Výzva: http://www.informatizacia.sk/vdok_simple-np--esmo/609s15908c
Servisná zmluva: http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=1907921&l=sk a https://www.justice.gov.sk/PortalApp/Page/SuborDownload.aspx?IdSubor=175953
Chápem opodstatnenosti toho projektu, väzenie je oveľa drahšie (a nepríjemnejšie) ako takýto monitoring.
Otázkou pre mňa ostáva zdôvodnenie 500k+ eur za Oracle licencie pre takýto projekt a cena za maintenance. Koľko je tam dát, prečo boli zvolené tieto technológie?
vseobecne tema licencii produktov velkych IT vendorov je zahalena ruskom tajomstva. firmy ako SAP, Oracle, Microsoft podpisuju so statom obrovske ramcove zmluvy na priamo a potom sa tu ma vytvarat tlak na efektivne verejne obstaravanie … je cas, aby sa v projektoch statu zacali objavovat open source technologie …
ja si myslim, ze treba vybrat technologiu podla toho, ci sa nato hodi. niekde to moze byt opensource, niekde zasa komercna technologia. treba to zdovodnovanie a ten posudok zvazit a stransparentnit.
pomer cena vykon. a samozrejme keby sa viac rozmyslalo aj nad opensourcom, tak aj komercne tech. by museli davat poriadne zlavy z ich list pricov 
Podla mna by bo dobry napad spravit nieco ako kategorizaciu cieloveho pouzitia sluzby.
Nasledne by sa podla zaradenia do kategorie vybrala potrebna technologia (ak ju uz stat nahodou nevlastni).
V prvom rade by sa pozrelo na Open technologie (ale len na tie, ku ktorym je dostupna podpora) a ak sa ziadne pouzitelne nenajdu, tak sa moze teprv oslovit dodavatel proprietalnej technologie.
Takato myslienka kategorizacie a hlavne analyzy nie je nova, ved predsa existuje CBA a ine vystupy pokryvajuce vami zmienene body 1 - 4. Problemom je v ake kvalite su tieto vytupy davane a nasledne dodrziavane. Na papier sa toho zmesti vela…
A tu asi narazame na jadro problemu - CBA robena statnym uradnikom je proste nezmysel. Aka je motivacia spravit nieco rychlejsie a lacnejsie? Akosi neviem prist na princip, preco by mal chciet nejaky riaditel statneho uradu ziadat o 100k EUR na projekt (a riskovat, ze to v tom rozpocte nebude schopny nakoniec dodat), ako ked si vypyta 1M EUR a zaroven ~100k EUR rocne na udrzbu. Nejake napady?
Moj jediny napad je verejna kontrola, ale to akosi nefunguje - v kazdom projekte sa da najst nieco s informacnou bezpecnostou, co proste znemozni (ked sa chce) publikovat napriklad detailnu specifikaciu zadania.
Tiež ak sa niečo niekde vyvynie malo by sa na to pozerať z pohľadu či sa to nedá použiť aj niekde inde . Prípadne rovno to predať do zahraničia 
- Tiež ak nejaký “orgán” niečo potrebuje tak či to iný “orgán” už náhodou nemá riešené a či je to dobre použiteľné !
Pozrite sa na to z druhej strany. Statny zamestanec ma iba jednu alterantivu, cokolvek spravy, vzdy je to zle. Ak je to jeden projekt, tak je namietka, ze to mal rozdelit. Ak to rozdeli, tak je namietka, ze podlieza hranice aby boli maksie kriteria. Ak kupi overenu uzavretu technologiu, krici open source komunita. Ak je riesenie postavene na open source, tak ak sa najde nejaka bezpecnostna chyba (a ta sa najde vzdy), tak kricia prejacovia. Okrem toho, pri komercnom rieseni je zaruka, ze to bude fungovat a bude support a dostatok ludi, co s tym bude vediet robit. Inak, som rad, ze uz tu nikto nepropaguje pouzite open source na desktope :-), asi skusenosti zo Slovenskej sporitelne su dostatocne odstrasujuce.
