Kurikulárna reforma ZŠ

Čo sa deje v e-Governmente Otvorené vzdelávanie
1

Plán obnovy a odolnosti SR obsahuje oblasť vzdelávania s komponentom Vzdelávanie pre 21. storočie:
https://www.planobnovy.sk/kompletny-plan-obnovy/kvalitne-vzdelavanie/

Súčasťou toho je Reforma obsahu a formy vzdelávania - kurikulárna a učebnicová reforma:

Sú hotové úvodné dokumenty - východiská zmien v kurikule ZŠ a východiská zmien vo vzdelávacích oblastiach ZŠ:

Prebiehajú okrúhle stoly s aktérmi vzdelávania a verejné prezentácie:

V tejto diskusii nás zaujíma najviac informatika. Verejná prezentácia bude 1.2.2022.

Slovensko zaostáva vo viacerých rebríčkoch (PISA, DESI, IT Fitness test atď.). Digitalizácia, digitálna transformácia a digitálna gramotnosť - to sú priority pre SR a EÚ. Vo viacerých koncepciách, stratégiách, akčných plánoch už sú tieto témy zakomponované, v obsahu vzdelávania ešte nie. Budeme o 10 rokov v rebríčkoch vyššie alebo definitívne na konci?

Sú ciele kurikula ZŠ nastavené správne? Je digitálna gramotnosť ako prierezová téma implementovaná v celom kurikule dostatočne? Do akej miery má byť digitálna gramotnosť súčasťou informatiky? Sú ciele informatiky adekvátne pre budúcnosť 2030+?

Každý názor, návrh či pripomienka má zmysel. Vyjadrite sa.

2 Likes
2

ako bude prebiehat verejna prezentacia?

  • osobne alebo online?
  • agenda?
3

Zatial dam anekdotu, kedze to nejako hlbsie premyslene nemam a navyse ani nie som ucitel resp. niekto, kto by sa rozumel vzdelavaniu:

Tot uz od cca 2012 sa kadekto (napr. Aliancia Fair play ci SOIT, vid napr. [1] a [2]) snazi vniest urcity poriadok do pouzivania “kancelarskych nastrojov” vo VS vseobecne. Alebo aj konkretne v kontexte vymeny udajov/dokumentov s obcanmi, vid napr. [3]. Tieto natahovacky su komplikovane a o.i. narazaju aj na neznalost zaludnosti offfice formatov a ake to ma sirsie suvislosti pre fungovanie trhu.

Jednou z nadeji je, ze aj vo VS sa obmienaju generacie a teda ze “ti mladi” neskor budu lepsie podkuty aj na taketo debaty.

Ale nadej je mozno neopravnena, lebo napr. moje dieta ma teraz predmet “IT” a ucia sa prepytujem “Microsoft Word”, “Microsoft Excel” a “Microsoft PowerPoint”. Ked som namietral, ponukli moznost vyuzit doma skolsku studentsku licenciu “zadarmo”. Ked som opat namietal a dal protinavrh, nech prejdu vo vyucbe na LibreOffice, tak nechapali, co mi vlastne vadi, ked je to “zadarmo”.

T.j. TL;DR: Aktualne pri vyucbe prace s PC na “bezne kancelarke ukony” zrejme vacsina nasich skol ide v rezime “trenujeme buducich zakaznikov konkretnej firme”, pricom si za to este aj platime (ano, je tam na licencie velka zlava, ale predsa len platime, plus aj plat vyucujuceho a dalsiu reziu platime my, nie firma). Co s tym?

