Kurikulárna reforma ZŠ

To je inak pekne prirovnanie, ktoreho by som sa rad chytil. Ak totiz ideme argumentovat napr. hodnotou za peniaze, tak napr. nasim uradnikom vsetkym kupujeme to “A-cko”, pricom realne drvivej vacsine staci “Fabia”. (Resp. teda my v SOIT tvrdime, ze “fabia mnohym staci” a stat uz davno slubil, ale doteraz nezrealizoval, analyzu, ktora by zmapovala realne potreby a tak nadalej uz dekady kupujme “mercedesy vsetkym”.)

Vo firmach a skolstve IMHO podobne.

Zaroven pripomeniem, ze problem nie je v tom, kto co pouziva. Tam je urcite chcene, aby rozni pouzivatelia mali na vyber roznu uroven nastrojov, podla svojich potrieb: ine ma “bezny clovek”, ine “datovy analytik”, ine “uradnik na oddeleni zivotneho prostrdia”, atd. Problem je v uzatvorenych a nekompatibilnych “office formatcoh”. Volakedy to takto bolo aj s webovym obsahom, pocas pamatnych “browserovych vojen”. Tam, sa to uz ale upratalo, standardy su dane a dodrziavane. Pri “office” uz ale cca 3 dekady stale nic.

Ak to neplatite, tak je jasn,e ze vsetci chcu mercedes. Ak vsak sttu platim dane a skole skolne, tak predsa len sa snazim zohladnit, ze ci kupuju nastroj primerany potrebam.

Tu teraz zneuzijem, ze Vy pisete v januari a ja v aprili. A pouzijem paralelu Mictosoft → Rusko. Jasne, Microsoft nikoho nebombarduje. Na druhu stranu maju privelke marze a su aj rozsudzky o tom, ako nelegalne zneuzivaju postavenie na trhu ci podporuju alebo toleruju korupciu pri obstaravani licencii na svoje produkty. T.j. odcerpavaju z vrecak danovych poplatnikov a rodicov neprimerane vela penazi. Preto sa s tym budem strapnovat aj nadalej.

Tu Vas myslim predbehli, kedze mnohi presli na Google Docs a kolaborativna tvorba dokumentov je pre nich “deal done” uz roky. Ale ano, ani toto v skole neucia. Pricom opat sa mozeme pristavit pri porovnani financnych a inych nakladov napr. ohladom Microsoft, Google a inych rieseni.

Co je za mna vlastne +1 k:

Dalej:

Vina aj u mna, pardon.

Suhlasim.

Ja ako programator si myslim, ze mat na SS informatiku bez casti “programovanie” by bolo scestne. Jasne, nepojde to vsetkym (je to aj vec talentu, vidno aj na matematike), ale o to dolezitejsie by teda malo byt ukazat zaklady programovania co najsirsiemu okruhu mladych a nasledne podchytit co najvacsie mnozstvo tych, ktori “sa chytia”.

To je IMHO “as is” sav, ktory mozeme oznacit ako “zly” a teda moze a ma byt predmetom reformy toto riesit.

Tlacite na to dost hutne. pritlacim aj ja: prax (=trh) je silno pokryvena znauzivanim dominantneho postavenia konkretnou firmou. T.j. dnes k aprilu 2022 naozaj mozem konstatovat, ze vasa argumentacia podporuje agresora argumentom “necheme konflikt, chceme mier” resp. “vzdy to takto bolo”.

+1

Veru, nie. Resp. teda reprezentuje prave zlyhanie trhu, v “digitale” zial vlastne vcelku bezne. Vid napr. United States v. Microsoft Corp. - Wikipedia.

Fakt je zaujimave, ze ani my tu sa pri teme s dlhodobym horizonzom nevieme odputat od prizemnosti typu “office softver” (sam sa usvedcujem, vid vyssie). Ak sme tu akoze IT-ckari a aj tak nevieme, tak zrejme ne-IT-ckari na MS SR to nedaju uz duplom.

