LP/2020/413 Návrh Základných princípov riadenia IT projektov financovaných z verejných zdrojov a zdrojov EÚ

V pripomienkovaní je:

LP/2020/413 Návrh Základných princípov riadenia IT projektov financovaných z verejných zdrojov a zdrojov EÚ
https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2020/413

Skrátené MPK do 2.10.2020!
Zdôvodnenie skráteného MPK: Hroziace značné hospodárske škody. (To podľa mňa nie je dostatočné zdôvodnenie. Bolo dosť času na prípravu takého krátkeho textu.)

Obsah je OK. Je tam: prenos duševného vlastníctva, prevencia vendor lock-in, otvorené API, otvorené dáta, štandardy, zverejňovanie zdrojového kódu a dokumentácie, jednotný dizajn manuál.

Malá pripomienka: “2. prenos duševného vlastníctva” - na koho?

1 Like

dalsi material, ktory skonci podobne ako predchadzajuce. ale zarazilo ma ine, v materiali sa pise ze 15 percent z opii ma ist na interne vydaje co je v rozpore s finacnym riadenim. bud je to neznalost alebo to ma stat dofinancovat:) .
alebo je to jedno kedze projekty nebudu:)

Toto je riadna haluz. Nové uznesenia vlády, zjavne narýchlo pripravené - nikto o tom nič nepočul, skrátené MPK s haluzným dôvodom.
Veci ktoré už sa riešia v zákonoch, štandardami - a ak nie, majú byť v nich - resp. na konci sa priamo píše “Bližšie rozpracovanie jednotlivých princípov bude vo vyhláškach a usmerneniach MIRRI”.
Rada vlády (minulý týždeň sa tam hlasovalo per-rollam) o tomto nič nevie.

Toto je skrátka voľná jazda…

Volal som si k tomuto s Janom Hargašom:

  • že to vzniklo z aktivity “audit OPII projektov”
  • robia to veľmi narýchlo, lebo treba čím skôr rozhodnúť čo ďalej s projektami
  • cieľ je dosiahnuť konkrétny politický záväzok (sic) pre niektoré dôležité veci, ktoré MIRRI chce aby všetci dodržiavali
  • všetko okrem tých 15% na interné výdaje už by malo byť aj doteraz v iných vyhláškach, uzneseniach atď.

ako im toto pomôže rozhodnúť čo ďalej s projektami ?

hm a čo tak to v rámci každej výzvy uviesť že napr pre činosťi analýza, testovanie a nasadenie sú externé výdavky oprávneným výdavkom len do výšky 70% z predmetnej aktivity alebo určiť pomer.
Opať použili zlý nástroj.
Bez urážky ale MIRRI každým svojim krokom stráca dôveru a všetci prestávajú veriť tomu, že vedia čo robia

1 Like

toto je len ukazka ze chyba predstava co chcu dosiahnut, ake su obmedzenia a ake maju nastroje k dispozicii. a toto je take predstieranie prace, v mediach sa to bude vydavat za zasadne zmeny a potom to potichu prejde do ignoracie.
btw samozrejme ze sa vo vyzve nastavit aj taketo obmedzenie, lenze vyzvy su uz davno vonku, a okrem toho to jednoducho neriesi zakladny problem. ak niekto chce aby kazda organizacia mala it architekta( uprimne to podla mna nie je dobry napad, miesto takehoto plosneho rozmyslania sa staci zamerat na cca 15-20 pozicii v klucovych organizaciach ale ked si niekto mysli ze nie tak budiz) tak ich treba zaplatit a vyskolit, projekty to neriesia tie len umoznuju refundaciu. A to znamena ze PRED TYM musia dostat rozpoctove peniaze na taketo pozicie.

A len tak bokom, pri VO je “požadovaním predloženia prototypu v rámci súťaže” toto pisal niekto kto je mimo reality, toto je priamo v rozpore s praxou a usmerneniami UVO. A myslim ze to sa da povedat o celom materiale, nekoncepcny, bud opakuje ze sa maju dodrziavat vyhlasky a nariadenia alebo ide mimo realnych problemov. A kedze autori spravili vsetko aby nepresiel normalnym MPK tak ho od zaciatku postavili do role niecoho co sa neda vykonat a dalej znizuju stabnu kulturu. Ak si dokumenty navzajom odporuju a tak je nutne vzdy nieco porusit tak to potom vedie k postupnemu ignorovaniu vsetkeho.