[1] IBM: Obnovenie zmlúv s Microsoftom? Dá sa ušetriť aj 70 % - Aliancia Fair play - (blog.sme.sk)
[2] Štátna zmluva s Microsoftom - Spoločnosť pre otvorené informačné technológie - SOIT
[3] 78/2020 Z.z. - Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Sl... - SLOV-LEX

Poznamka k [3]: Tieto ustanovenia sa v praxi bezne porusuju jednym alebo oboma z nizsie uvedenych sposobov:

1 Like
4

nic … jednoiduco je to don kychotsky (=zbytocny) boj. Tak ako sa vyvíja jazyk, tka sa vyvíjaju aj IT návyky. Učitelia, ani riaditelia nevnímajú toto ako boj firiem … Oni ucia zrucnosti, ktoré chce trh a ktore im niekto predpisal do osnov … A popravde ukaz im Libre Office - narusis im vystavane postupy… A ja mam aj Libre Office, aj ine tie office rád. No pouzijem ich len na kokreten ukony … napriklad otvorit searchable PDF a mysou si oddelit TXT a PDF vrstvy od seba … Dlhe texty vsak pisem vo Worde a kalkulacie jedine v exceli. Jednoducho ta firma udava trendy. A tie FOSS nastroje vyzeraju vzdy minimalne 2-3 generacie pozadu. Tak ak v MS nebudu blbí tak si ten naskok udrzia.
Rovnako ako fabia nikdy nebude Mercedes A … lebo to Acko ma technologie, ktore bude mat fabia o 5 rokov… A preco by som mal chiet fabiu, ked mi davaju mercedes… a este aj na domace pouzitie.
Takze tento boj nikdy, nikto (teda okrem par stoviek IT ckarov) chapat nebude a preto je lepsie cuvnut a nestrapnovat sa tym. Uz len to ze to trva 10 rokov a s nulovym uspechom je KPI, ktoré musis brat na zretel. A ako take ho vyhodnot… a prijmi rohodnutie.

1 Like
5

Asi 2 roky dozadu som čakal v PC obchode kým príde na mňa rad, predomňou bola dôchodkyňa ešte s niekým mladším a pýtala si program na písanie listov. Tak jej ponúkli predplatné Office 365, to sa jej nevidelo že nechce stále platiť tak potom núkali Microsoft Office jednorázovo okolo 100€.

6

naopak asi budem prekvapivo radikalny, ale myslim si ze by sa malo vyucovat hlavne narabanie s MS Outlook, a jeho prepojenia na ostatne Office programy. Samozrejme na MS TEams, pripadne ZOOM…
No a co uplne absentuje je paralelna praca nad dokumentami.
Tipujem ze min. 80 percent firiem má a používa denne MS OFFICE, firemne maily na Outlookoch s nejakými firemnými pluginmi a to vacsinou s spojitosti s nejakym ECM systemom. Tu sa neodvazujem tipovat co je to najcastejsie, aj ked na SVK asi jednoznacne Sharepoint. Mozno v bankach a telkom firmach aj ine ECM/DMS systemy - hisoricky a vykonovo … ale bezne firmy a statna sprava asi ten sharepoint. Cize tu treba ludi naucit timovu pracu nad dokumentami, vytvaranie revizii offline a vytvarania revizii vramci ECM (Sharepoint). Paralelna praca nad DOCX v sharepoint, kde to ide, alebo nad inym ECM, kde ide len seriova …(Alfresco + sharepoint protocol) … Mladí dnes pridu do firmy a NEPOZNAJU outlook, netusia nic o reviziach dokumentu, o paralelnej praci … Ale tam sa to od nich ocakava …
To mi pride ako veci co firmy, aj statna sprava ocenia … Libre office sa bojim ze neocení nikto, … a tyzdenna dotacia na gymnaziu na informatiku je 1,5 hodiny … v lepsom pripade

2 Likes
7

Alebo Google Docs / Sheets? Povedal by som, ze pre osobnu potrebu malokto pouziva nieco ine, lebo je to bezplatne. A to Office nie je. A navyse podporuje aj editing docx, xlsx atd.

A o paralelnej praci veru “mladi” tusia, lebo zrovna Google aplikacie to riesia nadherne bez nutnosti nad niecim uvazovat. Pripojis sa a neriesis.

