Elektronické schránky pre firmy od augusta povinne. Really?


#131

Ano, to sedi. Revizne postupy, ale aj zapisovanie do zoznamov (ci uz register partnerov verejneho sektora, alebo hospodarske subjekty), vsade tam sa schranky uz uplatnia, resp. sa maju pouzivat.

Ano, presne tak. Mozu si urcit aj dorucovanie cez schranky. V teoretickej rovine by sa dalo bavit o tom, ci to nie je diskriminacna podmienka voci zahranicnej ucasti, to by nejak museli vysporiadat, najma pripady zahranicnych statutarov. Ale vo vseobecnosti ano, mas pravdu.


#132

Keby banky zacali podmienovat pouzivanie internetbankingu tym, ze sa clovek nedostane k peniazom alebo dostane pokutu, tak by skrachovali. A naopak, ludia pouzivaju internetbanking preto, lebo je pre nich rychlejsi, jednoduchsi a v konecnom dosledku lacnejsi ako pobocka. Toto keby si osvojil stat pri budovani egovernmentu, tak nemusi nikoho nahanat a hrozit sankciami.

Obrovsky fail je uz to, ze stat musi ludi presviedcat, ze napr. slovensko.sk je lepsia volba ako pobocka. To malo byt zjavne, ale nie je to zjavne, lebo to, bohuzial, nie je lepsia volba.


#133

Tak ale nepochválime sa aspoň v zahraničí (aj keď trošku staršieho dáta…)? :innocent:
https://joinup.ec.europa.eu/community/epractice/case/electronic-mailboxes-simplify-slovak-government-services
https://joinup.ec.europa.eu/community/epractice/news/slovak-courts-start-using-government-mailboxes
https://joinup.ec.europa.eu/community/epractice/news/slovak-adopts-new-egovernment-principles


#134

#135

Zdravím, pracujem v oblasti správy registratúry (archivácie) a mám otázku k uchovávaniu správ a elektronických dokumentov z elektronickej schránky, ktorá mi ani po preštudovaní zákonov a dostupných materiálov nie je jasná. Vopred sa ospravedlňujem za svoju laickú otázku.

Podľa zákona č. 395/2002 Z. z. §16a ods. 4 pôvodca registratúry zabezpečuje uchovávanie elektronického registratúrneho záznamu počas jeho lehoty uloženia spôsobom zaručujúcim hodnovernosť pôvodu elektronického registratúrneho záznamu, neporušiteľnosť jeho obsahu a jeho čitateľnosť vrátane údajov o jeho správe.

Z vyššie uvedeného mi vyplýva nutnosť zabezpečenie prepodpisovávanie končiacich kvalifikovaných elektronických podpisov. Nakoľko od 1.1.2017 (posun dátumu je irelevantný) bude mať každá právnická osoba elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie správ, každému pôvodcovi registratúry môže byť doručený elektronický dokument podpísaný KEPom. Elektronická schránka je podľa zákona č. 305/2012 Z. z. §3 písm. l) úložisko v ktorom sa uchovávajú elektronické správy a notifikácie. Rieši toto “úložisko” aj prepodpisovávanie (opatrenie časovou pečaťou)? Alebo je MDUERZ dostupný ja pre právnické osoby, alebo len pre OVM?

Podľa zákona č. 395/2002 Z. z. §16a ods. 7 Elektronický registratúrny záznam podpísaný platným zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou osoby, ktorá bola v čase podpisovania na to oprávnená, alebo osoby zodpovednej za zmenu vykonanú podľa odseku 6, alebo osoby zodpovednej za jeho autorizovanú zmenu formátu a bol opatrený časovou pečiatkou sa považuje za hodnoverný, ak sa nepreukáže opak.
Dá sa interpretovať tento zákon tak, že aj po uplynutí platnosti certifikátu môže byť dokument považovaný za hodnoverný ak niekto nepreukáže jeho pozmenenie na portáli?

Aktuálne mi ako jediné vychádza že každá právnická osoba musí mať produkt tretej strany na uchovávanie elektronických registratúrnych záznamov.