Nuz co, povazujem taketo materialy za “srandu”, najma ak si pozriem dolozku vplyvov - ziadny vplyv na nic. Nuz tvorcovia: Akych projektov sa to tyka?, uz vyzmluvnenych, schvalenych, vytendrovanych, pripravovanych este nezacatych? Ak sa to ma akceptovat pri vsetkych moznych stavoch existujucich proejktov, tak nic nie je potrebne menit u uz existujucich projektov, teda nema to vplyv (napr. na informatizaciu)? TEda nema to ziaden vplyv napr. na informatizaciu? Ani na rozpocet? Ani na nic? To akoze dolozka vplyvov je na srandu? Asi nevedia alebo tazko sa im vysvetluje vplyv, tak napisu ZIADNY VPLYV. Ani nectiam dalej, lebo uz to zavana diletantstvom

1 Like

Mozno bude mat material taku podporu, ze sa nim bude riadit aj UVO.

Prototyp si viem predastavit ako jedno z poslednych kol v sutazi. len chcem pododtknut, ze to ma svoju hodnotu a mal by byt plateny (aspon na urvonmi nakladov), pretoze obstaravatel dostane “know-how”. V sukromnych firmach taketo tendre su, ale ako som pisal standardne s platenym prototypom, tu vsak uz je obmedzeny pocet uchadzacov, daju ho robit postupujucim 3.

Toto ako (bohužiaľ) pravdepodobný scenár vidím aj ja, veci ktoré doteraz boli prikázané X spôsobmi sa nestanú “viac povinné” ak sa prikážu X+1. krát.

Ale ako som toto mierne preberal s ďalšími, začínam mať neodolateľný pocit že som už zo starej generácie, ktorá všetko robí a vidí príliš ťažkopádne. Po novom sa veci robia tak, že forma je nepodstatná, skrátka “toto chceme” a použijeme na to hocaký nástroj, aký je poruke. Zákony, uznesenia atď. sú len takéto nástroje bez hlbšieho zmyslu sami o sebe. (Toto fakt nemyslím ironicky.)

Problém je presne v tom slove “možno”. Zatiaľ tej podpore okrem nejakých rečí na pozadí nič nenasvedčuje. Ešte väčší problém je podporu aj dlhodobo udržať.

Prosím zopakuj čo sú tie reálne problémy.

Toto som poslal ako pripomienky za S.D:

K celému materiálu
zásadná pripomienka

Žiadame materiál nepredkladať na schválenie vládou

Odôvodnenie:

V predkladacej správe a aj vo vlastnom materiáli sa opakovane uvádza, že ide o zásady, ktoré majú byť “aplikované na všetky IT projekty financované z verejných zdrojov…”. Avšak forma ich prijatia uznesením vlády tomuto cieľu nezodpovedá, keďže tieto uznesenia sú záväzné iba pre ústredné orgány štátnej správy, pričom IT projekty sú realizované aj v množstve iných OVM. Prijatím tohto uznesenia vlády by vznikol nežiadúci “duálny režim”, kedy pre ústredné orgány by platili iné pravidlá IT projektov, ako pre ostatné OVM - čo zrejme predkladateľ materiálu ani nezamýšľal.

Žiadame preto materiál nepredkladať na schválenie vládou vo forme uznesení, ale “princípy riadenia IT projektov” zakotviť v niektorom všeobecne záväznom právnom predpise. Navyše takéto právne predpisy už aj v súčasnosti existujú, najmä zákon č.95/2019 a súvisiaca Vyhláška ÚPVII č.85/2020 o riadení projektov, ktorá je účinná iba od 1.5.2020. Pritom vlastný materiál v poslednej vete aj priamo odkazuje, že uvedené “princípy” majú byť rozpracované vo vyhláškach MIRRI.

