Štát má niekoľko vrstiev kontrolných mechanizmov, teda už menej, ale väčšina z nich začína konať až po tom, ako dostanú podnet. Žiadne komplexné kontroly nie sú potrebné (aj keď tie by tiež bolo dobré robiť), je potrebné práve podávanie oznámení a podnetov. Tie nemusia byť detailne vypracované na 200 strán – stačí opísať situáciu, dať pár leadov a zdôvodnenie.
To, že sa o niečom rozpráva v médiách alebo rozoberá tu na fóre, neznamená absolútne nič, pokiaľ tie inštitúcie nedostanú podnet, na základe ktorého môžu konať. Čím viac podnetov, o to lepšie.
Ja mám totiž dojem, že každý sa spolieha na každého, že ten podnet podal, a nakoniec po pár mesiacoch prepierania nákupov vlastne podnet podalo možno 5 ľudí – aj to bude veľa, ak vôbec niekto. Tak si povedzme: koľko z ľudí, čo sú na tomto fóre, čítali toto vlákno a dozvedeli sa o porušení zákona, vlastne reálne aj podalo podnet? Predpokladám opäť, že každý si povedal: „Veď to je už veľká kauza, to určite niekto podal a ja nemusím zbytočne.“
Inštitúcie ako ÚVO a úrad na ochranu oznamovateľov, aj keď nie sú dokonalé, majú svoje miesto a občas pomôžu – inak by neprekážali. Ale konať môžu tak ako polícia či prokuratúra až po tom, čo niekto podá oznámenie.
Súhlasím s príspevkom vyššie, aj keď možno vyznel tvrdšie, ako mal: niektoré aktivity majú väčší zmysel ako iné a treba to preprioritizovať, ak to má fungovať lepšie v prospech štátu (ak je toto cieľ).
Súhlasím aj s kritikou Red Flags. Poďme sa porozprávať: aký to má reálne zmysel? Napíše sa hodnotenie projektu, pripomienky v rámci možností, zapracujú sa a projekt ide ďalej. Zlepší sa reálne niečo? Podľa mňa nie – a to vychádzam čisto z histórie projektov, ktoré sa realizovali.
Alebo ak si teda povedia, že je to dobrá vec, stále by bolo dobré aj raz za čas reflektovať, či energia, ktorá sa vložila do hodnotenia projektov, aj mala dopad v reálne dodanom projekte – také interné odpočtovanie. Lebo inak je to možno pekná aktivita, ako ukázať, že štát na niečo zabudol a SD má určitú expertízu, ale stále to zostane len v dokumente a nič z toho.
A ak teda, ako píše pán Suchal, robia aj veci, ktoré nevidíme, tak prečo sa neprezentujú ako aktivita? Veď aktivity ako „poslali sme list na ministerstvo“, „vypracovali sme odporúčania“, „zapájame sa do pracovnej skupiny“ sú hlásané všade – prečo nie aj iné?
Takisto služby, ktoré ponúkate: niektoré sú zadarmo, ale niektoré sú platené, takisto konzultácie, ktoré vraj ponúkate (neviem, v akom rozsahu a či sú využívané). Ono to môže potom vyzerať, že vlastne prioritou pre vás je v rámci pripomienkovania projektov prioritizovať funkcionality, ktoré budú benefitovať vášmu „biznisu“ – ako otvorené API, integrácie a iné.
Red Flags, ktorý dáva nejakú známku odbornosti pre poradenské a konzultačné služby, PR, ktoré si takto robíte – a do úzadia ide práve tá watchdog aktivita.
Na záver by som chcel dodať, že toto všetko nie je myslené ako útok na Slovensko Digitál – práve naopak. SD je jedna z mála organizácií, ktoré sa dlhodobo snažia tlačiť na lepšie IT verejnej správy, a to si vážim. Mnohé z vecí, ktoré robíte (či už viditeľné pripomienkovanie, alebo tie menej viditeľné aktivity), majú reálny význam a bez vás by bola situácia horšia.
Práve preto píšem tieto kritické poznámky: pretože slabé miesta (či už vnímané, alebo reálne) – ako nedostatočná transparentnosť niektorých aktivít, možné konflikt záujmov medzi watchdog rolou a platenými službami, alebo aktivita, ktorá končí „na papieri“ bez viditeľného dopadu – dávajú priestor presne takým útokom a diskreditáciám, aké sme videli v posledných mesiacoch.
Ak sa tieto body otvorene predebatujú a prípadne upravia (napr. väčšia transparentnosť o všetkých aktivitách, jasnejšie oddelenie komerčných a watchdog činností, alebo pravidelné vyhodnocovanie dopadu Red Flags a podobných nástrojov), organizácia môže vyjsť ešte silnejšia a odolnejšia voči politickým či mediálnym útokom. Lebo v konečnom dôsledku nám všetkým ide o to isté: aby verejné IT projekty boli lepšie, transparentnejšie a efektívnejšie. A SD má na to expertízu aj pozíciu – stačí ju využiť tak, aby ju nikto nemohol spochybniť.