IT system pre sledovanie odpadu

A ktory zakon prikazuje robit studiu uskutocnitelnosti pre projekty OP II?

zakon je v zmysle aj nariadeni, vyhlasok atd. Pre OPII je to dane schvalenymi dokumentami ako je finacne riadenie, prirucka ziadatela atd. Postup hovori ze cele to zacina podanim reformneho zameru na MV, MV ma k tomu schvalene interne postupy, ktore hovoria komu sa dostane do ruk, ako sa to posudzuje a aky to ma ucinok.

iperfektneee, keby joseph heller zil mal by namet na pokracovanie hlavy xxii. pokial viem riadiacim organom op kzp, ktory urcuje podmienky a prirucky je ministerstvo zivotneho prostredia, prijimatelom projektu je tiez ministerstvo zivotneho prostredia. Cize ministerstvo zivotneho prostredia ako RO nepovedalo ministerstvu zivotneho prostredia ako prijimatelovi ze ma urobit studiu uskutocnutelnosti, tak ju ministerstvo ZP neurobilo a ako argument povie ze vsak ten co robi prirucky (teda to iste ministerstvo), mu nepovedalo ze to ma urobit

pritom o tom ze studie uskutocnitelnosti existuju MZP vie minimalne ako prijimatel opis projektov.

som zvedavy co vam na to povie EK.

@vliv2 ako to je teda s tou príbuznosťou s Atlasom pasívnej infraštruktúry?

Och nie, každý úrad má -zákonom- uložené verejné prostriedky vynakladať efektívne a hospodárne. Ak k určitému postupu existujú záväzné pravidlá (napr. OPII projekty), tak ich použije, ak také pravidlá nie sú, alebo nie sú dostatočné, zodpovedá za správny postup sám.

Ja by som pravidlá, ktoré sekcia informatizácie MF/ÚPVII roky vypipláva a sú povinné v OPIS/OPII považoval za súčasť dobrej praxe, ktorá teda nie je plošne povinná, ale ak ju niekto nepoužije, určite vie preukázať ako ciele ktoré sleduje zabezpečil ináč.

3 Likes

Toto nie je prvá súťaž na informačný systém odpadového hospodárstva na MŽP SR, tá (pred)posledná bola vyhlásená za čias ministra Žigu a zastavená po príchode ministra Solymosa.
Súťaž vyhlásená ministrom Žigom bola určite nastavovaná podľa štúdie uskutočniteľnosti - takže NEJAKÁ štúdia určite existuje. Zaujímalo by ma aké sú rozdiely predpokladaných riešení jednotlivých systémov, a kde vzniklo navýšenie sumy z pôvodne plánovaných 12 miliónov na súčasných vyše 19 miliónov. Zatiaľ som nové súťažné podklady neštudoval podrobne, ale možno na to existuje stručná odpoveď…?

1 Like

Tento plánovaný IS odpadového hospodárstva a jeho moduly nejako nevidím v platnej Koncepcii rozvoja IS pre MŽP. Ale to asi iba zle hľadám, viete ma niekto nasmerovať?

Odpoved bude urcite strucna ale neviem ci sa ti bude pacit :smiley: Toto inak bolo zaujimave ze v povodnom clanku sa spominalo ze 12 milionov a potom bolo uvedene ze sa minister pomylil a skutocna cena je 22 milionov. :smiley:

skutocna cena este neexistuje, ta bude znama po sutazi. a k zvysku asi nejdem reagovat, ale navrhujem podte si vyskusat pracu v statnej sprave, :). studie sa robia pred vyzvou ci ma zmysel nieco take robit. v tomto pripade je vyzva dva roky stara, informacny system je spominany v zakone a je teda povinnost ho spravit. vzhladom na rozsah zakona a dopady by cba bola kladna do suny cca 60 mil. naklady na studiu nech odhadnem na 40 tis. bez opory v poziadavkach cohokolvek to neprejde ziadnym schvalovacim konanim, samotny proces to predlzi min, o pol roka bez zmysluplneho prinosu.

Studie sa nerobia len preto aby si preukazal ze ma zmysel nieco robit, ale aby si porovnal dostupne alternativy toho co ides robit. A vybral tu najvyhodnejsiu. Co sa tyka tej sumy 40 000 za studiu, a predlzenie procesov o 6 mesiacov, no hlavne ze vam preslo nejakym schvalovacim konanim navysenie projektu z 12 000 000 na 19 000 000 (teda ak je pravda co pise @ondrej81). To budu urcite obcania radi ze usetrili 40k za studiu.