Nie je preto vôbec jasné, prečo MIRRI nesiahlo po štandardnom riešení pre uloženie povinností jednotlivým OVM formou týchto vlastných predpisov, ale zamýšľa nesystémovým spôsobom prijímať nové uznesenia vlády. Navyše tieto už existujúce predpisy obsahujú aj nadštandardné oprávnenia pre MIRRI, najmä: povinnosť súčinnosti každého “orgánu riadenia” s MIRRI, viď. §8 ods.2 zákona č.95/2019, oprávnenie monitorovať výkon riadenia v správe ITVS, viď. §8 ods.1 písm.a), vydávať metodické usmernenia, usmerňovať a koordinovať “orgány riadenia”, viď. §8 ods.1 písm.c), vykonávať kontroly dodržiavania povinností “orgánmi riadenia”, viď. §9 ods.1 písm.t), vydávať výkladové stanoviská, viď. §9 ods.1 písme j). Z toho je evidentné, že navrhnuté uznesenia B.2, B.3, B.5, B.6, B.7 sú úplne duplicitné voči súčasným možnostiam MIRRI a povinnostiam OVM, pričom už existujúce nástroje sú aj podrobnejšie a plošne širšie zamerané ako navrhnuté uznesenia vlády. Preto žiadame tento materiál nepredkladať na schválenie vlády aj z hľadiska princípu úspornosti činnosti orgánov verejnej správy, keďže duplicitné ukladanie povinností (a súvisiace činnosti, napr. sledovanie ich plnenia) je evidentne neefektívne.

Ďalej sme identifikovali, že aj väčšina predkladaných “zásad” už v určitej forme je v existujúcich predpisoch obsiahnutá. V prípade ich duplicitného schválenia vo forme uznesení vlády preto vidíme viaceré riziká: jednak sa opätovným uložením už existujúcej povinnosti vytvára kategória “viac povinných povinností”, čím sa oslabuje sila tých povinností a zásad pri realizácii IT projektov, ktoré v predkladanom uznesení nie sú obsiahnuté (okamžite vzniká otázka prečo tam nie sú zaradené ďalšie takéto z existujúcich predpisov už-povinné princípy? sú menej dôležité? budú menej kontrolované? prečo teda sú v záväzných predpisoch?), a zároveň vzhľadom na “mierne” odlišné znenie princípov od existujúcich povinností vzniká otázka, ktoré znenie (a zmysel) princípu má teda byť záväzný - ten, ktorý je obsiahnutý v existujúcich predpisoch? ten, ktorý je v predkladanom uznesení vlády? obidva súčasne? Na základe uvedených dôvodov preto žiadame nepredkladať tento materiál na rokovanie vlády aj z hľadiska princípu právnej istoty.

Taktiež mnohé “princípy” v tomto materiáli uvedené sú vyjadrené veľmi všeobecne. Materiál sa javí skôr vhodný na politickú deklaráciu (túto formu propagácie princípov v materiáli uvedených plne podporujeme), než ako precízne formulované uznesenia vlády. Materiál obsahuje množstvo formulácií typu “vytvorenie zmluvných predpokladov na zabezpečenie…”, alebo “IT riešenie navrhnúť a pripraviť na jednoduché a rozširovateľné možnosti…”, ktoré umožňujú veľmi široké a rôznorodé výklady ich významu. Podľa našich skúseností v takomto prípade je iba malá pravdepodobnosť, že princípy budú konzistentne a so želaným výsledkom zo strany ÚOŠS dodržiavané. Zároveň materiál neobsahuje žiadne upresnenie termínov, ku ktorým majú byť jednotlivé princípy naplnené. Pritom práve časové hľadisko je pri realizácii IT projektov VS mimoriadne dôležité. Ako príklad môžeme vidieť viaceré požiadavky v princípe č.2 - riešenie stavu “vendor lock-in” sa v mnohých existujúcich situáciách neúmerne odďaľuje, napriek tomu že zástupcovia kľúčových OVM sa už viackrát “zaviazali”, že problém majú riešiť. Predkladný materiál neobsahuje dostatočné nástroje túto situáciu zvrátiť.