8

to mas pravdu, ale ja hovorim o potrebe firiem, nie pre osobne pouzitie. Jednoducho s tým by som nebojoval. Mozno sú … ale ja nepoznám firmu ktorá by intene používala Google Docs (a to som ich ako konzultant videl zvnútra dosť veľa) … Teda pardón jednu poznám. Ale to je IT firma :slight_smile:

9

Online, podrobnosti na stránke “Verejné prezentácie”.

10

Miešajú sa tu dve témy: reforma obsahu vzdelávania a informatizácia školstva. Toto vlákno je o obsahu vzdelávania. Informatizácia školstva pribudne čoskoro v novom vlákne, tam sa bude riešiť aj komerčný softvér vs. slobodný softvér.

V aktuálnej fáze reformy obsahu vzdelávania sa riešia vzdelávacie ciele. Kurikulum je rozdelené do niekoľkých vzdelávacích oblastí a niekoľkých prierezových tém. V tejto diskusii nás zaujíma najmä digitálna gramotnosť (digitálne zručnosti), čo je prierezová téma a zároveň aj deklarovaná priorita na úrovni SR aj EÚ. Gramotnosť sa chápe ako súbor kompetencií (vedomostí, zručností, postojov a hodnôt).

Digitálna gramotnosť je na úrovni EÚ definovaná cez DigComp (DigComp | EU Science Hub). DigComp je odstupňovaný podľa stupňov vzdelania (EKR/SKKR/ISCED), teda máme cieľové požiadavky na absolventa ZŠ, SŠ atď. Digitálna gramotnosť má 5 oblastí: dáta a informácie, komunikácia a spolupráca, vytváranie digitálneho obsahu, bezpečnosť, riešenie problémov. Treba povedať, že chápanie digitálnych zručností ako používanie kancelárskeho balíka je prežitok. Absolvent školy má mať prehľad v dostupných nástrojoch a má sám vybrať vhodný nástroj pre daný účel. DigComp je zameraný aj na kritické myslenie, slobodnú voľbu, informačnú a kybernetickú bezpečnosť a používanie nových technológií (umelej inteligencie, robotiky, IoT, dátovej analytiky, otvoreného softvéru, otvorených dát). Takže rozhodnutie učiteľa, že sa bude používať jeden konkrétny Office, je v princípe nesprávne.

Otázka do verejnej diskusie: Je digitálna gramotnosť implementovaná v navrhovaných dokumentoch kurikula ako prierezová téma v správnom rozsahu a obsahu? Je digitálna gramotnosť správne implementovaná v predmete informatika?

Ďalej nás zaujíma pohľad na vzdelávaciu oblasť “Matematika a informatika” alebo na predmet Informatika. Tento predmet je zložený z dvoch vzájomne sa dopĺňajúcich komponentov: digitálna gramotnosť a informatické myslenie. Informatickým myslením sa chápe schopnosť pracovať s dátami a algoritmicky riešiť problémy, a to efektívne a bezpečne (jedna z možných definícií).

Otázka do verejnej diskusie: Má predmet Informatika správne definované vzdelávacie ciele? Sú tieto ciele vhodne rozpracované do obsahu a rozsahu predmetu?

Laicky možno povedať, že jedna skupina ľudí vníma školskú informatiku iba ako prácu s kancelárskym balíkom, druhá skupina iba ako programovanie a tretia skupina sa snaží o komplexný pohľad.

Požiadavky zamestnávateľov sú samozrejme objektívne a treba ich rešpektovať pri formulácii cieľov vzdelávania. Ale kurikulum musí byť konzistentné ako celok, treba zosúladiť čiastkové ciele.

1 Like
11

Už len to, že sa tam nedostala ako samostatná oblasť (ale len ako prierezová téma) vnímam ako problém a nedostatočné. Digitálny svet dnes tvorí takú veľkú časť interakcie človeka, je s ním v kontakte denno denne. Nie som odborník na vzdelávanie, ale moja obava je, že ako prierezovej téme nebudeme venovať tejto oblasti dostatočnú pozornosť, lebo si ju zoberie hlavná oblasť a jej digitálny aspekt bude len takou povinnou jazdou.