1 Like

tak posledny prispevok k tejto teme, ale ak ma pozvete na pivo mozeme pokracovat. :slight_smile: potovnat rozdiely si mozete aj sami, ale podstata je v znizenii administrativnej narocnosti pre povinne osoby pridanim integracii na ine systemy ako je napr. colna sprava a priemyselne zvazy. rozdiel v predpokladanej cene ide na vrub vypoctu dany metodikou UVO. zmena je v tom ze vypocet je potrebne podlozit trhovymi cenami cize existujucimi zmluvami v crz. ale skutocnu cenu negeneruje metodika ale sutaz. a len poznamka k vsetkym projektom opis existuje studia a v projektoch je cba. co to pronieslo okrem navysenia nakladov na studie?

dobre teda, posledny dnesny prispevok, mozno aj to pivo bude :slight_smile: [quote=“vliv2, post:31, topic:3177”]
potovnat rozdiely si mozete aj sami
[/quote]

vsak by sme si radi ale kde to najdeme?

toto ale nie je chyba studie a cba, to ze sa najprv niekde niekym povedala suma a potom konzultanti zneuzili studiu a bezali opreteky aby tu sumu v studii a CBA zdovodnili, nie je chyba studie ale chyba systemu a pristupu. Riesenim nie je nerobit studie ale robit ich kvalitne a nezavisle.

No tak ja napriklad sa neviem dockat ked sa tieto CBA zacnu porovnavat s realitou. To bude fantazia. Aj ked teda uznavam, ze zodpovedni budu asi za horami dolami.

1 Like

jedna aj druha vyzva su verejne na uvo,

Toho som sa obával, že teraz tie minulé čudné projekty budú pokladané za normál.

1 Like

ako cislo vo vyzve ovplyvnuje sutaz? kedysi to cislo len urcovalo aky typ vo sa ma pouzit. to ze dnes sa to stalo predmetom v mediach a aj takychto diskusii je podla mna deformaciou zmyslu. idealny straw man

To že tie “čudné projekty z minulosti” budú považované za normál začína byť nebezpečné v momente, keď sa podľa nich nastavujú tie nové - napríklad ako v prípade ISOH, práve čítam v podkladoch o požadovanej referencii na dodávku Oracle v kumulatívnej hodnote 15 000 000 Eur? Prečo práve 15 mega? Prečo práve Oracle? Keď som v štátnej správe robil ja tak referencia na konkrétnu značku nebola v súlade so zákonom o VO - ak teda nebola sakra dobre odôvodnená…
Žeby kvôli existujúcim systémom na MŽP? Toto mi ale tiež nedáva zmysel keďže ako som čítal tu niekde vyššie tak by sa mal (konečne) využiť vládny cloud… Je TEN platformovo závislý na Oracle? A riešenie má byť SOA, to by podľa mňa malo zaručiť platformovú nezávislosť…

Zaujímalo by ma koľko z celkovej predpokladanej hodnoty bolo vypočítané na náklady Oracle ako platformy - licencie a pod… toto napríklad by som hľadal v tej štúdii uskutočniteľnosti resp. v CBA. V podkladoch som to ešte nenašiel. Do rána možno nájdem :slight_smile:

Tak zase si nenahovarajme, ze ta sutaz nas zachrani. Statistiky tuto su jasne. https://web.archive.org/web/20151110115557/http://ttcweb.sk/index.php/en/blog/111-it-zakazky-od-roku-2013-prekrocili-2-miliardy-eur

Rozdiel medzi hodnotou zakazky vo VO a vysutazenou je necele 2%. !!! Klobuk dole pred dokonalymi odhadmi nasich obstaravacov.

2 Likes

Myslim ze v tomto sme svetovi, niekto stanovi odhadom cenu, ktora ide do nejakeho zameru, a to tak presne ze k tej istej cene dojdu aj odbornici konzultanti svojimi expertnymi analyzami. A ta cena je dokonca taka presna ze odchylka od vysutazenej ceny je 2%.

Ďalšia vec je tá, že síce sa súťažou možno cena zákazky zníži (bárs aj o 70%), ale podľa predpokladanej hodnoty zákazky v podkladoch sa určuje napríklad aj hodnota zábezpeky - v prípade ISOH je stanovená na 500.000€. Ak toto nie je diskriminačné kritérium tak už neviem čo… Sú tam aj ďalšie zaujímavé kritériá, myslím že s drobnou znalosťou situácie na relevantnom trhu, spolu s požadovanou referenciou na Oracle za 15 mega sa dá vytipovať celkom obmedzená sada možných uchádzačov ešte pred tým ako súťaž vôbec začne.

1 Like