov na kancelársky papier, tlačiarne a tonery.
Zlepšenie zrozumiteľnosti konania pre účastníkov
Zapisovanie vecí priamo do registra C alebo Cb zlepší zrozumiteľnosť konania aj pre
jeho účastníka, ktorý častokrát nerozumie, prečo sa jeho vec vedie pod dvoma rôznymi
spisovými značkami a prečo sa dĺžka konania (vybavenia jeho veci) nepočíta od doby, kedy vec
na súd napadla, ale od doby, kedy bola zapísaná do iného (v poradí druhého) registra.
Zníženie zaťaženosti administratívy, skrátenie konania
K zníženiu administratívnej záťaže dôjde najmä tým, že sa odbúrajú povinnosti
súvisiace s administráciou prevádzania vecí medzi súdnymi registrami v Súdnom manažmente,
posielaním spisov medzi jednotlivými súdnymi oddeleniami a podateľňou a s tým spojenými
kancelárskymi prácami. Tiež odpadne častokrát dvojité zisťovanie pobytu účastníkov (najmä
odporcov), ktoré súviselo najmä s tým, že medzi zisťovaním podmienok na vydanie, resp.
doručenie platobného rozkazu v skrátenom konaní a úkonmi predchádzajúcimi nariadeniu
pojednávania uplynie dlhšia doba súvisiaca s prevodom veci do iného registra. Uvedené sa týka
najmä veľkých súdoch s veľkým nápadom vecí. Eliminácia potreby vykonávania týchto
opakovaných činností, keďže obeh spisu v rámci jedného súdneho oddelenia bude zabezpečený
rýchlejšie a pružnejšie, prispeje k zníženiu nákladov súdu súvisiacich s výkonom súčinnostných
povinností, opakovaným doručovaním zásielok, povedie k zníženiu administratívnej záťaže
zamestnancov súdu (podateľne aj súdnych oddelení) i k skráteniu konania.
Poznatky z aplikačnej praxe tiež potvrdzujú, že po podaní odporu proti platobnému
rozkazu a vykonaní úkonov súvisiacich s vyrubením súdneho poplatku nie je spis automaticky
prevedený do súdneho registra hlavnej agendy, ale uložený na lehotu, pričom k prevedeniu veci
dochádza až po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, správoplatnení uznesenia (vz. 4
O.s.p.) a jeho postúpení na vymáhanie Justičnej pokladnici, čo trvá rádovo niekedy aj dva
mesiace.__

Urobte si selekty v SM trvania priemernej doby od podania po výzvu na zaplatenie, ďalej doby k reálnemu zaplateniu súdneho poplatku a prvého meritórneho úkonu po zaplatení súdneho poplatku. Samozrejme min, max, medián. (Iba tie konania, kde išla výzva).

Napr porovnať OS BA I a OS Banská Bystrica

Suma sumárum od podania po prvý meritórny úkon.

system ezaloby a podobne otrasne systémy môžu podporovať iba ľudia so zmýšľaním v 90tych rokoch. ja osobne potrebujem nejakú rozumnú natívnu aplikáciu na všetky používané operačné systémy (Win/OSX/Linux), mobilne OS nevynímajúc. Platobný system by som videl podobne, ako to majú implementované v EUIPO (platba kreditkou, resp nejaký “kredit”) a kľudne by som od nich okopcil aj system akým majú riešené podania prihlášok na ochrannú známku, dizajny a pod.

toto je skor priestor pre komunitu,
pre stat je povinnost kazdu sluzbu tvorit najprv ako formular aby bol pouzitelny na UPVS a umoznit ho podpisat cez EID.

Čakáme na ministerkin návrh :slight_smile:

Šéfka rezortu však pripravila opatrenia na to, aby súdom postupne úplne odbudla exekučná agenda.

Po novom ju bude vybavovať jedno osobitné pracovisko pre celé Slovensko. Riešenie predstaví Žitňanská v najbližších dňoch, keď predloží novú legislatívu týkajúcu sa exekúcií, osobného bankrotu a zrýchleného platobného rozkazu.

1 Like

Mám pocit, že sa absolútne ignoruje potreba implementácie systému na el. komunikáciu prostredníctvom mobilných OS…veľké sklamanie

mas pravdu, iOS je na vedlajsej kolaji. a aj bude, lebo vsetko je stavane na windowsoch