12

toto ale nie je rozhodnutie ucitela…
Ucitelia sa riadia osnovami … a podmienkami …ak ministerstvo kupi multilicenciu a pripraví ucebnice …
To uz by musel byt iny nadsenec, aby si pripravil alternativny plan a materialy … pri takej slabej dotacii hodín si musí vybrať jednu cestu… experimenty mozu robiť na kruzkoch.
neviem ci si uvedomujete … .ale ucitelia ainformatiky nie su praví IT ckari. Niekedy im robí problem aj presst z Office 2013 na Office 2019 … .take su tam rozdiely… a iny office vyzera uplne inak a casto ma niektore veci riesene filozoficky inak … o prepojení na ECM systemy a firemny groupwork/email ani nehovorím.

13

Štátny vzdelávací program (učebné osnovy) nemajú predpisovať konkrétny nástroj pre obsah vzdelávania, určite nie jeden komerčný nástroj. Tu by mal platiť podobný princíp ako v NKIVS. Výber nástroja môže byť urobený v školskom vzdelávacom programe (kolektívne rozhodnutie učiteľov jednej školy), alebo učiteľom pre danú hodinu.

Ak ministerstvo kúpi hromadnú licenciu na softvér, je to pre školy pomoc, ale nie povinnosť používať len taký softvér. Je to hospodárne a správne? Štátny nákup softvérových licencií by sa mal riešiť v informatizácii školstva - to bude samostatné vlákno. Aj vzhľadom na to, že ministersvto istú dobu neplatilo za licencie Microsoft, kvôli čomu sa softvér používal/používa nelegálne, tak LibreOffice je najlepšia alternatíva k MS Office v škole. S použitím GNU/Linux namiesto MS Windows je väčší problém. Keby sa táto téma seriózne riešila, nemuseli sme premrhať 20 rokov a dnes by sme sa venovali umelej inteligencii a dátovej analytike na školách. Namiesto toho sa bavíme zase o nástroji MS Office.

Nedostatok kvalifikovaných učiteľov informatiky je dlhodobý problém. Ale nevyužívajme to ako výhovorku na to, že sa v informatike nedá nič zlepšiť. Keď bude informatika stále slabá, budú slabí aj absolventi - bežní používatelia, itečkári, učitelia.

14

výber nástrojá by sa mal riadiť potrebou praxe (priemyslu a úradov). A ako hovorím tam je v drvivej väčšine MS Office + Outlook/exchange (zámerne dávam osobitne, lebo je to groupware!!!) + Sharepoint (prípadne iné ECM na Office napojene) + Teams (prípadne iný TELCO system)
Takže akademický boj s veternými mlynmi je zbytočný - zamestnávatelia majú nejakú potrebu, všetko ostatné je Nice To Have - cize kludne si ukazujem (aj sa to podla mna deje) aj alternatívy, bavme sa o nich. Ale vzdy to ostanú len alternatívy. a zamestnavatel ocení zamestnanca s potrebnými skillsami. Snazím sa povedat aby sa MS Office nechapal iba ako textový a tabulkový procesor, pripadne prezentacie.
Proste zamestnanec musí vediet vytvoriť zchôdzku, zrusit ju, prilozit dokument o ktorom sa bude jednat, urobit zo schodky videokonferu, zdielat dokumenty cez ECM system, hromadne na naom spolupracovat, pracovat s reviziami, porovnat verzie … vkladat dokumnty do dokumentov, robit s kontingencnymi tabulkami, napojit sa na externy datovy zdroj … to su veci co by som od absolventa ocakaval. Zamestnavatel nema cas na to aby ich to ucil. A nech sa to naucia na softe co sa najviac pouziva s odkazmi ze vacisna tych funkcii sa da robit aj inak s inymi nastrojmi …Ked sa trhova pozicia zmeni, moze sa zmenit aj skolska osnova.

15

Ako “sa” zmeni trhova situacia, ked skoly produkuju zakaznikov konkretnej firme ? Vychovavame zakaznikov pre konkretnu firmu, nemala by nam ta firma za to platit ? Dnes totiz platime my jej.

