K podaniu : dnes je najrychlejsie ist na sud, podat a v kolkomate zaplatit na mieste a prilozit k podaniu.
Ak elektronicky, tak podat elekttronicky, pockat 24 hodin kym sa overi podpis a pride platobny predpis a na jeho zaklade zaplatit prevodom, dalsie 3 dni bude trvat prevod a jeho automaticke sparovanie.
K formularom, dufam ze nie. Zakladna zmena z pohladu informatika je v tom ze formulare su oddelene od systemu, ich zmena je dnes otazka par dni ( samotna zmena hodiny). Pri navrhu formularov boli aj UX experti, a XML ci UML neriesili pravnici. Dalsie UX testovanie bude po pilote.
A k vyjadreniam : ak som pouzil prilis velku skratku, tak sa ospravedlnujem. To je profesionalna deformacia. Skusim to teda trochu rozviest. V europe sa pouzivaju viacere moznosti ako sa urcuje dlzka konania, napriklad vo francuzsku sa meria dlzka prvoinstancneho konania, u nas sa meria od napadu do pravoplatneho ukoncenia a teda sa tam zapocitaju aj odvolania atd. Tieto cisla sa teda mechanicky porovnavat, ale oba udaje su dolezite v sledovani trendov. Ak sa nic zasadne nemeni, tak je to v poriadku a zhorsenie trendu skutocne hovori o probleme. Ale tu nastalo nieco ine, hromadne zaloby sa zrazu objavili ako cca 10 % celkoveho napadu a prechadzali vsetkymi stupnami. A tak trvali ovela dlhsie ako bezne spory, Ak by sa napriklad tohto roku vsetky ukoncili, tak nam statistika ukaze ze sa priemerna dlzka konania navysila skoro na 3 roky. A to za situacie ak by sudy rozhodovali uplne rovnako a bezne konanie by nadalej trvalo cca 8 mesiacov.
A ano, chybaju spolahlive primarne udaje pouzitelne pre on line statistiku, su obsahom jedneho projektu, ktory podla vas tiez netreba. A bez nich sa tu vedu taketo napady, ktore nie je mozne overit na tvrdych datach. Je mozne ze niekde mate pravdu alebo sa naopak zasadne mylite. Dnes to stoji ciastocne na udajoch ktore su k dispozicii ale zhruba polovica je dana odhadom ludi zo sudov.
Dam sem oficialne zdovodnenie preco doslo k zmene a priznavam ze skutocne chybaju analyticke nastroje, ktore by vedeli vopred namodelovat aky to bude mat dopad.
V novej právnej úprave sa tiež navrhuje zrušenie súdnych registrov skráteného
konania.
Súdne registre v skrátenom konaní boli z hľadiska historického zavedené v čase, keď
podľa právnej úpravy civilného procesného kódexu bolo možné platobný rozkaz vydať iba
v určitom type konaní vo väzbe na predmet konania (t. j. len v sporoch do určitej sumy, nie
v senátnych veciach, s vylúčením niektorých druhov konaní – napr. pracovných sporov a pod.)
a teda sa týkali obmedzeného počtu súdnych konaní, v ktorých bolo možné platobný rozkaz
vydať.
Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 353/2003 Z. z.
s účinnosťou od 1. septembra 2003 boli peňažné limity na vydanie platobného rozkazu
vypustené v súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z
29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktorá upravuje
postupy vymáhania nenamietaných nárokov, pričom zákonodarca zvolil pri peňažných
pohľadávkach možnosť využiť skrátené konanie aj v sporoch, na ktoré sa uvedená smernica
nevzťahovala. Tým stratili osobitné súdne registre pre agendy skráteného konania svoje
opodstatnenie.
Súdne registre skráteného konania však stratili svoj význam aj z iného hľadiska. Na
rozdiel od minulosti, keď v skrátenom konaní došlo k právoplatnému skončeniu až 90 % vecí,
v súčasnosti je viac ako polovica vecí prevádzaná do súdnych registrov hlavnej agendy. Táto
skutočnosť je zapríčinená jednak nemožnosťou doručiť platobný rozkaz pri nezistení pobytu
odporcu alebo pre jeho pobyt v zahraničí, čo je spôsobené napríklad značnou migráciou
obyvateľstva v dôsledku voľného cezhraničného pohybu osôb. Veľký podiel prevádzaných vecí
tvoria aj tzv. spotrebiteľské spory, ktoré nespĺňajú podmienky na vydanie platobného rozkazu
napríklad pre existenciu neprijateľnej podmienky v zmluve.