#136

nie neriesi a to je dost velky problem. Na ucely archivacie si bud musis dokument premenit na papierovy zarucenou konverziou, alebo si sledovat platnost certifikatov (ak dokumenty este chces pouzit). Pokial viem tak modul dlhodobeho ulozenia nebude pristupny pre sukromny sektor.

tak este si elektronicke dokumenty mozes hodit aj do excel tabulky s datumami certifikatov a potom si ich mozes manualne prepeciatkovat :+1:


#137

MDURZ je dostupný pre každého. Je to však extrémne používateľsky neprítulné.


#138

[quote=“Grujby, post:136, topic:2166”]
Pokial viem tak modul dlhodobeho ulozenia nebude pristupny pre sukromny sektor. [/quote]
Práve som našiel na slovensko.sk vetu: “Centrálne úložisko záznamov umožňuje občanom a podnikateľom uchovávať si elektronické úradné dokumenty (rozhodnutia) a iné elektronické správy pričom poskytuje nepretržitú dostupnosť k takto uloženým záznamom.” aj s návodom. Do konca roka 2015 pritom bolo úložisko zadarmo a po tomto období sa spoplatňuje v zmysle cenníka ÚPVS, ktorý som nenašiel :slight_smile:.

Ak by to tak bolo, dosť by mi to uľahčilo život.


#139

Postup ako sa dostať k bájnemu úložisku: otvori schránku, tam vyber správu ktorú chceš dať do úložiska, klikni v sekcii pre správu (vpravo dolu) na “Viac operácií nad správou”, tam vyber “Vložiť záznam do MDU”.

Otvorí sa nový formulár, kde pre každú správu treba vyplniť “Žiadosť o uloženie záznamu”. Potom odoslať (autorizácia kliknutím, plus pred tým overenie BOKom že používateľ ešte žije). Príde “Potvrdenie o vložení záznamu”.

Uložené záznamy sú dostupné cez https://www.slovensko.sk/sk/centralne-ulozisko-zaznamov


#140

Toto je IMHO modelovy priklad na otvorenie cez API pre hocikoho. Obzvlast, ked to aj stat prevadzkuje ako komercnu sluzbu (!?!).


#141

Vie niekto aj kde sa dá nájsť cenník bájneho úložiska? :grinning:


#142

Upresním túto informáciu, platitelia DPH musia elektronicky podávať daňové priznania, hlásenia a všetky iné dokumenty. Nikto im už nezoberie dokumenty v papierovej podobe na podateľni.
Musia mať pridelené tzv. ID, ktoré im vygeneruje finančná správa na základe podpísanej DOHODY alebo preukázaného ZEPu. Potom sa prihlásite pod svojim ID a až potom môžete podať napr. daňové priznanie, ktoré zase pospisujete podľa DOHODY alebo ZEPom.

Elektronická komunikácia, tzn. že budú z finančnej správy len elektronicky doručované dokumenty, napr. výzvy, oznámenia, rozhodnutia atď. TÁ NEFUNGUJE. Pevne dúfam, že pokiaľ to nebudú mať na 100% funkčné, tak to nespustia.

Elektronická komunikácia finančnej správy prostredníctvom el. schránok cez www.slovensko.sk môže znamenať katastrofu, pretože už ide o daňové konanie, kde plynú lehoty na doručenie, pokuty atď.

Takáto predstava zrejme zrúti server finančnej správy aj elektronické schránky. Podnikatelia chcú elektronickú komunikáciu, veď väčšina z nich využíva napr. internetbanking, ale spôsob akým štátna správa vytvára “komunikáciu” je nepochopiteľný.


#143

Máte niekto skúsenosti, či už súdy reálne doručujú do elektronických schránok?

Mám aktívnu schránku, ale zatiaľ ani jedno podanie tam neprišlo (všetko poštou, alebo len tak naskenované do e-mailu).

Skúsenosti mám z Okresného, Krajského aj z Ústavného súdu. O elektronickej schránke akoby nevedeli.


#144

Takmer laická otázka - vie mi niekto odporučiť nejaký materiál k uvedenému? Nemám naštudovanú celú tú teóriu ZEP (KEPov) ale to prepodpisovanie mi nie je jasné. Ak som raz niečo podpísal v čase T, keď platil certifikát ktorým som spravil ZEP - prečo v čase T+x je potrebné predpisovanie? Vďaka.