Dnes takto nauceny clovek skonci skolu a dostane sa na poziciu, kde ma moznost rozhodnut co bude pouzivat ( on alebo aj ini ludia ). Chcem vidiet toho uradnika ovladajuceho kancelarsky balik XXX, ktory rozhodne, ze na jeho urade “sato” bude pouzivat iny kancelarsky balik YYY.

16

Hamuj.

výber nástrojá by sa mal riadiť potrebou praxe (priemyslu a úradov)

To môže platiť pre firemné školenia zamestnancov - krátkodobý horizont a menšia cieľová skupina.

Reforma kurikula ZŠ je koncepčný pohľad na dlhodobý horizont (prví absolventi v 2035) pre cieľovú skupinu celých populačných ročníkov (stovky tisíc detí). Teraz riešime ciele vzdelávania, následne obsah vzdelávania, ale nie konkrétne nástroje. V roku 2035 určite nebudú použiteľné dnešné Microsoft produkty - načo ich potom menovať? Potreby hospodárstva treba formulovať ako požadované kompetencie absolventa daného stupňa vzdelávania, z ktorých sa odvodia ciele vzdelávania.

Proste zamestnanec musí vediet vytvoriť zchôdzku… pracovat s reviziami… robit s kontingencnymi tabulkami… to su veci co by som od absolventa ocakaval.

Otázka znie: Čo má vedieť absolvent ZŠ?

Ked sa trhova pozicia zmeni, moze sa zmenit aj skolska osnova.

Ale 9 ročníkov ZŠ + 4 ročníky SŠ je celkovo veľké oneskorenie. Obsah vzdelávania ZŠ a SŠ sa môže prispôsobovať aktuálnym trendom len v obmedzenom rozsahu. Podstatné sú dlhodobo stabilné princípy - ani na tých nemáme zhodu.

Ak sa má obsah vzdelávania nastaviť podľa vôle úradníka, tak to je kladná spätná väzba. Akákoľvek zmena bude nemožná.

17

tak ale su take oblasti priemyslu, kde funguje monopol.
A co taký kalashnikov ? Ved nas seckych cvičili iba na jeden typ výrobku samopal vz.58… a pritom ich je vo svete … keď budev špecialnej jednotke, tak predpokladma že ma zoznamia aj s 10 dalsimi druhmi zbrani a aj si ich odskusam …

:slight_smile:

18

nie vôle úradnika ale praxe.
Rovnako ako ked prisli autom,obilky a zraze sa stredne skoly preorienovavali na strojarstvo…
A praxuje sa pri vyrobe Volfswagenov / Kii … a nie aut vseobecne.
Ale asi som zabrdol do niecoho comu az tak nerozumiem. Urcite sa nechcem vyjadrovat k reforme ako ma vyzerat skolstvo v 2035… Ja som sa vyjadril k sucasnemu stavu, ked so videl ako mlady clovek prisiel do firmy a nevedel ani outlook pouzivat, wordovy dokument pripomienkovat, napriek tomu ze sa ucili na gympli MS Office. Takze toto pole prenecham odbornikom :slight_smile:
Peace

19

A kedze je to monopol, tak ho aj treba podporovat ? :frowning:

Toto prirovnanie trosku kriva, Nikto neocakaval, ze si po “vystudovani” vojenciny budem chciet/musiet uvedeny nastroj aj kupit. Ak by bolo treba, tak sa stat pripravoval, ze mi ho vnuti nasilu.
BTW. AK-47 ma inu konstrukciu vz.58

20

nuz ano, je to monopol ktory vznikol na trhu. A tak ho potrebuju poznat a pracovat s nim. Rovnako ako musia vediet anglictinu aj ked je to nespravodlive voci vsetkym inym jazykom.
A navyse tu plati ze vsetky ine produkty kopiruju to co robi office, takze prechod na nieco ine ak to bude potrebne je ovela lahsi ako opacne.

2 Likes