Toto som poslal ako pripomienky za S.D:
K celému materiálu
zásadná pripomienka
Žiadame materiál nepredkladať na schválenie vládou
Odôvodnenie:
V predkladacej správe a aj vo vlastnom materiáli sa opakovane uvádza, že ide o zásady, ktoré majú byť “aplikované na všetky IT projekty financované z verejných zdrojov…”. Avšak forma ich prijatia uznesením vlády tomuto cieľu nezodpovedá, keďže tieto uznesenia sú záväzné iba pre ústredné orgány štátnej správy, pričom IT projekty sú realizované aj v množstve iných OVM. Prijatím tohto uznesenia vlády by vznikol nežiadúci “duálny režim”, kedy pre ústredné orgány by platili iné pravidlá IT projektov, ako pre ostatné OVM - čo zrejme predkladateľ materiálu ani nezamýšľal.
Žiadame preto materiál nepredkladať na schválenie vládou vo forme uznesení, ale “princípy riadenia IT projektov” zakotviť v niektorom všeobecne záväznom právnom predpise. Navyše takéto právne predpisy už aj v súčasnosti existujú, najmä zákon č.95/2019 a súvisiaca Vyhláška ÚPVII č.85/2020 o riadení projektov, ktorá je účinná iba od 1.5.2020. Pritom vlastný materiál v poslednej vete aj priamo odkazuje, že uvedené “princípy” majú byť rozpracované vo vyhláškach MIRRI.
Nie je preto vôbec jasné, prečo MIRRI nesiahlo po štandardnom riešení pre uloženie povinností jednotlivým OVM formou týchto vlastných predpisov, ale zamýšľa nesystémovým spôsobom prijímať nové uznesenia vlády. Navyše tieto už existujúce predpisy obsahujú aj nadštandardné oprávnenia pre MIRRI, najmä: povinnosť súčinnosti každého “orgánu riadenia” s MIRRI, viď. §8 ods.2 zákona č.95/2019, oprávnenie monitorovať výkon riadenia v správe ITVS, viď. §8 ods.1 písm.a), vydávať metodické usmernenia, usmerňovať a koordinovať “orgány riadenia”, viď. §8 ods.1 písm.c), vykonávať kontroly dodržiavania povinností “orgánmi riadenia”, viď. §9 ods.1 písm.t), vydávať výkladové stanoviská, viď. §9 ods.1 písme j). Z toho je evidentné, že navrhnuté uznesenia B.2, B.3, B.5, B.6, B.7 sú úplne duplicitné voči súčasným možnostiam MIRRI a povinnostiam OVM, pričom už existujúce nástroje sú aj podrobnejšie a plošne širšie zamerané ako navrhnuté uznesenia vlády. Preto žiadame tento materiál nepredkladať na schválenie vlády aj z hľadiska princípu úspornosti činnosti orgánov verejnej správy, keďže duplicitné ukladanie povinností (a súvisiace činnosti, napr. sledovanie ich plnenia) je evidentne neefektívne.
Ďalej sme identifikovali, že aj väčšina predkladaných “zásad” už v určitej forme je v existujúcich predpisoch obsiahnutá. V prípade ich duplicitného schválenia vo forme uznesení vlády preto vidíme viaceré riziká: jednak sa opätovným uložením už existujúcej povinnosti vytvára kategória “viac povinných povinností”, čím sa oslabuje sila tých povinností a zásad pri realizácii IT projektov, ktoré v predkladanom uznesení nie sú obsiahnuté (okamžite vzniká otázka prečo tam nie sú zaradené ďalšie takéto z existujúcich predpisov už-povinné princípy? sú menej dôležité? budú menej kontrolované? prečo teda sú v záväzných predpisoch?), a zároveň vzhľadom na “mierne” odlišné znenie princípov od existujúcich povinností vzniká otázka, ktoré znenie (a zmysel) princípu má teda byť záväzný - ten, ktorý je obsiahnutý v existujúcich predpisoch? ten, ktorý je v predkladanom uznesení vlády? obidva súčasne? Na základe uvedených dôvodov preto žiadame nepredkladať tento materiál na rokovanie vlády aj z hľadiska princípu právnej istoty.