1 Like

ucia (konkretne manzelka uci informatiku tak viem) , ale vacsina casu sa venuje MS OFiice a na jednej časti jednej hodiny sa spomenú alternatívy … asi štýlom, že kto chce riskovať môže … a ukážu sa príklady ako to vyzera a kde si to stiahnut…

1 Like

preco MS vnímate ako agresora ? Tam sa tiež veľa vecí zmenilo… Kde dostali tresty, to si odpykali, zaplatili a zmenili prístup. Vyrábajú najlepšie nástroje a ani ich (už)veľmi nemusia marketingovať. nai nepamatám kedy som naposeldy videl nejakú reklamu na MS OFFICE.
Nie som zástanca MS, ale ani jeho odporaca. Jednoducho si treba spraviť prieskum, kalkulaciu a rozhodnuť sa. S tým súhlasím. Ale aj pri kúpe televízo si koľko ľudí urobí prieskum ? Sused ma minule volal aby som mu nastavil SkyLink cez net … a klient SkyLinmku tam nebol, ani sa nedal nainstalovat. Lebo to bol nejaký lacný Philips s nestandardným OS, ktorý mal nejakú mrtvu galeriu apiek, bez skylinku … Aj vedel co chcel, a kupil blbost. A kedze je informatika pre ludi spanielska dedian, tak sa necudujme ze radsej pojdu po znackach a “istotach” ako by mali riesit nejaku macku vo vreci…

Lebo monopol

Podla mojich pozorovani praveze nezmenili.

Vidno napr. na pokusoch verejnej spravy ich produkty obcas NEkupit. Alebo pri pokusoch dosiahnut “by default” pouzivanie formatov podla ISO standardov. Alebo ked tot nedavno “priatelsky odstrasovali” ludi stahujucich Google Chrome pomocou MS browserov.

Tu zase pripojim, ze teda staty (od USA, cez EU az zrejme cakumprask vsetky) zlyhali v regulacii. Niekto/nieco ako-tak zabezpecil, ze “browser wars” skoncili vcelku dobre: na rozdiel od casov “MS IE” sa stava uz len velmi velmi zriedaka, aby ma web poslal prec kvoli “mate zly browser”. V kontexte “office” je vsak interoperabilita nadalej mizerna a tym padom je silny tlak na “kupte si office” aj pri vymene vcelku primitivnych “textov”, “tabuliek” ci “prezentacii”.

MS Office moze byt najlepsi, ale nie vsetci skratka potrebuju to naj, najma ak sa bavime o cenovke v stovkach EUR.

2 Likes

výber nástrojá by sa mal riadiť potrebou praxe (priemyslu a úradov)…

Potreba trhu práce a požiadavky na vzdelávanie, osobitne pre každý sektor hospodárstva, sú analyzované a opísané v sektorovej stratégii roznova ľudských zdrojov, napr.:

Sektorová stratégia rozvoja ľudských zdrojov v sektore IKT v horizonte roku 2030
https://www.sustavapovolani.sk/2022/03/sektorova-strategia-rozvoja-ludskych-zdrojov-v-sektore-ikt-v-horizonte-roku-2030/

Tam sa píše o digitálnych zručnostiach (digitálnej gramotnosti), umelej inteligencii, internete vecí, informačnej a kybernetickej bezpečnosti… Ale nepíše sa o potrebe konkrétneho nástroja (MS Office). Tieto stratégie dávajú dobrý podklad pre reformu obsahu vzdelávania - pre digitálnu gramotnosť, informatiku, aj ostatné predmety.

Diskusia o výbere nástrojov vrámci obsahu vzdelávania nech ďalej ostane v tomto vlákne.

Diskusia o informatizácii (IT vybavení) je v novom vlákne:

Krátke info o aktuálnom stave reformy.

NIVAM (ŠPÚ) menilo svoju organizačnú štruktúru a šéfov oddelení/odborov. Zmenia a zredukujú sa pracovné skupiny pre jednotlivé vzdelávacie obllasti a prirezové gramotnosti, aby práca bola efektívnejšia. Práca na vzdelávacích štandardoch sa zrýchlila od augusta 2022, ale stále nie je výsledný dokument dosť dobrý na zverejnenie. Bude ešte jedno kolo verejnej konzultácie s odbornou aj laickou verejnosťou. Termín pre splnenie míľnika z Plánu obnovy je marec 2023.

Želáme si otvorenejší prístup ministerstva školstva a NIVAM. Kurikulárna reforma by sa mala tvoriť participatívne s verejnosťou. Je potrebné podrobne vysvetľovať zámery reformy a zmeny, ktoré prídu. Verejná mienka vrátane rodičov a učiteľov musí podporovať reformu. Inak sa to nepodarí.

1 Like

Pomalá reforma zrejme nepomôže k lepším digitálnym zručnostiam do roku 2030.

1 Like