Používanie ID-SK je povinné. Napriek tomu, je možné stretnúť sa s jeho nesprávnym použitím alebo komplentou absecniou (hlavne v čase po zavedení ID-SK). Pracujem teda s hypotézou, že nasádzanie ID-SK ešte nefunguje úplne ako by malo.
Dôvody môžu byť rôzne. Z mojho osobného pohľadu ako dizajnéra chvíľu (rádovo v mesiacoch, prípadne rok), kým si človek zvykne na konkrétny dizajnový systém, preskúma všetky zákutia a vžije sa s ním. Tým si ja vysvetlujem niektoré ‘netradičné’ využitia ID-SK.
Môžeme sa pozrieť aj na niekoľko prieskumov, ktoré máme k téme ID-SK a štátnych webových portálov k dispozicií:
- najnovší kvantitatívny prieskum o dizajnových systémoch;
- kvalitatívny prieskum o dizajnových systémoch z roku 2021;
- kvantitatívny prieskum o používaní CMS v štáte z roku 2021.
Myslím si, že je dôležité pozrieť sa na dôvody vzniknutých bariér a ich rozsiahlosť. Niektoré sa dajú prekročiť jednoduchšie ako iné. Samozrejme, cieľom je používanie ID-SK uľahčiť, aby bolo jeho nasadenie čo najplynulejšie a najefektívnejšie.
Tu si dovolím nesúhlasiť. Ono sa to javí ako povrchná a subjektívna vec názoru. V organizácii, kde sa rozhodnutia robia od stola a iba do tej miery, aby nezvnikol žiadny problém, by som subjektivne veci názoru nezľahčoval.
V rámci prieskumov sme sa stretli zo situáciami, kde mali dodávatelia problém obhájiť ID-SK pred zadávateľmi (úradníkmi), prípadne aj samotný úradníci explicitne vyjadrovali znepokojne z vizuálnej podoby ID-SK a prejavovali aktívnu snahu túto podobu narušiť (a tým narušiť konzistentnosť dizajnového systému).
Existujú rôzne potenciálne riešenia, napr.:
- kontrolovať a vyžadovať koretknú implementáciu ID-SK;
- zabezpečiť potebné vzdelávanie a konzultovanie v korektnej implementácii ID-SK;
- odstrániť existujúce problémy doplnením alebo upravením ID-SK.
Moje osobné pozorovanie bolo, že úradníci by radi vyjadrili svoju identitu, resp. identitu OVM. Nevedeli však ako to v ID-SK docieliť. Či už sa jedná o vec názoru, alebo subjektívneho hodnotenia vizuálu, vo výsledku to objektívne spôsobovalo problémy.
Údaje naznačujú, že sú aj väčšie problémy a preto je vizuálna podoba iba malá časť vo väčšej skladačke. Aktuálne vidím veľký problém v ľudských kapacitách. ID-SK potrebuje aktívneho vlastníka a tím ľudí, ktorí ho budú udržiavať a zveľaďovať. Bez tohto nie je možná žiadna kontrola dodržiavania ID-SK pravidiel ani edukácia a konzultácia. A do veľkej miery ani dopĺňanie a upravovanie.
Cieľom naozaj nie je kochať sa nad oblým rohom. Aby boli štátne weby efektívne a použíteľné je nutné presadiť princípy, ktoré tieto vlastnosti zabezpečia. Dané princípy zároveň musia byť ‘adoptované’ vlastníkmi a správcami daných štýtnych webov, aby ich presadzovali a rozumeli im.
Keďže úprava ID-SK je jedna z potenciálnych možností, ako zabezpečiť jeho používanie, rozumiem argumentu za ID-SK 3.0. Tým nechcem povedať, že je to definitívne najsprávnejšie riešenie. Má svoje výhody (vlastná štátna identita, prívetivejší vizuál pre používateľov, …), má svoje nevýhody (možné konflikty s gov.uk upstreamom, obavy o udržanie rovnakej úrovne prístupnosti, …).
Toto je úžasná otázka a veľmi rád by som na ňu mal odpoveď. Bohužiaľ ju nemám. Môžem iba uviesť, že tento problém pozorujeme a existuje, ja osobne ho však nemám kvantifikovaný.
Toto je tiež diskutabilné. Teoreticky je všetko vybudované na základoch gov.uk, prakticky si dodávatelia tvoria vlastné implementácie od piky.Toto je ďalší aspekt, na ktorý sa treba dôkladne pozrieť a postarať sa o to, aby sa implementácie (v rôznych frameworkoch) zbierali a poskytovali ďalej.
Kompatibilita a aj univerzálna použiteľnosť patrili k výhodám. Explicitne sme sa týmito údajmi zaoberali kvôli internej hypotéze. Oproti prístupnosti (67%), šetreniu času na tvorbe riešenia (57%), či tvorbe intuitívnejšieho riešenia (48%) sa kompatibilita a univerzálna použiteľnosť (19%) umiestnili nižšie. V prieskume je uvedených niekoľko dôvodov, prečo sa tak mohlo stať.
Je to myslené tak, že sa to šíri ale nie dosť? Nerozumiem úplne čo je pointa. Snaha je, aby sa ID-SK používal, aby prinášal benefity.
Neviem aká je definícia ‘reálneho skillu’. Otázka znela: „S akými dizajnovými systémami ste pracovali?“ Jedná sa teda o skúsenosti.
66 z 84. Prečo by sme sa bavili iba o developeroch?