Taktiež mnohé “princípy” v tomto materiáli uvedené sú vyjadrené veľmi všeobecne. Materiál sa javí skôr vhodný na politickú deklaráciu (túto formu propagácie princípov v materiáli uvedených plne podporujeme), než ako precízne formulované uznesenia vlády. Materiál obsahuje množstvo formulácií typu “vytvorenie zmluvných predpokladov na zabezpečenie…”, alebo “IT riešenie navrhnúť a pripraviť na jednoduché a rozširovateľné možnosti…”, ktoré umožňujú veľmi široké a rôznorodé výklady ich významu. Podľa našich skúseností v takomto prípade je iba malá pravdepodobnosť, že princípy budú konzistentne a so želaným výsledkom zo strany ÚOŠS dodržiavané. Zároveň materiál neobsahuje žiadne upresnenie termínov, ku ktorým majú byť jednotlivé princípy naplnené. Pritom práve časové hľadisko je pri realizácii IT projektov VS mimoriadne dôležité. Ako príklad môžeme vidieť viaceré požiadavky v princípe č.2 - riešenie stavu “vendor lock-in” sa v mnohých existujúcich situáciách neúmerne odďaľuje, napriek tomu že zástupcovia kľúčových OVM sa už viackrát “zaviazali”, že problém majú riešiť. Predkladný materiál neobsahuje dostatočné nástroje túto situáciu zvrátiť.
Záverom tohto odôvodnenia chceme dodať, že výber princípov v predkladanom materiáli nepovažujeme za dostatočný, ani dostatočne reprezentatívny. Požiadavky na riešenia v oblasti eGovernmentu sú detailizované vo viacerých dokumentoch MIRRI, najmä dokumentoch Strategických priorít NKIVS. Ako príklad môžeme zobrať tematiku riadenia údajov: v predkladanom materiáli je uvedená (vágna) požiadavka na realizáciu OpenData, avšak absenutje čo i len zmienka o realizácii MyData, zabezpeční kvality údajov, zapojení do konceptu vytvárania a využívania referenčných údajov, zabezpečení princípu 1x a dosť, či poskytnutí údajov na účely analytického spracovania - pritom tieto témy vnímame ako porovnateľne dôležité v príslušnej strategickej priorite. Podobná situácia je v ostatných princípoch. V rámci prebiehajúceho procesu prípravy materiálu však nevidíme konštruktívnu možnosť, ako ho “dostatočne opraviť” tak, aby bol konzistentný. Preto ani nepodávame žiadne pripomienky týkajúce sa úprav znenia jednotlivých princípov, alebo doplnenia nových, ale opätovne dôrazne žiadame tento materiál nepredkladať na rokovanie vlády.
K celému materiálu
zásadná pripomienka
Žiadame materiál pred prípadným predložením na rokovanie vlády prerokovať v príslušných pracovných skupinách MIRRI a následne aj v Rade vlády pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný digitálny trh
Odôvodnenie:
V zmysle štatútu Rady vlády pre digitalizáciu VS má tento orgán materiál tohto typu prerokúvať a vyjadrovať sa k nemu pred rokovaním vlády, a úlohy v ňom uvedené spadajú do procesov, ktoré má táto Rada vlády koordinovať a sledovať v nich pokrok. Podobné materiály boli doteraz aj vždy v tejto Rade vlády prerokúvané. Zároveň v rámci deklarovaného záujmu súčasnej vládnej koalície o participáciu pri prijímaní verejných politík (viď. napr. Programové vyhlásenie vlády) očakávame pred vykonaním formálneho legislatívneho procesu minimálne možnosť diskusie a pripomienkovania v širokom odbornom fóre, ktoré je prítomné v pracovných skupinách zriadených MIRRI. Táto pripomienka je mienená vecne, úprimne sa zaujímame o vysvetlenie a precizovanie viacerých z navrhovaných zásad, a taktiež nás zaujíma stanovisko zástupcov ústredných orgánov VS k týmto zásadám, možnosti a harmonogramu ich plnenia. V tejto pripomienke navrhnuté postupy na základe našich skúseností môžu podstatne zvýšiť kvalitu predkladaného materiálu, a tým aj zvýšiť pravdepodobnosť ich správneho dodržiavania.
K doložke vplyvov
zásadná pripomienka
Žiadame pred prípadným predložením materiálu na rokovanie vlády prepracovať doložku vplyvov
V predloženej verzii je doložka vplyvov de-facto prázdna. Ak by materiál mal byť predložený na rokovanie vlády, žiadame ju zásadne dopracovať. Realizácia princípov uvedených vo vlastnom materiáli zrejme bude mať nejaké dopady na informatizáciu, na služby verejnej správy a najmä na rozpočet verejnej správy. Dokonca aj v položke č.6 doložky je uvedené, že nie je predpokladané prijatie vykonávacích predpisov, čo je v priamom rozpore s poslednou vetou vlastného materiálu.