V neposlednom rade vedenie osobitných registrov pre veci skráteného konania bolo
prekonané pozitívnou zmenou v organizácii súdov spočívajúcou v obsadení súdov vyššími
súdnymi úradníkmi prideľovanými sudcom, a teda nevyhnutne aj k agende Ro, Rob a Zm, ktorá
musí byť prideľovaná aj sudcovi, napr. v prípade podaného odvolania proti výroku o trovách
konania.
V kontexte vyššie uvedeného možno význam navrhovanej zmeny vnímať v rovine
• zníženia výdavkov súdu,
• zlepšenia zrozumiteľnosti konania pre účastníkov,
• zníženia zaťaženosti administratívy a skrátenia konania,
• zabezpečenia jednotného súdno-štatistického výkazníctva na súdoch,
• zlepšenia kontroly skutočne reštančných vecí na súde.
Zníženie výdavkov súdu (a tým aj štátu)
Vzhľadom na vysoký podiel vecí prevádzaných z registrov vecí skráteného konania
predovšetkým do súdnych registrov občianskoprávnej a obchodnoprávnej agendy najmä
z dôvodu nemožnosti správoplatniť vydaný platobný rozkaz pre jeho nedoručenie bude mať
zrušenie súdnych registrov Ro, Rob a Zm nepopierateľný pozitívny vplyv aj na zníženie
administratívnych a kancelárskych výdavkov súdu spočívajúci v odstránení potreby tlačiť pre
takéto veci dvakrát spisový obal (napr. raz v konaní Ro a po prevedení veci následne v registri
C); to isté sa vzťahuje aj na tlač potvrdení o prijatí podania. Zrušenie týchto súdnych registrov
prinesie v konkrétnostiach úsporu výdavkov na kancelársky papier, tlačiarne a tonery.
Zlepšenie zrozumiteľnosti konania pre účastníkov
Zapisovanie vecí priamo do registra C alebo Cb zlepší zrozumiteľnosť konania aj pre
jeho účastníka, ktorý častokrát nerozumie, prečo sa jeho vec vedie pod dvoma rôznymi
spisovými značkami a prečo sa dĺžka konania (vybavenia jeho veci) nepočíta od doby, kedy vec
na súd napadla, ale od doby, kedy bola zapísaná do iného (v poradí druhého) registra.
Zníženie zaťaženosti administratívy, skrátenie konania
K zníženiu administratívnej záťaže dôjde najmä tým, že sa odbúrajú povinnosti
súvisiace s administráciou prevádzania vecí medzi súdnymi registrami v Súdnom manažmente,
posielaním spisov medzi jednotlivými súdnymi oddeleniami a podateľňou a s tým spojenými
kancelárskymi prácami. Tiež odpadne častokrát dvojité zisťovanie pobytu účastníkov (najmä
odporcov), ktoré súviselo najmä s tým, že medzi zisťovaním podmienok na vydanie, resp.
doručenie platobného rozkazu v skrátenom konaní a úkonmi predchádzajúcimi nariadeniu
pojednávania uplynie dlhšia doba súvisiaca s prevodom veci do iného registra. Uvedené sa týka
najmä veľkých súdoch s veľkým nápadom vecí. Eliminácia potreby vykonávania týchto
opakovaných činností, keďže obeh spisu v rámci jedného súdneho oddelenia bude zabezpečený
rýchlejšie a pružnejšie, prispeje k zníženiu nákladov súdu súvisiacich s výkonom súčinnostných
povinností, opakovaným doručovaním zásielok, povedie k zníženiu administratívnej záťaže
zamestnancov súdu (podateľne aj súdnych oddelení) i k skráteniu konania.
Poznatky z aplikačnej praxe tiež potvrdzujú, že po podaní odporu proti platobnému
rozkazu a vykonaní úkonov súvisiacich s vyrubením súdneho poplatku nie je spis automaticky
prevedený do súdneho registra hlavnej agendy, ale uložený na lehotu, pričom k prevedeniu veci
dochádza až po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, správoplatnení uznesenia (vz. 4
O.s.p.) a jeho postúpení na vymáhanie Justičnej pokladnici, čo trvá rádovo niekedy aj dva
mesiace.__