#145

Je to dane tym, ze el. podpis na dokumente ma casovu platnost (to je zase dane tym, ako to technologicky funguje). Velmi laicky si to mozes predstavit tak, ze by ti notarske overenie na dokumente casom mizne a kym zmizne uplne, tak ho potrebujes overit znova.


#146

Pri prvej peciatke ide najma o potvrdenie existencie dokumentu v konkretnom case nezavislou tretou stranou, aby podpis/dokument nemohol by antidatovany. Pri dalsich peciatkach ide najma o ochranu pred slabnucimi kryptografickymi algoritmami, aby oslabenie niektoreho z nich (napr. MD5, SHA1 atd.) neznamenalo stratu dovery v pravost podpisu.

Ak zvladnes technicky/anglicky text, tak skus napriklad kapitoly C.4.3 a C.4.5 z ETSI TS 101 733.


#147

Odpovedí je hneď niekoľko:

  1. Zabezpečenie dlhodobej archivácie podpísaných dokumentov (po ukončení platnosti certifikátu ti totiž ACA nič negarantuje)
  2. už spomínaná kryptografia, ktorá je v čase prekonateľná, v momente ako vieš prekonať krypto. Vieš meniť obsah podpísaných dokumentov s tým, že môžu vykazovať platnosť, hoci došlo k zmene dokumentu. Jednou z podmienok je totiž integrita -nemeniteľnosť dokumentu. Narušenie integrity ti zneplatňuje nielen podpis ale aj podpísaný dokument. Dokument sleduje osud elektronického podpisu.
  3. Je to biznis, ako úrokové sadzby v bankách :slight_smile:

Niečo pre laikov o elektronickom podpise, je to ebook napísaný zrozumiteľne http://public.nic.cz/files/bajecny_svet/peterka_bs_cznic.pdf


#148

Jasné, ďakujem. Som tiež z IT sveta, rozumiem konceptu podpisovania, nebolo mi jasné len tá potreba prepodpisovania. Otázka je (filozofická) či je to celé rozumný koncept (odhliadnuc od bodu 3 - biznis :slight_smile: ). Ak v čase T som mal platný certifikát, to, že v čase T+x už nie je platný mi nebráni overiť, či v čase T platil alebo nie. Kvôli tomu nemusím prepodpisovať. Viem si predstaviť výsledok overenia podpisu, ktorý mi povie, že certifikát je dnes už neplatný ale v čase podpisovania bol platný a teda dokument ako taký je platný. Týmto sa mi ani nenaruší integrita.

Takže mne osobne logicky z uvedeného vyplýva len to, že prepodpisovanie má význam kvôli bodu 2 (kryptografia bude prekonaná a v budúcnosti by to mohlo byť zneužité - zrazu sa mi môže objaviť zmluva s iným znením a tvári sa ako právoplatná).

Ešte si to doštudujem, lebo buď mi niečo uniká (čo nevylučujem, som z IT sveta ale nie expert na všetko), alebo … ten koncept okolo ZEPu má svoje vážne trhliny. Ak si dvaja podnikatelia uzavrú zmluvu medzi sebou elektronicky cez ZEP, kto bude riešiť prepodpisovanie. No nikto. (Ja viem, tu sa bavíme o štáte vs. zbytok - ale aj tak.)

V každom prípade ďakujem za linky, pozriem.


#149

Tak ako si dnes ukladas dokument do archivu, trezoru alebo do suflika, tak si elektronicke dokumenty ukladas do dlhodobeho uloziska, ktore to prepeciatkovava samo.


#150

Spravne tomu rozumiem, ze dlhodobe ulozisko je v priklade dvoch podnikatelov tretia strana, s ktorou ma kontrakt jeden z nich? V pripade sporu moze druhy podnikatel spochybnit hodnovernost tretej strany (=dlhodobeho uloziska), resp. navzajom si to sporiace sa strany budu spochybnovat (lebo kazdy si to ulozi vo svojom) a sud to bude musiet rozhodnut. Teraz predpokladam, ze nastupuju znalci, ktori posudzuju fyzicke podpisy. Znamena to, ze sudu nepomoze pri rozhodovani o archivnych dokumentoch krytografia ale klasicke dokazovanie napr. hodnovernosti dlhodobeho uloziska, sprievodnej komunikacie, atd.?