Nie som expert na súdy, radšej sa budem držať témy hybridnej pošty.
Jej najväčšia výhoda imho spočíva v dvoch veciach:
- odosielateľ nerieši ako/kam presne doručiť zásielku
- ak treba doručiť listinne, odosielateľ nerieši “obálkovanie”
Ako obaja píšte toto sú veci, ktoré aj justíciu iba zbytočne zaťažujú. A tak je to aj pri všetkých ostatných úradoch. Predsa “doručovanie” je úplne generická služba, pri ktorej by sa veľmi mala oplatiť centralizácia.
Proces môže fungovať takto:
- Ak úrad nevie komunikovať elektronicky, t.j. všetko funguje na papieri, ide ako doteraz
- Ak vie elektronicky, potom elektronický úradný dokument zašle poskytovateľovi “kvalifikovanej elektronickej doručovacej služby pre registrované zásielky”
- Poskytovateľ doručovacej služby zistí, či vie a môže príslušnému adresátovi doručiť zásielku elektronicky
- Ak vie doručiť elektronicky, spraví to [šup do schránky]
- Ak nevie doručiť elektronicky, zaručene konvertuje el. dokument na listinný a doručuje papierovo
V 2 som úmyselne použil termín z nariadenia eIDAS. U nás zatiaľ prakticky existuje iba jeden poskytovateľ doručovacej služby pre registrované zásielky, zo zákona je to správca ÚPVS - doručenie do štátnych schránok.
Čo bráni aby to fungovalo takto?