Záverom tohto odôvodnenia chceme dodať, že výber princípov v predkladanom materiáli nepovažujeme za dostatočný, ani dostatočne reprezentatívny. Požiadavky na riešenia v oblasti eGovernmentu sú detailizované vo viacerých dokumentoch MIRRI, najmä dokumentoch Strategických priorít NKIVS. Ako príklad môžeme zobrať tematiku riadenia údajov: v predkladanom materiáli je uvedená (vágna) požiadavka na realizáciu OpenData, avšak absenutje čo i len zmienka o realizácii MyData, zabezpeční kvality údajov, zapojení do konceptu vytvárania a využívania referenčných údajov, zabezpečení princípu 1x a dosť, či poskytnutí údajov na účely analytického spracovania - pritom tieto témy vnímame ako porovnateľne dôležité v príslušnej strategickej priorite. Podobná situácia je v ostatných princípoch. V rámci prebiehajúceho procesu prípravy materiálu však nevidíme konštruktívnu možnosť, ako ho “dostatočne opraviť” tak, aby bol konzistentný. Preto ani nepodávame žiadne pripomienky týkajúce sa úprav znenia jednotlivých princípov, alebo doplnenia nových, ale opätovne dôrazne žiadame tento materiál nepredkladať na rokovanie vlády.

K celému materiálu
zásadná pripomienka

Žiadame materiál pred prípadným predložením na rokovanie vlády prerokovať v príslušných pracovných skupinách MIRRI a následne aj v Rade vlády pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný digitálny trh

Odôvodnenie:

V zmysle štatútu Rady vlády pre digitalizáciu VS má tento orgán materiál tohto typu prerokúvať a vyjadrovať sa k nemu pred rokovaním vlády, a úlohy v ňom uvedené spadajú do procesov, ktoré má táto Rada vlády koordinovať a sledovať v nich pokrok. Podobné materiály boli doteraz aj vždy v tejto Rade vlády prerokúvané. Zároveň v rámci deklarovaného záujmu súčasnej vládnej koalície o participáciu pri prijímaní verejných politík (viď. napr. Programové vyhlásenie vlády) očakávame pred vykonaním formálneho legislatívneho procesu minimálne možnosť diskusie a pripomienkovania v širokom odbornom fóre, ktoré je prítomné v pracovných skupinách zriadených MIRRI. Táto pripomienka je mienená vecne, úprimne sa zaujímame o vysvetlenie a precizovanie viacerých z navrhovaných zásad, a taktiež nás zaujíma stanovisko zástupcov ústredných orgánov VS k týmto zásadám, možnosti a harmonogramu ich plnenia. V tejto pripomienke navrhnuté postupy na základe našich skúseností môžu podstatne zvýšiť kvalitu predkladaného materiálu, a tým aj zvýšiť pravdepodobnosť ich správneho dodržiavania.

K doložke vplyvov
zásadná pripomienka

Žiadame pred prípadným predložením materiálu na rokovanie vlády prepracovať doložku vplyvov

V predloženej verzii je doložka vplyvov de-facto prázdna. Ak by materiál mal byť predložený na rokovanie vlády, žiadame ju zásadne dopracovať. Realizácia princípov uvedených vo vlastnom materiáli zrejme bude mať nejaké dopady na informatizáciu, na služby verejnej správy a najmä na rozpočet verejnej správy. Dokonca aj v položke č.6 doložky je uvedené, že nie je predpokladané prijatie vykonávacích predpisov, čo je v priamom rozpore s poslednou vetou vlastného materiálu.

4 Likes

A takto sa zabíjaju hodiny a hodiny vzácneho času. … ani to nejdem čítať.
Len poznámka, že v momente, keď príde nová vláda, tak všetky uznesenia tej predchádzajúcej sú zabudnuté. Nik ich nedodržuje, nik sa na nich neodvoláva, nikomu nechýbajú. Nech si manazeri MIRRI spravia PRINCE 2,. alebo inú metodiku projektového riadenia, majú 95/2019 a 85/2020 a nič viac nepotrebujú. len dodržiavať a kontrolovať dodržiavanie… Ak sa nedodrýuju 2 predpisy, nebude sa ani nove uzneseie. vobec nechapem tu logiku a motivaciu taku vec riešiť uznesením vlady … sorry, ale absurdnosti noveho vedenia niekedy prekonavaju tie stare.