No toto je velmi pokruteny pohlad na svet FOSS. Tuto napriklad zo sveta databaz sa to vyrazne meni. http://www.enterprisedb.com/postgres-plus-edb-blog/keith-alsheimer/open-source-new-data-center-standard
Komerčný, overený a so supportom môže byť aj open-source, napr. Red Hat. To len tak na margo okraja.
"To, čo podľa mojej mienky bolo nadhodnotené, boli reálne možnosti, koľko odsúdených môže byť vzhľadom na ich skladbu elektronicky monitorovaných,“ taktne vytkla svojmu predchodcovi koncom minulého roka ministerka Lucia Žitňanská (Most-Híd)
A preto je dolezite na zaciatku urobit podrobnu analyzu nech stoji hoci aj 100 000. A ani pri novych projektoch ju zatial niketo neurobil. Aj ORSR stoji na %, ku ktorym zatial nie je vysvetlenie a to uz je projekt p. ministerky Zitnanskej.
A teraz mozu jedine zabezpecit aby sa alternativne tresty pouzivali co najviac (to ze sa nepouzivaju ale nie je chyba IT)
no taktne dodam ze aj keby bola pravda ze ich nebude 2000 ale len 600 ako tvrdi ministerka na rozdiel od studie, tak 25 je o dost menej aj tak. a to nie je sposobene technickym zlym riesenim.
Hardvér bol skalovany na koľko ľudí?
Inak neni v tom clanku chyba? Podla dodatku to nie je ani omylom 120 tisic rocne za servis. Edit: To je na vazna. http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=2575873&l=sk
Toto je inak hrozne citanie https://www.nku.gov.sk/documents/10157/265201/96037-145052-57.pdf
Vliv ale veď tento projekt už odpočiatku bol zle manažovaný. Inak ako fiaskom to ani nemohlo skončiť. Rovnako ako dnešné projekty, ktoré realizuje nová ministerka, ktorá zlyháva a nezvláda elektronizáciu procesov.
ius, preco si to myslis :? Z pohladu IT bol v kratkom case vyvinuty a nasadeny rozsiahly system, overeny na pilotnej prevadzke, prebehli legislativne zmeny. V com bol zle manazovany ? To ze nove vedenie ministerstva nepokracuje v nom, zbavilo sa vsetkych co s nim prisli do styku, to nie je problem projektu a jeho nastavenia
Vliv ty si si splnil svoju úlohu, 112 miliónov skončilo tam kde mali skončiť. To bolo dôležitejšie ako fungujúce technické riešenie. Výsledkom je spomalenie rýchlosti konania súdov. Vieš ako dopadne elektronicky súdny spis na ktorom si participoval, fiaskom - lebo sa nedá normálne používať.
Zaoberal si sa iba tým, aby boli peniaze vyčerpane, nie aby technické riešenia v praxi fungovali.
Niečo zle je na niečo dobré.
Súdom sa teraz v produkcii otvárajú oči, lebo vidia, že tie technické riešenia boli robené na kolene. Justičná informatika pod tvojim vedením a rovnako pod súčasným vedením nemá na to, aby zabezpečila fungujúce riešenie pre sudy. Konanie sa bude predlžovať, lebo sudy strácajú čas úkonmi, od ktorých mali byť pri koncepčne realizovanej elektronizácii odbremeneni.
Pre mňa je realizácia elektronizácie za súčasnej ministerky veľkým sklamaním, vidno že nemá okolo seba ľudí praxe, ktorí by rozumeli procesom s cieľom urobit jednotlive konania efektívnejšími.
Technicke riesenie ma s rychlostou biznis procesov len nepriamy suvis. Efektivne navrhnut procesy je uloha na Business Process Analyst (t.j. rozne konzultacne spolocnosti ako KPMG, Price Waterhouse Coopers atp.) v spolupraci s metodikom za danu organizaciu. A toto by malo byt obstaravane samostatne od IT riesenia.