2 Likes

Sk problem je, ze bud novi vobec nevedia co zanechali stari alebo vedia, ale su presvedceni, ze to stare bolo spatne a je potrebne to zmenit alebo urobit nove a inak. Bohuzial SK realita (nielen v IT). Tak ako to vyzera v parlamente, tak sa to dole siri (straty sa ani nedaju zratat).

K tomuto sa oplatí pozrieť aj pripomienky iných úradov, občas odhalia až nečakane presne mentálny svet IT daného úradu.
Povedzme táto pripomienka Ministerstva školstva:
“Odporúčame zvážiť vypustenie požiadavky odovzdania dokumentácie a zdrojového kódu vždy k momentu akceptácie plnenia zmluvy (vrátane čiastkových akceptácií) v rámci Základného princípu č. 2, resp. jeho bodu č.2. MŠVVaŠ SR nevidí v tejto požiadavke prínos pre obstarávateľa”

Rozumej: v pohode zaplatíme aj veci, ktoré nám nedodali. Zrejme podľa hesla “hlavne že to funguje”

4 Likes

no … .takže tu si nemyslím, že je za tým nejaký skrytý vpašovaný záujem nejakých dodávateľov … .proste sa tu bojuje za niečo, čo zákazník (štát) nechápe … títo ľudia žijú v inom, humanitnom, papierovom svete a ich technická predstavivosť sa končí pri MMS-kách. A neviem čo sa s tým dá robiť.

Ak nechape, tak naco pripomienkuje, ze to nechce?

Kazdy ma pravo pripomienkovat v pripomienkovacom konani (tak mu neberme). K odovzdavaniu kodu - samozrejme, ze znizuje zavislost ale chciet kod bez dalsich sluzieb tiez velmi nepomoze. V EU tendroch (neviem preco sa nechcet z nich poucit) su takme v kazdom “statnom tendri” fazi HANDOVER (stary riesitel odovzdava) a TAKEOVER (novy prebera) a to nie je len o kode ale komplatne o know-how a niekedy aj ludoch. Samozrejem su to platene fazy (a velmi dobre) navyse v tendri uchadzac mvypracivava dokuemnty HANDOVER (ako odovzda riiesenie tomu k to po nom prebera ci prevadzku ci rozvoj) a ako si predsztavuje prebrate (TAKEOVER), body za taiteo vypracovane dokuemtny predstavuju 10-20% hodnotenia tendra a to co napisete (ak vyhrate a podpsiet zmluvu) sa stava prilohou k Vasej zmluve. Nuz keby som ja pripoeminkoval na mieste nejakeho ministerstva, tak by som dal pripomienku, ze bez tych spomenutych etap povazujem odovzdanie kodov za zbytocne a predrazene (pretoze odovzdanie kodov musi byt uz spomenute v tendri, ma svoju cenu a navysuje celkovu cenu).

ano, toto je ta smutna pravda. nic take ako obed zadarmo nie je. a vsetky dobre napady maju svoju cenu. odovzdanie kodu na cd alebo jeho nahratie do githubu stoji peniaze ale samo o sebe to neriesi problem odovzdania riesenia niekomu dalsiemu. a v tomto zmysle ma dany uradnik pravdu.

Lenže u nás sme teraz akosi v situácii, že ANI ten kód na CD nebolo bežné že sa odovzdá, pod odovzdaním know-how ani netušíme čo to znamená…

Ale veď u nás sa to asi deje tiež, len to nie je dané dopredu, a ešte sa pri tom aj hundre … Daňový systém predsa tiež mal platenú odovzdávku (teda po tom trápnom pokuse to prevziať bez nej a s nedokončeným systémom)… akurát ju nik neobjednával 18 rokov dopredu …